Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/52/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. – C., zastúpenej JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ulica 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, proti žalovanému: Urbár a komposesorát pozemkové spoločenstvo Iľanovo, so sídlom Iľanovská 54/53, 031 01 Liptovský Mikuláš – Iľanovo, IČO: 37 974 572, zastúpenému obchodnou spoločnosťou: Advokátska kancelária Mikulášová & Partners s.r.o., so sídlom Ventúrska 18, 811 01 Bratislava – Staré Mesto,IČO: 47 256 222, o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -204 zo dňa 28. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -204 zo dňa 28. októbra 2025 potvrdzuje. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) určil, že nájomný právny vzťah k pozemku KN-C parcela č. 2941/18 o výmere 496 m2 - ostatné plochy, k. ú. F. F., na základe nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako nájomkyňou a žalovaným ako prenajímateľom dňa 27.10.2017 v znení Dodatku č. 2 zo dňa 31.05.2018 a v znení Dodatku č. 3 zo dňa 12.05.2021, trvá (prvá veta výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhá veta výroku).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa svoj nároku odôvodnila tým, že medzi stranami bol založený nájomný právny vzťah k pozemku KN-C parcela č. 2941/18 v k. ú. F. F. na základe zmluvy o nájme zo dňa 27.10.2017 v znení jej dodatkov. Listom zo dňa 03.03.2023 žalovaný s účinnosťou ku dňu 31.03.2023 odstúpil od tejto zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa nevybudovala rekreačnú stavbu ani nepodala návrh na kolaudáciu do 31.12.2022. Žalobkyňa považovala odstúpenie za neplatné, keďže podľa jej názoru nebol splnený žiadny zmluvný ani zákonný dôvod na takýto úkon žalovaného. Žalobkyňa totiž užívala predmet nájmu v súlade s dohodnutým účelom a nesplnenie termínu bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami v stavebnom konaní. Zdôraznila, že povinnosť podať návrh na kolaudáciu bola upravená v inom ustanovení zmluvy a jej prípadné porušenie nemohlo zakladať dôvod na odstúpenie. Namietala tiež, že žiadosť o súhlas s postúpením práv a povinností zo zmluvy bola v súlade so zmluvou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa odôvodnila neistotou svojho právneho postavenia a výzvami žalovaného na vydanie predmetu nájmu. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol, aby ju súd zamietol. 4. Uviedol, že nájomný vzťah so žalobkyňou platne skončil odstúpením podľa zmluvy. Žalobkyňa totiž nesplnila podmienku realizovať stavbu a podať návrh na kolaudáciu do 31.12.2022,

čím nenaplnila účel nájmu. Žalobkyňa mala dostatočný čas na realizáciu stavby. Ostatní nájomcovia si svoje záväzky z nájomnej zmluvy splnili. Z listu žalobkyne z decembra 2022 tiež vyplýva, že žalobkyňa nemala úmysel stavbu realizovať a usilovala sa o postúpenie nájomných práv za odplatu na tretiu osobu, čo žalovaný považoval za neprípustné a v rozpore s pravidlami pozemkového spoločenstva. Zároveň žalovaný namietal absenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanej určovacej žalobe.

5. V replike žalobkyňa zopakovala, že dôvod žalovaného na odstúpenie od zmluvy nebol daný. Doplnila, že prieťahy boli spôsobené stavebným konaním, najmä negatívnym stanoviskom orgánu ochrany prírody a následným prerušením konania. Žalobkyňa mala záujem stavbu realizovať a ani jej žiadosť o postúpenie práv nepredstavovala vzdanie sa zámeru stavať. Zdôraznila, že rozhodujúci je obsah nájomnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že v danom prípade nenastali podmienky pre odstúpenie žalovaného od nej. Zotrvala na existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku. Poukázal na dlhodobé neplnenie povinností žalobkyne, vrátane nedodržania pôvodnej trojročnej lehoty ani následne dohodnutého termínu v Dodatku č. 3. Tvrdil, že žalobkyňa postupovala nečinne a účelovo sa snažila získať neoprávnený prospech postúpením nájomných práv na tretiu osobu. Súčasne žalovaný poukázal na osobitný režim, pod ktorý spadá spoločná nehnuteľnosť a povinnosť prideľovať uvoľnené pozemky ďalším členom spoločenstva podľa poradovníka.

