Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/34/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.08.2026 v trestnej veci obžalovanej A. B. C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3, písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súd Bardejov zo dňa 31.03.2026, sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie obžalovanej A. B. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov napadnutým rozsudkom zo dňa 31.03.2026, sp. zn. uznal obžalovanú A. B. C. za vinnú z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.08.2025 v čase okolo 06.25 hod. ako vodička v stave vylučujúcom spôsobilosť viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen Golf, evidenčného čísla D., po parkovisku ul. Nám. Arm. Gen. L. Svodobu v meste Bardejov, kde pri obytnom bloku č. 17 na uvedenej ulici, nezaistila bezpečné cúvanie a narazila do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla E. a následne do ďalšieho tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. Opel Zafira Tourer, evidenčného čísla E., kde po tomto skutku bola hliadkou OO PZ Bardejov na mieste udalosti bezprostredne kontrolovaná, pričom po jej stotožnení a poučení bola dňa 10.08.2025 v čase o 06.33 hod. podrobená dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov el. meračom AlcoQuant 6020 Plus, sériové číslo A409017 (číslo merania 1067), ktorým jej bola nameraná koncentrácia alkoholu 1,44 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, následne v čase o 06.51 hod. bola podrobená opakovanej dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov el. meračom AlcoQuant 6020 Plus, sériové číslo A409017 (číslo merania 1068), ktorým jej bola nameraná koncentrácia alkoholu 1,46 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu a následne v čase o 07.14 hod. bola podrobená ďalšej dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov totožným meračom (číslo merania 1069), ktorým jej bola nameraná koncentrácia alkoholu 1,38 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, pričom tento skutok spáchala aj napriek tomu, že za posledných 24 mesiacov bola za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky právoplatným rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu vo Svidníku č. ORPZ-SK-ODI3-70/2023-P zo dňa 22.11.2023, právoplatným dňa 22.11.2023, postihnutá a bol jej uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu 4 mesiace a pokuta vo výške 150,- eur, pričom poškodením osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia bola majiteľovi C. F. spôsobená škoda vo výške 737,99 eur a poškodením osobného motorového vozidla zn. Opel Zafira Tourer vznikla majiteľovi A. A. B. škoda vo výške 792,06 eur.

Za uvedený skutok súd obžalovanej uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.500,- (tisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 15.04.2026, podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 30.06.2026. Namietala, že trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť v rozmedzí od jedného roka do desiatich rokov. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vyslovene zistil na jej strane dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zákona a zároveň nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za takéhoto pomeru okolností, pri prevahe poľahčujúcich okolností a úplnej absencie priťažujúcich okolností by sa výmera trestu zákazu činnosti mala pohybovať pri dolnej hranici zákonného rozpätia a nie na úrovni troch rokov. Neprimeraná doba uloženého trestu zákazu činnosti vyniká predovšetkým pri porovnaní s aktuálnou rozhodovacou praxou odvolacieho súdu. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 04.12.2025, sp. zn. v trestnej veci prečinu usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá znížil z ôsmich rokov na štyri roky, pričom zdôraznil, že trest zákazu činnosti musí byť prísne individualizovaný, primeraný závažnosti porušených povinností a spôsobenému následku, a že súd pri jeho ukladaní nesmie prihliadať len na okolnosti v neprospech páchateľa. V uvedenej veci pritom išlo o nedbanlivostné usmrtenie chodkyne, teda o nenapraviteľný a najzávažnejší možný následok, o stratu ľudského života. Svojím konaním nespôsobila žiadnu ujmu na zdraví, ani na živote. Následkom jej konania bola výlučne škoda na majetku, na dvoch zaparkovaných vozidlách, ktorá navyše bola v plnom rozsahu uhradená prostredníctvom PZP. Ak teda odvolací súd vo veci s následkom v podobe smrti človeka považoval za primeraný trest zákazu činnosti vo výmere štyri roky, trest zákazu činnosti vo výmere tri roky uložený jej za konanie s následkom obmedzeným len na uhradenie škody na majetku predstavuje výmeru, ktorá sa neprimerane a nedôvodne približuje k výmere ukladanej za podstatne závažnejšiu trestnú činnosť. Takýto trest je v rozpore so zásadou primeranosti, ako aj so zásadou prejednávateľnosti súdnych rozhodnutí a jednotnosti trestania porovnateľnej trestnej činnosti, ktorú odvolací súd vo svojej rozhodovacej praxi sám zdôrazňuje. Súd prvého stupňa výmeru trestu zákazu činnosti odôvodnil tým, že už bola v minulosti postihnutá za obdobný čin v priestupkovom konaní a bol jej uložený zákaz činnosti v trvaní štyroch mesiacov, ktorý sa ukázal ako nedostatočný. Predchádzajúce postihnutie za obdobný čin v období predchádzajúcich 24 mesiacov je však zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a je už premietnuté do prísnejšej trestnej sadzby, podľa ktorej bola postihnutá. Opätovné pričítanie tých istých okolností na jej ťarchu pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti predstavuje neprípustné dvojité pričítanie, o to viac, že súd prvého stupňa súčasne výslovne konštatoval, že na jej strane nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Účel trestu zákazu činnosti, ochranný i výchovný, v jej prípade je do značnej miery naplnený už teraz. Bezprostredne po spáchaní skutku zásadným spôsobom zmenila svoj postoj a spôsob života, abstinuje od alkoholu, dobrovoľne sa podrobuje odberom krvi na preukázanie abstinencie, navštevuje psychiatra, uzatvorila pracovnú zmluvu s Centrom pre rodiny a deti Svidník, usporiadala si vzťahy s bývalým manželom a spôsobenú škodu nahradila v plnom rozsahu. Tieto skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa sám vyhodnotil v prospech nej, svedčia o tom, že na dosiahnutie účelu trestu postačuje trest zákazu činnosti uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby. Pri posudzovaní primeranosti dĺžky trestu zákazu činnosti je potrebné prihliadnuť aj na to, že tento trest ju zasahuje podstatne intenzívnejšie, než by to zodpovedalo závažnosti jej konania. Motorové vozidlo nevyhnutne potrebuje na výkon zamestnania v Centre pre rodiny a deti Svidník, kde sa striedajú denné a nočné zmeny, jej dochádzanie prostriedkami verejnej dopravy nie je reálne uskutočniteľné, ako aj na zabezpečene starostlivosti o maloletého syna a jeho odvoz do školy. Trest zákazu činnosti vo výmere troch rokov tak priamo ohrozuje jej zamestnanie a jej úsilie o opätovné zverenie syna do jej osobnej starostlivosti, teda práve tie skutočností, ktoré dokumentujú jej nápravu. Neprimerane dlhý trest zákazu činnosti by tak pôsobil proti účelu individuálnej prevencie, ku ktorému má smerovať. Zo všetkých uvedených dôvodov, z výlučne majetkového a v celom rozsahu uhradeného následku, z prevahy poľahčujúcich okolností a absencie priťažujúcich okolností, z preukázanej nápravy, ako aj z porovnania s uvedenou rozhodovacou praxou odvolacieho súdu vyplýva, že trest zákazu činnosti vo výmere tri roky je neprimeraný a účel trestu by bolo možné dosiahnuť aj pri jeho podstatne nižšej výmere, prípadne

pri súčasnom uložení peňažného trestu vo vyššej výmere, na ktorý je ochotná pristúpiť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že jej uloží trest zákazu činnosti pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že pretože obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, súd považoval za preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchala práve obžalovaná, a preto ju uznal za vinnú zo žalovaného trestného činu, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že obžalovaná sa k skutku priznala a úprimne ho oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keď urobila neodvolateľné vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na charakter trestného činu a osobu páchateľa súd dospel k záveru, že pre naplnenie účelu trestu nie je nevyhnutné ukladanie trestu odňatia slobody, ale namiesto toho bude dostačujúce uloženie peňažného trestu ako alternatívneho trestu. Súd nezistil, aby sa v minulosti dopustila iných priestupkov ako priestupkov dopravných, a to konkrétne iba jedného priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom, podľa názoru súdu, je páchaniu týchto priestupkov účelné zabrániť trestom zákazu činnosti, ktorý obžalovanej súčasne uložil. Za primeraný trest možnostiam obžalovanej, po zohľadnení skutočností, že táto je zamestnaná na pracovnú zmluvu, bola pri spáchaní predmetného trestného činu pod vplyvom alkoholu, kedy jej bola nameraná koncentrácia 1,46 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, považoval zaplatenie peňažného trestu vo výmere 1.500,- eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace a trest zákazu činnosti v trvaní tri roky, pretože trestného činu sa dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla, k čomu sa vyžaduje osobitné povolenie a nielenže viedla motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov s hladinou 1,46 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo je vysoko nad hodnotou, ktorá je hranicou medzi priestupkom a trestným činom, dokonca toto viedla tak, že jeho riadenie nezvládla, spôsobila škodu na majetku, a to hneď na dvoch motorových vozidlách, pričom z evidenčnej karty vodiča a centrálnej evidencie správnych deliktov súd zistil, že obžalovaná dňa 06.10.2023 spáchala priestupok, keď viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo jej bola uložená pokuta 150,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na štyri mesiace, pričom tento evidentne nebol dostatočný a neviedol obžalovanú k tomu, aby viedla riadny život.

Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním obžalovanej, napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 31.03.2026, po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa , , , , a po vyjadrení prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku sa nevykoná, ale vykoná sa len dokazovanie vo vzťahu k druhu a výmere trestu a k výroku o náhrade škody.

Vychádzajúc z ust. a , po preskúmaní predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovanou len proti výroku o treste zákazu činnosti, odvolací súd preskúmal len tento odvolaním napadnutý výrok.

Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaná tým, že vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bola za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutá, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovanej konštatoval zistenie dvoch poľahčujúcich okolností, a to že sa k skutku priznala a úprimne ho oľutovala podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, a že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, pričom priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd konštatuje, že nepostupoval prvostupňový súd správne, ak obžalovanej priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, nakoľko vyhlásenie viny nie je možné, v zmysle ustálenej judikatúry, považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokurátora, krajský súd už uvedené napraviť nemohol, nakoľko by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovanej len na základe ňou podaného opravného prostriedku.

Vo vzťahu k určeniu druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu, zároveň prihliadal aj na osobu obžalovanej a dospel k záveru, že na dosiahnutie individuálnej, ako aj generálnej prevencie je potrebné ukladať obžalovanej peňažný trest vo výmere 1.500,- eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ako je trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 3 roky. Na základe zistených osobných a majetkových pomerov obžalovanej, najmä s poukazom na odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že v tomto obžalovaná nemá záznam, ako aj s poukazom na výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorého vyplýva, že obžalovaná má v tomto evidovaný jeden záznam, a to za priestupok zo dňa 06.10.2023, kedy viedla osobné motorové vozidlo, pričom bola podrobená dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 0,17 mg na liter vydychovaného vzduchu, krajský súd považoval uložený trest za primeraný, vzhľadom na osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy, a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že krajský súd v inej trestnej veci pod sp. zn. pre prečin usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na štyri roky, pričom v danom prípade došlo k usmrteniu osoby a v jej prípade nebola spôsobená škoda na zdraví, ani na živote, ale iba škoda na majetku, krajský súd udáva, že každý prípad je potrebné posudzovať prísne individuálne, k čomu dodáva, že v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. síce išlo o závažnejší následok vo forme usmrtenia, avšak išlo o nedbanlivostný trestný čin, ktorý nebol spáchaný pod vplyvom návykovej látky, pričom v prejednávanej trestnej veci išlo o úmyselný trestný čin, a to vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, navyše so spôsobením škody, s tým, že z evidenčnej karty vodiča obžalovanej, ako aj z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná už v minulosti bola postihnutá za druhovo obdobný priestupok, a to vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, avšak ani toto postihnutie nemalo na ňu dostatočný výchovný vplyv na to, aby sa vyvarovala do budúcna páchaniu protiprávnej činnosti, ktorá v prejednávanej trestnej veci dosiahla intenzitu trestného činu. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že bezprostredne po spáchaní skutku zásadným spôsobom zmenila svoj postoj a spôsob života, abstinuje od alkoholu, dobrovoľne sa podrobuje odberom krvi, navštevuje psychiatra, uzatvorila pracovnú zmluvu s Centrom pre rodiny a deti Svidník, usporiadala si vzťah s bývalým manželom a spôsobenú škodu nahradila v plnom rozsahu, pričom motorové vozidlo nevyhnutne potrebuje na výkon zamestnania, ako aj na zabezpečenie starostlivosti o maloletého syna a jeho odvoz do školy, čím uložený trest priamo ohrozuje jej osobu ako aj jej zamestnanie, krajský súd v súhrne udáva, že ani uvedené skutočnosti nemôžu byť odôvodnením na ukladanie trestu v nižšej výmere ako bol obžalovanej uložený súdom prvého stupňa, a to najmä s poukazom na to, že už v minulosti bola priestupkovo postihnutá za druhovo obdobné protiprávne konanie, a to vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ako aj na skutočnosť, že obžalovaná nebola „len“ zastavená a podrobená dychovej skúške pri vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov, ale táto viedla motorové vozidlo viedla tak, že ním spôsobila škodu na ďalších dvoch motorových vozidlách, pričom nie je možné opomenúť ani objem nameranej koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu obžalovanej vo výške 1,44 mg na liter, teda vo výške približne 3 promile.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti došlo k dvojitému pričítaniu predchádzajúceho postihnutia za obdobný čin v období predchádzajúcich 24 mesiacov, ktoré je zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona krajský súd udáva, že v prípade ukladania trestu zákazu činnosti tento bol ukladaný v rozmedzí základnej výmery sadzby trestu zákazu činnosti od 1 do 10 rokov postupom podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, preto nedošlo k duplicitnému pričítaniu zákonného znaku trestného činu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie obžalovanej vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.