Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 456/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej DUFINEC LEGAL s. r. o., Bajkalská 9/A, Bratislava proti uzneseniam Mestského súdu Košice č. k. -39 z 29. apríla 2026 a Krajského súdu v Košiciach č. k. -60 zo 14. mája 2026 a ich postupom, ktoré predchádzali týmto uzneseniam, takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 a podľa , 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práva na slobodu a bezpečnosť podľa a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (, 3 a 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) a účinný prostriedok nápravy podľa dohovoru postupmi a rozhodnutiami mestského a krajského súdu o jej väzbe.

II.

2. Vyšetrovateľ sťažovateľke vzniesol obvinenie za pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy, ktorého sa mala dopustiť tak, že 25. apríla 2026 o 19.30 h v byte po predchádzajúcej hádke v úmysle spôsobiť smrť nožom bodla do ľavej strany hrudníka svojho bývalého manžela, ktorý nezomrel len preto, že mu bola poskytnutá rýchla zdravotná pomoc. Prokurátor navrhol sťažovateľku vziať do väzby. Mestský súd sťažovateľku vypočul. Sťažovateľka ku skutku odmietla vypovedať a uviedla, že nevidí dôvod, aby ušla, keďže v mieste bydliska má rodinné a pracovné zázemie, pracuje a žije v domácnosti s 23-ročnou dcérou, 20-ročným synom a poškodeným bývalým manželom, s ktorým sa po rozvode v roku 2020 rozhodli bývať spoločne, hoci ich vzťahy boli poznačené občasnými hádkami. Zdôraznila, že nikdy nikomu neublížila a celú udalosť ľutuje.

3. Mestský súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sťažovateľku z dôvodov podľa a vzal do väzby, neprijal záruky jej rodičov, detí a sestry za jej ďalšie správanie, jej písomný sľub a ani väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Dospel k dôvodnosti vzneseného obvinenia, keďže podozrenie zo spáchania skutku sťažovateľkou vyplýva z výsluchu poškodeného, dvoch svedkov, ktorí potvrdzujú priebeh konfliktu a udalosti po ňom, z lekárskych správ a ohliadky miesta činu.

4. K dôvodom útekovej väzby mestský súd uviedol, že sťažovateľke hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov a okrem toho sťažovateľka po skutku aktívne zahladzovala stopy upratovaním krvi a ignorovala výzvy polície otvoriť dvere. K preventívnej väzbe mestský súd uviedol, že je dôvodná obava, že sťažovateľka bude pokračovať v trestnej činnosti, prípadne dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva z jej dlhodobo narušeného a konfliktného vzťahu s poškodeným, ku ktorému prechováva intenzívne negatívne emócie, ktoré vyústili do brutálneho a takmer fatálneho útoku, po ktorom mu sťažovateľa neposkytla pomoc, ale ho len obliala vodou.

5. K nahradeniu väzby mestský súd uviedol, že zvážil rodinné a pracovné zázemie sťažovateľky, no spojenie hrozby vysokého trestu a afektívnej nepredvídateľnosti sťažovateľky väzbu neumožňuje nahradiť. Ako nedostatočné vyhodnotil záruky jej rodinných príslušníkov, ktorí sú so sťažovateľkou v silnom emocionálnom vzťahu, čo znižuje ich schopnosť objektívne pôsobiť a reálne kontrolovať jej správanie. K čestnému vyhláseniu poškodeného uviedol, že poškodený ho podpísal v nemocnici, bez overenia a v prítomnosti syna, čo odôvodňuje pochybnosť o slobode a spontánnosti tohto prejavu vôle. To posilňuje obavu z marenia účelu trestného konania a ohrozenia poškodeného.

6. Proti uzneseniu mestského súdu podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením. Stotožnil sa s tým, že vznesené obvinenie je v skorom štádiu konania dôvodné, a k obrane sťažovateľky, ktorá vychádza z toho, že mala poranenú ruku, nemala úmysel zabiť poškodeného a šlo len o skratové konanie pod vplyvom alkoholu, bude predmetom vyšetrovania. Krajský súd sa stotožnil i s tým, že je daný dôvod útekovej väzby, čo vyplýva z hrozby vysokého trestu a konania sťažovateľky bezprostredne po skutku. K obave z pokračovania v trestnej činnosti krajský súd poukázal na dlhodobé intenzívne negatívne emócie sťažovateľky voči poškodenému vyvolané jeho neodpustenou neverou, pričom obava je umocnená tým, že s poškodeným žije v spoločnej domácnosti a v čase skutku boli obaja pod vplyvom alkoholu. Podľa krajského súdu sťažovateľka zjavne nespracovala negatívne emócie voči poškodenému, čo vyústilo do neočakávaného závažného fyzického útoku. Krajský súd sa s mestským súdom stotožnil v závere o nemožnosti nahradenia väzby, keďže ide len o možnosť, ak obvinený a povaha veci dostatočne garantujú rozptýlenie obavy z možného úteku alebo pokračovania v trestnej činnosti. To podľa krajského súdu nie je dané. Znova zdôraznil spoločné bývanie sťažovateľky a poškodeného, ich konfliktné vzťahy a to, že ku skutku došlo pod vplyvom alkoholu. Tieto obavy podľa krajského súdu nie sú rozptýlené ani tým, že by sťažovateľka šla zo spoločnej domácnosti bývať k svojim príbuzným, ktorí by dozerali na jej správanie. Podľa krajského súdy títo príbuzní majú zníženú schopnosť vplývať na jej konanie.

III.

7. Hoci sťažovateľka svoju rozsiahlu argumentáciu rozdeľuje vo vzťahu k uzneseniu mestského súdu na strane jednej a krajského súdu na strane druhej, je zrejmé, že namieta dôvody, ktoré súdy viedli k tomu, že bola vzatá do väzby. Podľa sťažovateľky doteraz zistené skutočnosti nenasvedčujú tomu, že mala úmysel zabiť poškodeného. Tomu nenasvedčuje zranenie poškodeného, použitý nôž, nízka intenzita útoku a jej skoršie zranenie pravej ruky. Zdôrazňuje, že pri skutku bola len ona a poškodený, a preto žiaden zo svedkov ju zo skutku priamo nemôže usvedčovať.

8. Sťažovateľka namieta, že by u nej boli dané dôvody útekovej väzby, keďže pod vplyvom alkoholu konala chaoticky, no zostala v byte a nesnažila sa utiecť. Dopĺňa, že celý život žila v mieste bydliska a ani nikdy necestovala do zahraničia. Vo vzťahu k pokračovacej väzbe uvádza, že nikdy nebola trestaná, nekonala agresívne a opis jej vzťahu s poškodeným je hypotetický, keďže nemá základ v odborných posudkoch. Okrem toho namieta, že obava z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva len z opisu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Podľa sťažovateľky súdy neozrejmili konkrétne dôvody, pre ktoré nemali za dostatočné ponúknuté záruky jej príbuzných, osobitne rodičov, u ktorých by bývala a ktorí by boli schopní pozitívne vplývať na jej správanie. Rovnako odôvodnenie rozhodnutí považuje za nedostatočné v časti, v ktorej nebol prijatý jej písomný sľub a väzba nebola nahradená dohľadom pri uložení primeraných povinností a obmedzení kontrolovaných technickými prostriedkami tak, aby sa nemohla priblížiť k poškodenému.

IV.

9. Sťažovateľka porušenie svojich ústavných práv identifikuje nielen v rozhodnutiach, ale aj v postupoch súdov, ktorého predchádzali týmto rozhodnutiam. Z jej argumentácie však vôbec nie je zrejmé, akým postupom súdov a z akých dôvodov malo dôjsť k porušeniu jej ústavných práv. V tomto rozsahu ústavná sťažnosť sťažovateľky v rozpore s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu jej ústavných práv. Keďže ústavná sťažnosť v tejto časti nemá náležitosti ustanovené zákonom, bola podľa odmietnutá.

10. Nesprávny kautelárny prístup argumentácie sťažovateľky, ktorý sa prejavuje hypertrofiou textu ústavnej sťažnosti a námietkou porušenia jej ústavných práv postupmi súdov, sa prejavuje aj v tom, že sťažovateľka porušenie ústavných práv identifikuje v uznesení mestského súdu. O porušení ústavných práv sťažovateľky ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením mestského súdu bol na jej sťažnosť príslušný rozhodnúť krajský súd. Ústavná sťažnosť je tak proti uzneseniu mestského súdu podľa neprípustná, a preto bola v tomto rozsahu podľa zákona o ústavnom súdu odmietnutá.

