Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 310/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., Nobelova 12C, Bratislava, zastúpenej AK Matyšák, s. r. o., Nobelova 12C, Bratislava, proti druhému výroku uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

1. Výrokom II uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára 2026 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv.

2. Výrok II uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára 2026 z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Uznesením č. k. -14 z 20. mája 2026 ústavný súd prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky, doručenú 1. apríla 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) II. výrokom rozhodnutia najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia, ktoré navrhla zrušiť a priznať sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odmietol dovolanie žalovanej a sťažovateľke voči žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (ďalej len „napadnutý výrok II uznesenia“).

3. Nepriznanie nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd odôvodnil v bode 30 napadnutého rozhodnutia poukazom na (ďalej aj „“) v spojení s tým, že si sťažovateľka náhradu trov neuplatnila.

4. Sťažovateľka v úvode zdôrazňuje, že jej je známa judikatúra ústavného súdu o zdržanlivom prístupe k preskúmavaniu rozhodnutí o trovách konania, je však toho názoru, že napadnutým rozhodnutím došlo k excesu opodstatňujúcemu a pripúšťajúcemu výnimočný prieskum rozhodnutia o trovách konania ústavným súdom.

5. Sťažovateľka poukazom na uvádza, že ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie, z čoho sťažovateľka vyvodzuje, že dovolací súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu sporovej strany. Vzhľadom na odmietnutie dovolania žalovaného mal najvyšší súd postupovať podľa zásady úspechu vo veci ( ), čo sťažovateľka odôvodňuje tým, že odmietnutie dovolania je vždy procesným neúspechom dovolateľa a v tom prípade je úspešnou stranou protistrana, ktorá dovolanie nepodala. Podľa v takom prípade rozhodnutie o trovách konania dovolací súd nemusí odôvodniť. Sťažovateľka uzatvára, že dovolací súd jej mal priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania ako strane úspešnej v dovolacom konaní napriek tomu, že si ich sťažovateľka neuplatnila. Je toho názoru, že najvyšší súd postupoval v rozpore s a , pričom zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť strany si trovy konania uplatniť, prípadne vyčísliť.

6. Podľa sťažovateľky súd mal skúmať účelnosť vynaložených trov v súdnom konaní bez ohľadu na to, či ide o uplatnenie alebo bránenie práva. Sťažovateľka bola v dovolacom konaní právne zastúpená, preto mal najvyšší súd vyhodnotiť ako účelné trovy konania úkony právnej služby spočívajúce v prevzatí zastupovania vrátane prvej porady s klientom, prípadne ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom a písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, čo sťažovateľka zrealizovala podaním označeným ako „Vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 6. augusta 2025“. Následne na to mal najvyšší súd pri určení výšky postupovať podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a túto vyčísliť podľa tarifnej hodnoty 38 008,38 eur. V závere sťažovateľka požiadala o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktoré aj vyčíslila.

II. Vyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky

II.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:

7. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním č. k. -226 zo 16. júna 2026 (ďalej len „stanovisko najvyššieho súdu“).

8. Najvyšší súd po zhrnutí napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie uvádza, že výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania zjavne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii analogicky použiteľné ustanovenia ani iného zákona.

9. Dovolací súd preto s použitím Základných princípov opakovane vo svojich rozhodnutiach (, a ) aplikuje na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu. Súd z obsahu spisu skúma, či v danom prípade bola strana v dovolacom konaní aktívna alebo pasívna, teda či vykonala prípadne nevykonala procesný úkon a či si náhradu trov konania (ne)uplatnila. Uvedené pravidlo najvyšší súd aplikoval aj v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí. V napadnutej veci bola sťažovateľka v dovolacom konaní úspešná a tento záver sa premietol do odkazu na , trovy dovolacieho konania si však neuplatnila, a preto jej ich náhrada nebola priznaná.

10. Najvyšší súd poukazuje na uznesenie sp. zn. z 18. decembra 2019, ako aj na uznesenie sp. zn. či rozhodnutie sp. zn. .

11. V závere najvyšší súd zastáva názor, že medzi sťažovateľkou namietaným porušením základných práv a napadnutým rozhodnutím neexistuje taká spojitosť, ktorá by umožnila vysloviť ich porušenie, a navrhuje, aby sťažnosti vyhovené nebolo.

II.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:

12. UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ako zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení z 2. júla 2026 uviedla, že postup dovolacieho súdu považuje za správny a zákonný.

