Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 457/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Poľnohospodárskeho družstva Zlatná na Ostrove, Zlatná na Ostrove 456, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -230 z 11. mája 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

II.

2. Okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam odporkyne. Nie je sporné, že odporkyňa sťažovateľovi v roku 2013 predala za viac ako 200 tisíc eur pozemky, o ktorých bolo na základe žaloby tretej osoby proti sťažovateľovi z roku 2022 v novembri 2025 právoplatne rozhodnuté, že patria do dedičstva po inej, ešte v roku 1951 zomrelej osobe. Podľa okresného súdu odporkyňa má sťažovateľovi vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zaplatenej kúpnej cene pozemkov, no niet obavy zo zmarenia exekúcie, keďže sťažovateľ neuviedol žiadne tvrdenia o konaní odporkyne, ktoré by smerovalo k zmareniu budúcej exekúcie o jeho nároku na bezdôvodné obohatenie. To platí osobitne v situácii, keď na nehnuteľnostiach odporkyne, ktoré sťažovateľ žiadal zabezpečiť, nie je žiadna poznámka

alebo iná ťarcha. Okresný súd zdôraznil, že odporkyňa od roku 2022, keď začal spor, v ktorom bolo určené, že pozemky patria do dedičstva po tretej osobe, so svojimi nehnuteľnosťami nedisponovala.

3. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Obavu z marenia exekúcie rovnako ako v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia identifikoval v podvodnom konaní, ktoré predchádzalo predaju pozemkov v roku 2013 (priebeh dedičského konania, v ktorom bol predložený pozmenený výpis z úmrtného listu, následný rýchly prevod zdedených pozemkov darom na odporkyňu pri účasti syna odporkyne na týchto úkonoch), v značnej výške jeho pohľadávky proti odporkyni a v tom, že hodnota nehnuteľností odporkyne nedosahuje výšku jeho pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov a ústavného súdu (, ). Neskôr uviedol, že odporkyňa po rozhodnutí okresného súdu darom prevádza svoje nehnuteľnosti.

4. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením uznesenie okresného súdu potvrdil. Stotožnil sa s jeho odôvodnením a zdôraznil, že sťažovateľ odporkyňu ani nevyzval na vrátenie kúpnej ceny, nepodal proti nej žalobu a jeho presvedčenie o ohrození exekúcie je subjektívne, keďže odporkyňa do rozhodnutia okresného súdu neurobila žiaden úkon smerom k zhoršeniu jeho postavenia. Podľa v spojení s (ďalej len ,P“) bol podľa krajského súdu určujúci stav v čase rozhodnutia okresného súdu, a preto nie je podstatné zistenie, že odporkyňa po uznesení okresného súdu prevádza niektoré svoje nehnuteľnosti. K poukazu sťažovateľa na iné súdne rozhodnutia krajský súd uviedol, že tieto sa vzťahujú na iné špecifické okolnosti. Podľa krajského súdu okresný súd správne aplikoval závery rozhodnutia ústavného súdu ().

III.

5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že návrh odôvodňoval podvodným nadobudnutím pozemkov odporkyňou, pri ktorom asistoval jeho syn. Uznáva, že jeho argumentácia nesmerovala k tomu, že odporkyňa robila úkony, ktorými by sa zbavovala svojho majetku, no to nahradil odkazom na rozhodnutie ústavného súdu (), v ktorom bol posudzovaný rovnaký skutkový stav. Podľa sťažovateľa krajský súd na túto argumentáciu nijak nereagoval a namiesto toho odkazoval na iné rozhodnutie ústavného súdu (), ktoré však paradoxne vyznieva v jeho prospech. Z toho sťažovateľ vyvodzuje, že krajský súd sa nevyrovnal s jeho argumentáciu a jeho rozhodnutie je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe.

IV.

6. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Článok 6 ods. 1 dohovoru sa spravidla neaplikuje na rozhodovanie o neodkladných opatreniach (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. 10. 2009 MICALLEF v. MALTA, sťažnosť č. 17056/06 a z 10. 1. 2000 APIS a. s. v. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, sťažnosť č. 39754/98). Argumentácia sťažovateľa, ktorá sa

koncentruje do námietok nesprávnosti namietaného uznesenia v rovine podústavného práva, vo vzťahu k porušeniu tohto práva neobsahuje žiadnu osobitnú argumentáciu, z ktorej by bolo možné dospieť k tomu, že namietaným uznesením došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto je táto námietka nedôvodná.

7. Vo vzťahu k uzneseniam všeobecných súdov v civilnom spore o nariadení zabezpečovacieho opatrenia možno vztiahnuť závery, ktoré sa týkajú rozhodnutí o neodkladných opatreniach. Ústavnoprávny prieskum týchto rozhodnutí je zdržanlivý, keďže ide o rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností strán spravidla nezasahuje konečným spôsobom. Vecne tieto rozhodnutia možno posúdiť iba ojedinele, ak došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (, ). Aj v konaní o neodkladnom (zabezpečovacom) opatrení však musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o neodkladnom (zabezpečovacom) opatrení musí mať predovšetkým zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

8. Z namietaného rozhodnutia krajského súdu je zrejmé jeho východisko, ktoré viedlo k nenariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd vychádzal zo sťažovateľom nespochybnených skutočností, ktorých podstatou bolo to, že odporkyňa v čase rozhodovania okresného súdu neurobila žiaden úkon smerujúci k znemožneniu uspokojenia sťažovateľom tvrdenej pohľadávky a sťažovateľ si túto pohľadávku voči odporkyni ani žiadnym iným spôsobom neuplatnil. Tieto skutočnosti krajský súd posúdil z pohľadu , podľa ktorého zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Takéto právne posúdenie nie je zjavne mylné, keďže vychádza z posúdení konkrétnych okolností vecí a predmetom právneho posúdenia je široko vyložiteľné slovné spojenie obsiahnuté v . Záver krajského súdu, že nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže z konania odporkyne nemožno dospieť k záveru o obave z ohrozenia exekúcie, nie je svojvoľné. Ide o zhodnotenie osobitného vzťahu sťažovateľa a odporkyne.

9. Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu nemožno vyvodiť ani zo sťažovateľom a krajským súdom v argumentácii využívaných uznesení ústavného súdu o odmietnutí ústavných sťažností proti rozhodnutiam všeobecných súdov o nariadení zabezpečovacích opatrení (, ). Jednak preto, že, tak ako uviedol krajský súd v namietanom uznesení, skutkové okolnosti predchádzajúce týmto zabezpečovacím opatreniam boli odlišné od skutkových okolností veci sťažovateľa. Na strane druhej preto, že z odmietnutia ústavnej sťažnosti proti zabezpečovaciemu opatreniu v podobnej veci nemožno bez ďalšieho vyvodiť porušenie ústavných práv nevyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v inej, hoc aj podobnej veci. Ústavný súd pri preskúmaní možného porušenia ústavných práv rozhodnutím o návrhu na nariadenie či už neodkladného, alebo zabezpečovacieho opatrenia nemá a nemôže mať snahu vytvárať jasné dogmatické závery o tom, za akej situácie má alebo nemá byť takéto opatrenie nariadené. Jeho úloha sa obmedzuje len na preskúmanie toho, či v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia boli rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu. Tak tomu v prípade sťažovateľa bolo, a to aj napriek

tomu, že prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v jeho veci by nebolo v rozpore s ústavnými právami odporkyne. To platí osobitne s ohľadom na to, že sťažovateľovi nič nebránilo reagovať na prevody odporkyne po rozhodnutí okresného súdu o zamietnutí jeho návrhu ďalším návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2026

Robert Šorl

predseda senátu