7. Na pojednávaniach právny zástupca žalobkyne zotrval na žalobe a zdôraznil, že omeškanie s výstavbou rekreačnej chaty nebolo zavinené žalobkyňou, ale prieťahmi v stavebnom konaní. Argumentoval aj tým, že podľa zmeneného znenia zmluvy v znení Dodatku č. 3 bola sankciou za nesplnenie termínu iba zvýšená výška nájomného a nie možnosť odstúpenia od zmluvy. Právna zástupkyňa žalovaného naopak uviedla, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti, keď mala dostatočný čas na výstavbu rekreačnej chaty. Konanie žalobkyne považovala za špekulatívne. Trvala na tom, že odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo platné, v dôsledku čoho nájomný vzťah medzi stranami sporu zanikol. 8. Medzi stranami zostali sporná najmä otázky (ne)platnosti odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy, splnenia povinností žalobkyne podľa zmluvy, existencie objektívnych prekážok výstavby a naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

10. Citujúc ustanovenie ďalej aj „CSP“), , 671 ods. 1, 676 ods. 1 a 2, a (ďalej iba „“) súd prvej inštancie vychádzal z právnej úpravy určovacích žalôb podľa a konštatoval, že podaná žaloba predstavuje vhodný a účinný procesný prostriedok ochrany práv žalobkyne. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah trvá. Jej právne postavenie považoval konajúci súd za neisté nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k tretím osobám, najmä stavebnému úradu, keďže prebiehajúci spor bránil ukončeniu stavebného konania a realizácii účelu nájmu, ktorým bola výstavba rekreačnej chaty. Z vykonaných dôkazov vyplynulo aj to, že žalovaný prejavoval záujem uzavrieť nájomnú zmluvu s iným subjektom.

11. Následne sa okresný súd zaoberal otázkou viazaných na nevybudovanie rekreačnej chaty v stanovenej lehote bez objektívneho dôvodu. Súčasne však konštatoval, že Dodatkom č. 3 bola lehota na výstavbu predĺžená do 31.12.2022 a že v prípade nepredvídaných okolností sa táto lehota ešte predlžuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa vykonávala kroky smerujúce k realizácii stavby, najmä prípravu projektovej dokumentácie a podanie žiadosti o stavebné povolenie. Stavebné konanie však bolo opakovane prerušené z dôvodov, ktoré žalobkyňa nezavinila, najmä pre zmeny právnej úpravy a spor o prístupovú komunikáciu. Keďže stavebné povolenie nebolo doposiaľ vydané, prvoinštančný súd uzavrel, že existujú prekážky brániace realizácii stavby, ktoré majú za následok predĺženie lehoty na splnenie zmluvnej povinnosti žalobkyne. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti okresný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nedošlo k naplneniu podmienok pre platné odstúpenie žalovaného od zmluvy. Zároveň v konaní nebolo preukázané ani to, že by žalobkyňa porušovala zmluvu tým, že by

pozemok užívala v rozpore s jej účelom. Za neopodstatnené považoval konajúci súd aj tvrdenie žalovaného o neprípustnom postúpení práv, keďže zmluva takýto postup výslovne umožňovala. Na základe uvedených skutočností okresný súd uzavrel, že nájomný vzťah medzi účastníkmi naďalej trvá. 12. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa s použitím tak, že žalobkyni ako úspešnej strane v spore priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Súčasne si uplatnil voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 14. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ a ]. 15. Žalovaný predovšetkým poukázal na to, že predmetom tohto konania bolo posúdenie splnenia podmienok na platné odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 27.10.2017, ku ktorému pristúpil žalovaný oznámením zo dňa 03.03.2023, doručeným žalobkyni 10.03.2023. Uviedol, že žalovaný ako pozemkové spoločenstvo realizoval projekt výstavby rekreačných chatiek v lokalite D. – F. F.. Žalobkyni bol predmetný pozemok pridelený ako náhradníčke a účel nájmu bol jednoznačne vymedzený ako výstavba rekreačnej stavby v lehote troch rokov, s možnosťou odstúpenia od zmluvy v prípade nesplnenia tejto povinnosti. V danej súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobkyni boli vytvorené všetky podmienky na realizáciu stavby, keďže územné rozhodnutie bolo právoplatné a ostatní nájomcovia za rovnakých podmienok svoje stavebné zámery realizovali a stavby skolaudovali do roku 2020.