13. Zúčastnená osoba uvádza, že pokiaľ jej dovolanie bolo najvyšším súdom odmietnuté, čo predstavuje procesný úspech sťažovateľky, sťažovateľke by v zásade vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Z obsahu písomného vyjadrenia sťažovateľky zo 6. augusta 2025 vyplýva, že sťažovateľka bola v dovolacom konaní pasívna a nevykonala žiaden úkon, ktorým by si náhradu trov dovolacieho konania uplatnila.

14. Zúčastnená osoba zdôrazňuje, že výslovne nerieši situáciu, ak strana má nárok na náhradu trov konania, o túto neprejavila záujem alebo bola pasívna, bez možnosti postupu analógiou legis alebo iuris.

15. Zúčastnená osoba poukázala na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , ako aj na judikatúru ústavného súdu, osobitne na nález ústavného súdu sp. zn. : Spornou právnou otázkou v právnej veci sťažovateľky je otázka rozhodovania o náhrade trov konania, ktoré preukázateľne vznikli, ale sťažovateľka riadne zastúpená v dovolacom konaní advokátom si tieto explicitne neuplatnila, a preto jej najvyšším súdom priznané neboli. Súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ), keďže rozhodnutie o trovách konania je súčasťou súdneho procesu. Právo na náhradu trov konania teda vzniká zo zákona a nemožno ho oprávnenej strane nepriznať len preto, lebo si ho neuplatnila. Ani nečinnosť strany pri uplatnení nároku na náhradu trov konania nemožno bez ďalšieho považovať za vzdanie sa nároku na náhradu trov konania ani za nahradzovanie úkonov advokáta súdom. Predmetný právny záver podporuje aj judikatúra ústavného súdu, napr. nález

sp. zn. z 20. decembra 2022, v ktorom ústavný súd konštatoval, že právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť, napr. aj preto, lebo si ho neuplatnila. Strana sporového konania legitímne očakáva, že v prípade úspechu v konaní jej budú prostriedky vynaložené na súdny spor nahradené. V prípade nečinnosti strán tak súd prizná náhradu trov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. S uvedeným záverom sa ústavný súd stotožňuje.

16. Zúčastnená osoba uzatvára, že sťažovateľka zastúpená advokátom vo svojom vyjadrení nežiadala priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania ani ich nevyčíslila, pričom ex offo rozhodovanie o trovách nezbavuje stranu ani jej advokáta povinnosti poskytnúť vyčíslenie trov, osobitne tých, ktoré súd sám nemôže zistiť z obsahu spisu. Predmetný záver zúčastnená osoba podporuje s odkazom na judikatúru ústavného súdu. Reflektujúc na uvedené, zúčastnená osoba navrhla, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

II.3. Replika sťažovateľky:

17. Sťažovateľka v replike zo 17. augusta 2026 k vyjadreniu najvyššieho súdu uviedla, že prezentovaný názor je právne neudržateľný, keďže a sú zrozumiteľné, určité a bez možnosti iného výkladu ako toho, aby úspešnej strane bol priznaný nárok na náhradu trov konania aj bez jej návrhu.

18. Uplatnenie princípu racionálneho zákonodarcu tak nie je možné. Pri vyjadrení v dovolacom konaní sťažovateľka vychádzala zo zásady iura novit curia a nepovažovala za potrebné ich explicitné uplatnenie, keďže táto povinnosť platila za účinnosti , nie však .

19. K vlastnej judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú poukázal v stanovisku najvyšší súd, sťažovateľka uvádza, že v predmetných konaniach boli žalovaní pasívni a nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im žiadne trovy nevznikli, a preto im dovolací súd náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľka tak uzatvára, že daná judikatúra je v tejto veci neaplikovateľná, keďže bola preukázateľne aktívna a na výzvu súdu sa v stanovenej lehote vyjadrila. Keďže bola právne zastúpená, z obsahu spisu je zrejmé, že jej trovy konania vznikli. Pokiaľ dôvodom na nepriznanie trov konania bola len skutočnosť ich explicitného neuplatnenia, uvedené je v rozpore aj s vlastnou judikatúrou najvyššieho súdu.

20. K vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľka uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu, na ktorú odkazuje, je pre rozdielnosť skutkového stavu v napadnutom konaní neaplikovateľná.

21. K nálezu ústavného súdu z roku 2014 sťažovateľka uvádza, že tento reflektoval na právnu úpravu , ktorý účastníkom ukladal povinnosť si nárok na náhradu trov konania uplatniť. K nálezu sp. zn. uvádza, že, poukazujúc na body 22 až 26 odôvodnenia tohto rozhodnutia, tento práve podporuje argumentáciu sťažovateľky.

III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

22. Podstata sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je založená na premise, že úspešnej strane v dovolacom konaní má byť ex offo priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči

protistrane aj v prípade, ak si nárok na náhradu trov dovolacieho konania v petite svojho vyjadrenia k dovolaniu výslovne neuplatnila.

23. Ústavný súd v úvode poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania ako o integrálnej súčasti súdneho konania je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania ide vždy o aplikáciu podústavného práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (, ).

24. Obdobná situácia, ako je vec sťažovateľky, už bola predmetom prieskumu ústavného súdu v konaní pod sp. zn. , na ktorý poukázala vo svojom vyjadrení aj zúčastnená osoba, v ktorom ústavný súd v bode 22 uviedol: „Súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ), keďže rozhodnutie o trovách konania je súčasťou súdneho procesu. Právo na náhradu trov konania teda vzniká zo zákona a nemožno ho oprávnenej strane nepriznať len preto, lebo si ho neuplatnila. Ani nečinnosť strany pri uplatnení nároku na náhradu trov konania nemožno bez ďalšieho považovať za vzdanie sa nároku na náhradu trov konania ani za nahradzovanie úkonov advokáta súdom.“ Predmetný záver je podporený aj skorším rozhodnutím ústavného súdu a právnymi závermi vyslovenými v náleze sp. zn. z 20. decembra 2022.

25. Sťažovateľka bola v dovolacom konaní zastúpená advokátom, pričom k dovolaniu protistrany sa včas ( ) vyjadrila. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyvodiť záver, že sťažovateľka bola v dovolacom konaní neaktívna, čo ani nie je spornou skutočnosťou, reflektujúc na stanovisko najvyššieho súdu.

26. Na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ani závery uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 28. februára 2018 (judikát R 72/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018), keďže z právnej vety predmetného judikátu vyplýva, že nepriznanie náhrady trov konania je v súlade s procesnou ekonómiou, pokiaľ trovy konania oprávnenej strane nevznikli. Prípad sťažovateľky je však odlišný, keďže trovy dovolacieho konania jej preukázateľne vznikli tým, že v dovolacom konaní bola zastúpená advokátom, ktorý včas vykonal úkon právnej služby. Vznik týchto trov aj bez ich osobitného vyčíslenia teda vyplýva priamo zo súdneho spisu.

27. Ústavný súd tak uzatvára, že pokiaľ v dovolacom konaní je úspešná strana procesne aktívna a v lehote stanovenej na vyjadrenie sa k podanému dovolaniu vyjadrí, pričom zo súdneho spisu vyplýva, že jej trovy konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k dovolaniu vznikli napríklad z dôvodu právneho zastupovania, je porušením základných práv úspešnej strany, pokiaľ jej nárok na náhradu trov v dovolacom konaní nebude priznaný výlučne z dôvodu, že si tento nárok explicitne neuplatnila v písomnom podaní, ktorým sa vyjadrila k podanému dovolaniu.

28. Keďže v napadnutom rozhodnutí nejde o prípad procesnej pasivity úspešnej strany alebo nepreukázateľnosti vzniku trov podľa obsahu spisu, nepriznanie nároku na náhradu trov dovolacieho konania úspešnej strane len z dôvodu ich explicitného neuplatnenia vo včas zaslanom vyjadrení k dovolaniu protistrany je zásahom do jej základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú ochranu podľa , listiny a jej právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

29. Pre dosiahnutie nápravy porušenia práv sťažovateľky ústavný súd musel využiť aj svoje kasačné oprávnenie a vrátiť vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie zrušením výroku II napadnutého rozhodnutia (bod 2 výroku nálezu). Po vrátení veci bude úlohou najvyššieho súdu opätovne posúdiť nárok sťažovateľky na náhradu trov dovolacieho konania, rešpektujúc právne závery ústavného súdu vyslovené v tomto náleze.

IV. Trovy konania

30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a , a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa a . Vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396, eur (1/4 výpočtového základu podľa ), sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15, eur ( ) a sadzby dane z pridanej hodnoty 23 %. Za úkon vyjadrenie právneho zástupcu k stanovisku najvyššieho súdu a vyjadrenia zúčastnenej osoby odmenu nepriznal, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu nebola známa z ústavnej sťažnosti, resp. z obsahu predloženého súdneho spisu, pričom obsah judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu je ústavnému súdu známy. Náhrada trov konania pred ústavným súdom tak predstavuje 1 014,41 eur (bod 3 výroku nálezu).

31. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2026

Peter Molnár

predseda senátu