Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/48/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, sudkyňou JUDr. Janou Gombárovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 720,49 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 534,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 534,- eur od 21.07.2023 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 48 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.11.2025 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 720,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 720,49 eura od 29.03.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 21.12.2021 zmluvu o pôžičke č. 21721477/1000132400 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.304,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 1.404,- eur, pričom žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 100,- eur a na zvyšok kúpnej ceny mu žalobca poskytol pôžičku. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 22 mesačných splátkach v sume 70,- eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.540,- eur (uvedené bez akontácie). Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu vo výške 770,- eur (bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca ho listom zo dňa 24.02.2023, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžnej sumy, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 21.03.2023 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.03.2023. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 720,49 eura, pričom si žalobca súčasne uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.590,49 eura (označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“), pričom predmetnú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do

zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 870,- eur. Táto suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“ a zahŕňa akontáciu vo výške 100,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 770,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad (stĺpec „Zostatok“) zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 138,60 eura (stĺpec „Pokuta“), ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy ku dňu podania žaloby tvorí istina úveru vo výške 1.490,49 eura – prijaté úhrady vo výške 770,- eur, t.j. 720,49 eura.

3. Na základe výzvy súdu, aby žalobca predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle o spotrebiteľských úveroch, doručil žalobca súdu dňa 11.02.2026 písomné podanie, v ktorom uviedol, že v prejednávanom prípade bol vykonaný prepočet schopnosti splácať, pri ktorom vychádzal u žalovaného z počtu nezaopatrených detí - 0, z akceptovaného mesačného príjmu 613,- eur, zo životného minima spolu 218,06 eura a z mesačných výdavkov 84,40 eura. Po odpočítaní výdavkov od príjmov, predstavuje finančná rezerva žalovaného sumu 310,54 eura a po odpočítaní dohodnutej splátky schváleného úveru (70,- eur), predstavuje zostatok sumu 240,54 eura. Podľa tvrdenia žalobcu, keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výške schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver bola zachovaná. Poukázal tiež na to, že žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybnili. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.02.2026 žalobca ďalej doplnil, že uzavretá zmluva o pôžičke je tzv. webovou zmluvou, ktorá je uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami, s poukazom na príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaný bol oboznámený so spôsobom uzatvorenia Zmluvy zo dňa 21.12.2021 na základe Všeobecných obchodných podmienok s názvom „Uzatváranie zmlúv elektronickými prostriedkami“. Na preukázanie týchto tvrdení predložil žalobca dopyt do registra SRBI, dopyt v Sociálnej poisťovni a elektronický podpis.

4. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 02.03.2026. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.03.2026, pričom uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť v celom rozsahu. Zdôraznil, že zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 1000132400 zo dňa 21.12.2021 je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o formulárovú zmluvu, ktorú vopred prepravil a jednostranné nadiktoval v nej jednotlivé ustanovenia výlučne žalobca a on ako dlžník nemohol do zmluvy uviesť nič, čo by vychádzalo z osobitne vyjednaných podmienok. Žalovaný tiež uviedol, že na základe zmluvy mu žalobca poskytol úver vo výške 1.304,- eur s výškou mesačnej splátky 70,- eur, pričom v zmluve uviedol, že RPMN je vo výške 18,20 % p.a., v zmluve absentujú ďalšie povinne vyžadované náležitosti spotrebiteľských zmlúv, predovšetkým doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Žalovaný považuje zmluvný úrok uvedený v zmluve vo výške 18,20 % p.a. za úžernícky z dôvodu, že úroky na obdobných úveroch poskytovaných zo strany bánk boli v danom čase vo výške 8,08 % p.a. (úvery poskytnuté v období december 2021, pre domácnosti, spotrebiteľské úvery so splatnosťou 1 až 5 rokov). Uvedené nedostatky zmluvy spôsobujú podľa žalovaného, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca pritom neskúmal bonitu žalovaného, ako to vyžaduje zákon. Z dôvodu právnej istoty vzniesol žalovaný námietku premlčania jednotlivých splátok, ako aj celého dlhu a žiadal, aby súd započítal všetky ním uhradené splátky na istinu úveru. V prípade, že sa súd s týmito jeho námietkami nestotožní, žiadal, aby súd moderoval zmluvný úrok vo výške 18,20 % ročne smerom nadol. Podľa žalovaného neboli zo strany žalobcu splnené všetky zákonom požadované podmienky na to, aby vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca mu neposkytol primerane dlhú lehotu na doplatenie jeho záväzkov a nešpecifikoval ani presne s ktorými splátkami sa žalovaný omeškal. Keďže nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru, nemôže žalobca žiadať zaplatenie celého úveru jednorazovo. Žalovaný tvrdí, že zmluva a jej prílohy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré navrhuje, aby súd vyhlásil ex offo v rozhodnutí samom. Žalovaný ďalej namieta žalobcom kumulatívne uplatňované nároky, t.j. zmluvný úrok súbežne s úrokom z omeškania, zákonný úrok z omeškania, ako aj ďalšie zákonom zakázané nároky. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol, ex offo vyslovil všetky neprijateľné zmluvné podmienky a v zmysle žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, z dôvodu jeho zlej finančnej situácie. V prípade, že súd prizná žalobcovi hoci aj čiastočný nárok, požiadal žalovaný o možnosť zaplatiť tento nárok v mesačných splátkach vo výške 10,- eur mesačne, nakoľko má minimálne príjmy.

5. Žalobca vo svojej písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) aj priemerná RPMN boli riadne uvedené priamo v zmluve o úvere. Žalovaný bol s týmito informáciami oboznámený a svojim podpisom zároveň potvrdil, že s podmienkami zmluvy súhlasí. Navyše žalovaný túto skutočnosť nijako nespochybnil. Podľa žalobcu, uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. Ohľadom skúmania bonity žalobca odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 11.02.2026 a má za to, že jednoznačne preukázal skúmanie bonity žalovaného s náležitou odbornou starostlivosťou, ako mu to stanovuje Z predložených dôkazov žalobcom, podľa neho jednoznačne vyplýva, že žalobca pri poskytnutí úveru posudzoval výšku príjmu žiadateľa – žalovaného, výdavky, aktuálnu úverovú zaťaženosť, rodinný stav, ale aj dobu trvania zmluvy a účel poskytnutia úveru.

6. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu neodstavil právny zástupca žalobcu ani žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov a v zmysle jeho podaní aj bez jeho účasti. Súčasne uviedol, že po podaní žaloby nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností, pričom žalovaný po podaní žaloby na žalovanej pohľadávke nevykonal žiadnu čiastkovú úhradu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. V súlade s preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, pretože nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1000132400 zo dňa 21.12.2021 uzavretej medzi žalobcom (zastúpený sprostredkovateľom) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.304,- eur na kúpu tovaru – kuchynská linka Prado, ktorého kúpna cena bola 1.404,- eur, pričom akontácia bola vo výške 100,- eur. V zmluve bola ako celková čiastka uvedená suma 1.513,74 eura, ktorú mal žalovaný zaplatiť v 22 mesačných splátkach po 70,- eur, posledná splátka 43,74 eura. Celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené vo výške 209,74 eura. RPMN bola v zmluve uvedená ako 18,20 %, fixná ročná úroková sadzba 18,20 %. Doba dodania tovaru je uvedená do 21.12.2021. Prvá splátka bola splatná 20. dňa nasledujúceho mesiaca po dodaní tovaru

- 20.01.2022, ďalšie splátky splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Ako doba trvania zmluvy sa uvádza 22 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.

10. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti, obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že žalovaný je ženatý, má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Nemá žiadne nezaopatrené dieťa a býva u rodičov/vlastníctvo tretej strany. Z časti II. zmluvy – Údaje o príjme vyplýva, že žalovaný je zamestnaný na dobu neurčitú od 12/2020 s priemerným čistým príjmom 613,- eur a že pri uzavretí zmluvy predložil ako doklad občiansky preukaz.

11. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo 21721477, predloženého žalobcom, súd zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil celkovo sumu 870,- eur, z toho z titulu akontácie sumu 100,- eur a z titulu úhrady splátok sumu 770,- eur. Veriteľ zosplatnil úver vo výške 720,49 eura dňa 21.03.2023.

12. Z listu označeného ako „Predžalobná upomienka“ zo dňa 24.02.2023 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že k zmluve č. 1000132400, evidenčné číslo 21721477, uzatvorenej dňa 21.12.2021, eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 210,- eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 16.03.2023 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 03.03.2023, čo vyplýva z kópie doručenky na č.l. 47. Listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 23.03.2023 žalobca žalovanému oznámil, je jeho dlh z úverovej zmluvy č. 1000132400 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka k dátumu

21.03.2023 predstavuje sumu 720,49 eura. Zásielku si žalovaný prevzal dňa 30.03.2023, čo je zrejmé z kópie doručenky na č.l. 47 rub.

13. Z výpisu z registra SRBI (úverového registra) vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytnutia predmetného úveru 2 existujúce splátkové úvery v zostatkovej hodnote 4.267,- eur s výškou mesačnej splátky 67,- eur + 48,- eur = 115,- eur, pričom 17 žiadostí o splátkový úver mu bolo odmietnutých. K tomu mal žalovaný aj kreditnú kartu s úverovým rámcom 550,- eur, zostatkovou hodnotou 482,- eur a výškou mesačnej splátky 67,- eur. Z výpisu z registra Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy zamestnaný, bez uvedenia konkrétneho zamestnávateľa a jeho priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace bol 717,- eur.

14. Podľa predloženého výpočtu bonity klienta, vychádzal žalobca u žalovaného z týchto údajov: rodinný stav: ženatý, počet nezaopatrených detí – 0, pracovné zaradenie: zamestnanec, dátum podpisu: , mesačný príjem: 613,- eur, mesačné výdavky: 84,40 eura, životné minimum spolu: 218,06 eura, vyžadovaná rezerva NBS: 0,- eur, pričom po zohľadnení poskytovaného úveru vo výške 1.304,- eur so splátkou 70,- eur, počítal s rezervou 310,54 eura a s výškou celkových voľných zdrojov 240,54 eura.

15. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny - nové obchody týkajúce sa domácnosti v IV. štvrťroku v roku 2021, konkrétne v mesiaci 12/2022, úroková sadzba pre spotrebiteľské a ostatné úvery od 1 do 5 rokov bola vo výške 2,39 %.

16. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. Podľa veta prvá v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

22. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

23. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa

pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

25. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa ZoSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov.5 )

29. Podľa § 15 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

30. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17

32. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

33. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

34. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

35. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

36. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td a na príjem spotrebiteľa. 37. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

38. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

39. Žalobca je poskytovateľom úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je fyzická osoba, ktorý neuzatvoril predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení a nasl. posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, kde žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa. Napokon uvedené je zrejmé aj z označenia zmluvy a existencia spotrebiteľského vzťahu nebola medzi stranami sporná.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 21.12.2021 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 21721477/1000132400, ktorou veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1.304,- eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola 1.404,- eur, kde žalovaný zaplatil akontáciu v sume 100,- eur. V zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovo sumu 1.513,74 eura, a to v 22 mesačných splátkach po 70,- eur, posledná splátka 43,74 eura, pričom na svoj dlh žalovaný uhradil celkovo sumu 770,- eur, teda 11 splátok po 70,- eur (bez akontácie). Keďže žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil, žalobca po výzve na zaplatenie neuhradených splátok úveru, dňa 21.03.2023 úver zosplatnil.

41. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uvádza nasledovné: Vychádzajúc zo skutočnosti, že bolo dohodnuté plnenie v mesačných splátkach po 70,- eur splatných od 20.01.2022 vždy k 20. dňu v mesiaci, z ktorých žalovaný uhradil len 11 splátok, teda splátky splatné od 20.01.2022 do 20.11.2022, pričom žaloba bola podaná dňa 24.11.2025, je zrejmé, že prvou nezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh (a ktorá sa mohla samostatne premlčať ako prvá) je

splátka splatná dňa 20.12.2022, teda splátka za mesiac december 2022, nárok na zaplatenie ktorej mohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.12.2022. Preto žaloba bola dňa 24.11.2025 podaná včas pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie je.

42. Súd sa následne zaoberal skúmaním bonity žalovaného a následkov s tým spojených v prípade konštatovania porušenia povinnosti dodávateľa.

43. Žalobca ako veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil, musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovaného bol žalobca povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovaného a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

44. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z vyjadrenia žalobcu ohľadom skúmania bonity žalovaného, bolo preukázané, že veriteľ zisťoval príjem žalovaného, ktorý overoval v databáze Sociálnej poisťovne, okrem toho zisťoval aj úverovú zaťaženosť žalovaného v úverovom registri. Zákonodarca však uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.

45. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tieto je potrebné zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dopytom do registra SRBI (úverový register) síce veriteľ zisťoval finančné výdavky žalovaného na už existujúce úvery, ktoré predstavovali sumu 115,- eur mesačne pri spotrebiteľských úveroch a 67,- eur pri kreditnej karte. Veriteľ však dôsledne neskúmal ostatné jeho výdavky a rodinný stav žalovaného. Z predloženého výpočtu bonity klienta je zrejmé, že žalobca vychádzal u žalovaného z príjmu 613,- eur, z mesačných výdavkov len 84,40 eura (čo nezodpovedá ani výške úverovej zaťaženosti žalovaného vyplývajúcej z úverového registra), zo životného minima 218,06 eura a z počtu nezaopatrených detí 0. Žalobca však neuviedol, nepreukázal, ale ani netvrdil, na základe čoho mal za to, že žalovaný nemá žiadne dieťa, keď podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR mal žalovaný v čase uzavretia zmluvy jedno maloleté dieťa narodené v auguste 2007 a jeho rodinný stav je vedený ako slobodný (čo opäť nezodpovedá rodinnému stavu z akého vychádzal žalobca). Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že údaj o počte nezaopatrených detí a rodinnom stave mu uviedol samotný žalovaný. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, žeby žalovaný bol dopytovaný na svoj rodinný stav, počet

detí a svoje výdavky. Súd nemá za preukázané, že by žalobca v čase poskytnutia úveru mal vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného, teda kde býva, či vlastní nehnuteľnosť alebo či býva v podnájme, aké boli jeho výdavky spojené s ubytovaním, aké mal výdavky na stravovanie, ošatenie, lieky. Pritom zo žalobcom predloženého výpisu klientskych informácií je zrejmé, že žalobca pred uzavretím zmluvy mal vedomosť o 17 odmietnutých žiadostiach žalovaného o splátkový úver a 3 odmietnutých žiadostiach o kreditné karty a stavebné úvery s upozornením na vysoký počet otvorených splátkových zmlúv zo posledných 6 mesiacov, preto bolo mimoriadne dôležité, aby preveril každú jednu zložku povinne preverovaných údajov. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovaného, relevantné pre posúdenie jeho bonity, je vylúčený záver o postupe veriteľa s odbornou starostlivosťou.

46. Také posúdenie bonity spotrebiteľa, aké vyplýva z vyjadrenia žalobcu, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods. 2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch a rodinnom stave žalovaného a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, či a aké mal žalovaný výdavky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný požadovaný úver splácať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. .

47. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdením toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Tu súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. .

48. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k jeho pravidelným mesačným výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal aj zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru, preto je zosplatnenie úveru v predmetnej veci neplatným právnym úkonom, ktorý je v rozpore so zákonom. Ďalšími námietkami žalovaného ohľadom procesu zosplatnenia úveru sa preto súd už ďalej nezaoberal.

49. Žalovanému ako spotrebiteľovi bol poskytnutý úver s úrokom vo výške 18,20 %, čo vyplýva z obsahu zmluvy.

50. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere v decembri 2021 (nové obchody) so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov bola úroková sadzba 2,39 % ročne. Je teda nepochybné, že ročná sadzba úroku dohodnutého v zmluve (18,20 %) v súdenej veci, priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú v tomto období bankami, prevyšuje viac ako sedemnásobne.

51. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

52. V prejednávanom spore boli v zmluve dojednané neprimerane vysoké úroky, výška ktorých odporuje dobrým mravom, preto je s poukazom na ustanovenie zmluva v časti odplaty neplatným právnym úkonom.

53. Súd tu poukazuje na rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle , a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 05.11.2014)

54. Pokiaľ ide o posudzovanie výšky úrokov vo vzťahu k najvyššej prípustnej odplate v zmysle , dáva súd do pozornosti napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.05.2018 sp. zn. z ktorého cituje: „, a ani iný predpis, účinný ku dňu uzavretia zmluvy, neobsahoval ustanovenia o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, prípadne ďalšie poplatky, predstavujúce celkovú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z účinného v čase uzavretia zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia však neobmedzuje okresný súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený všeobecnou dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nielen z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia , či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania základných zásad, na ktorých je občianske právo postavené, t. j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Zo znenia citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že určujúcim kritériom primeranosti odplaty v rámci spotrebiteľskej zmluvy je obvyklosť tejto odplaty na finančnom trhu, ktorú obvyklosť je možné posudzovať len s ohľadom na bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úverov v porovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok.“

55. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň, že úver nebolo možné predčasne zosplatniť (hrubé porušenie povinnosti žalobcu v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver a neplatnosť zmluvy v časti úrokov podľa v spojení s ), potom žalobca má právo len na vrátenie istiny úveru zodpovedajúcej nepremlčaným splátkam úveru splatným ku dňu vyhlásenia rozsudku.

56. Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru vo výške 1.304,- eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný doposiaľ uhradil len žalobcom tvrdenú sumu vo výške 770,-

eur (11 x 70,- eur). Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu úverovej istiny vo výške 534,- eur (1.304,- eur - 770,- eur = 534,- eur). Preto súd z požadovanej sumy 720,49 eur priznal žalobcovi len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 534,- eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

57. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

58. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni, keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorazovo, čo súd vzhľadom na dispozičný princíp nemohol prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď sa celý dlh žalovaného stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v . Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na poskytnutý úver vrátiť veriteľovi len v rozsahu splatnej neuhradenej poskytnutej istiny úveru vo výške 534,- eur. Keďže išlo o úver, ktorý sa mal podľa predloženého výpisu splácať v mesačných splátkach a výška žalovanému predpisovaných splátok bola 70,- eur mesačne, potom mal žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny) v skutočnosti splatiť v 19 splátkach (18 splátok po 70,- eur a posledná splátka vo výške 44,- eur), a teda poslednú splátku by hradil dňa 20.07.2023 (splácanie malo byť k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom január 2022. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia je tu sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 21.07.2023 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením celej nevrátenej úverovej istiny úveru vo výške 534,- eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 534,- eur od 21.07.2023 do zaplatenia. V časti o zaplatenie úroku z omeškania za dobu pred 21.07.2023 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

61. K námietkam žalovaného v podanom písomnom vyjadrení k žalobe, že zmluva a jej prílohy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok súd uvádza, že nakoľko žalovaný nijako nešpecifikoval a neuviedol konkrétne zmluvné dojednania, ktoré majú byť podľa neho neprijateľné, ani konkrétne prílohy zmluvy, v ktorých by sa mali nachádzať, súd na tieto paušálne a všeobecné tvrdenia nemohol prihliadať. Rovnako, aj keby bolo dôvodné tvrdenie žalovaného o nedodržaní osobitných náležitostí zmluvy predpísaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, to by nespôsobovalo neplatnosť zmluvy, ale sankciou by opäť bola už súdom konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ustanovenia, na základe ktorých priznal súd nárok v rozsahu, v ktorom bolo žalobe vyhovené, súd považoval za prijateľné a plne súladné s právom.

62. Žalovaný žiadal, aby mu súd v zmysle , povolil splácať dlžnú sumu v splátkach. Za primerané splátky považoval splátky vo výške 10,- eur mesačne. Tomuto návrhu však súd nemohol vyhovieť s poukazom na to, že súd môže povoliť v zmysle , splátky dlhu tak, aby dlh mohol byť v primeranom období (spravidla maximálne 2 roky) reálne splatený. V tomto prípade ale vzhľadom na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením (534,- eur – istina + 81,12 eura – úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) a narastanie dlhu o úroky z omeškania (5% ročne) by splátka 10,- eur nezabezpečila reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Navyše žalovaným navrhovaná výška splátky by bola neprimerane nízka aj vo vzťahu k výške splátky uvedenej v úverovej zmluve (mesačná splátka bola zmluvou stanovená na 70,- eur) a to aj po zohľadnení tej skutočnosti, že obsahovala aj úroky, na ktoré

vinou veriteľa (okrem iného pre neskúmanie bonity žalovaného riadnym spôsobom) žalobcovi nárok nevznikol.

63. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

66. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 720,49 eura, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 534,- eur, t.j. v rozsahu 74 % . Úspech žalovaného predstavuje sumu 186,49 eura t.j. 26 % . V zmysle v spojení s , súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 48 % (74 % - 26 %). O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Aj keď sa žalovaný domáhal použitia ustanovenia , súd v tomto prípade nevidel dôvod na jeho aplikáciu. Zo znenia ustanovenia je zrejmé, že jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, čo potvrdzuje aj ustálená súdna prax ( viď napr. R 34/1982). Ak by dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia boli len nepriaznivé pomery, resp. neschopnosť neúspešnej strany uspokojiť záväzok, čo v prípade žalôb na plnenie je častý dôvod, prečo sú voči dlžníkom vôbec podávané, potom by sa z výnimky z pravidla ( musí reflektovať mimoriadne, výnimočné skutočnosti) stalo pravidlo, čo nie je účel danej zákonnej úpravy. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen strany sporu, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá, všímať si je treba aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní ( R 24/1964).

68. Súd síce nespochybňuje aktuálne finančné pomery žalovaného (z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalovaný bol zamestnaný v období od 30.12.2020 do 10.11.2022, potom v období od februára 2024 do septembra 2024 s vymeriavacím základom cca 180,- eur a aj v súčasnej dobe od 15.07.2026), ktoré majú byť podľa jeho názoru dôvodom pre aplikáciu ustanovenia , no vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj žalovaného, keď tento ani pred ani po podaní žaloby v priebehu súdneho konania nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k riešeniu danej situácie, neuspokojil ani časť nároku žalobcu (uvedené vyplýva z písomného ospravedlnenia žalobcu na č.l. 118) a ani sa nedostavil na pojednávanie, kde by mal priestor túto svoju žiadosť viac konkretizovať alebo doplniť, nebolo možné v tomto prípade postupovať podľa . Nebolo by spravodlivé pre pasivitu a nezáujem žalovaného odoprieť žalobcovi napr. nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku, keďže k vynaloženiu tohto výdavku (ako aj ostatných trov) by tu vôbec nemuselo dôjsť, ak by sa žalovaný akokoľvek snažil o riešenie situácie v čase, kedy nastala, resp. kedykoľvek potom až do podania žaloby, resp. rozhodnutia súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a )

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.