16. Žalobkyňa si však svoje zmluvné povinnosti dlhodobo neplnila, bola nečinná. Vo veci projektovej dokumentácie začala žalobkyňa konať s výrazným časovým odstupom, pričom uvádzala nepravdivé a zavádzajúce informácie o priebehu prípravy stavby. Na základe týchto tvrdení bol síce stranami sporu uzavretý dodatok k zmluve, ktorým sa pôvodná lehota predĺžila do 31.12.2022, ktorú však žalobkyňa tiež nedodržala. Žalovaný poukázal na to, že až tesne pred uplynutím predĺženej lehoty žalobkyňa priznala nedostatok finančných prostriedkov a žiadala o prevod nájomných práv na tretiu osobu za odplatu, čo on považoval za špekulatívne konanie odporujúce účelu zmluvy aj právnej úprave pozemkových spoločenstiev.

17. V nadväznosti na uvedené žalovaný zastával názor, že naplnil zmluvné podmienky pre odstúpenie od zmluvy, keďže žalobkyňa užívala pozemok v rozpore s dohodnutým účelom a odstúpenie vykonal v súlade so zmluvou aj , pričom jeho účinkom došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a zániku práv a povinností z nej vyplývajúcich.

18. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa jeho názoru zameral na právne nerelevantné obdobie po roku 2023 a neprihliadol na rozhodujúcu skutočnosť, ktorou bola dlhodobá nečinnosť žalobkyne od roku 2017. Prvoinštančný súd teda nevykonal a nevyhodnotil dôkazy preukazujúce porušenie zmluvných povinností žalobkyňou, ani sa nezaoberal splnením podmienok odstúpenia ku dňu jeho realizácie. Žalovaný tiež vytýkal konajúcemu súdu, že neprihliadol ani na vyjadrenie výboru pozemkového spoločenstva poukazujúce na účelové a špekulatívne konanie žalobkyne, smerujúce ku skrytému obchodovaniu s pozemkami.

