Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 436/2026
PDF · 154.88 KB
No categories available
III. ÚS 436/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej JUDr. Lenkou Mackaľovou, advokátkou, Žižkova 6, Košice, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 29Em 5/2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletých podľa Civilného mimosporového poriadku.
II.
2. Sťažovateľka sa návrhom z 25. augusta 2025 domáha nariadenia výkonu rozsudku z júla 2025, ktorým bola medzi ňou a otcom jej synov narodených v roku 2012 a 2015 schválená ich dohoda o striedavej osobnej starostlivosti. V starostlivosti sťažovateľky má byť mladší syn každý druhý týždeň a starší syn štyri dni každý druhý týždeň. Podľa sťažovateľky pri výkone starostlivosti otec nerešpektuje jej kontakt so synmi v čase, keď sú u neho; nekomunikuje s ňou o rozhodnutiach ohľadne detí; jedno z detí jej neodovzdal včas, najmä staršieho syna zaťažuje klamstvami; ako policajt lustroval jej priateľa a vydaním pasov detí podmieňoval usporiadanie ich majetku.
3. Okresný súd 7. októbra 2025 vykonal informatívne stretnutie. Sťažovateľka v ďalšom podaní uviedla, že dochádza k obmedzovaniu jej starostlivosti k staršiemu synovi, keďže tento skoro po odovzdaní odchádza späť k otcovi, čo vysvetľuje osočujúcou komunikáciou otca, ktorú starší
syn preberá. Po urgenciách sťažovateľky okresný súd 10. decembra 2025 vypočul oboch synov, no otec pokračoval v rovnakom konaní. Starší syn napriek tomu k otcovi odchádza aj v čase, keď má byť s ňou, a otec nereaguje na jej telefonáty. To sťažovateľka uviedla okresnému súdu v podaní z 13. januára 2026. Podľa sťažovateľky znova k jej obmedzeniu v stretávaní so starším synom došlo ku koncu januára 2026, keď s ňou otec znova nekomunikoval o jeho lyžiarskom výcviku. O tom okresný súd informovala podaním z 30. januára 2026.
4. Vo veci sa 12. februára 2026 konalo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka znova poukazovala na konanie otca, ktorý aj s mladším synom komunikuje a zasahuje do jeho výchovy v čase, keď je u nej (sms správy a odchod syna k otcovi). Až na jej výslovnú žiadosť okresný súd otca poučil, že po odchode staršieho syna z jej domácnosti má zabezpečiť jeho návrat. Okrem toho okresný súd účastníkom uložil podrobiť sa poradenstvu. Napriek tomu sťažovateľka opakovane okresnému súdu každý mesiac od februára do júna 2026 oznamovala ďalšie konkrétne incidenty, ku ktorým došlo pri odovzdávaní a nevracaní staršieho syna. O tom predkladala sms správy a výpisy hovorov a poukazovala na pokračujúci vzorec konania otca. Okresný súd uznesením z 22. apríla 2026 nariadil výkon rozhodnutia, no zároveň jeho výkon odložil, čo odôvodnil tým, že ním by mohol byť vážne ohrozený zdravý psychický vývin dieťaťa. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľka odvolala.
III.
5. Sťažovateľka namieta, že napriek tomu, že z dôkazov vyplýva, že otec nerešpektuje ich dohodu, okresný súd jeho konanie tak neposúdil a akceptuje jeho „vysvetlenia“ vedúce k nenariadeniu výkonu, hoci tieto nemôžu byť zámienkou nevyužitia prostriedkov výkonu. Podľa sťažovateľky úlohou súdu nie je len vypočuť tvrdenia účastníkov, ale tieto aj vyhodnotiť. Ak tomu tak nie je, výkon rozhodnutia stráca zmysel. Podľa sťažovateľky okresný súd nezaujal postoj voči deštrukčnému správaniu otca, čo postupne vedie k oslabovaniu jej vzťahu so synom.
6. Podľa sťažovateľky v jej veci neboli dané dôvody na odklad výkonu rozhodnutia, keďže k tomu môže dôjsť len vtedy, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Tento záver okresného súdu však nie je odôvodnený a vedie k tomu, že otec môže naďalej neplniť rozhodnutie. Sťažovateľka uvádza, že ak by aj bolo vyhovené jej odvolaniu proti uzneseniu o odklade výkonu, s ohľadom na doterajší neefektívny postup možno predpokladať, že okresný súd bude pokračovať v neúčinnom vedení konania. Preto je toho názoru, že jej ústavná sťažnosť je prípustná, keďže trvá neefektívne vykonávacie konanie.
