Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 276/2026
PDF · 171.02 KB
No categories available
I. ÚS 276/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-3Csp/8/2023 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-3Csp/8/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 700 eur, ktoré j e jej Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,40 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
mestského súdu v konaní sp. zn. B1-3Csp/8/2023. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania.
2. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 276/2026-12 zo 7. mája 2026 bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.
3. Zo spisu mestského súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že žalobca Slovenský plynárenský priemysel, a.s., podal proti sťažovateľke 15. marca 2023 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 780,26 eur s príslušenstvom. Mestský súd výzvou z 9. novembra 2023 vyzval žalobcu na späťvzatie časti žaloby (v časti uplatnených úrokov z omeškania) a 1. decembra 2023 žiadal register obyvateľov Slovenskej republiky o oznámenie pobytu sťažovateľky. Mestský súd vydal platobný rozkaz zo 4. apríla 2024, ktorým uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 780,26 eur s príslušenstvom.
4. Sťažovateľka podala proti platobnému rozkazu odpor 30. mája 2024. Mestský súd výzvou z 20. novembra 2024 vyzval žalobcu na vyjadrenie k podanému odporu a výzvou zo 17. februára 2026 vyzval žalobcu, aby uviedol, či naďalej trvá na podanej žalobe. V predmetnej veci bolo nariadené prvé pojednávanie na 28. apríl 2026.
5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala, že mestský súd je v napadnutom konaní nečinný a postupuje neefektívne, keď prvé pojednávanie vo veci nariadil až po vyše troch rokoch od podania návrhu, čím porušil označené práva sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru. Mestský súd bol podľa názoru sťažovateľky v predmetnej veci nečinný, nevykonával žiadne procesné úkony, prvé pojednávanie nariadil až po viac ako troch rokoch od podania návrhu. Prieťahy v napadnutom konaní sú podľa jej názoru spôsobené predovšetkým postupom mestského súdu, ktorý nekoná efektívne ani hospodárne a je dlhodobo nečinný.
6. Ústavný súd zo spisu mestského súdu zistil, že po doručení ústavnej sťažnosti 16. apríla 2026 žalobca oznámil súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, a oznámil vstup nového žalobcu do súdneho konania namiesto pôvodného žalobcu. Mestský súd uznesením zo 17. apríla 2026 pripustil zmenu na strane žalobcu. Dňa 21. apríla 2026 sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 28. apríl 2026 z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu. Dňa 7. mája 2026 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní zo 4. mája 2026 so sťažovateľkou. Uznesením z 13. mája 2026 mestský súd konanie zastavil.
II. Vyjadrenie mestského súdu
7. K ústavnej sťažnosti sa po prijatí veci na ďalšie konanie vyjadrila predsedníčka mestského súdu, ktorá poukázala na chronológiu postupu súdu vo veci a konštatovala, že od 20. novembra 2024 do 16. februára 2026 v konaní nedošlo k vykonaniu žiadneho úkonu. V ďalšom období už bolo konané plynule a bez zbytočných prieťahov. Poukázala na vysoký počet nevybavených reštančných vecí, pričom zákonný sudca vybavuje veci podľa poradia (podľa dĺžky konania s ohľadom na prednostné veci). Ústavnú sťažnosť hodnotila predsedníčka mestského súdu ako dôvodnú. Požadované finančné zadosťučinenie však považuje za zjavne neprimerané vo vzťahu k predmetu
sporu (780,26 eur). Taktiež poznamenáva, že zo spisu všeobecného súdu vyplýva, že sťažovateľka neprejavila záujem o skoré vybavenie veci, nežiadala súd o nariadenie pojednávania. Týždeň po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľka 21. apríla 2026 požiadala o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Následne uzatvorila so žalobcom mimosúdnu dohodu, ktorej predmetom je zaplatenie 100 % žalovanej istiny a 100 % žalovaných úrokov žalovanou sťažovateľkou, pričom žalobca jej odpustil výlučne náhradu trov konania.
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.
9. Ústavný súd vo svojej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K tomu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne k nemu môže dôjsť aj iným zákonom predvídaným spôsobom nastoľujúcim právnu istotu.
10. Pri hodnotení, či došlo k porušeniu predmetných práv, ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva berie do úvahy i) zložitosť veci vrátane povahy sporu a jeho významu pre účastníka konania; ii) správanie účastníka konania a iii) postup súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
11. Predmetom napadnutého konania je žaloba o zaplatenie istiny s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr za dodávku zemného plynu. Takéto konania tvoria súčasť bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z ústavnej sťažnosti, zo súdneho spisu a ani z vyjadrenia mestského súdu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali skutkovej alebo právnej zložitosti veci a ktoré by boli spôsobilé objektívne predĺžiť trvanie súdneho sporu. Ústavný súd konštatuje, že prípadná skutková či právna zložitosť veci nemala vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
12. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sa sťažovateľky v konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní k zbytočným prieťahom.
13. Napokon ústavný súd hodnotil postup súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti a obsahu súdneho spisu v predmetnej veci.
14. K postupu súdu v napadnutom konaní ústavný súd uvádza, že zo súdneho spisu mestského súdu vyplýva niekoľko období nečinnosti. Ide najmä o obdobie od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu 15. marca 2023 do výzvy na späťvzatie časti žaloby 9. novembra 2023 (8 mesiacov), od podania odporu sťažovateľkou 30. mája 2024 do výzvy na vyjadrenie 20. novembra 2024 (6 mesiacov) a od 20. novembra 2024 do výzvy na vyjadrenie zo 17. februára 2026 (15 mesiacov).
15. Doterajšia dĺžka konania preto nebola ovplyvnená správaním sťažovateľky ani skutkovou či právnou zložitosťou veci. Procesný postup súdu nesmeroval sústredene k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, o čom svedčia nielen zistené obdobia nečinnosti súdu, ale predovšetkým skutočnosť, že súd viac ako 3 roky po podaní žaloby nepristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci.
16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote (bod 1 výroku nálezu).
17. Keďže sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti nežiadala, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, ústavný súd o tomto nerozhodoval.
IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva.
19. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na celkovú dĺžku konania, zohľadnil predmet a povahu sporu, správanie sťažovateľky a význam sporu pre sťažovateľku. Ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že sťažovateľka (i keď svojím správaním neprispela k zisteným zbytočným prieťahom, pozri bod 12) bola v priebehu konania pred všeobecným súdom pasívna a nevyužila žiaden z procesných prostriedkov, ktoré jej poskytuje Civilný sporový poriadok na účely dosiahnutia rýchlejšieho konania vo veci, a taktiež skutočnosť, že len niekoľko dní po podaní ústavnej sťažnosti už uzatvorila mimosúdnu dohodu o predmete sporu. Ústavný súd priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur, ktoré je jej mestský súd v zmysle § 135 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 2 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
V. Trovy konania
20. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v celkovej sume 1 014,40 eur.
21. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 16 ods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je vo výške 396,50 eur a náhrada výdavkov je vo výške 15,86 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov
konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu), čo spolu predstavuje sumu 824,72 eur, celkom 1 014,40 eur s daňou z pridanej hodnoty (bod 3 výroku nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu