Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 443/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) o jeho námietke zaujatosti proti sudcovi ŠTS, ktorý koná o proti nemu podanej obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Sťažovateľ namieta nedostatočnosť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu a opakuje svoje argumenty, ktoré majú odôvodňovať vylúčenie sudcu ŠTS.

2. Námietku sťažovateľ odôvodnil tým, že sudca ŠTS (i) bol členom senátu, ktorý odsúdil obvinených a v iných trestných konaniach za skutky, ktoré sa týkajú zločineckej skupiny, a (ii) rozsudkom schválil dohodu o vine a treste s obvineným ktorý bol pôvodne spolu s ním obvinený tým istým uznesením. ŠTS uznesením z 2. februára 2026 jeho námietke nevyhovel. Proti tomu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením zamietol, keďže skoršia účasť namietaného sudcu na rozhodovaní o vine a ktorí sú vo veci sťažovateľa svedkovia, nezakladá pochybnosť o jeho zaujatosti, keďže v trestných veciach týchto svedkov sťažovateľ a ani jeho spojenie so zločineckou skupinou neboli uvádzané. K spojitosti s odsúdeným najvyšší súd uviedol, že ten proti sťažovateľovi začal vypovedať potom, ako mu prokurátor zmiernil kvalifikáciu skutkov, čo môže ovplyvniť posúdenie vierohodnosti jeho výpovede, no nevyvoláva pochybnosti o zaujatosti sudcu. Podľa najvyššieho súdu skutky, pre ktoré bolo svedkovi vznesené

obvinenie a z ktorých bol uznaný vinným, nemali súvis nielen so sťažovateľom a zločineckou skupinou, ale ani so skutkami, pre ktoré bolo obvinenie vznesené sťažovateľovi.

II.

3. Ústavná sťažnosť je rovnako ako v iných obdobných veciach (, aj sťažovateľa ) podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) neprípustná, a preto bola podľa odmietnutá. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušeniach ústavných práv je založená na princípe subsidiarity. Trestné konanie je od vznesenia obvinenia procesom, v ktorom v rámci jeho štádií možno naprávať rôzne pochybenia. Preto spravidla až po skončení trestného konania možno namietať porušenie ústavných práv rozhodnutiami a postupmi orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Trestný proces tak určuje prístup ústavného súdu k druhovo rôznym procesným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní tak, aby sa nepoprel systém opravných prostriedkov.

4. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta porušenie ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie tým, že vo veci proti nemu podanej obžaloby je dôvod na vylúčenie sudcu. To, že sudca ŠTS mal byť v jeho veci, vylúčený bude môcť namietať odvolaním proti rozsudku ŠTS podľa a následne prípadne dovolaním podľa proti rozhodnutiu ŠTS z dôvodu podľa , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Treba pripomenúť, že najvyššiemu súdu neumožňuje odmietnuť dovolanie pre absenciu tohto dôvodu iba odkazom na iné rozhodnutie o nevylúčení sudcu. Naopak, najvyšší súd musí pri takto uplatnenom dôvode dovolania skúmať, či sudca, vo vzťahu ku ktorému bol tento dovolací dôvod uplatnený, mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (, ). Sťažovateľ tak má v systéme trestného konania k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich ústavných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2026

Robert Šorl

predseda senátu