7. Sťažovateľka porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie identifikuje v tom, že okresný súd jej napriek opakovaným žiadostiam nedoručoval podania otca, a tak sa proti jeho tvrdeniam nemohla brániť, pričom tak tomu bolo aj pred uznesením o nariadení a súčasnom odložení výkonu rozhodnutia. Okrem toho podania otca neboli nahrávané ani do elektronického súdneho spisu.
IV.
8. Vo vzťahu k porušeniu ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie nedoručením podaní otca, resp. ich nevložením do elektronického spisu pred rozhodnutím okresného súdu, treba vychádzať z toho, že tieto ústavné práva sú zamerané na výsledok, čo
znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok. Či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (II. ÚS 155/08). Sťažovateľka ňou uvádzané námietky v postupe okresného súdu, ktorý predchádzal rozhodnutiu o jeho návrhu, môže použiť v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu. Odvolanie je právnym prostriedkom, ktoré sťažovateľke priznáva zákon na ochranu jej ústavných práv nedoručením podaní otca. Preto je ústavná sťažnosť v tomto rozsahu podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
9. Vo vzťahu k porušeniu ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá. K namietanej nečinnosti a neefektívnosti postupu okresného súdu treba uviesť, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02).
10. Otázka ústavnoprávnej relevancie namietaných prieťahov bola posúdená s ohľadom na dôležitosť konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých a na to, že od začatia vykonávacieho konania neuplynul ani jeden rok. Treba súhlasiť so sťažovateľkou, že konanie o výkon rozhodnutia vo veci maloletých vyžaduje osobitne rýchly a účinný postup súdu. Postup okresného súdu nebol optimálny, keďže o jej návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia z augusta 2025 bolo rozhodnuté až uznesením z apríla 2026. Tomu predchádzali viaceré úkony okresného súdu, ktoré bezprostredne nesmerovali k verifikácii jej tvrdení, ktorých podstatou bolo to, že otec maloletých marí výkon schválenej rodičovskej dohody predovšetkým svojím vplyvom na staršieho z maloletých. K takejto verifikácii v osobitne zložitej situácii, keď sa nefungujúca rodičovská dohoda primárne prejavuje v konaní maloletého, môže dôjsť len vykonaním a následným zhodnotením dokazovania na pojednávaní. K tomu okresný súd nepristúpil bezprostredne po podaní návrhu, ale až po uplynutí približne piatich mesiacov od podania návrhu sťažovateľky a o návrhu rozhodol po ôsmich mesiacoch od podania návrhu.
11. Nemožno však dospieť k záveru, že by tento postup okresného súdu viedol k porušeniu ústavných práv sťažovateľky. Je tomu tak preto, že okresný súd nebol celkom nečinný a ešte pred vykonaním pojednávania a rozhodnutím pristúpil k viacerým úkonom (informatívny výsluch a vypočutie maloletých). Hoci tento postup nie je optimálny, predovšetkým z retrospektívneho pohľadu na možné pretrvávanie porušovania dohody rodičov konanie okresného súdu bolo priebežné a napokon o návrhu sťažovateľky bolo rozhodnuté. Z doterajšieho priebehu namietaného konania tak nemožno dospieť k záveru o porušení ústavných práv sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote. To, že okresný súd nekonal okamžite a podľa predstáv a opakovaných urgenciách sťažovateľky, keď sa vzhľadom na okolnosti veci rozhodol využiť preventívne úkony, nemožno samo osebe vyhodnotiť ako porušenie ústavných práv sťažovateľky.
12. Rovnako nemožno konštatovať porušenie ústavných práv sťažovateľky na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného života (čl. 19 ods. 2 ústavy) a rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 8 dohovoru). Postupy okresného súdu v namietanom konaní smerujú k tomu,
aby bola zabezpečená realizácia rodičovských práv sťažovateľky vo vzťahu k jej synom podľa schválenej rodičovskej dohody. Hoci tieto postupy nie sú optimálne, nedosahujú intenzitu nielen porušenia ústavných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), ale ani jej ústavných práv podľa čl. 19 ods. 2 ústavy (čl. 8 dohovoru). K tomu treba uviesť, že porušenie týchto ústavných práv sťažovateľka prezumuje presvedčením, že k prieťahom a nesprávnym postupom okresného súdu bude dochádzať aj po rozhodnutí krajského súdu o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o odklade nariadeného výkonu rozhodnutia. Z predikcie sťažovateľky o ďalšom postupe okresného súdu za súčasného stavu, keď krajský súd rozhoduje o jej odvolaní, však nemožno dospieť k záveru o porušení jej ústavných práv podľa čl. 19 ods. 2 ústavy (čl. 8 dohovoru). Preto je ústavná sťažnosť aj v časti námietky porušenia týchto ústavných práv zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júla 2026
Robert Šorl
predseda senátu