19. Za nesprávne žalovaný považoval aj právne posúdenie veci, keď okresný súd dospel k záveru, že nájomný vzťah naďalej trvá. Nie je totiž spravodlivé požadovať pokračovanie nájmu bez splnenia jeho účelu a na úkor ostatných členov spoločenstva čakajúcich v poradovníku. Súčasne konajúci súd vychádzal z prekážok v stavebnom konaní, ktoré vznikli až po zrušení zmluvy a ktoré žalovaný nezavinil, ako aj to, že súd v napadnutom rozhodnutí uviedol iný dôvod odstúpenia, než bol obsiahnutý v samotnom oznámení žalovaného o odstúpení od zmluvy. Po zrušení zmluvy žalobkyňa nemá právny titul k pozemku, nemôže splniť podmienky na vydanie stavebného povolenia a napriek výzvam odmieta pozemok žalovanému odovzdať, čím koná v rozpore s právnymi predpismi. 20. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal jej voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Uviedla, že žalovaný v odvolaní síce rekapituloval skutkový stav, avšak selektívne zdôrazňoval skutočnosti predchádzajúce uzavretiu Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 12.05.2021, ktoré podľa jej názoru neboli pre posúdenie veci podstatné. Uzavretím uvedeného dodatku došlo totiž k zásadnej zmene práv a povinností zmluvných strán, keď žalobkyni bola predĺžená lehota na výstavbu rekreačnej chaty a fakticky tak došlo k „reštartu“ nájomného vzťahu. Žalovaný si bol v tom čase vedomý skutočného stavu plnenia povinností žalobkyne. Za nedôvodné žalobkyňa označila aj tvrdenie žalovaného, že Dodatok č. 3 bol uzavretý na základe nepravdivých údajov, keďže toto tvrdenie považovala za nové a skutkovo nepodložené. Žalovaný bol totiž pred uzavretím dodatku riadne informovaný o všetkých relevantných okolnostiach týkajúcich sa prípravy výstavby. 22. Žalobkyňa sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní správne vychádzal zo skutkového stavu po uzavretí Dodatku č. 3. V tom čase totiž žalobkyňa vyvíjala konkrétnu činnosť smerujúcu k realizácii stavby, keď zabezpečila projektovú dokumentáciu, komunikovala s projektantom, upravovala projekt podľa požiadaviek žalovaného a napokon podala žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Skutočnosť, že o tejto žiadosti nebolo rozhodnuté, žalobkyňa pripisovala objektívnym okolnostiam, najmä sporom týkajúcim sa prístupovej komunikácie, ktoré ona nemohla ovplyvniť. Ďalej žalobkyňa namietala nesprávne skutkové zistenie súdu týkajúce sa rozsahu zmien vykonaných Dodatkom č. 3, keďže podľa jej názoru tento dodatok nahradil celé pôvodné znenie článku III ods. 1 zmluvy. V dôsledku tejto zmeny už prenajímateľ nemal právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu nevybudovania rekreačnej stavby v určenej lehote, keďže namiesto toho bola dohodnutá úprava nájomného vo vyššej sume. Právo odstúpiť od zmluvy mu podľa žalobkyne zostalo zachované iba pre prípad užívania pozemku v rozpore s účelom nájmu, k čomu však v danom prípade nedošlo. Zároveň žalobkyňa uviedla, že aj keby bolo možné uvažovať o zachovaní pôvodného práva na odstúpenie, v posudzovanom prípade išlo o situáciu, keď žalobkyňa nemohla splniť svoju povinnosť z objektívnych dôvodov, keďže nemala vydané stavebné povolenie, čo bolo podmienkou realizácie stavby. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie v tomto spore správne zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti žalovaného odstúpenia od zmluvy. 23. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania. 24. Uviedol, že argumentácia žalobkyne je v rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci. Nesúhlasil najmä s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého uzavretím Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve došlo k „reštartu“ nájomného vzťahu. Týmto dodatkom bol naopak stanovený konečný termín na splnenie povinnosti žalobkyne vybudovať a podať návrh na kolaudáciu rekreačnej stavby do 31.12.2022. Súčasne tento termín reflektoval už existujúce dlhodobé omeškanie žalobkyne.

25. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ostatní členovia pozemkového spoločenstva, ktorí uzavreli nájomné zmluvy v rovnakom období a za rovnakých podmienok ako žalobkyňa, boli schopní na základe právoplatného územného rozhodnutia zabezpečiť stavebné povolenia a výstavbu rekreačných stavieb realizovať a skolaudovať už v rokoch 2020 a 2021. Len žalobkyňa ako jediná tak neurobila. Po márnom uplynutí konečnej lehoty bola preto povinná predmetný pozemok vrátiť, aby mohol byť pridelený ďalšiemu členovi podľa schváleného poradovníka. Za zásadné žalovaný považoval aj to, že uzavretie Dodatku č. 3 bolo iniciované žalobkyňou. Žalobkyňa ho však uviedla do omylu poskytnutím nepravdivého harmonogramu výstavby. Súčasne zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplývalo účelové a špekulatívne konanie žalobkyne, ktorá krátko pred uplynutím lehoty deklarovala finančnú a časovú neschopnosť pokračovať vo výstavbe a požiadala o súhlas s postúpením nájomnej zmluvy na tretiu osobu za odplatu vo výške 115.000,00 eur. Takýto postup žalovaný vyhodnotil ako snahu žalobkyne získať majetkový prospech na úkor členov pozemkového spoločenstva.

26. Žalovaný vychádzal aj zo stanoviska výboru pozemkového spoločenstva, podľa ktorého konanie žalobkyne predstavovalo skryté obchodovanie s pozemkami tvoriacimi spoločnú nehnuteľnosť. Poukázal tiež na to, že subjekt, na ktorý mala žalobkyňa v úmysle postúpiť nájomné práva, sa obrátil priamo na žalovaného so žiadosťou o prenájom pozemku, ktorú žalovaný zamietol. Táto komunikácia pritom časovo korešpondovala s aktivitami žalobkyne smerujúcimi k vybaveniu projektovej dokumentácie. Na základe uvedeného žalovaný zopakoval, že žalobkyňa nesplnila podstatnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, nenaplnila účel nájmu spočívajúci vo výstavbe rekreačnej stavby, a preto bol dôvod na odstúpenie od zmluvy naplnený. Žalovaný zrealizoval odstúpenie v súlade so zmluvnými ustanoveniami aj s , pričom jeho účinkom došlo k zrušeniu zmluvy

od počiatku. Záverom žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobkyne neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé spochybniť dôvodnosť podaného odvolania ani správnosť jeho odvolacej argumentácie.

27. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované. 28. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej, t. j. v prvej vete výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania (druhá veta výroku), podľa ako vecne správne potvrdil.

29. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 30. Odvolací súd považoval za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

31. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ) a nie strán sporu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , IV.ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. 32. V posudzovanom prípade bolo predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nájomný vzťah založený medzi stranami sporu nájomnou zmluvou zo dňa 27.10.2017 v znení jej Dodatkov č. 1 až 3 naďalej trvá, keďže odstúpenie žalovaného od zmluvy uskutočnené písomným oznámením zo dňa 03.03.2023 nemalo za následok zánik nájomného vzťahu. Podstatou odvolacieho prieskumu preto bolo posúdenie, či žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, teda či bolo predmetné odstúpenie platné a spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky. Z obsahu oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 03.03.2023

