Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 372/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Hrivnákom, Krížna 44, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV sa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 507,20 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 18. júna 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa, doručenú ústavnému súdu 7. mája 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu mestského súdu vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou mestskému súdu 25. augusta 2023 domáha od Slovenskej republiky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho rozvrhovania služobných zmien z dôvodu pochybenia pri transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Mestský súd po vyrubení a dovyrubení súdneho poplatku sťažovateľovi (12. marec 2024 a 21. február 2025) zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému 26. mája 2025 a vyjadrenie žalovaného sťažovateľovi 8. augusta 2025. Následne vyzval žalovaného na dupliku 29. januára 2026, ktorú doručil na vedomie sťažovateľa 15. apríla 2026. Termín prvého pojednávania nariadil na 17. september 2026.

3. Tejto ústavnej sťažnosti sťažovateľa predchádza jeho ústavná sťažnosť podaná 18. decembra 2025 z rovnakých dôvodov a s rovnakým obsahom (okrem doplnených dvoch bodov v jej úvode), ktorú ústavný súd uznesením č. k. -12 z 25. februára 2026 odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (nepredloženie dôkazu o tom, že napadnuté konanie vôbec prebieha). Aktuálna ústavná sťažnosť už obsahuje požadované prílohy.

II. Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ namieta nečinnosť mestského súdu (najmä v počiatočnej fáze konania, keď vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe až po takmer dvoch rokoch), a tým aj neprimeranú dĺžku písomnej fázy civilného sporového konania. Mestský súd v takmer tri roky trvajúcom konaní nenariadil pojednávanie ani nevydal žiadne rozhodnutie. Prípadná zložitosť veci nie je v doterajšej „korešpondenčnej fáze“ pre posúdenie postupu súdu podstatná a sťažovateľ neprispel svojím správaním k neprimeranej dĺžke konania.

III. Vyjadrenie mestského súdu

5. Predsedníčka mestského súdu uviedla podrobnú chronológiu priebehu napadnutého konania a uviedla, že zo strany mestského súdu došlo k prieťahom v konaní v obdobiach 23. august 2023 až 12. marec 2024 a 12. marec 2024 až 21. február 2025.

6. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie mestského súdu sťažovateľovi na repliku, najmä z dôvodu, že v ňom neboli spochybnené tvrdenia sťažovateľa, a preto prípadná replika nemá vecný potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“)].

8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru – m. m. , , pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím.

9. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada aj na význam konania pre sťažovateľa.

10. Keďže v doterajšom priebehu konania mestský súd nevykonal žiadne dokazovanie a nepristúpil ani k právnemu posúdeniu skutkového stavu smerujúcemu k rozhodnutiu v merite veci, otázka prípadnej právnej či skutkovej náročnosti nie je v konaní o tejto ústavnej sťažnosti podstatná.

11. V správaní sťažovateľa neboli zistené také skutočnosti, ktoré by negatívne vplývali na dĺžku napadnutého konania.

12. Pokiaľ ide o postup mestského súdu v napadnutom konaní, je pre ústavný súd podstatné, že od podania žaloby v auguste 2023 mestský súd počas troch rokov obmedzil svoju aktivitu na posúdenie splnenia procesných podmienok (vyrubenie súdneho poplatku) a doručovanie žaloby a následných vyjadrení stranám sporu, ktoré bolo ukončené až 15. apríla 2026. Termín prvého pojednávania je napokon nariadený na september 2026.

13. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné prieťahy, ktorými došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľa podľa a dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

14. Keďže v napadnutom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté, ústavný súd prikázal v súlade s a mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

15. Pritom zároveň dôrazne akcentuje, že príkaz ústavného súdu všeobecnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov nemá charakter odporúčania. Nerešpektovanie takéhoto príkazu spôsobuje ujmu nielen samotnému sťažovateľovi, ale aj spochybňuje dôveru verejnosti v súdny systém a vo výkon spravodlivosti (, č. 16/2022 ZNaU).

16. Okrem toho sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur. Ústavný súd vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu v súlade s a finančné zadosťučinenie priznal, majúc pritom na zreteli, že jeho cieľom je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

17. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia v danej veci ústavný súd prihliadol primárne na doterajšiu dĺžku napadnutého konania bez vykonania prvého pojednávania a na vlastnú rozhodovaciu prax v obdobných veciach (, , ). Vzhľadom na uvedené rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI. Trovy konania

18. Ústavný súd priznal sťažovateľovi v zmysle náhradu trov konania v celkovej sume 507,20 eur (bod 4 výroku tohto nálezu), čo je polovica ním požadovanej sumy 1 014,40 eur, keď zohľadnil, že sťažovateľ odôvodnenie svojej druhej ústavnej sťažnosti prakticky iba opísal zo svojej pôvodnej ústavnej sťažnosti, ktorá bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. (porovnaj ). Prílohou aktuálnej ústavnej sťažnosti je pôvodné splnomocnenie zo 16. decembra 2025.

19. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z , , a , a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Advokátovi patrí náhrada trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v hodnote 2 x 396,50 eur a režijný paušál 2 x 15,86 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa o daň z pridanej hodnoty (sadzba dane vo výške 23 %), pretože právny zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.

20. Na tomto mieste ústavný súd dáva do pozornosti, že v zmysle účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch môže (ii) podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby ich úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu. tak nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch

regulovaných právno-aplikačných procesoch (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2026

Miroslav Duriš predseda senátu