Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 324/2026
PDF · 253.73 KB
No categories available
IV. ÚS 324/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/25/2018 a postupu Krajského súdu v Žiline v konaniach vedených pod sp. zn. 8Co/40/2022 a sp. zn. 8Co/124/2024 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/25/2018 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8Co/124/2024 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskému súdu v Žiline p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 8Co/51/2026 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej v sume 1 500 eur a Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý vyplatiť jej v sume 500 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 507,21 eur a Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 507,20 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 20. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/25/2018 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8Co/40/2022 a sp. zn. 8Co/124/2024 (ďalej len „napadnuté konania krajského súdu“). Domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 7 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.
2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 324/2026-10 z 2. júna 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou 12. apríla 2018 na okresnom súde domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).
4. K priebehu napadnutých konaní uviedla, že okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6C/25/2018-520 z 22. októbra 2020 (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 22. októbra 2020“). O odvolaní sťažovateľky (podanom 26. októbra 2020) následne krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 8Co/40/2022-689 z 28. februára 2023 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 28. februára 2023“), ktorým vo výrokoch I a II potvrdil rozsudok okresného súdu z 22. októbra 2020 a v časti jeho výrokov III a IV (v časti nároku na náhradu trov konania) ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
5. Po vrátení veci okresný súd vydal svoj v poradí druhý rozsudok č. k. 6C/25/2018-763 zo 7. decembra 2023 (ďalej len „rozsudok okresného súdu zo 7. decembra 2023“), ktorým nanovo rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Po odvolaní sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn. 8Co/124/2024 z 26. septembra 2024 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 26. septembra 2024“) zmenil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zo 7. decembra 2023.
6. Proti uzneseniu krajského súdu z 26. septembra 2024 sťažovateľka podala dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4Cdo/78/2026 z 29. apríla 2026 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 29. apríla 2026“) zrušil uznesenie krajského súdu z 26. septembra 2024 z dôvodu jeho nezákonnosti (resp. nepreskúmateľnosti a svojvôli). Aktuálne sa tak vec opäť nachádza v odvolacom konaní na krajskom súde.
II. Argumentácia sťažovateľky
7. Sťažovateľka namieta, že do dňa podania ústavnej sťažnosti nie je konanie ukončené ako celok. Poukázala na to, že žalobu podala pred viac ako ôsmimi rokmi. Argumentuje, že predmet konania patrí medzi bežnú agendu všeobecných súdov, nejde o právne náročný spor. Tiež dodala, že ani rozsah vysporiadavaného majetku nie je veľký. Uviedla, že sa aktívne zúčastňovala priebehu súdneho konania. Argumentuje nesústredenou činnosťou okresného súdu a krajského súdu v dôsledku zrušenia ich rozhodnutí (odvolacím, resp. dovolacím súdom).
8. Vo vzťahu k postupu krajského súdu zároveň namieta neprimeranosť dĺžky (v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov) konania o jej odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2020. Navyše, za situácie, keď sa v rámci tohto odvolacieho konania neuskutočnilo žiadne pojednávanie.
9. Poukázala na to, že v dôsledku postupu okresného súdu a krajského súdu v ich napadnutých konaniach tak doteraz nie je právoplatne rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.
III. Vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu
III.1. Vyjadrenie okresného súdu:
10. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprS/89/2026 doručenom ústavnému súdu 19. júna 2026 po opísaní priebehu jeho napadnutého konania uviedol, že napriek pravdivosti tvrdenia sťažovateľky, že ku dňu podania jej ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách konania, však netreba opomenúť, že o trovách konania bolo už raz právoplatne rozhodnuté (uznesením krajského súdu z 26. septembra 2024), ktoré bolo zrušené v dôsledku využitia mimoriadneho opravného prostriedku podaného sťažovateľkou (na čo má samozrejme sťažovateľka právo a okresný súd toto jej právo nijakým spôsobom nespochybnil). Argumentoval, že ide o skutkovo a právne náročný spor vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súčasťou ktorého bolo vykonávanie znaleckého dokazovania. Tiež bolo poukázané na to, že zákonná sudkyňa mala pridelený vysoký počet sporových vecí, mnohé z nich boli reštančné už v čase pridelenia, pričom táto aj opakovane upozorňovala na neprimeraný počet pridelených vecí s rizikom vzniku prieťahov.