vyplýva, že žalovaný odôvodnil odstúpenie tým, že žalobkyňa sa Dodatkom č. 3 zaviazala vybudovať rekreačnú chatu a podať návrh na jej kolaudáciu najneskôr do 31.12.2022, pričom táto povinnosť podľa názoru žalovaného splnená nebola, a preto nedošlo k naplneniu účelu nájmu. 33. Z ust. vyplýva, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 34. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej boli splnené podmienky na platné odstúpenie od nájomnej zmluvy. Žalovaný túto námietku odôvodňoval tým, že žalobkyňa bola pri realizácii zámeru výstavby rekreačnej chaty dlhodobo nečinná a nesplnila ani povinnosť dokončiť výstavbu v lehote predĺženej Dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve, t.j. do 31.12.2022. Výstavbu rekreačnej chaty pritom odvolateľ považoval za účel nájmu, ktorý žalobkyňa v stanovenej lehote nenaplnila, a preto podľa jeho názoru vznikol dôvod na vrátenie predmetu nájmu. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní, totiž nevyplýva, že by žalobkyňa po uzavretí Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve zostala nečinná alebo rezignovala na realizáciu zamýšľanej stavby. Naopak, bolo preukázané, že žalobkyňa priebežne zabezpečovala projektovú dokumentáciu, komunikovala s projektantom, vykonávala úpravy projektu podľa požiadaviek dotknutých orgánov a subjektov a realizovala úkony smerujúce k získaniu stavebného povolenia. Tieto skutkové zistenia žalovaný v odvolacom konaní relevantným spôsobom nespochybnil. Zároveň odvolací súd považuje za významné, že samotný žalovaný opakovane pristúpil k úprave zmluvného vzťahu so žalobkyňou prostredníctvom Dodatkov č. 1 až 3 k nájomnej zmluve a poskytol žalobkyni ďalší čas na realizáciu výstavby rekreačnej chaty. Toto predĺženie sa pritom týkalo lehoty na uskutočnenie výstavby, nie doby trvania nájmu, ktorá bola medzi účastníkmi zmluvy nesporná a bola dohodnutá na 30 rokov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že Dodatok č. 3 bol uzavretý na základe nepravdivých informácií poskytnutých žalobkyňou, toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého uvedené tvrdenia sú pre posúdenie predmetu sporu právne irelevantné. Navyše, žalovaný svoje tvrdenie o údajnom uvedení do omylu nijakým spôsobom nekonkretizoval ani právne nerozvinul a platnosť Dodatku č. 3 výslovne nespochybnil. Naopak, dôvodnosť svojho odstúpenia od zmluvy odvodzoval z tvrdenia, že žalobkyňa nesplnila svoje povinnosti ani v lehote predĺženej v zmysle Dodatku č. 3, t. j. do 31.12.2022. 35. Odvolací súd neprehliadol ani argumentáciu žalovaného týkajúcu sa údajnej nečinnosti žalobkyne v období pred uzavretím Dodatku č. 3. Táto okolnosť však sama osebe nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy realizovaného dňa 03.03.2023. Je nesporné, že žalovaný aj napriek dovtedajšiemu stavu plnenia zmluvných povinností žalobkyne dňa 12.05.2021 pristúpil k uzavretiu Dodatku č. 3, ktorým jej poskytol ďalší časový priestor na realizáciu účelu nájmu, a súčasne upravil práva a povinnosti zmluvných strán. V čase uzatvorenia predmetného dodatku bol pritom žalovaný oboznámený s dovtedajším priebehom prípravy stavby. Preto okolnosti, ktoré mu boli známe už pri uzatváraní Dodatku č. 3 a ktoré mu nebránili pokračovať v zmluvnom vzťahu, nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod odôvodňujúci neskoršie odstúpenie od zmluvy. Rozhodujúce preto bolo posúdiť, či po uzatvorení Dodatku č. 3 nastali zmluvne predpokladané podmienky na odstúpenie od zmluvy, pričom existenciu takýchto podmienok žalovaný v konaní nepreukázal. 36. Krajský súd ďalej považuje za rozhodujúce, že nájomná zmluva v znení jej dodatkov sama predpokladala existenciu okolností objektívneho charakteru, ktoré môžu ovplyvniť možnosť realizácie stavby v pôvodne predpokladanom termíne. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že stavebné konanie nebolo ukončené z dôvodov nezávislých od vôle žalobkyne, pričom išlo najmä o prekážky súvisiace s postupom príslušných orgánov verejnej správy a s riešením otázky prístupovej komunikácie k stavbe. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by uvedené prekážky boli dôsledkom zavineného konania žalobkyne, alebo že by ich mohla vlastným postupom odstrániť, prípadne im predísť. Za daného skutkového stavu preto nemožno dospieť k záveru, že neukončenie výstavby v určenej lehote bolo výlučne dôsledkom porušenia povinností žalobkyne, ktoré by zakladalo oprávnenie žalovaného jednostranne ukončiť nájomný vzťah odstúpením od zmluvy. 37. Nedôvodná je i ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní zaoberal okolnosťami, ktoré nastali až po odstúpení žalovaného od nájomnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že v posudzovanom prípade okresný súd primárne skúmal, či ku dňu odstúpenia od zmluvy existovali objektívne prekážky brániace splneniu povinností žalobkyne a či boli naplnené zmluvné podmienky oprávňujúce žalovaného na ukončenie nájomného vzťahu. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal aj na okolnosti, ktoré nastali po

realizácii odstúpenia od zmluvy, išlo iba o argument potvrdzujúci, že prekážky, ktoré existovali už v čase odstúpenia, mali dlhodobejší a objektívny charakter. Nešlo teda o skutočnosti, na ktorých by bolo založené samotné právne posúdenie veci, ale iba o okolnosti dokresľujúce správnosť záverov vyplývajúcich zo skutkového stavu existujúceho v rozhodnom okamihu. 38. Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj odvolaciu argumentáciu žalovaného založenú na liste žalobkyne týkajúcom sa možnosti postúpenia práv a povinností z nájomnej zmluvy na tretiu osobu. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého uvedená okolnosť sama osebe nepredstavuje porušenie zmluvných povinností, ktoré by zakladalo právo žalovaného na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Zo zmluvných dojednaní nevyplýva zákaz, aby nájomca požiadal prenajímateľa o udelenie súhlasu s postúpením práv a povinností z nájomnej zmluvy. Naopak, z článku IV bod 10 nájomnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany výslovne dohodli oprávnenie nájomcu postúpiť všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy na tretiu osobu, avšak za podmienky predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa preverovala možnosť takéhoto postúpenia a v tejto súvislosti komunikovala so žalovaným, preto bez ďalšieho nepreukazuje rezignáciu na realizáciu zámeru výstavby ani užívanie predmetu nájmu v rozpore s dohodnutým účelom. Zároveň odvolací súd nepovažuje za právne významné ani tvrdenia žalovaného o údajne špekulatívnom charaktere konania žalobkyne a jej snahe dosiahnuť majetkový prospech postúpením práv z nájomnej zmluvy. Ide predovšetkým o hodnotiace úsudky žalovaného, ktoré samy osebe nemajú význam pre posúdenie splnenia zmluvných podmienok oprávňujúcich na odstúpenie od zmluvy. Predmetom tohto sporu nebolo posudzovanie ekonomickej výhodnosti zamýšľaného postúpenia práv a povinností, ani hodnotenie interných pravidiel žalovaného pri prideľovaní pozemkov, ale výlučne posúdenie otázky, či boli splnené podmienky na platné odstúpenie od nájomnej zmluvy. 39. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa užívala predmet nájmu v rozpore so zmluvne dohodnutým účelom nájmu. Zo zmluvy o nájme jednoznačne vyplýva, že účelom nájmu bola výstavba rekreačnej stavby. Samotná skutočnosť, že ku dňu odstúpenia od zmluvy nebola stavba dokončená ani skolaudovaná, však bez ďalšieho neodôvodňuje záver o užívaní predmetu nájmu v rozpore s jeho účelom. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodnom období realizovala kroky smerujúce k príprave a uskutočneniu plánovanej výstavby, a teda k naplneniu dohodnutého účelu nájmu. Súčasne bolo v konaní preukázané, že dokončeniu prípravy stavby bránili objektívne okolnosti nezávislé od vôle žalobkyne, ktoré neboli spôsobené jej zavinením. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na obsah Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve, v ktorom zmluvné strany výslovne reflektovali možnosť vzniku nepredvídateľných okolností brániacich postupu stavebných prác. V článku II bod 1 tohto dodatku zmenili článok IV bod 5 nájomnej zmluvy tak, že lehotu na realizáciu účelu nájmu, pôvodne určenú do 31.12.2022, predĺžili o dobu trvania prekážok spôsobených takýmito okolnosťami, pokiaľ ich nájomca nezavinil. Už samotná existencia uvedenej zmluvnej úpravy svedčí o tom, že strany predpokladali aj prípadnú možnosť vzniku prekážok objektívneho charakteru, vrátane prípadného nekonania alebo prieťahov na strane tretích osôb. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie zmluvne dohodnutých dôvodov oprávňujúcich ho na odstúpenie od predmetnej nájomnej zmluvy. Keďže dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol v tomto spore preukázaný, nemohli nastať ani žalovaným tvrdené právne účinky smerujúce k zániku nájomného vzťahu. Oznámenie žalovaného o odstúpení od zmluvy zo dňa 03.03.2023 preto nespôsobilo skončenie nájmu a právny vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 27.10.2017 v znení Dodatkov č. 1 až 3 naďalej trvá. 40. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu krajský súd odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ). Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, t. j. v prvej vete výrokovej časti, ako vecne správny potvrdil. 41. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v závislom výroku o trovách konania (druhá veta výrokovej časti), proti ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu odvolaciu argumentáciu, ktorý však zodpovedá v ňom popísanej procesnej situácii a zákonným ustanoveniam v ňom citovaným. 42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. O výške

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 31. júla 2026

JUDr. Jana Urbanová

predsedníčka senátu

Mgr. Andrej Kekely

člen senátu

JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

členka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Miroslava Androvičová