Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 414/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Göblom, Pytliacka 15, Košice, proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. z 15. februára 2023, rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 26. júna 2024 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) v spojení s a , základného práva podľa v spojení s a v spojení s právom podľa a právom na účinný opravný prostriedok podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, zákazu diskriminácie podľa dohovoru v spojení so zákazom zneužitia práv podľa dohovoru rozhodnutiami súdov označenými v záhlaví tohto rozhodnutia. Navrhuje, aby ústavný súd najvyššiemu súdu, krajskému súdu i Mestskému súdu Košice zakázal pokračovať v porušovaní jej základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd v predmetnom konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, prikázal týmto súdom, aby obnovili stav pred porušením jej práv a slobôd. Ďalej navrhuje, aby ústavný súd zastavil predmetné konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu vrátane konania o eventuálnom petite žalobcu o povinnosti sťažovateľky zaplatiť žalobcovi 122 000 eur pre zmätočnosť a neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca na okresnom súde (neskôr mestský súd) podal proti sťažovateľke ako žalovanej žalobu o určenie neúčinnosti dvoch právnych úkonov – kúpne zmluvy, ktoré uzatvorila ako kupujúca na účely nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (dva byty a s nimi spojené spoluvlastnícke práva) s predávajúcim. Predávajúci ako zmenkový ručiteľ žalobcu zabezpečoval záväzok vrátiť peňažné prostriedky s príslušenstvom poskytnuté žalobcom v prospech tretieho subjektu – dlžníka na základe zmluvy o kontokorentnom úvere. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor povolil 6. septembra 2017 na základe týchto dvoch kúpnych zmlúv vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech sťažovateľky, ktorá sa stala ich výlučnou vlastníčkou.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 15. februára 2023 určil, že uvedené dva právne úkony – kúpne zmluvy sú voči žalobcovi právne neúčinné (výroky I a II), zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 122 000 eur (výrok III) a sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok IV). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pretože v konaní bola preukázaná vedomosť sťažovateľky o úmysle zmenkového ručiteľa (predajcu) ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Zmenkový ručiteľ (predajca) pohľadávku žalobcu ani čiastočne nesplatil a dotknutými právnymi úkonmi (kúpnymi zmluvami) ho ukrátil na uspokojení jeho pohľadávky. Sťažovateľka zároveň v konaní nepreukázala reálne uzavretie zmluvy o pôžičke so zmenkovým ručiteľom (predajcom), o ktorej tvrdila, že má byť dôvodom ňou uzavretých kúpnych zmlúv.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. -513 z 26. júna 2024 rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I a II potvrdil, vo výrokoch III a IV ho zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. S odkazom na judikatúru najvyššieho súdu krajský súd zdôraznil, že nárok na poskytnutie peňažnej náhrady proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, je samostatným nárokom, ktorý si žalobca môže uplatniť samostatnou žalobou alebo aj ako eventuálny nárok v odporovacej žalobe popri návrhu na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Výrok, ktorým je určená neúčinnosť právneho úkonu, však nepredstavuje samostatný exekučný titul, ale zakladá iba právo, aby sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Krajský súd uzavrel, že v III. výroku rozsudku okresného súdu bola priznaná týmto súdom peňažná náhrada podľa , avšak v tejto časti bližšie rozsudok okresného súdu nie je odôvodnený, čím sa tento rozsudok stal nepreskúmateľným. Krajský súd uzavrel, že odporovacou žalobou sa žalobca nemohol domáhať oboch nárokov kumulatívne, t. j. aj určenia neúčinnosti právnych úkonov, aj uloženia povinnosti sťažovateľky zaplatiť peňažnú náhradu. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnutý rozsudok v III. výroku zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie. Obdobne zrušil IV. výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania ako závislý výrok.

5. Sťažovateľka podala proti I. výroku rozsudku krajského súdu (ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho I. a II. výroku) dovolanie, ktoré odôvodnila podľa (ďalej len „“) a podľa a .

6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol podľa a (výrok I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II).

II. Argumentácia sťažovateľky

7. Sťažovateľka v odôvodnení ústavnej sťažnosti rozsiahlo cituje z rozhodnutí všeobecných súdov a predkladá súhrnnú argumentáciu smerujúcu k vyjadreniu jej nespokojnosti s výsledkom konania. Sťažovateľka predovšetkým vyjadruje svoj nesúhlas s posúdením záveru o existencii jej vedomosti o úmysle zmenkového ručiteľa (predajcu) ukrátiť žalobcu ako veriteľa na jej strane, pri ktorom súdy nedostatočne vyhodnotili v konaní predložené dôkazy, ale taktiež s výrokom, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 122 000 eur, ktorý bol však rozsudkom krajského súdu zrušený. Tvrdí, že jej dovolanie bolo prípustné a dôvodné. Súdy podľa jej názoru konali svojvoľne a ich rozhodnutia sú nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Ústavný súd musí konštatovať, že ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorá je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpená advokátom, je nezrozumiteľná a predovšetkým jej chýba zákonom vyžadovaná náležitosť, ktorou je relevantné ústavnoprávne odôvodnenie [ v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] smerujúce proti konkrétnym záverom napadnutých rozhodnutí. Okrem opísania skutkových okolností musí totiž odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovať najmä ústavnoprávne argumenty, a to tak, aby konkrétnym vecným okolnostiam bolo adresne priraditeľné porušenie niektorého zo sťažovateľkou označených práv. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej absencia zmysluplného, ústavnoprávne relevantného odôvodnenia ako východiskového rámca ústavnej sťažnosti spôsobuje nedostatok zákonom ustanovenej náležitosti podľa v spojení s a je dôvodom na jej odmietnutie podľa z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom (, , , , ).

9. Ústavný súd konštatuje, že z obsahu ústavnej sťažnosti nemožno identifikovať konkrétne výhrady smerujúce proti konkrétnym právnym záverom napadnutých rozhodnutí. Námietky sťažovateľky majú súhrnnú povahu, keď v texte spomína všeobecne „konajúce súdy“ a potom na iných miestach cituje z odôvodnení rozhodnutí bez uvedenia citácií do kontextu s označenými základnými právami. Celý text sťažnosti je polemikou s výsledkom konania, nie však konfrontáciou právnych názorov sťažovateľky na úrovni ústavného práva s konkrétnymi právnymi závermi napadnutých rozhodnutí.

10. Ústavný súd pripomína, že aj keby bola ústavná sťažnosť riadne odôvodnená, tak proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie a proti rozsudku krajského súdu dovolanie, teda využila právne prostriedky, ktoré jej zákon priznáva na ochranu jej práv, čo zakladá neprípustnosť ústavnej sťažnosti podľa (prvá alternatíva), a tým aj dôvod na jej odmietnutie v tejto časti podľa .

11. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ktoré môže byť spôsobilým predmetom ústavnoprávneho prieskumu, sťažovateľka neuviedla v ústavnej sťažnosti absolútne žiadnu

argumentáciu, jeho odôvodnenie a závery v texte sťažnosti nespomína a už vôbec ich nekonfrontuje. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že jeho úloha nespočíva vo vyhľadávaní konkrétnych ústavnoprávnych námietok sťažovateľky v texte, navyše v situácii, keď prípustným predmetom jeho prieskumu je len napadnuté uznesenie najvyššieho súdu. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti má obsahovať konkrétne a zrozumiteľné právne argumenty odborne polemizujúce s jednotlivými závermi najvyššieho súdu pri posudzovaní dovolania sťažovateľky.

12. Ústavná sťažnosť preto nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám, preto ju ústavný súd odmietol podľa pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa

predseda senátu