Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 457/2026
PDF · 146.47 KB
No categories available
III. ÚS 457/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Poľnohospodárskeho družstva Zlatná na Ostrove, Zlatná na Ostrove 456, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11Co/28/2026-230 z 11. mája 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
II.
2. Okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam odporkyne. Nie je sporné, že odporkyňa sťažovateľovi v roku 2013 predala za viac ako 200 tisíc eur pozemky, o ktorých bolo na základe žaloby tretej osoby proti sťažovateľovi z roku 2022 v novembri 2025 právoplatne rozhodnuté, že patria do dedičstva po inej, ešte v roku 1951 zomrelej osobe. Podľa okresného súdu odporkyňa má sťažovateľovi vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zaplatenej kúpnej cene pozemkov, no niet obavy zo zmarenia exekúcie, keďže sťažovateľ neuviedol žiadne tvrdenia o konaní odporkyne, ktoré by smerovalo k zmareniu budúcej exekúcie o jeho nároku na bezdôvodné obohatenie. To platí osobitne v situácii, keď na nehnuteľnostiach odporkyne, ktoré sťažovateľ žiadal zabezpečiť, nie je žiadna poznámka
alebo iná ťarcha. Okresný súd zdôraznil, že odporkyňa od roku 2022, keď začal spor, v ktorom bolo určené, že pozemky patria do dedičstva po tretej osobe, so svojimi nehnuteľnosťami nedisponovala.
3. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Obavu z marenia exekúcie rovnako ako v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia identifikoval v podvodnom konaní, ktoré predchádzalo predaju pozemkov v roku 2013 (priebeh dedičského konania, v ktorom bol predložený pozmenený výpis z úmrtného listu, následný rýchly prevod zdedených pozemkov darom na odporkyňu pri účasti syna odporkyne na týchto úkonoch), v značnej výške jeho pohľadávky proti odporkyni a v tom, že hodnota nehnuteľností odporkyne nedosahuje výšku jeho pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov a ústavného súdu (II. ÚS 422/2022, I. ÚS 187/2023). Neskôr uviedol, že odporkyňa po rozhodnutí okresného súdu darom prevádza svoje nehnuteľnosti.
4. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením uznesenie okresného súdu potvrdil. Stotožnil sa s jeho odôvodnením a zdôraznil, že sťažovateľ odporkyňu ani nevyzval na vrátenie kúpnej ceny, nepodal proti nej žalobu a jeho presvedčenie o ohrození exekúcie je subjektívne, keďže odporkyňa do rozhodnutia okresného súdu neurobila žiaden úkon smerom k zhoršeniu jeho postavenia. Podľa § 329 ods. 2 v spojení s § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) bol podľa krajského súdu určujúci stav v čase rozhodnutia okresného súdu, a preto nie je podstatné zistenie, že odporkyňa po uznesení okresného súdu prevádza niektoré svoje nehnuteľnosti. K poukazu sťažovateľa na iné súdne rozhodnutia krajský súd uviedol, že tieto sa vzťahujú na iné špecifické okolnosti. Podľa krajského súdu okresný súd správne aplikoval závery rozhodnutia ústavného súdu (II. ÚS549/2024).
III.
5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že návrh odôvodňoval podvodným nadobudnutím pozemkov odporkyňou, pri ktorom asistoval jeho syn. Uznáva, že jeho argumentácia nesmerovala k tomu, že odporkyňa robila úkony, ktorými by sa zbavovala svojho majetku, no to nahradil odkazom na rozhodnutie ústavného súdu (II. ÚS 422/2022), v ktorom bol posudzovaný rovnaký skutkový stav. Podľa sťažovateľa krajský súd na túto argumentáciu nijak nereagoval a namiesto toho odkazoval na iné rozhodnutie ústavného súdu (II. ÚS 549/2024), ktoré však paradoxne vyznieva v jeho prospech. Z toho sťažovateľ vyvodzuje, že krajský súd sa nevyrovnal s jeho argumentáciu a jeho rozhodnutie je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe.
IV.
6. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Článok 6 ods. 1 dohovoru sa spravidla neaplikuje na rozhodovanie o neodkladných opatreniach (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. 10. 2009 MICALLEF v. MALTA, sťažnosť č. 17056/06 a z 10. 1. 2000 APIS a. s. v. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, sťažnosť č. 39754/98). Argumentácia sťažovateľa, ktorá sa
koncentruje do námietok nesprávnosti namietaného uznesenia v rovine podústavného práva, vo vzťahu k porušeniu tohto práva neobsahuje žiadnu osobitnú argumentáciu, z ktorej by bolo možné dospieť k tomu, že namietaným uznesením došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto je táto námietka nedôvodná.
7. Vo vzťahu k uzneseniam všeobecných súdov v civilnom spore o nariadení zabezpečovacieho opatrenia možno vztiahnuť závery, ktoré sa týkajú rozhodnutí o neodkladných opatreniach. Ústavnoprávny prieskum týchto rozhodnutí je zdržanlivý, keďže ide o rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností strán spravidla nezasahuje konečným spôsobom. Vecne tieto rozhodnutia možno posúdiť iba ojedinele, ak došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (II. ÚS 435/2021, I. ÚS 19/2020). Aj v konaní o neodkladnom (zabezpečovacom) opatrení však musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o neodkladnom (zabezpečovacom) opatrení musí mať predovšetkým zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.
8. Z namietaného rozhodnutia krajského súdu je zrejmé jeho východisko, ktoré viedlo k nenariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd vychádzal zo sťažovateľom nespochybnených skutočností, ktorých podstatou bolo to, že odporkyňa v čase rozhodovania okresného súdu neurobila žiaden úkon smerujúci k znemožneniu uspokojenia sťažovateľom tvrdenej pohľadávky a sťažovateľ si túto pohľadávku voči odporkyni ani žiadnym iným spôsobom neuplatnil. Tieto skutočnosti krajský súd posúdil z pohľadu § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Takéto právne posúdenie nie je zjavne mylné, keďže vychádza z posúdení konkrétnych okolností vecí a predmetom právneho posúdenia je široko vyložiteľné slovné spojenie obsiahnuté v § 325 ods. 1 CSP. Záver krajského súdu, že nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže z konania odporkyne nemožno dospieť k záveru o obave z ohrozenia exekúcie, nie je svojvoľné. Ide o zhodnotenie osobitného vzťahu sťažovateľa a odporkyne.
9. Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu nemožno vyvodiť ani zo sťažovateľom a krajským súdom v argumentácii využívaných uznesení ústavného súdu o odmietnutí ústavných sťažností proti rozhodnutiam všeobecných súdov o nariadení zabezpečovacích opatrení (II. ÚS 549/2024, II. ÚS 422/2022). Jednak preto, že, tak ako uviedol krajský súd v namietanom uznesení, skutkové okolnosti predchádzajúce týmto zabezpečovacím opatreniam boli odlišné od skutkových okolností veci sťažovateľa. Na strane druhej preto, že z odmietnutia ústavnej sťažnosti proti zabezpečovaciemu opatreniu v podobnej veci nemožno bez ďalšieho vyvodiť porušenie ústavných práv nevyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v inej, hoc aj podobnej veci. Ústavný súd pri preskúmaní možného porušenia ústavných práv rozhodnutím o návrhu na nariadenie či už neodkladného, alebo zabezpečovacieho opatrenia nemá a nemôže mať snahu vytvárať jasné dogmatické závery o tom, za akej situácie má alebo nemá byť takéto opatrenie nariadené. Jeho úloha sa obmedzuje len na preskúmanie toho, či v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia boli rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu. Tak tomu v prípade sťažovateľa bolo, a to aj napriek
tomu, že prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v jeho veci by nebolo v rozpore s ústavnými právami odporkyne. To platí osobitne s ohľadom na to, že sťažovateľovi nič nebránilo reagovať na prevody odporkyne po rozhodnutí okresného súdu o zamietnutí jeho návrhu ďalším návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2026
Robert Šorl
predseda senátu