Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 466/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Martinom Salokom, Zvonárska 8, Košice, proti rozsudku a postupu Okresného súdu Košice I sp. zn. z 15. júna 2021, rozsudku a postupu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 28. marca 2023 a proti uzneseniu a postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) rozhodnutiami všeobecných súdov označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka žiada zrušenie napadnutých rozhodnutí, vrátenie veci Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.

2. Sťažovateľka sa ako žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode nebytového priestoru č. v bytovom dome na v , ktorú uzatvorilo mesto Košice (žalovaná 1) a (žalovaná 2). Sťažovateľka je (spornou) vlastníčkou iného bytu v tom istom bytovom dome (v inom konaní sa rieši neplatnosť dražby, pozn.). Namietala porušenie o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. októbra 2018 (ďalej len „“), podľa ktorého má nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí; iným ako nájomcom nebytových priestorov, vlastníkom bytov a nájomcom bytov v dome možno nebytový priestor previesť do vlastníctva len so súhlasom spoločenstva; ak spoločenstvo nevznikne, vyžaduje sa predchádzajúci súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nájomcov bytov v dome. Pri hlasovaní má za každý byt v dome vlastník a nájomca bytu jeden hlas a za každý nebytový priestor v dome vlastník nebytového priestoru jeden hlas. Zmluva

o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome, ktorou bolo porušené právo prednostného prevodu nebytového priestoru v dome na nájomcu nebytového priestoru, na vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo nebol daný predchádzajúci súhlas, je neplatná. Podľa jej názoru bola nájomná zmluva medzi žalovanými uzatvorená neplatne z dôvodu porušenia povinnosti uverejniť vyhlásenie o verejnej súťaži v súlade so o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a .

3. Okresný súd napadnutým rozsudkom z 5. júna 2021 zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania (I), zamietol aj žalobu (II), žalovanej 1 náhradu trov konania proti sťažovateľke nepriznal (III) a priznal náhradu trov konania žalovanej 2 voči sťažovateľke v rozsahu 100 % (IV). Poukázal na to, že žalovaná 2 bola nájomníčkou dotknutého nebytového priestoru, preto konala žalovaná 1 v súlade so zákonom. V nadväznosti na to okresný súd konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľky na podanie žaloby, keďže tá v prípade žaloby o neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru patrí len tej osobe, v neprospech ktorej bolo porušené právo prednostného prevodu v bytovom dome. Podľa okresného súdu nejde o klasickú určovaciu žalobu, ktorú možno podať v prípade preukázania existencie naliehavého právneho záujmu. Za podstatnú okresný súd považoval možnosť žalovať neplatnosť prevodu nebytového priestoru podľa § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí. Podľa týchto ustanovení sa môže fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť, alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a alebo § 9b zákona o majetku obcí, pričom žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. Sťažovateľka takú žalobu v prekluzívnej jednoročnej lehote nepodala, a preto podľa súd nebolo možné riešiť (ani predbežne) neplatnosť prevodu nebytového priestoru z dôvodu porušenia zákona o majetku obcí.

4. Sťažovateľka v priebehu konania tiež žiadala prerušenie konania do času, kým sa ukončí (i) konanie o určenie neplatnosti dražby (jej) bytu, (ii) konanie vo veci určenia vlastníckeho práva k bytu a (iii) konanie o určenie charakteru priestoru, ktorý je predmetom sporu (sťažovateľka tvrdila, že nejde o nebytový priestor, ale o byt, pozn.). Vo vzťahu k prvým dvom konania okresný súd uzavrel, že nie sú pre vec relevantné, a to aj s poukazom na svoje závery týkajúce sa preukazovania naliehavého právneho záujmu, a vo vzťahu k správnemu konaniu poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky z 20. júna 2019, v ktorom sa správny orgán s touto otázkou vysporiadal. S ohľadom na tieto úvahy potom okresný súd zamietol aj dokazovanie svedeckou výpoveďou.

5. Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo výrokoch II, III a IV, odmietol odvolanie proti rozsudku vo výroku I a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením okresného súdu a poukázal aj na to, že okresný súd sa ku všetkým podstatným námietkam sťažovateľky riadne vyjadril. Vo vzťahu k namietanému porušeniu („Vyhlasovateľ nemôže uverejnené podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ibaže si toto právo v uverejnených podmienkach súťaže vyhradil a zmenu alebo zrušenie uverejnil spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže.“) odvolací súd konštatoval, že ide o neprípustnú novotu a navyše toto ustanovenie zakladá iba deliktuálnu spôsobilosť za spôsobenú škodu.

6. Sťažovateľka následne podala vo veci dovolanie podľa („CSP“). Namietala hodnotenie predložených dôkazov a navrhovanej svedeckej výpovede vo veci návrhu na prerušenie konania. Poukázala na nesprávnu výmeru nebytového priestoru, sporný charakter tohto priestoru, odmietnutie jej argumentácie porušením a napokon na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

7. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol. Poukázal na rozhodujúce dôvody zamietnutia žaloby (uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa zákona o majetku obcí a prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru v prospech nájomníka tak, ako to vyžaduje ). Sťažovateľka v rámci doterajšieho priebehu konania ani v odvolaní nenapadla správnosť týchto záverov, ale svoju argumentáciu založila na celom rade čiastkových argumentov a sekundárnych dôvodov, ktoré však neboli vo veci relevantné – práve s poukazom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá.

II. Argumentácia sťažovateľky

8. Sťažovateľka namieta, že súd v priebehu konania nedostatočne objasnili skutkový stav, nezaoberali sa ňou navrhovanými dôkazmi a návrhmi na prerušenie konania, čo viedlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. V priebehu súdneho konania súdy nezohľadnili nesprávnosť postupu žalovaného 1 v konaní o verejnej súťaži. Podľa sťažovateľky ide o byt, a nie nebytový priestor.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutými rozsudkami okresného a krajského súdu:

9. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu ().

10. Sťažovateľka mala k dispozícii na ochranu označených práv proti napadnutému rozsudku okresného súdu opravný prostriedok (odvolanie), ktorý aj využila. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti porušeniu práv sťažovateľky bol vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu krajský súd. Ústavnú sťažnosť preto ústavný súd v tejto časti odmietol podľa v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pre neprípustnosť.

11. K totožnému záveru dospel ústavný súd aj vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, keď vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu mala sťažovateľka k dispozícii účinný opravný prostriedok – dovolanie, ktorý rovnako využila. Aj v tejto časti preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako neprípustnú podľa .

III.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým uznesením najvyššieho súdu:

12. Po preskúmaní pomerne stručných a všeobecne formulovaných námietok sťažovateľky ani ústavný súd nevzhliadol v doterajšom rozhodovaní prípadu sťažovateľky pochybenie. Spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal s námietkami sťažovateľky, naopak, považuje za veľmi logický. V podstate totožné námietky uplatnila sťažovateľka aj v konaní pred ústavným súdom a po ich preskúmaní ani ústavný súd nedospel k odlišnému záveru.

13. Skutočne zásadné boli vo veci dôvody zamietnutia žaloby sťažovateľky ako takej. Práve s ohľadom na ne (ako upozornil najvyšší súd) totiž k meritórnemu prieskumu ostatných námietok sťažovateľky nedošlo. To neznamená, že by tým došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. Znamená to len to, že vec sťažovateľky bola zamietnutá ako celok pre uplynutie prekluzívnej lehoty, a skutočnosť, že ako (možná) vlastníčka bytu v bytovom dome nemala prednostné právo na uzatvorenie zmluvy o prevode nebytového priestoru pred nájomníčkou. Ak tieto dve okolnosti boli posúdené správne, je úplne jedno, akú mal priestor výmeru (išlo o okrajovú otázku), a nepochybne zbytočný by bol aj výsluch svedka či výsledky súdnych konaní, ktoré mali potvrdzovať jej vlastníctvo bytu v bytovom dome. Ani to by totiž výsledok konania nijakým spôsobom neovplyvnilo.

14. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že dovolanie bolo podané podľa – teda nebolo podané pre nesprávne právne posúdenie niektorej z právnych otázok, ktoré boli v priebehu konania riešené. To konštatoval aj najvyšší súd, keď uviedol, že zásadné dôvody zamietnutia žaloby sťažovateľka v skutočnosti vôbec nenamietala, ale venovala sa len okrajovým otázkam, ktoré na rozhodnutie nemali v skutočnosti žiadny vplyv.

15. Súdy teda riadne vyhodnotili a zdôvodnili:

- prečo bol sporný priestor posúdený ako nebytový priestor – s poukazom na rozhodnutie

konkrétneho príslušného správneho orgánu, pre ktoré považovali správne konania iniciované sťažovateľkou za nadbytočné;

- svoje rozhodnutie nepreskúmať námietky sťažovateľky týkajúce sa priebehu verejnej súťaže –

opäť s dôkladným zdôvodnením poukazujúcim na uplynutie prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej mala sťažovateľka možnosť tieto námietky uplatniť v konaní o žalobe podľa § 9b zákona o majetku obcí;

- svoj záver týkajúci sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľky na podanie žaloby

podľa , pretože prevod nebytového priestoru bol realizovaný v prospech nájomníčky, ktorá mala prednostné právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru, a to aj pred sťažovateľkou ako (možno) vlastníčkou bytu v bytovom dome.

16. Závery najvyššieho súdu sa nejavia ako svojvoľné a najvyššiemu súdu nemožno vytknúť ani to, že by sa niektorou z námietok sťažovateľky nezaoberal. Ako konštatoval v napadnutom uznesení, skutočnosť, že sa s týmito závermi sťažovateľka nestotožňuje, neznamená, že boli porušené jej práva. Ústavný súd s ohľadom na všetky už uvedené okolnosti ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2026

Peter Molnár

predseda senátu