Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 360/2026
PDF · 207.65 KB
No categories available
IV. ÚS 360/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného JUDr. Vladimírom Fraňom, LL.M., advokátom, J. Hašku 18, Nové Mesto nad Váhom, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM-2T/13/2020 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM-2T/13/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. NM-2T/13/2020 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ktoré j e mu Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 360/2026-12 z 23. júna 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NM-2T/13/2020. Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní stíhaný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona za skutok, ktorý sa mal stať 23. decembra 2018. Obžalobu na sťažovateľa podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne 25. februára 2020. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (jeho právnym nástupcom je aktuálne konajúci okresný súd, pozn.) vydal 12. marca 2020 trestný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ 6. apríla 2020 odpor.
3. Vo veci bolo naplánované pojednávanie na 23. september 2020, ktoré sa však neuskutočnilo pre práceneschopnosť obžalovaného. Ďalší termín hlavného pojednávania bol určený na 8. marec 2022, avšak ani toto sa neuskutočnilo. Prvé hlavné pojednávanie napokon prebehlo 20. mája 2022 a následne sa uskutočnili ešte tri hlavné pojednávania, a to 21. júna 2022, 14. júla 2022 a 23. augusta 2023, ktoré bolo odročené na účely pribratia znalca z odboru psychiatrie.
4. Okresný súd uznesením č. k. 2T/13/2020-435 z 2. marca 2023 pribral do konania znalkyňu z odboru psychiatrie MUDr. Ľubicu Ondrisovú, ktorá doručila súdu vypracovaný znalecký posudok 6. septembra 2023. Okresný súd sťažovateľa vyzval 21. mája 2024 na vyjadrenie k znaleckému posudku a zmene samosudcu, sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie 12. júna 2024.
5. Vo veci sa následne uskutočnili hlavné pojednávania 25. novembra 2024, 18. februára 2025 a 24. marca 2025. Uznesením okresného súdu č. k. NM-2T/13/2020-564 z 29. mája 2025 okresný súd ustanovil znalca z odboru neurológie prof. MUDr. Štefana Siváka, PhD. V napadnutom konaní nebolo do podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.
6. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi súdu prvého stupňa v napadnutom konaní. Sťažovateľ zdôrazňuje, že bol v čase spáchania skutku členom Policajného zboru Slovenskej republiky, no 4. marca 2019 bol zo služobného pomeru prepustený. Sťažovateľovi je počas celej doby trestného konania zadržaný vodičský preukaz a ako členovi poľovníckeho združenia mu boli do úschovy odobrané jeho zbrane, v dôsledku čoho nemôže vykonávať ani práva vyplývajúce z jeho členstva v poľovnom združení. Ak by trestné konanie trvalo štandardne, o jeho vine, resp. nevine by už bolo rozhodnuté, pričom v prípade odsúdenia by už mal vykonaný trest zákazu činnosti. Je nesporné, že neprimerane dlho trvajúce trestné stíhanie predstavuje v súčasnej dobe hrubý zásah do označených práv sťažovateľa.
II. Vyjadrenie okresného súdu
7. Na výzvu ústavného súdu písomne reagovala predsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla, že k vecnej stránke prijatej sťažnosti sa vyjadriť nevie, keďže spis bol zaslaný súdnemu znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku.
8. Ústavný súd za tejto situácie vychádzal z toho, že priebeh konania tak, ako ho označil v ústavnej sťažnosti sťažovateľ, je nesporný. Zároveň nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, ktorého obsah nespochybňuje jeho skutkové tvrdenia.
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
9. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote je založená na nekonaní, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom trestnom konaní.
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza z účelu týchto práv, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník konania očakávajúci rozhodnutie všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstraňuje, keďže k nastoleniu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom nastoľujúcim právnu istotu.
11. V trestných veciach je cieľom čl. 6 ods. 1 dohovoru zabezpečiť, aby obvinená osoba nebola príliš dlho obvinená a aby sa o obvinení rozhodlo (Wemhoff proti Nemecku z 27. 6. 1968, sťažnosť č. 2122/64, bod 18). Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (Wemhoff proti Nemecku z 27. 6. 1968). Posudzované obdobie začína v zásade vtedy, keď je osoba obvinená (Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968, sťažnosť č. 1936/63, bod 18), ale, zohľadňujúc okolnosti prípadu, môže začať aj skôr, napr. zadržaním (už citovaný Wemhoff, bod 19), a končí oslobodením alebo odsúdením (už citovaný Wemhoff, bod 18, Kӧnig proti Spolkovej republike Nemecko z 28. 6. 1978, séria A, § 98). Osobitne z dôvodu predmetu trestného konania, ktorým je rozhodovanie o trestnoprávnej zodpovednosti sťažovateľa, sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (Bagetta proti Taliansku z 25. 6. 1987, II. ÚS 32/03, III. ÚS 183/05).
12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť aj v trestnom konaní taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty strán. Táto povinnosť súdu je implicitne obsiahnutá aj v § 1 a § 2 ods. 7 Trestného poriadku. Podľa § 247 ods. 5 Trestného poriadku pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať a rozhodnúť bez jej odročenia.
13. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
14. Predmet napadnutého trestného konania je súčasťou štandardnej agendy všeobecného súdnictva a nemožno ho považovať za právne zložitý. Istý stupeň skutkovej zložitosti možno konaniu priznať z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania, ani táto skutočnosť však nie je objektívne spôsobilá ospravedlniť celkovú aktuálnu dĺžku daného trestného konania.
15. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že aj jeho procesná aktivita mala čiastočný vplyv na celkovú dĺžku konania. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že aspoň jeden termín pojednávania bol odročený z dôvodu na jeho strane. Sťažovateľ podával opravné prostriedky (napr. odpor proti trestnému rozkazu, sťažnosť proti uzneseniu o pribratí súdneho znalca), čo mu podľa judikatúry ESĽP nemôže byť vyčítané, na druhej strane nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Tieto okolnosti ústavný súd štandardne zohľadňuje pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia.
16. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd už na úvod konštatuje, že vzhľadom na predmet trestného konania a jeho „rutinný“ charakter už samotná skutočnosť, že vec nebola právoplatne skončená ani po viac ako šiestich rokoch od podania obžaloby, nie je zlučiteľná s obsahom označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta vo svojej ústavnej sťažnosti, a je dostačujúca na vyslovenie ich porušenia.
17. Vychádzajúc z opisu stavu konania uvedeného v ústavnej sťažnosti, ústavný súd v postupe okresného súdu identifikoval prvky nečinnosti i neefektívneho postupu. Po podaní odporu okresný súd síce nariadil pojednávanie na 23. september 2020, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodov na strane sťažovateľa, následne však bol okresný súd kontinuálne nečinný až 16 mesiacov. Po zmene zákonného sudcu bol nariadený ďalší termín hlavného pojednávania na 8. marec 2022, ani to sa však neuskutočnilo. K prvému reálne uskutočnenému pojednávaniu napokon došlo až 20. mája 2022, t. j. po dvoch rokoch a troch mesiacoch od podania obžaloby, čo rozhodne nemožno označiť za efektívny postup konajúceho súdu. Následne sa uskutočnili ďalšie tri pojednávania (21. 6. 2022, 14. 7. 2022 a 23. 8. 2022), posledné z nich bolo odročené na účely vypracovania znaleckého posudku. Súdny znalec bol však ustanovený až 2. marca 2023, t. j. po 7 mesiacoch od odročenia pojednávania, čo nemožno označiť za efektívny postup. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 6. septembra 2023, avšak okresný súd zaslal sťažovateľovi výzvu na vyjadrenie k nemu až 21. mája 2024, t. j. po 8 mesiacoch. Táto nečinnosť sa nedá opomenúť, a to aj s prihliadnutím na to, že sťažovateľ sa žiadosťami vyslovene domáhal konania vo veci. Následne sa uskutočnili ešte tri hlavné pojednávania (25. 11. 2024, 18. 2. 2025 a 24. 3. 2025). Okresný súd napokon 29. mája 2025 ustanovil súdneho znalca z odboru neurológie, ktorému podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu zaslal súdny spis. Z vyjadrenia predsedníčky súdu nevyplýva, či okresný súd po uplynutí lehoty na podanie posudku urgoval súdneho znalca na jeho vypracovanie.
18. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania poznačenú zbytočnými prieťahmi zo strany okresného súdu ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
19. Keďže v napadnutom konaní dosiaľ rozhodnuté nebolo, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenej veci prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. V okolnostiach veci považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur, ktoré mu je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
V. Trovy konania
21. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 1 014,41 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje sumu 1 014,41 eur. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu