Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 373/2026
PDF · 174.01 KB
No categories available
I. ÚS 373/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Hrivnákom, Krížna 44, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-11C/28/2023 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-11C/28/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV sa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. B1- 11C/28/2023 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 507,20 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 373/2026 z 18. júna 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa, doručenú ústavnému súdu 7. mája 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu mestského súdu vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 30. mája 2023 pôvodne na Okresnom súde Bratislava I domáha od Slovenskej republiky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho rozvrhovania služobných zmien z dôvodu pochybenia pri transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Žalovaný sa k žalobe vyjadril 18. septembra 2023, na čo sťažovateľ reagoval replikou z 13. mája 2024. Žalovaný následne predložil dupliku 11. júna 2024 a po ďalšom podaní sťažovateľa z 11. februára 2025 (bez výzvy súdu) podal vyjadrenie 5. januára 2026. Mestský súd nariadil termín prvého pojednávania na 17. september 2026.
3. Tejto ústavnej sťažnosti sťažovateľa predchádza jeho ústavná sťažnosť podaná 18. decembra 2025 z rovnakých dôvodov a s rovnakým obsahom (okrem doplnených dvoch bodov v jej úvode), ktorú ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 53/2026-12 z 28. januára 2026 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
II. Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ namieta neprimeranú dĺžku písomnej fázy civilného sporového konania nasledovanú nečinnosťou mestského súdu, ktorý nevykonal žiadny ďalší procesný úkon, nenariadil pojednávanie ani nevydal žiadne rozhodnutie počas troch rokov od podania žaloby. Prípadná zložitosť veci nie je v doterajšej „korešpondenčnej fáze“ pre posúdenie postupu súdu podstatná a sťažovateľ neprispel svojím správaním k neprimeranej dĺžke konania.
III. Vyjadrenie mestského súdu
5. Predsedníčka mestského súdu uviedla podrobnú chronológiu priebehu napadnutého konania a pripomenula, že zdanlivú nečinnosť súdu mohli navodiť okolnosti objektívnej povahy (personálne zmeny v súdnom oddelení, rozsah súdneho oddelenia, súdna mapa, sťahovanie mestského súdu do nového sídla).
6. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie mestského súdu sťažovateľovi na repliku, keďže jeho vyjadrenia sú objektívne overiteľné z obsahu zadováženého súdneho spisu, a preto prípadná replika nemá vecný potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)].
8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 381/2020, I. ÚS 304/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím.
9. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada aj na význam konania pre sťažovateľa.
10. Keďže v doterajšom priebehu konania mestský súd nevykonal žiadne dokazovanie a nepristúpil ani k právnemu posúdeniu skutkového stavu smerujúcemu k rozhodnutiu v merite veci, otázka prípadnej právnej či skutkovej náročnosti nie je v konaní o tejto ústavnej sťažnosti podstatná.
11. V správaní sťažovateľa neboli zistené také skutočnosti, ktoré by negatívne vplývali na dĺžku napadnutého konania.
12. Pokiaľ ide o postup mestského súdu v napadnutom konaní, pre ústavný súd je podstatné, že od podania žaloby v máji 2023 mestský súd počas viac ako troch rokov obmedzil svoju aktivitu na posúdenie splnenia procesných podmienok a doručovanie žaloby a následných vyjadrení stranám sporu, ktoré bolo ukončené 6. septembra 2024. Po tomto dátume mestský súd len preposlal na vedomie podania strán (z februára 2025 a januára 2026), ktoré mu boli doručené bez predchádzajúcej výzvy, a stranám oznámil, že z dôvodu sťahovania súdu bude možné termín pojednávania nariadiť až v marci 2026. Termín prvého pojednávania je napokon nariadený na september 2026.
13. V tomto ohľade ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená či neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 396/04, I. ÚS 361/2022).
14. Samotný postup súdu tak nemožno považovať za zodpovedajúci princípu procesnej ekonómie bez ohľadu na objektívne prekážky tvrdené mestským súdom, ako bol prechod súdnictva z okresného súdu na mestský súd v dôsledku tzv. súdnej mapy, personálne problémy s tým spojené a následne aj zmena sídla mestského súdu. Ústavný súd pripomína, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľa.
15. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné prieťahy, ktorými došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
16. Keďže v napadnutom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté, ústavný súd prikázal v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
17. Pritom zároveň dôrazne akcentuje, že príkaz ústavného súdu všeobecnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov nemá charakter odporúčania. Nerešpektovanie takéhoto príkazu spôsobuje ujmu nielen samotnému sťažovateľovi, ale aj spochybňuje dôveru verejnosti v súdny systém a vo výkon spravodlivosti (I. ÚS 92/2022, č. 16/2022 ZNaU).
18. Okrem toho sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur. Ústavný súd vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 135 zákona o ústavnom súde finančné zadosťučinenie priznal, majúc pritom na zreteli, že jeho cieľom je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
19. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia v danej veci ústavný súd prihliadol primárne na doterajšiu dĺžku napadnutého konania (viac ako tri roky) bez vykonania prvého pojednávania a na vlastnú rozhodovaciu prax v obdobných veciach (I. ÚS 218/2026, I. ÚS 28/2026, I. ÚS 348/2026). Vzhľadom na uvedené rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
VI. Trovy konania
20. Ústavný súd priznal sťažovateľovi v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde náhradu trov konania v celkovej sume 507,20 eur (bod 4 výroku tohto nálezu), čo je polovica ním požadovanej sumy 1 014,40 eur, keď zohľadnil, že sťažovateľ odôvodnenie svojej druhej ústavnej sťažnosti prakticky iba opísal zo svojej pôvodnej ústavnej sťažnosti, ktorá bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. II. ÚS 53/2026 (porovnaj I. ÚS 348/2026). Prílohou aktuálnej ústavnej sťažnosti je pôvodné splnomocnenie zo 16. decembra 2025.
21. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Advokátovi patrí náhrada trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie
ústavnej sťažnosti) v hodnote 2 x 396,50 eur a režijný paušál 2 x 15,86 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty (sadzba dane vo výške 23 %), pretože právny zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.
22. Na tomto mieste ústavný súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 73 zákona o ústavnom súde, účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch môže (ii) podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby ich úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu. Zákon o ústavnom súde tak nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesoch (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (I. ÚS 348/2026, I. ÚS 296/2026).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu