Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-87-2025.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/87/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 61,19 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 61,19 eur od 12.11.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 61,19 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 12.10.2022 uzatvorili Poistnú zmluvu č. 6622264307 so začiatkom poistenia dňa 12.10.2022 s ročným poistným plateným ročne splátkami so splatnosťou v termínoch 12.10, 12.10, ., ., odo dňa začiatku poistenia, s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 12. 10. 2023 do 12. 10. 2024. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 734,24 EUR, platené splátkami ročne vo výške 734,24 EUR so splatnosťou v termínoch 12.10 , 12.10 atď. Žalobca riadne plnenie záväzku Žalovaného platiť poistné eviduje do 12.10.2023. V dôsledku skutočnosti podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona o PZP zaniklo poistenie dňa 11.11.2023 Podľa ust. § 11 ods. 11 a 12 Zákona o PZP má Žalobca pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia a alternatívne len do dňa zániku poistenia v závislosti od skutočnosti, či v rámci rozhodného poistného obdobia došlo k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. V prejednávanej veci nedošlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, preto má Žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. Na základe vyššie uvedeného v spojení s ust. § 11 zákona o PZP má poisťovateľ nárok voči Žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 61,19 EUR spolu s úrokmi z omeškania dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. odo dňa 12.11.2023.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom (č.l. 22 spisu), ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo 22.01.2026 (č.l. 31 spisu) zrušil v celom rozsahu.
4. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a to dňa 22.01.2026 (č. l. 32 spisu), po splnení podmienok definovaných v § 116 ods. 1 CSP. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní neučinil sporným.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP a na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 16.04.2026, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.06.2026.
9. Pred samotným vyhodnocovaním žalobou uplatneného nároku súd posudzoval, či má právomoc vo veci konať a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nie je štátnym občanom SR.
10. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
11. Podľa § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
12. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície (č.l. 26 spisu) vyplýva, že žalovaný je štátnym občanom Maďarska a má na SR evidovaný trvalý pobyt od 21.12.2011 – 08.11.2032, tzn. trvalý pobyt žalovaného na území SR stále trvá. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd s poukazom na § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustálil, že je daná právomoc SR v danej veci konať a rozhodnúť.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.
14. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „OZ, alebo občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa § 790 OZ, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
16. Podľa § 796 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
17. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
18. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnom období (ďalej aj ako „zákon č. 381/2001 Z.z.“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
20. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
21. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
22. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.
23. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z., ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.
24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol poistný vzťah na základe Poistnej zmluvy č. 6622264307, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa 12.10.2022. Žalovaný sa v zmysle tejto zmluvy zaviazal platiť ročné poistné vo výške 734,24 eur, ktoré bol žalovaný povinný splatiť k 12.10 príslušného roka.
28. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nárok sa týka poistného obdobia od 12.10.2023 do 12.10.2024. Žalovaný v tomto poistnom období neuhradil celé ročné poistné v zmysle poistnej zmluvy, nakoľko žalobca riadne plnenie poistného eviduje do 12.10.2023. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 11.11.2023 v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
29. Nakoľko poistný vzťah trval do zániku poistenia, teda zanikol z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (splatnosť dňa 12.10.2023), v zmysle § 9 ods. 4 Zákona o PZP, vzniklo žalobcovi, t.j. poisťovateľovi právo podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Tzn. žalobcovi vzniklo v konaní právo na zaplatenie dlžného alikvotného poistného do zániku poistenia, t.j. do 11.11.2023 (od 12.10.2023), tzn. suma 61,19 eur.
30. Zmienené skutkové tvrdenia žalobcu neboli v konaní sporné, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Dôkazné bremeno úhrady poistného či neexistencie nároku zaťažuje výslovne žalovaného v rámci zásady negatívnej dôkaznej teórie, teda že žalobca nemôže preukázať nesplnenie povinnosti, túto skutočnosť môže len tvrdiť. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že dlh uhradil.
31. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia v neuhradenej, dojednanej výške 61,19 eur.
32. Vzhľadom na preukázané omeškanie žalovaného s úhradou peňažného dlhu a návrh žalobcu priznať úroky z omeškania až po ukončení poistného vzťahu, súd v súlade s § 517 ods. 1 občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 12.11.2023 do zaplatenia.
33. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd považoval žalobu žalobcu za plne dôvodnú a zaviazal žalovaného na žalované plnenie tak , ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O nároku na náhradu trov konania sú rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP , a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, žiadna zo strán ich sama netvrdila. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.