Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/41/2026

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. A. B., bytom C. XXX/XX, 811 06 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, zast.: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038/1, 911 05 Trenčín, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D. E. D., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX G.; 2/ D. G. D., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX G.; 3/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX I.; 4/ Mgr. Ivana Tepličková – inžiniering, miesto podnikania Sládkovičova 4268/25, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 51 401 797; 5/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX I.; 6/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX I.; 7/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX I.; 8/ D. L. D. E., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, C. X, N.; 9/ J. O. P., nar. XX.XX.XXXX, Q. R. XXXX/XXX, XXX XX L. X; XX/ A. C. Q., 445architekti s.r.o., so sídlom Rybárska 3/1993, 911 01 Trenčín, IČO: 44 651 783, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19173/2026 - 20.1.2, č. 23245/2026 zo dňa 26.03. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Žiadosť žalobcu zo dňa 03.08.2026 o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu podanú dňa 05.06.2026 z a m i e t a.

II. Konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) dňa 05.06.2026, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 19173/2026 - 20.1.2, č. 23245/2026 zo dňa 26.03.2026, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Trenčín (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. MSÚTN-ÚSaŽP/2025/2942/118061/svam zo dňa 27.11.2025, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy dodatočne povolil zmenu stavbu „Rodinný dom, zmena stavby“ (ul. Partizánska 854/85, Trenčín) na pozemkoch parc. č. 2120/6, 2120/64, 2120/1 a 2120/29 k. ú. I. a súčasne povolilo jej užívanie pre stavebníkov, ktorými sú D. E. D. a D. G. D., obaja bytom F. XXX/XX, XXX XX G. a pre užívanie zmeny stavby stanovil podmienky.

2. Správny súd v súlade s postupom vyplývajúcim z ustanovenia o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) vyzval žalobcu výzvou zo dňa 02.07.2026, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za správnu žalobu vo výške 50 eur, podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí Prílohu č. 1 , v nadväznosti na a . Výzva správneho súdu obsahovala upozornenie pre poplatníka: „Ak nebude súdny poplatok zaplatený v súdom určenej lehote, súd konanie zastaví. Súd môže zrušiť uznesenie o zastavení konania, len ak bude súdny poplatok zaplatený v tejto

súdom určenej lehote (iná lehota na zaplatenie súdneho poplatku už nebude k dispozícii), resp. ak by boli na to dôvody podľa V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastanú po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku ( a a v znení neskorších zmien a doplnkov).“

3. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola poplatníkovi - žalobcovi v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) doručená prostredníctvom právneho zástupcu dňa 03.07.2026. Lehota 10 dní obsiahnutá v predmetnej výzve správneho súdu na splnenie si poplatkovej povinnosti riadne a včas tak žalobcovi uplynula dňom 13.07.2026.

4. Spolu s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi doručená aj výzva na odstránenie vád podanej žaloby, na ktorú žalobca reagoval podaním zo dňa 13.07.2026, avšak na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku žiadnym spôsobom nereagoval.

5. Správny súd z dôvodu procesnej obozretnosti preveril úhradu súdneho poplatku k zaslanému platobnému predpisu č. S96-020726-0004 u prevádzkovateľa systému eKolok-Slovenská pošta, a.s., avšak ku dňu 28.07.2026 neevidoval úhradu súdneho poplatku.

6. Správny súd preto vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu výzvou zo dňa 28.07.2026, doručenou žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30.07.2026 na preukázanie splnenia poplatkovej povinnosti v zmysle výzvy zo dňa 02.07.2026 v termíne do 13.07.2026, pričom žalobcu poučil, že priamo vo výzve zo dňa 02.07.2026 okrem poučenia o tom, že pokiaľ súdny poplatok nebude v stanovenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví, bol žalobca opätovne upozornený aj na skutočnosť, že iná lehota na zaplatenie súdneho poplatku už nebude k dispozícii. Zároveň uviedol, že na konanie, eventuálne na osobu žalobcu, sa nevzťahuje zákonné vecné ani zákonné osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti (, ) a žalobca ani nepožiadal (a teda nebolo súdom rozhodované) eventuálne ani o oslobodení od poplatkovej povinnosti podľa .

7. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v rovnaký deň, t. j. dňa 30.07.2026 uhradil súdny poplatok za správnu žalobu v sume 50 eur, o čom svedčí záznam o zložení na č. l. 126 súdneho spisu.

8. Dňa 03.08.2026 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty“, ktorým žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v súlade s a subsidiárne podľa v znení neskorších predpisov v spojení s požiadal správny súd o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca v žiadosti uviedol, že dňa 03.07.2026 bola právnemu zástupcovi žalobcu elektronicky doručená výzva správneho súdu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu spolu s platobným predpisom. Desaťdňová lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula dňa 13. 07. 2026. Dňa 03.07.2026 o 12:53:48 hod. bola prostredníctvom e-mailového systému používaného právnym zástupcom žalobcu z adresy: Q. odoslaná na e-mailovú adresu žalobcu: A. e-mailová správa s predmetom: „Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia v stavebnom konaní“. Správa bola odoslaná na e-mailovú adresu žalobcu, ktorú žalobca advokátskej kancelárii poskytol na vzájomnú komunikáciu a ktorá bola advokátskou kanceláriou používaná aj pri predchádzajúcej komunikácii so žalobcom. Adresa žalobcu bola v správe uvedená správne, bez preklepu alebo inej zjavnej nesprávnosti. Prílohou odoslanej správy boli príkaz na úhradu súdneho poplatku, výzva správneho súdu na zaplatenie súdneho poplatku v konaní sp. zn. a v texte e-mailovej správy, ktorým bol žalobca informovaný o tom, že dátum splatnosti súdneho poplatku je 13.07.2026. Dňa 30.07.2026 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená výzva správneho súdu zo dňa 28.07.2026, ktorou súd oznámil, že úhradu súdneho poplatku neeviduje, a vyzval žalobcu, aby v lehote piatich dní preukázal splnenie poplatkovej povinnosti. V nadväznosti na túto výzvu právny zástupca žalobcu bezodkladne preveril stav platby žalobcom a zistil, že žalobca (klient) pôvodnú e-mailovú správu zo dňa 03.07.2026 od právneho zástupcu žalobcu s výzvou na zaplatenie a s platobným predpisom vôbec nedostal a neevidoval. V ten istý deň bol súdny poplatok vo výške 50 eur bezodkladne uhradený z účtu právneho zástupcu žalobcu ako okamžitá platba s identifikáciou „Úhrada SP - sp. zn.

- B. A., A.“

9. K včasnosti podania žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty právny zástupca žalobcu uviedol, že prekážka, ktorá žalobcovi bránila oboznámiť sa s výzvou a platobnými údajmi, odpadla dňa 30.07.2026, keď bol žalobca o vzniknutej situácii priamo informovaný zo strany právneho zástupcu, a to na základe oznámenia súdu doručeného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.07.2026. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty bol podaný dňa 03.08.2026, teda bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky a po vykonaní potrebných zisťovaní situácie a dôvodov a v pätnásťdňovej lehote podľa , resp. . Zmeškaný úkon bol s návrhom spojený tým, že súdny poplatok bol uhradený ešte pred jeho podaním a potvrdenie o úhrade bolo priložené.

