Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 464/2026
PDF · 230.01 KB
No categories available
II. ÚS 464/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného Mgr. Vlastimilom Hajdukom, Štúrova 5, Vranov nad Topľou, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3520/2021 z 25. októbra 2024 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného (exekučného) súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom. Tiež žiada, aby ústavný súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia, a to až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.
2. Proti sťažovateľovi ako povinnému je vedené exekučné konanie o zaplatenie 100 000 eur s príslušenstvom. V základnom konaní bol sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného, proti ktorému sa žalobkyňa (Investičná Správcovská s. r. o.) domáhala zaplatenia 100 000 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia zálohy, ktorá mala byť sťažovateľovi poskytnutá 6. júna 2018 podľa zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzavretej medzi sporovými stranami z dôvodu,
že neboli naplnené podmienky na vyplatenie odmeny v plnej sume podľa čl. 4.1 predmetnej zmluvy.
3. Sťažovateľ podal 3. mája 2022 návrh na zastavenie exekúcie, kde namietal započítanie pohľadávok, stratu aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, absenciu vykonateľnosti exekučných titulov, vady spočívajúce v označení povinného a iné skutočnosti spadajúce pod § 61k písm. d) Exekučného poriadku.
4. Vyšší súdny úradník návrh sťažovateľa 17. januára 2024 zamietol a sudca okresného súdu napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa. Exekučný súd uviedol, že v prípade, ak povinný tvrdí, že pohľadávka oprávneného zanikla v dôsledku jednostranného zápočtu, je úlohou exekučného súdu posúdiť, či nastali účinky jednostranného zápočtu, a teda či vzájomne kryté pohľadávky zanikli. Exekučný súd ďalej poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 359/2020 s tým, že podľa jeho názoru môže exekučný súd prihliadnuť aj na zánik judikovanej pohľadávky v dôsledku jednostranného zápočtu nejudikovanej pohľadávky vykonaného povinným pred začatím exekúcie, ale iba v tých prípadoch, ak je pohľadávka uplatnená na započítanie preukázaná exekučnému súdu s dostatočnou istotou.
5. V tomto zmysle ďalej okresný súd uviedol, že povinný sťažovateľ podľa započítacieho prejavu zo 16. augusta 2021 započítal svoje vzájomné pohľadávky voči oprávnenému tak, že v konečnom dôsledku vznikol oprávnenému voči povinnému dlh 2 501,43 eur. Sťažovateľ uviedol, že voči oprávnenému eviduje pohľadávky z dôvodu poskytnutia právnych služieb v rozsahu 20 úkonov právnej služby. Existenciu týchto pohľadávok podľa súdu nemožno obmedziť na jednoduché právne posúdenie, a preto nie je možné na takýto kompenzačný prejav prihliadať, a to tým skôr, že súdu nebola predložená súvisiaca relevantná dokumentácia.
6. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa opakovanej zmeny zákonného sudcu okresný súd odkázal na § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý umožňuje prerozdeliť už pridelené veci pri splnení zákonom stanovených podmienok. V prípade sťažovateľa podľa súdu došlo k dvom zmenám zákonných sudkýň v dôsledku § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch – teda z dôvodu zmeny v obsadení súdu sudcami. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že aj v takom prípade sa veci prideľujú pomocou technických prostriedkov náhodným výberom, tento postup bol dodržaný. Okresný súd zdôraznil, že neplatí, že ak vec napadne určitému sudcovi, pokiaľ pracuje na súde, musí ju aj dokončiť. Sudcovia vo veci sťažovateľa boli na prejednanie veci určení v súlade s rozvrhmi práce a opatreniami o prerozdelení už pridelených spisov. Aj zvyšné námietky sťažovateľa vyhodnotil okresný súd ako nedôvodné, pričom správnosť týchto ďalších záverov sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti nenamieta.
II. Argumentácia sťažovateľa
7. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta nesprávne obsadenie súdu – podľa jeho názoru došlo k neoprávnenej zmene zákonného sudcu (a to opakovane). Ďalej namieta, že jednostranným započítaním z jeho strany došlo k zániku pohľadávky a exekučné konanie preto malo byť zastavené. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne vyložil nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 359/2020. Započítanie mal skúmať iba z hľadiska jeho predpokladov ako formy záväzku podľa § 580
Občianskeho zákonníka. Teda mal skúmať zákonné podmienky započítania, prípadne jeho neprípustnosť/nemožnosť. Jednostranný zápočet pohľadávok zo strany sťažovateľa spĺňal podmienku vzájomnosti, aj podmienku pohľadávok rovnakého druhu (išlo o peňažné pohľadávky). Exekučnému súdu podľa sťažovateľovi neprináleží posudzovať hmotnoprávnu podstatu započítacieho prejavu, ako to urobil súd v posudzovanom prípade.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti predkladá dve základné námietky – a) v prvom rade námietku porušenia práva na zákonného sudcu s poukazom na opakovanú zmenu zákonného sudcu v jeho veci a b) v druhom rade formalistický prístup exekučného súdu, ktorý nepripustil jednostranný zápočet pohľadávok vykonaný sťažovateľom pred začatím exekučného konania, na túto námietku neprihliadol, a exekučné konanie preto nezastavil.
a) Námietka porušenia práva na zákonného sudcu:
9. Sťažovateľ v podstatnom namietal, že v exekučnom konaní rozhodol o jeho návrhu na zastavenie exekúcie v poradí tretí sudca a k opakovanej zmene došlo nezákonným spôsobom.
10. Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke odkazuje na podrobné a dôkladné odôvodnenie zmeny zákonného sudcu uvedené v bodoch 15 a nasl. napadnutého uznesenia. Vyplývajú z neho tieto skutočnosti:
- exekučná vec bola 21. októbra 2021 pridelená sudkyni JUDr. Šuchovej, LL. M., v súlade s v tom
čase platným rozvrhom práce na rok 2021;
- pre rok 2023 bol prijatý rozvrh práce, v ktorom už JUDr. Šuchová nefigurovala ako člen
exekučného grémia, keď bola pridelená do obchodnoprávneho grémia. Prerozdelenie spisov bolo vykonané na základe opatrenia č. 1SprR/185/2022, a to tak, že veci pridelené JUDr. Šuchovej sa jej odňali a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov boli prerozdelené. Náhodným výberom tak bola vec sťažovateľa pridelená JUDr. Kataríne Zdechovanovej;
- dodatkom k rozvrhu práce na rok 2024 účinným od 1. júla 2024 prestala byť
aj JUDr. Zdechovanová členom exekučného grémia a rovnako bola pridelená do obchodnoprávneho grémia. Prerozdelenie spisov sa uskutočnilo na základe opatrenia č. 1SprR/127/2024 opäť tak, že odňaté veci boli prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.
11. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť obsadený zákonným spôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini a ostatní proti San Marinu z 18. 2. 1999, sťažnosť č. 24645/94) a v každom jednotlivom prípade musia byť aplikované jasné pravidlá a existovať jasné záruky, ktoré zaistia objektivitu a transparentnosť a vylúčia akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní jednotlivých vecí sudcom.
12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce
prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. I. ÚS 8/94, III. ÚS 390/2010, II. ÚS 464/2023). Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu.
13. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (III. ÚS 116/06, III. ÚS 62/2015). Jednoznačne ale musí platiť, že aj „určenie na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu“ musí spĺňať pravidlá.
14. V prvom rade je to verejnosť a zrozumiteľnosť, ktoré sú splnené tým, že rozvrh práce je prijatý a schválený v súlade so zákonom o súdoch, pričom je dostupný verejne pre každého.
15. V okolnostiach veci treba konštatovať, že:
- rozvrh práce okresného súdu na rok 2023 (ktorým bola JUDr. Šuchová preradená
do obchodnoprávneho grémia) bol prijatý v súlade so zákonom o súdoch a schválený sudcovskou radou okresného súdu na 28. zasadnutí IV. volebného obdobia, ktoré sa konalo 23. novembra 2022. Tak zápisnica z tohto zasadnutia, ako aj rozvrh práce sú zverejnené na internete (https://obcan.justice.sk/pilot/isu/sudy/sud_139/sudcovskaRada?pageNum=1&size=10), teda sú verejne dostupné;
- JUDr. Zdechovanová bola pridelená do obchodnoprávneho grémia dodatkom č. 7 k rozvrhu práce
okresného súdu na rok 2024. Tento bol rovnako prijatý v súlade so zákonom o súdoch a schválený sudcovskou radou okresného súdu na 49. zasadnutí IV. volebného obdobia, ktoré sa konalo 25. júna 2024. Aj v tomto prípade je zápisnica zo zasadnutia sudcovskej rady aj samotný rozvrh práce verejne dostupný na internete.
16. Zaradenie sudcu do grémia (napr. trestnoprávneho, občianskoprávneho či obchodnoprávneho) upravuje rozvrh práce príslušného súdu, pričom o konkrétnom zaradení rozhoduje agenda, na ktorú sa sudca špecializuje a táto sa môže aj meniť. Zákon o súdoch predpokladá, že zmena v osobe zákonného sudcu môže nastať a podmienkou je, že sa tak musí udiať v súlade so zákonom a rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona o súdoch) a najmä v prípadoch dlhodobej neprítomnosti sudcu (presahujúcej šesť týždňov), zmien v personálnom obsadení súdu, výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a podobne. Ani zákon o súdoch, ani samotný rozvrh práce teda zmenu zákonného sudcu nevylučuje.
17. V prípade sťažovateľa došlo k preloženiu sudcu do iného grémia, pričom následný postup prerozdelenia vecí nemožno vyhodnotiť ako netransparentný, keď bolo zrozumiteľne uvedené, že sa budú prideľovať náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Tým bola zároveň naplnená aj posledná podmienka – záruka proti prípadnému zneužitiu, ktorú ústavný súd označil vo svojich rozhodnutiach ako náhodilosť (II. ÚS 464/2023). Táto podmienka má zaručiť, že veci nebudú prideľované na základe svojvôle alebo ľubovôle súdneho funkcionára, čo v plnom rozsahu prerozdelenie spisov v okolnostiach veci napĺňalo.
18. Ústavný súd pri prieskume obdobných námietok skúma, či bol rozvrh práce vydaný v súlade so zákonom a či bol konkrétny sudca určený presne podľa jeho pravidiel (III. ÚS 646/2014), čo v tomto prípade splnené bolo. Porušenie práv sťažovateľa nevzhliadol ústavný súd ani v odôvodnení rozhodnutia, ktoré postup pri zmene zákonného sudcu vo veci sťažovateľa
dôkladne vysvetlil. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) preto ústavný súd vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
b) K započítaniu judikovanej a nejudikovanej pohľadávky v exekučnom konaní:
19. V zásade najpodstatnejšou námietkou sťažovateľa a ním uvádzaným dôvodom na zastavenie exekúcie mal byť jednostranný započítací prejav vykonaný sťažovateľom pred začatím exekučného konania.
20. Právna úprava účinná pred 1. aprílom 2017 pripúšťala, aby povinný v exekučnom konaní vzniesol námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky. Dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 1. apríla 2017) takéto jednostranné započítanie vylúčila, je snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje (jej právny dôvod a výšku, podľa toho, v akom rozsahu sú relevantné právne skutočnosti medzi účastníkmi sporné), čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania (najmä môže byť potrebné vytýčiť pojednávanie na vykonanie dokazovania). Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť (pozri Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 315 – 318).
21. Súčasné znenie § 61e Exekučného poriadku podľa výkladu ústavného súdu poskytnutého v náleze sp. zn. III. ÚS 359/2020 nevylučuje možnosť prihliadať na jednostranné započítanie vzájomnej nejudikovanej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ku ktorému by došlo po začatí exekúcie. Za ústavne akceptovateľný však ústavný súd považuje taký postup súdu, ktorý vyžaduje vo vzťahu k nejudikovanej pohľadávke, aby ju protistrana nepopierala. Správne v tomto zmysle exekučný súd vyžadoval preukázanie pohľadávky s dostatočnou istotou (oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa nútene vykonáva).
22. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci sťažovateľa v plnom rozsahu aplikoval výklad ústavného súdu v zmysle nálezu sp. zn. III. ÚS 359/2020, keď:
- poukázal na to, že na jednostranný zápočet sťažovateľa nemožno automaticky a bez ďalšieho
posúdenia neprihliadať (bod 11 napadnutého uznesenia);
- v ďalšom tento započítací prejav mohol posúdiť, pretože išlo o započítanie vykonané
pred začatím exekučného konania (pozri III. ÚS 359/2020, body 11 a nasl.);
- poukázal na to, že sťažovateľ svoju pohľadávku odôvodnil poskytnutím právnych služieb
pre oprávneného – išlo o celkom 20 úkonov právnych služieb v rôznych súdnych konaniach a v jednej majetkovoprávnej veci. Ako dôkaz priložil oznámenie doručované oprávnenému – teda bez zmluvy o poskytnutí právnych služieb či akéhokoľvek potvrdzovacieho prejavu zo strany oprávneného. Naopak, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oprávnený poskytnutie
právnych služieb neuznal a, naopak, tvrdí, že k uzavretiu dohody o poskytovaní právnej pomoci a udeleniu plných mocí nikdy nedošlo (bod 3 napadnutého uznesenia).
23. S ohľadom na tieto okolnosti exekučný súd dospel (podľa názoru ústavného súdu k správnemu) záveru, že v dotknutom exekučnom konaní nie je možné prihliadnuť na zánik judikovanej pohľadávky oprávneného jednostranným započítaním nejudikovanej pohľadávky povinného, vykonaného pred začatím exekučného konania, a to pre neosvedčenie pohľadávky uplatnenej sťažovateľom na započítanie s dostatočnou mierou istoty.
24. Ústavný súd opäť poukazuje na nález sp. zn. III. ÚS 359/2020, podľa ktorého je ústavne akceptovateľná súdna prax, ktorá kladie vyššie nároky na povinného pri preukazovaní danosti svojej pohľadávky, pokiaľ exekučný súd vyžaduje, aby existencia na započítanie uplatnenej pohľadávky bola nepochybná aj bez potreby osobitne náročného dokazovania. Postup okresného súdu preto nevyhodnotil ako formalistický a porušenie práv sťažovateľa nevzhliadol.
25. Ústavný súd s ohľadom na všetky už uvedené okolnosti ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa ako celku ústavný súd nemohol vyhovieť jeho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže zo systematického výkladu právnej úpravy tohto inštitútu (§ 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde) vyplýva, že pozitívne rozhodnutie implicitne prichádza do úvahy len vtedy, ak ústavná sťažnosť nebola odmietnutá.
27. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2026
Peter Molnár
predseda senátu