Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 437/2026
PDF · 148.12 KB
No categories available
IV. ÚS 437/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-15Csp/43/2017 a sp. zn. PN-4Csp/40/2022 a proti postupu Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 24Co/41/2019, sp. zn. 21CoCsp/16/2022, sp. zn. 21CoCsp/19/2024 a sp. zn. 21CoCsp/12/2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 47 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Trnava (pôvodne Okresného súdu Piešťany) v konaní vedenom pod sp. zn. PN-15Csp/43/2017 a sp. zn. PN-4Csp/40/2022 a postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 24Co/41/2019, sp. zn. 21CoCsp/16/2022, sp. zn. 21CoCsp/19/2024 a sp. zn. 21CoCsp/12/2026. Sťažovateľka žiada, aby jej ústavný súd priznal
primerané zadosťučinenie v sume 11 000 eur od okresného súdu a v sume 16 000 eur od krajského súdu a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou 24. marca 2017 Okresnému súdu Piešťany domáhala proti žalovanej Home Credit Slovakia, a. s., určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Okresný súd rozsudkom č. k. 15Csp/43/2017-204 zo 6. novembra 2018 určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená 30. januára 2016 je bezúročná a bez poplatkov (I. výrok), vo zvyšnej časti konanie zastavil (II. výrok) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľke v rozsahu 50 % (III. výrok).
3. O odvolaniach oboch sporových strán rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 24Co/41/2019-264 zo 6. novembra 2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/69/2020 z 30. novembra 2021 rozsudok krajského súdu zo 6. novembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom odvolacom konaní pod sp. zn. 24CoCsp/16/2022 krajský súd uznesením z 13. septembra 2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom sp. zn. PN-4Csp/40/2022 z 10. októbra 2023 žalobu sťažovateľky zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. 21CoCsp/19/2024-210 z 30. septembra 2024 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že úver poskytnutý žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, a žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacích a dovolacieho konania proti sťažovateľke v rozsahu 50 %.
6. Výroky rozsudku krajského súdu o náhrade trov konania napadla sťažovateľka dovolaním, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Cdo/34/2025 z 31. marca 2026 tak, že rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolacie konanie je v súčasnosti vedené pod sp. zn. 21CoCsp/12/2026 a do dňa podania ústavnej sťažnosti v ňom nebolo právoplatne rozhodnuté.
7. Ústavný súd už v minulosti posudzoval porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku zbytočných prieťahov súdov rozhodujúcich v napadnutom konaní ako celku, pričom nálezom sp. zn. I. ÚS 393/2022 z 3. novembra 2022 (právoplatným 7. 12. 2022, pozn.) konštatoval ich porušenie postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24Co/41/2019 a nálezom sp. zn. I. ÚS 504/2024 z 26. marca 2025 (právoplatným 17. 4. 2025, pozn.) konštatoval ich porušenie postupom okresného súdu v prvoinštančom konaní.
8. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v období po právoplatnosti posledného nálezu ústavného súdu, teda od 26. marca 2025. Sťažovateľka zrekapitulovala priebeh napadnutého konania, poukázala na skutočnosť, že ústavný súd už dvakrát vyslovil porušenie označených práv
zbytočnými prieťahmi súdov a vec nebola ani po 1 roku a takmer 5 mesiacoch od právoplatnosti posledného nálezu právoplatne skončená.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených práv podľa ústavy, listiny, dohovoru, charty a dodatkového protokolu zbytočnými prieťahmi súdov konajúcich v napadnutom konaní ako celku v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 504/2024 z 26. marca 2025, teda od 17. apríla 2025.
10. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, III. ÚS 372/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010).
11. Ústavný súd pripúšťa, že celková dĺžka napadnutého konania je neprimeraná, čo zdôrazňujú existujúce dva nálezy vyslovujúce porušenie práv sťažovateľky. Nemožno však opomenúť, že od právoplatnosti druhého nálezu ústavného súdu (17. 4. 2025) do dňa podania ďalšej ústavnej sťažnosti (24. 6. 2026) uplynul len 1 rok a 2 mesiace, pričom súdny spis bol v danom časovom úseku mimo dispozičnej sféry súdov označených v petite ústavnej sťažnosti, keďže od 27. februára 2025 do 6. mája 2026 bol na najvyššom súde, ktorý rozhodoval o dovolaní sťažovateľky. Rozhodnutie krajského súdu síce bolo v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušené a vec je od 22. mája 2026 opätovne vedená na krajskom súdom, ale aj pri pripustení prvku neefektívnosti zo strany krajského súdu prípadný zbytočný prieťah zo strany krajského súdu v súčasnosti nemá sám osebe ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by si vyžadovala prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a bola dostačujúca pre opätovné konštatovanie porušenia označených práv.
12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.
13. Vzhľadom na to, že sťažovateľka odvíja porušenie ostatných označených práv, teda základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 charty a čl. 1 dodatkového protokolu, výlučne od existencie zbytočných prieťahov zo strany súdov a vyslovenia porušenia už uvedených práv, vzhľadom na absenciu porušenia práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohlo dôjsť k porušeniu ani zvyšných práv označených v petite ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd omietol ústavnú sťažnosť aj
vo zvyšných častiach podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2026
Libor Duľa
predseda senátu