11. V rozsahu proti uzneseniu krajského súdu je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa odmietnutá. Z obsahu základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 vyplýva, že osobu možno do väzby vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Ústavný rámec dopĺňa dohovor, konkrétne dohovoru, podľa ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody, pokiaľ sa tak nestane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, ak sú oprávnené dôvody

domnievať sa, že je potrebné zabrániť osobe v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní, a čl. 5 ods. 4 dohovoru, podľa ktorého každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

12. Z a rovnako aj z dohovoru vyplýva, že každé obmedzenie osobnej slobody väzbou môže nastať len z dôvodov ustanovených zákonom. Preto úprava obsiahnutá v je integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (). Obsahom základného práva podľa je aj oprávnenie trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou, pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby vziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (, ). Pri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené formálne predpoklady väzby, t. j. musí existovať uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia a materiálne predpoklady väzby, t. j. musia existovať skutočnosti osvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, a že sa obvinený trestného činu dopustil a zároveň musí existovať niektorý z väzobných dôvodov (, bod 8).

13. K námietke sťažovateľky, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s materiálnym predpokladom väzby, a to s dôvodným podozrením, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný a má znaky trestného činu, a že sa obvinený trestného činu dopustil, treba uviesť, že nie je úlohou ústavného súdu v štádiu prípravného konania posudzovať mieru podozrenia sťažovateľky zo spáchania trestného činu z pohľadu opodstatnenosti väzby. Pokiaľ by ústavný súd predbežné hodnotenie dôkazov vykonal, atrahoval by si právomoc všeobecných súdov, ktorá mu z hľadiska subsidiarity neprislúcha (, bod 13, bod 18). Z hľadiska ústavného prieskumu je významné, či krajský súd logicky a presvedčivo odôvodnil dôvodnosť podozrenia. Krajský súd poukázal najmä na skutočnosť, že zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že k zraneniu poškodeného došlo a sám poškodený z útoku nožom usvedčuje sťažovateľku. Pritom žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by k zraneniu poškodeného došlo inak ako konaním sťažovateľky. V začiatočnom štádiu konania je takéto odôvodnenie podozrenia z toho, že sťažovateľka sa pokúsila poškodeného zavraždiť, dostatočné a bude úlohou orgánov činných v trestnom konaní aj s ohľadom na zmenu výpovede poškodeného a ďalšie vykonané dôkazy ustáliť, ako posúdiť doteraz dostatočne osvedčené násilné konanie sťažovateľky, ku ktorému zrejme došlo pod vplyvom alkoholu.

14. Námietky sťažovateľky nerozptyľujú dôvodné podozrenie do takej miery, ktorá by bola ústavne nekonformná pri posudzovaní dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Keďže ide o úvodné štádium trestného stíhania, je pre účely posúdenia dôvodnosti vzneseného obvinenia pri posudzovaní väzby odôvodnenie krajského súdu ústavne konformné. Miera podozrenia v úvodnom štádiu trestného stíhania nie je záverom o vine sťažovateľky. Rozhodnutie o vine sa prejaví až pri rozhodovaní súdu o podanej obžalobe alebo rozhodnutí prokurátora, ak dospeje k záveru, že nie je dôvod na podanie obžaloby alebo je dôvod na to, aby bol skutok posúdený inak, ako tomu bolo pri vznesení obvinenia (, , bod 18).

15. Podľa je daný dôvod útekovej väzby vtedy, ak je obava, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo mu hrozí vysoký trest. Pri posudzovaní útekovej väzby nebezpečenstvo úteku trestne stíhanej osoby nemôže vyplývať len z jednej skutočnosti, ale musí byť založené na súhrne okolností (, ). Do úvahy treba vziať viaceré významné faktory, akými sú najmä charakter stíhanej osoby, jej morálka, domov, zamestnanie, majetkové pomery, aktuálny zdravotný stav, rodinné vzťahy, všetky druhy väzieb s krajinou, v ktorej je stíhaná. Vzájomné posúdenie viacerých skutočností môže buď potvrdiť existenciu nebezpečenstva úteku, alebo znížiť ho do takej miery, že väzbu neopodstatňuje.

16. Podstatou ústavnoprávneho posúdenia je, či dôvody útekovej väzby u sťažovateľky uvádzané krajským súdom sú vymedzené ústavne akceptovateľným spôsobom. Nie pochýb, že v prípade sťažovateľky ide o bezúhonnú a usporiadanú osobu, ktorá je prvýkrát konfrontovaná s obvinením z trestného činu. Z hľadiska posúdenia obavy z úteku sťažovateľky krajský súd vychádzal z toho, že sťažovateľke v dôsledku vzneseného obvinenia hrozí vysoký trest. Táto okolnosť však nebola jedinou, ktorá viedla k obave z toho, že sťažovateľka by mohla ujsť. K tomu pristúpila i ďalšia okolnosť spočívajúca v konaní sťažovateľky bezprostredne po skutku. V rámci prvopočiatočného rozhodovania o vzatí do väzby možno kombináciu viacerých skutočností považovať za ústavne udržateľnú z hľadiska konštatovania obavy z úteku. V tejto súvislosti možno rozumieť argumentácii sťažovateľky, ktorá svoje neprirodzené konanie po skutku odôvodňovala vplyvom alkoholu a zároveň zdôrazňovala stabilitu svojho pobytu v mieste bydliska. Z rozhodnutí o jej vzatí do väzby je však zrejmé, že tieto okolnosti boli zvážené, no pri rozhodovaní krajského súdu prevážili okolnosti svedčiace v prospech obavy z úteku. V úvodnom štádiu konania je takéto odôvodnenie útekovej väzby ústavné udržateľné.

