Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 416/2026
PDF · 178.13 KB
No categories available
IV. ÚS 416/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Rožňavská 2, Bratislava, proti postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky v správnom konaní vedenom pod č. k. INF/000166/2023-11 a č. k. MF/017902/2023-112 a postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/32/2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy postupom ministerstva financií v konaní vedenom pod č. k. INF/000166/2023-11 a č. k. MF/017902/2023-112 a postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/32/2024. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 eur a náhrady trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 29. septembra 2023 požiadala sťažovateľka ministerstvo financií podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov o sprístupnenie „zoznamu fyzických osôb, s ktorými bola uzatvorená dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku 2023 jednotlivo podľa mesiacov s uvedením mena, priezviska a organizačného útvaru, pre ktorý prácu vykonávajú.“. Ministerstvo financií rozhodnutím z 11. októbra 2023 žiadosť zamietlo a informácie nesprístupnilo. Sťažovateľka
napadla predmetné rozhodnutie rozkladom, ktorý ministerstvo financií rozhodnutím z 15. decembra 2023 zamietlo.
3. Sťažovateľka napadla rozhodnutie ministerstva financií o zamietnutí rozkladu správnou žalobou doručenou správnemu súdu 8. marca 2024, ktorej správny súd vyhovel rozsudkom z 3. júla 2026. Rozsudok sa v čase podania ústavnej sťažnosti písomne vyhotovoval.
4. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zbytočnými prieťahmi ministerstva financií v administratívnom konaní a správneho súdu v napadnutom súdnom konaní. Sťažovateľka zrekapitulovala priebeh konania pred ministerstvom financií, ako aj správnym súdom, pričom poukázala na skutočnosť, že od podania žiadosti o informácie do podania ústavnej sťažnosti uplynuli už 2 roky a 9 mesiacov, pričom vzhľadom na predmet konania je táto doba neprimerane dlhá. Sťažovateľka svojím správaním k prieťahom nijako neprispela, konanie nemarila ani nezdržiavala a všetky procesné povinnosti si riadne plnila.
5. Podľa sťažovateľky došlo v materiálnom zmysle aj k porušeniu práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy, keďže po uplynutí troch rokov od podania žiadosti o informácie už požadované informácie získavajú skôr archívnu hodnotu, a to sa ich sťažovateľka ešte ani nedomohla. Možno dôvodne predpokladať, že ministerstvo financií podľa obštrukčnej obyčaje povinných osôb podá kasačnú sťažnosť a ani pri prípadnom úspechu sťažovateľky nie je isté, že jej požadovanú informáciu povinná osoba poskytne.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy zbytočnými prieťahmi ministerstva financií v administratívnom konaní a správneho súdu v napadnutom súdnom konaní.
7. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pretože v ich obsahu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Podľa tejto judikatúry v civilných veciach (v zmysle výkladu pôsobnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí ochrana individuálnych práv v správnom súdnom konaní pod termín „civilné práva“) dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).
8. Ústavný súd v judikatúre k obsahu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
9. Ústavný súd po dôkladnom rozbore argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti a skutkového stavu konštatuje, že by jej nebolo možné po jej prijatí na ďalšie konanie ani čiastočne vyhovieť. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv nielen postupom správneho súdu, ale aj postupom ministerstva financií, pričom vychádza z názoru, že ak súdnemu konaniu musí predchádzať konanie pred správnym orgánom, započítava sa do celkovej doby konania aj doba správneho konania a správne a súdne konanie sa tak posudzuje ako jeden celok.
10. Vo vzťahu k postupu ministerstva financií pritom sťažovateľka sama konštatuje, že ministerstvo financií konalo v rámci zákonných lehôt (až na jednodňové prekročenie zákonnej lehoty, ktoré sama označuje za zanedbateľné). Z obsahu ústavnej sťažnosti tak nie je zrejmé, ako mal postup ministerstva financií zasiahnuť do jej práv, čo ústavný súd považuje za nesplnenie povinnosti predložiť ústavnoprávne dôvody. To zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti v tejto časti pre nedostatok náležitostí podľa § 56 ods. 1 písm. c) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Čo sa týka konania na správnom súde, od podania správnej žaloby (8. marca 2024) do dňa podania ústavnej sťažnosti (8. júla 2026) uplynuli dva roky a štyri mesiace, pričom za zásadnú skutkovú okolnosť ústavný súd považuje, že správny súd o správnej žalobe rozhodol rozsudkom z 3. júla 2026, teda pred podaním ústavnej sťažnosti, čo neguje námietky sťažovateľky o pasivite a neefektívnej činnosti správneho súdu.
12. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd konštatuje, že na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľky nie je v súčasnosti možné vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
13. Sťažovateľka v dôsledku zbytočných prieťahov napokon namieta aj porušenie čl. 26 ods. 1 ústavy. Práve s ohľadom na argumentačné prepojenie už uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo v dôsledku absencie porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného čl. 26 ods. 1 ústavy, a preto aj v danej časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu