Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 499/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, Trnava, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. z 19. júna 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. júla 2026 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

II.

Skutkové východiská

2. Potom, keď trestné konanie vedené proti sťažovateľovi skončilo 24. februára 2022 právoplatnosťou rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, podal sťažovateľ 9. apríla 2025 návrh na povolenie obnovy uvedeného trestného konania. Uznesením mestského súdu z 26. novembra 2025 bol návrh na obnovu trestného konania zamietnutý, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. apríla 2026, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa.

3. Mestský súd napadnutým uznesením vyššej súdnej úradníčky uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť 500 eur podľa , podľa ktorého kto podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu trovy konania

o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu konania, a to paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom.

4. Sťažovateľ napriek poučeniu o neprípustnosti sťažnosti proti napadnutému uzneseniu podal proti nemu 17. júla 2026 sťažnosť. Jej prípustnosť vyvodil priamo z poslednej vety , podľa ktorej proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

III.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ kritizuje odôvodnenie napadnutého uznesenia, keďže neobsahuje ani jednu vetu úvahy k otázke, ktorá je pre výsledok rozhodujúca, a to, prečo bol návrh sťažovateľa celkom bezvýsledný. Mestský súd uložil sťažovateľovi platobnú povinnosť bez akýchkoľvek dôvodov a bez zohľadnenia okolností jeho veci, teda bez toho, aby vykonal akékoľvek vyváženie záujmov. Sťažovateľ znáša individuálne a nadmerné bremeno bez akejkoľvek možnosti prieskumu.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

7. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v ústavný súd poskytuje v konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (napr. ).

8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti sám poznamenáva, že proti napadnutému uzneseniu mestského súdu podal súbežnú sťažnosť, ktorej prípustnosť odvíja priamo z poslednej vety . Hoci sťažovateľ, odkazujúc na prax nadriadených súdov, naznačuje, že má o prípustnosti sťažnosti pochybnosti a podal ju „z opatrnosti, aby vyčerpal aj prostriedok, ktorý mu súd poučením uprel“ (bod 12 ústavnej sťažnosti), pre ústavný súd je kľúčové, že napriek dubiozitám tento prostriedok nápravy poskytnutý zákonom (dokonca podľa sťažovateľovho názoru ) uplatnil, pričom jeho prípustnosť odvíja aj z judikatúry ústavného súdu. Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. -3 zo 16. januára 2008 rozhodol, že „vyšší súdny úradník je podľa o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov štátnym zamestnancom. Proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydanému v súdnom konaní je v zmysle (v účinnom právnom stave , pozn.) poslednej vety vždy prípustný opravný prostriedok, o ktorom vždy rozhoduje sudca, a to aj vtedy, ak osobitný zákon odvolanie alebo iný opravný prostriedok nepripúšťa.“. V náleze č. k. -34 z 22. novembra 2012 ústavný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého „opravný prostriedok je

prípustný aj proti takému rozhodnutiu, proti ktorému zákon inak opravný prostriedok nepripúšťa, ak vo veci nerozhodoval sudca, ale zamestnanec súdu“.

9. Svojou procesnou aktivitou založenou na súvisiacich relevantných rozhodnutiach ústavného súdu teda sám sťažovateľ manifestoval presvedčenie, že sťažnosť môže v okolnostiach veci predstavovať efektívny prostriedok ochrany jeho práv. V tejto situácii ústavný súd nemá dôvod prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu ani predbiehať jeho kompetenciu v kontexte posúdenia prípustnosti a prípadnej dôvodnosti podaného prostriedku nápravy. V súlade s už zmieňovaným princípom subsidiarity preto ústavný súd rešpektuje kompetenciu všeobecného súdu rozhodnúť určitým spôsobom o sťažnosti sťažovateľa s tým, že v aktuálnej procesnej situácii je všeobecný súd tým orgánom verejnej moci, ktorý je vybavený oprávnením a zároveň povinnosťou poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa.

10. Pokiaľ ide o možnosti procesného vývoja v sťažovateľovej veci v prípade, že ním podaná sťažnosť bude v prostredí všeobecného súdnictva neúspešná z dôvodu neprípustnosti, teda bez vecného preskúmania, sťažovateľovi ostane zachovaná možnosť domáhať sa ochrany práv prostredníctvom uplatnenia ústavnej sťažnosti proti tomuto budúcemu rozhodnutiu všeobecného súdu alebo s poukazom na poslednú vetu proti napadnutému uzneseniu mestského súdu.

11. Za popísaného procesného stavu ústavný súd nemá dôvod zasahovať do prebiehajúceho konania o sťažovateľom uplatnenom prostriedku nápravy a neprípustne (predčasne) si atrahovať právomoc rozhodnúť o argumentoch sťažovateľa smerujúcich k nedostatkom napadnutého uznesenia mestského súdu. Povedané inak, ústavná sťažnosť predstavuje ultimatívny prostriedok ochrany základných práv nastupujúci až po vyčerpaní iných právnych prostriedkov smerujúcich k zabezpečeniu efektívnej právnej ochrany. Sťažovateľ sťažnosť za takýto prostriedok sám evidentne subjektívne považoval, čo navonok objektivizoval jej reálnym využitím. Z uvádzaných dôvodov tak neostalo ústavnému súdu nič iné, než ústavnú sťažnosť odmietnuť s poukazom na pre neprípustnosť.

12. Odmietnutie ústavnej sťažnosti v jej celosti má za následok, že stratilo právny význam zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite ústavnej sťažnosti. Rovnako zostalo bez významu odstraňovať nedostatok náležitostí ústavnej sťažnosti, ku ktorej sťažovateľ v rozpore s nepripojil kópiu napadnutého uznesenia mestského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2026

Robert Šorl

predseda senátu