III.2. Vyjadrenie krajského súdu:
11. Krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 214/2026 doručenom ústavnému súdu 18. júna 2026 v podstatnom uviedol, že v prípade napadnutého konania vedeného pod sp. zn. 8Co/40/2022 je potrebné uviesť, že krajský súd v predmetnej veci rozhodol v období približne dvanástich mesiacov od nápadu veci (4. marca 2022). Argumentoval, že v predmetnom konaní išlo o skutkovo a právne náročnú vec, obidve sporové strany vo veci podali rozsiahle odvolania, s ktorými sa musel odvolací súd vysporiadať. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov závislosti od povahy a zložitosti veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, uviedol, že v súvislosti s týmto
napadnutým konaním považuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú. Dodal, že aj s poukazom na judikatúru ústavného súdu je dĺžka odvolacieho konania v trvaní približne jedného roka ústavne akceptovateľná. Zároveň k tvrdeniu sťažovateľky, že o jej odvolaní (z 26. októbra 2020) bolo rozhodnuté až po takmer 2 rokoch a 4 mesiacoch, poukázal na to, že odvolanie sťažovateľky bolo prvýkrát predložené na krajskom súde 8. apríla 2021 (pod sp. zn. 8Co/44/2021), pričom odvolací súd 17. decembra 2021 vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predložený. Následne po odstránení nedostatkov okresný súd opätovne (4. marca 2022) predložil spis krajskému súdu (konanie vedené pod sp. zn. 8Co/40/2022). Na záver uviedol, že zároveň aj od počítania lehoty od prvého predloženia spisu odvolaciemu súdu (8. apríla 2021) do vyhlásenia rozsudku krajského súdu z 28. februára 2023 uplynuli necelé dva roky.
12. Vo vzťahu k napadnutému konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 8Co/124/2024 uviedol, že vec napadla 17. septembra 2024 [pričom prvýkrát bol spisový materiál predložený odvolaciemu súdu 7. júna 2024 (pod sp. zn. 8Co/69/2024), avšak krajský súd ho vrátil okresnému súdu 13. augusta 2024 ako predčasne predložený]. O tomto odvolaní bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu z 26. septembra 2024, pričom rozhodnutie bolo expedované 22. októbra 2024. Ďalej uviedol, že po zrušení uznesenia krajského súdu z 26. septembra 2024 dovolacím súdom (uznesením najvyššieho súdu z 29. apríla 2026) sa v čase podania vyjadrenia spis nachádzal na okresnom súde, ktorému bol dovolacím súdom doručený 15. mája 2026.
13. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniam, keďže ich obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
14. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj s vyjadreniami okresného súdu a krajského súdu (a v rámci nich zaslaného chronologického prehľadu priebehu napadnutých konaní) dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
15. Podstata argumentácie sťažovateľky v súvislosti s namietanými prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) v napadnutých konaniach sa sústreďuje do namietania neprimeranosti celkovej doterajšej dĺžky trvania sporu a nesústredenej činnosti konajúcich súdov (v dôsledku zrušenia nimi vydaných rozhodnutí).
16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (IV. ÚS 250/2025).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej
úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
18. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmet napadnutého konania (vyporiadanie BSM) je v zásade možné označiť za bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd však pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti veci, a to s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie.
19. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľky, ústavný súd na základe predloženej chronológie procesných úkonov v napadnutých konaniach nezistil na jej strane žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok predĺženie napadnutých konaní. Vo vzťahu k postupu sťažovateľky zároveň spôsobenie prieťahov jej činnosťou nenamietal ani jeden zo súdov.
20. Tretím hodnotiacim kritériom je postup vo veci konajúcich súdov v ich napadnutých konaniach. V nasledujúcej časti ústavný súd bližšie posúdi postup jednotlivých súdov v ich napadnutých konaniach, a teda ich podiel na vzniku prieťahov.
IV.1. Vo vzťahu k postupu okresného súdu v jeho napadnutom konaní:
21. Ústavný súd vo vzťahu k napadnutému konaniu okresného súdu uvádza, že jeho trvanie je možné v zásade ohraničiť podaním žaloby sťažovateľky (12. apríla 2018) až do vydania jeho v poradí druhého rozhodnutia (rozsudok okresného súdu zo 7. decembra 2023), resp. do 17. septembra 2024, keď bol (na druhýkrát) predložený spisový materiál s odvolaním sťažovateľky. V priebehu už uvedeného takmer sedem a polročného obdobia pritom ústavný súd v postupe okresného súdu vzhliadol jeho jednak nesústredenú činnosť, ako aj jeho neefektívny postup.
22. Nesústredenú činnosť okresného súdu je možné konštatovať vzhľadom na zrušenie jeho (v poradí prvého) rozhodnutia − rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2020 odvolacím súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak po využití opravných prostriedkov (riadnych ale aj mimoriadnych) dôjde k zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tomuto súdu, uvedené ide primárne na ťarchu súdu, ktorému bolo dané rozhodnutie zrušené (m. m. I. ÚS 94/2022).
23. Zároveň je vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu nutné konštatovať aj jeho neefektívnu činnosť. Takou je možné označiť samotné vedenie pojednávaní, keď pojednávanie nariadené 27. februára 2020 (na termín 30. jún 2020) bolo zrušené z dôvodu chyby na strane okresného súdu (z dôvodu neúplnej realizácie pokynu) a pojednávanie sa tak uskutočnilo až 22. septembra 2020. Navyše, v neefektívnom postupe pokračoval prvoinštančný súd aj pri predkladaní odvolaní. Tu je po prvé potrebné poukázať na to, že od doručení odvolaní sťažovateľky a žalovaného (26. októbra 2020, resp. 5. novembra 2020) proti rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2020 okresný súd tieto odvolania korektne predložil na odvolacom súde až 4. marca 2022 (teda po uplynutí 16 mesiacov), keď po prvom predložení odvolaní na krajskom súde (8. apríla 2021) mu bol spisový materiál vrátený odvolacím súdom (17. decembra 2021) ako predčasne predložený.
24. Po vrátení veci (po rozhodnutí o odvolaniach) na okresný súd 4. mája 2023 následne okresný súd vydal svoje v poradí druhé rozhodnutie − rozsudok okresného súdu zo 7. decembra 2023 v relatívne primeranom čase. Avšak následne pri predkladaní spisového materiálu odvolaciemu súdu okresný súd opäť postupoval nedôsledne, keď mu bol po prvom predložení spisu 7. júna 2024 tento odvolacím súdom vrátený (23. augusta 2024) ako predčasne predložený, na čo bol spisový materiál nakoniec odvolaciemu súdu predložený 17. septembra 2024.
25. Na základe už opísaných skutočností preto ústavný súd dospel k jednoznačnému záveru, že napadnuté konanie okresného súdu trpí prieťahmi (a to v dôsledku nesústredenej činnosti okresného súdu, ako aj jeho opakovanej neefektívnej činnosti).
26. Vo vzťahu k uvedenému postupu a predloženej obrannej argumentácii okresného súdu je tiež potrebné uviesť, že od účastníkov konania obracajúcich sa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať, aby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu) spôsobené zlou organizáciou práce či v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdov. Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania (IV. ÚS 362/2025).
27. Ústavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v jeho napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
IV.2. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v jeho napadnutých konaniach:
28. Sťažovateľka podanou ústavnou sťažnosťou napáda dve odvolacie súdne konania vedené krajským súdom (pod sp. zn. 8Co/40/2022 a sp. zn. 8Co/124/2024).
29. Ústavný súd sa v rámci posúdenia námietok sťažovateľky vo vzťahu k postupu krajského súdu v prvom rade zameria na posúdenie napadnutého konania vedeného pod sp. zn. 8Co/124/2024. Vo vzťahu k tomuto napadnutému konaniu je možné uviesť, že odvolanie bolo krajskému súdu predložené 17. septembra 2024. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom síce vydané v krátkom čase (uznesenie krajského súdu z 26. septembra 2024), avšak to bolo dovolacím súdom (uznesením najvyššieho súdu z 29. apríla 2026) následne zrušené.
30. Vzhľadom na uvedené je preto vo vzťahu k napadnutému konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 8Co/124/2024 potrebné konštatovať existenciu prieťahov, a to v dôsledku nesústredenej činnosti krajského súdu. Aj v danom prípade totiž platí, že zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu súdom dovolacím ide v otázke vzniku prieťahov na ťarchu krajského (odvolacieho) súdu, ktorému bolo toto rozhodnutie zrušené.
31. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v prípade napadnutého konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 8Co/124/2024 uzatvára, že postupom krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
32. Pokiaľ ide o napadnuté konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 8Co/40/2022, to začalo predložením odvolaní 4. marca 2022 a rozhodnutie odvolací súd vydal v lehote jedného roka (rozsudok krajského súdu z 28. februára 2023).
33. V prípade tohto napadnutého konania preto ústavný súd vzhľadom na dĺžku jeho trvania, ktorú považuje za primeranú, nedospel k záveru o odôvodnenosti konštatovania zbytočných prieťahov. Preto v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
34. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Ústavný súd prostredníctvom Informačného centra krajského súdu zistil, že spis bol (po zrušení uznesenia krajského súdu z 26. septembra 2024 uznesením najvyššieho súdu z 29. apríla 2026) okresným súdom krajskému súdu vrátený 23. júna 2026 a aktuálne je konanie pred krajským súdom vedené pod novou sp. zn. 8Co/51/2026. Vzhľadom na uvedené uložil krajskému súdu príkaz vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
35. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez prieťahov (podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala priznanie zadosťučinenia spolu 7 000 eur (3 500 eur vo vzťahu k okresnému súdu a 3 500 eur vo vzťahu ku krajskému súdu), čo odôvodňovala poukazom na celkovú doterajšiu dĺžku konania a jej pretrvávajúcu právnu neistotu.
36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
37. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti. Prvou je zohľadnenie dĺžky konania, keď od podania žaloby uplynulo už viac ako 8 rokov bez konečného právoplatného rozhodnutia o všetkých zložkách (vrátane trov konania). Na druhej strane ústavný súd zdôrazňuje, že v merite veci bolo rozhodnuté ešte pred podaním ústavnej sťažnosti. Zároveň bolo prihliadnuté aj na to, že sťažovateľka sa v zásade žiadnym spôsobom nepričinila o vznik prieťahov. Preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke celkovo 2 000 eur, ktoré sú okresný súd povinný uhradiť v sume 1 500 eur a krajský súd v sume 500 eur (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).
VI. Trovy konania
38. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).
39. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“); § 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľky zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože jej právny zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť v sume 507,21 eur a krajský súd je povinný nahradiť v sume 507,20 eur na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu