Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 426/2026
PDF · 151.42 KB
No categories available
IV. ÚS 426/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa združenia PRIMA ŠPORT, o. z., Tatranská 298, Považská Bystrica, zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/51/2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom najvyššieho súdu v konaní označenom v záhlaví. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania.
2. Na Okresnom súde Považská Bystrica bol pod sp. zn. 14Cb/138/2019 vedený spor sťažovateľa v pozícii žalobcu o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
3. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 31. marca 2022.
4. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 8Co/42/2024 z 9. októbra 2024, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ 22. januára 2025 dovolanie. Vec bola dovolaciemu súdu predložená 4. apríla 2025.
6. Sťažovateľovi bolo 4. júna 2026 doručené uznesenie predsedu najvyššieho súdu sp. zn. KP 122/2026 z 1. júna 2026, ktorým bola sudkyňa JUDr. Iveta Sopková vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu sťažovateľa.
II. Argumentácia sťažovateľa
7. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, keďže od podania dovolania (22. januára 2025) do podania ústavnej sťažnosti (9. júla 2026) vo veci nerozhodol a nie je ani len stanovený príslušný zákonný senát, ktorý bude musieť vec adekvátne naštudovať a až následne rozhodnúť.
8. Predmetom napadnutého konania je štandardný občianskoprávny spor týkajúci sa vecného práva k nehnuteľnosti, vecné bremeno. Spor je síce skutkovo i právne značne komplikovaný, avšak nie natoľko, aby ho nebolo možné rozhodnúť, resp. aspoň začať konať o podanom dovolaní v období dlhšom ako rok. Sťažovateľ má záujem na prejednaní veci, poskytuje súdu potrebnú súčinnosť, navyše ho opakovane vyzýval, aby vo veci konal.
9. Rok a pol po podaní dovolania je vec prakticky na začiatku, keďže nie je ani ustanovený senát, ktorý bude potrebovať čas sa s vecou oboznámiť. Dôvod vylúčenia je pritom známy od počiatku.
10. Sťažovateľ podal 4. júna 2026 sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi najvyššieho súdu. Podpredsedníčka najvyššieho súdu upovedomením o vybavení sťažnosti z 30. júna 2026 oznámila sťažovateľovi, že jeho sťažnosť nie je dôvodná a že vo veci bolo 24. júna 2026 rozhodnuté. Sťažovateľovi však žiadne rozhodnutie doručené nebolo. Ak najvyšší súd 1. júna 2026 rozhodol o vylúčení zákonnej sudkyne, je nemožné v tak skutkovo a právne komplikovanej veci, aby vydal 24. júna 2026 rozhodnutie. Najmä ak najvyšší súd sám v upovedomení uviedol, že svoj prieskum musí zamerať aj na konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, teda na skutočnosti preukázané v celom súdnom konaní. Takýto postup v uvedenej lehote ústavne akceptovateľným spôsobom možný nie je.
11. Predmetom sporu je vecné bremeno (právo prechodu) a nedoriešenie tejto spornej otázky vytvára pre sťažovateľa (žalobcu) škodu z dôvodu nemožnosti dokončenia výstavby športového areálu. Dlhotrvajúci spor ho obmedzuje v jeho ekonomickej aktivite a poškodzuje desiatky detí, ktoré majú sťažený prístup k športoviskám. Ide o zásah nielen do práv sťažovateľa, ale predovšetkým do práv športovcov, obyvateľov Považskej Bystrice, ktorých právo užívať športový areál je výrazne sťažené, a to až na hranicu možného ohrozenia zdravia neadekvátnym prístupom.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
12. Predmetom preskúmania v konaní o ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho označených práv postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní, ktoré trvá neprimerane dlho.
13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
14. Vo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017). Samotným prerokovaním veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
15. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sťažovateľa so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
16. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti trvá napadnuté konanie pred najvyšším súdom viac ako rok. Sťažovateľ poukazuje na upovedomenie o vybavení jeho sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi najvyššieho súdu a, vychádzajúc z neho, namieta, že dôvody vylúčenia sudkyne existovali už od počiatku, preto malo byť o nich rozhodnuté skôr (ako 1. júna 2026) a následné vydanie rozhodnutia o dovolaní 24. júna 2026 najvyšším súdom mu nebolo doručené a je nereálne.
17. Z predloženého upovedomenia najvyššieho súdu (tvoriaceho prílohu ústavnej sťažnosti) jasne vyplýva, že vec sťažovateľa síce bola dovolaciemu súdu predložená 4. apríla 2025, avšak sudkyňa JUDr. Sopková bola do senátu 4C zaradená príslušným opatrením rozvrhu práce najvyššieho súdu s účinnosťou od 1. apríla 2026. Následne 29. apríla 2026 oznámila dôvody vylúčenia z rozhodovania veci sťažovateľa a uznesením predsedu najvyššieho súdu z 1. júna 2026 bola z rozhodovania veci aj vylúčená. V ďalšom z upovedomenia vyplýva, že o dovolaní podanom sťažovateľom bolo rozhodnuté 24. júna 2026. Uvedenú skutočnosť verifikoval ústavný súd dopytom v informačnej kancelárii najvyššieho súdu (16. júla 2026), kde mu bolo potvrdené, že vo veci bolo o dovolaní rozhodnuté uznesením z 24. júna 2026 a po vykonaní administratívnych úkonov bude spis vrátený súdu prvej inštancie (v predpokladanej lehote 30 dní od rozhodnutia).
18. Podľa názoru ústavného súdu momentálna dĺžka trvania napadnutého konania najvyššieho súdu (15 mesiacov) a skutočnosť, že o dovolaní je rozhodnuté (24. júna 2026) a rozhodnuté bolo ešte pred podaním ústavnej sťažnosti (9. júla 2026), aj keď rozhodnutie nebolo ešte sťažovateľovi doručené (bol však o ňom upovedomením ešte pred podaním ústavnej sťažnosti informovaný), je stále v rámci ústavnej akceptovateľnosti, a preto nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľa zo strany najvyššieho súdu, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38
ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
19. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. listiny, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu