Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 443/2026
PDF · 121.69 KB
No categories available
III. ÚS 443/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tost 5/2026 z 3. marca 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) o jeho námietke zaujatosti proti sudcovi ŠTS, ktorý koná o proti nemu podanej obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Sťažovateľ namieta nedostatočnosť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu a opakuje svoje argumenty, ktoré majú odôvodňovať vylúčenie sudcu ŠTS.
2. Námietku sťažovateľ odôvodnil tým, že sudca ŠTS (i) bol členom senátu, ktorý odsúdil obvinených a v iných trestných konaniach za skutky, ktoré sa týkajú zločineckej skupiny, a (ii) rozsudkom schválil dohodu o vine a treste s obvineným ktorý bol pôvodne spolu s ním obvinený tým istým uznesením. ŠTS uznesením z 2. februára 2026 jeho námietke nevyhovel. Proti tomu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením zamietol, keďže skoršia účasť namietaného sudcu na rozhodovaní o vine a ktorí sú vo veci sťažovateľa svedkovia, nezakladá pochybnosť o jeho zaujatosti, keďže v trestných veciach týchto svedkov sťažovateľ a ani jeho spojenie so zločineckou skupinou neboli uvádzané. K spojitosti s odsúdeným najvyšší súd uviedol, že ten proti sťažovateľovi začal vypovedať potom, ako mu prokurátor zmiernil kvalifikáciu skutkov, čo môže ovplyvniť posúdenie vierohodnosti jeho výpovede, no nevyvoláva pochybnosti o zaujatosti sudcu. Podľa najvyššieho súdu skutky, pre ktoré bolo svedkovi vznesené
obvinenie a z ktorých bol uznaný vinným, nemali súvis nielen so sťažovateľom a zločineckou skupinou, ale ani so skutkami, pre ktoré bolo obvinenie vznesené sťažovateľovi.
II.
3. Ústavná sťažnosť je rovnako ako v iných obdobných veciach (IV. ÚS 186/2026, aj sťažovateľa III. ÚS 636/2025) podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) neprípustná, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušeniach ústavných práv je založená na princípe subsidiarity. Trestné konanie je od vznesenia obvinenia procesom, v ktorom v rámci jeho štádií možno naprávať rôzne pochybenia. Preto spravidla až po skončení trestného konania možno namietať porušenie ústavných práv rozhodnutiami a postupmi orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Trestný proces tak určuje prístup ústavného súdu k druhovo rôznym procesným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní tak, aby sa nepoprel systém opravných prostriedkov.
4. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta porušenie ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie tým, že vo veci proti nemu podanej obžaloby je dôvod na vylúčenie sudcu. To, že sudca ŠTS mal byť v jeho veci, vylúčený bude môcť namietať odvolaním proti rozsudku ŠTS podľa § 306 Trestného poriadku a následne prípadne dovolaním podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku proti rozhodnutiu ŠTS z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Treba pripomenúť, že § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku najvyššiemu súdu neumožňuje odmietnuť dovolanie pre absenciu tohto dôvodu iba odkazom na iné rozhodnutie o nevylúčení sudcu. Naopak, najvyšší súd musí pri takto uplatnenom dôvode dovolania skúmať, či sudca, vo vzťahu ku ktorému bol tento dovolací dôvod uplatnený, mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (I. ÚS 129/2010, I. ÚS 104/2023). Sťažovateľ tak má v systéme trestného konania k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich ústavných práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2026
Robert Šorl
predseda senátu