17. To isté možno konštatovať aj vo vzťahu k dôvodom preventívnej väzby. Podľa je daný preventívny dôvod väzby vtedy, ak je obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval. Dôvodnosť obavy nemôže byť všeobecná alebo abstraktná, ale musí byť spojená s ďalšími skutočnosťami spočívajúcimi v konaní obvineného, z ktorých možno vyvodiť, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Ak preventívna väzba trvá dlhší čas, samotný druh, charakter, rozsah či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom väzby, ak nie sú podporené ďalšími konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi pokračovanie v trestnej činnosti (, bod 47, , bod 13, , bod 9).

18. Krajský súd obavy z pokračovania v trestnej činnosti vyvodil z toho, že sťažovateľka sa násilného skutku proti sťažovateľovi dopustila pod vplyvom alkoholu a jej dlhodobo narušeného a konfliktného vzťahu s poškodeným, ktorý vyplýva z nespracovanej emócie v dôsledku predchádzajúceho zlyhania v ich spolužití. Okrem toho zdôraznil brutalitu útoku a to, že takmer viedol k fatálnemu následku, pričom sťažovateľka poškodenému neposkytla pomoc. Je zrejmé, že zdôvodnenie väzby nevyplýva len z okolností spáchaného skutku, ale aj z okolností, ktoré mu bezprostredne nadväzovali a z doteraz osvedčeného motívu konania sťažovateľky. Tieto skutočnosti krajský súd zvážil s ohľadom na sťažovateľkou tvrdené skutočnosti, ktoré spočívajú v tom, že doteraz nikdy nebola trestaná a nekonala agresívne. Hoci tieto skutočnosti oslabujú dôvodnosť obavy z pokračovania v trestnej činnosti, v úvodnom štádiu konania v čase bezprostredne po spáchaní skutku je ústavnej udržateľný záver, ktorý vychádza zo skutočností zdôraznených

krajským súdom. V tejto súvislosti neobstojí argumentácia sťažovateľky, že obava z pokračovania vyplýva len z opisu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Nedôvodná je i námietka sťažovateľky o tom, že opis jej vzťahu s poškodeným je len hypotetický, keďže nemá základ v odborných posudkoch. V úvodnom štádiu konania bol tento záver vyvodený zo skutočností, ktoré vyplynuli z výpovedí, a preto nie je zjavne mylný a bude zrejme predmetom ďalšieho dokazovania.

19. Treba súhlasiť so sťažovateľkou v tom, že väzobné stíhanie je krajným prostriedkom a pri rozhodovaní o väzbe, najmä pri rozhodovaní o jej ďalšom trvaní, je potrebné uprednostniť rozumné alternatívy nahradzujúce väzbu (, bod 27, , bod 14). Sťažovateľka ponúkla väzbu nahradiť písomným sľubom a zárukou jej príbuzných, pričom krajský súd tieto varianty odmietol v podstate zopakovaním rovnakých skutočností, ktoré odôvodňovali či už útekovú, alebo preventívnu väzbu. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že v prípade sťažovateľky krajský súd rozhodoval o vzatí do väzby a nie o jej žiadosti o prepustenie. V tomto štádiu trestného konania je v zásade ústavne udržateľné, ak skutočnosti, z ktorých bol vyvodený záver o dôvodnosti preventívnej a útekovej väzby, vedú aj k záveru o neprijatí obvineným ponúkaných záruk. K tomu treba uviesť, že krajský súd pri rozhodovaní o možnom nahradení väzby zvážil aj skutočnosti svedčiace v prospech nahradenia väzby. Pri zohľadnení okolnosti, ktoré viedli k záveru o dôvodnosti útekovej a preventívnej väzby, je však jeho úvaha o nenahradení väzby v úvodnom štádiu trestného konania ústavne udržateľná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2026

Robert Šorl

predseda senátu