10. Ku skutkovým okolnostiam zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku právny zástupca žalobcu uviedol, že e-mailová adresa žalobcu bola pred rozhodnou udalosťou pravidelne používaná na plynulú komunikáciu v predmetnej právnej veci. Žalobca z tejto adresy komunikoval s kanceláriou a na rovnakú adresu mu boli zasielané iné správy. Kancelária pred dátumom 03.07.2026 neevidovala žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala nefunkčnosti adresy alebo nespoľahlivosti komunikácie. Právny zástupca žalobcu priložil k návrhu čestné vyhlásenie žalobcu, že jeho e-mailová schránka bola v rozhodnom období funkčná a prijímal iné správy, avšak predmetnú správu z 03.07.2026 nedostal a nenachádza sa v doručenej pošte, spame, priečinku všetkej pošty, archíve, koši, ani v inom priečinku. Taktiež uviedol, že po odoslaní správy právny zástupca žalobcu nedostal žiadne hlásenie o nedoručení, odmietnutí správy, neexistencii adresy, naplnenej kapacite schránky, probléme s prílohami, zadržaní správy, ani o inom technickom probléme. E-mailový systém správu evidoval ako odoslanú. Žalobca poukázal aj na to, že následne existovali indície selektívneho nedoručovania správ v rozhodnom období, kedy v bezprostrednej časovej súvislosti (v nadväznosti na rozposielanie pripomienok faktúr po splatnosti) administratívne oddelenie právneho zástupcu žalobcu prijalo správy od ďalších adresátov, ktorí po opätovnom zaslaní faktúr alebo výziev výslovne uviedli, že predchádzajúce e-mailové správy kancelárie nedostali, alebo ich vo svojich schránkach neevidujú. Išlo o správy odosielané z rovnakej administratívnej adresy, pričom ani v týchto prípadoch nebolo zaznamenané hlásenie o nedoručení. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, či tieto prípady mali rovnakú technickú príčinu, keďže táto ku dňu žiadosti nie je známa a príčinu nevedel identifikovať ani správca ani poskytovateľ e-mailového servera advokátskej kancelárie; incident však nebol jediným prípadom, kedy z dotknutej e-mailovej adresy nebola doručená správa hlavnému adresátovi (hoci zároveň je možné konštatovať, že podľa zistení bola väčšina odoslaných e-mailových správ z uvedeného e-mailového konta, a to aj počas rovnakých dní, riadne adresátom doručená). Advokátska kancelária po zistení udalosti telefonicky kontaktovala správcu e-mailového servera (Webglobe, a.s.) a aj poskytovateľa e-mailového servera advokátskej kancelárie (Shield One, s.r.o.), pričom podľa zistených informácií sú technické doručovacie záznamy uchovávané iba počas obdobia 14 dní, ktoré v čase zistenia udalosti už uplynulo; aktuálna nedostupnosť primárnych serverových logov teda nebola spôsobená nečinnosťou žalobcu alebo advokátskej kancelárie po zistení problému; potreba ich preverenia vznikla až po následnej výzve súdu, keď už štandardná retenčná lehota uplynula. Aj napriek uvedenému, dňa 31.07.2026 advokátska kancelária zaslala správcovi servera, prostredníctvom poskytovateľa e-mailového servera, písomnú žiadosť o komplexné preverenie dostupných údajov a o odborné vyjadrenie. Žalobca pripojil k žiadosti odpoveď správcu e-mailového servera, ktorá bola doručená na základe úvodnej komunikácie a žiadal vykonať dôkaz odpoveďou správcu servera, na ktorú čakal.

11. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na doterajší riadny postup advokátskej kancelárie, kedy v rovnakej veci správny súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby spočívajúcej v doplnení ďalších účastníkov konania. Právny zástupca na túto výzvu reagoval v lehote určenej súdom a požadované doplnenie vykonal dňa 13.07.2026. Podotkol, že advokátska kancelária súdnu korešpondenciu priebežne dôsledne spracúva, o dôležitých skutočnostiach sa poverené osoby vzájomne informujú a postupujú podľa pokynov advokáta, všetko je riadne evidované v rámci interného systému advokátskej kancelárie. Advokátska kancelária sa počas celej svojej existencie nestretla s porovnateľným incidentom, ani so zmeškaním akejkoľvek lehoty (a už vôbec nie zmeškanie lehoty s obdobne závažným procesným následkom). Svoj návrh oprel aj o judikatúru vyšších súdnych autorít, ako napr. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.04.2024, kde zdôraznil nevyhnutnosť posudzovania aj proporčnosti a spravodlivosti neuhradenia poplatku vo vzťahu k samotnej veci, ďalej Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.11.2025, kde akcentoval právny záver, že výskyt technickej chyby brániacej včasnému vykonaniu procesného úkonu môže byť posúdený ako ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty

podľa , ďalej Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 13.11.2025 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.10.2024, ktoré výslovne pripúšťajú, že technická chyba môže byť ospravedlniteľným dôvodom. Poukázal aj na rozhodnutia súdov rovnakej inštancie, ako napr. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 30.11.2021, či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 16.01.2020, ktorými chcel podporiť argumentáciu, že objektívna nemožnosť spôsobená technickou poruchou, je ospravedlniteľný dôvod, a že je ho možné preukázať najmä vyjadrením prevádzkovateľa informačného systému, z ktorého bez pochybností vyplynie existencia poruchy v presne určenom období. Zároveň uviedol, že si je vedomý aj rozhodovacej praxe súdov, v rámci ktorých bol označený za udržateľný záver, že zlyhanie e-mailovej komunikácie medzi advokátom a klientmi (v konkrétnom posudzovanom konaní) nebolo ospravedlniteľným dôvodom. Žalobca zároveň požiadal o subsidiárne posúdenie podľa , či nenastali okolnosti, za ktorých by pre nezaplatenie súdneho poplatku nebolo možné konanie zastaviť.

12. Žalobca navrhol vykonať dôkazy listinami, ktoré priložil k návrhu, obsahom súdneho spisu, písomnou žiadosťou právneho zástupcu správcovi e-mailového servera zo dňa 31.07.2026 a jeho odpoveďou, ak bude poskytnutá; v prípade potreby výsluchom žalobkyne, H. S. Q., administratívnej pracovníčky. Ďalej pre prípad, že tieto dôkazy nebudú dostatočné, žalobca navrhol zabezpečiť odborné vyjadrenie, prípadne vykonať znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru informačných technológií a elektronických komunikácií, predmetom ktorého by bolo najmä odpoveď na otázky: (i) či dostupné elektronické záznamy preukazujú riadne vytvorenie a odovzdanie predmetnej správy odosielateľskému e-mailovému systému; (ii) či správy uložené v odoslanej pošte a prijaté advokátom a koncipientkou predstavujú tú istú elektronickú správu; (iii) či je technicky možné, aby jedna správa bola doručená príjemcom uvedeným v kópii, ale nebola doručená hlavnému adresátovi na doméne gmail.com; (iv) či pri každom takom nedoručení musí byť odosielateľovi nevyhnutne vygenerované chybové hlásenie; (v) či mohol odosielateľ z bežne dostupného používateľského rozhrania a z dostupných údajov pred uplynutím lehoty zistiť, že hlavný adresát správu nedostal; (vi) či dostupné hlavičky, údaje o prílohách, konfigurácia e-mailového účtu a ďalšie zachované podklady podporujú alebo vylučujú technické zlyhanie pri prenose alebo spracovaní správy, pričom bol pripravený sprístupniť znalcovi alebo odborne spôsobilej osobe všetky dostupné elektronické originály, hlavičky správ, používateľské záznamy a nastavenia v rozsahu potrebnom na odborné posúdenie.

13. Záverom uviedol, že zmeškanie lehoty v tejto veci nebolo dôsledkom vedomej pasivity, ignorovania súdnej výzvy, ani obyčajného zabudnutia. Kancelária v deň doručenia výzvy vykonala všetky bezprostredné úkony smerujúce k informovaniu klientky, teda správu riadne adresovala, pripojila potrebné dokumenty, uviedla lehotu, zaradila advokáta a koncipientku do kópie a overila obsah správy. Správa bola doručená obom príjemcom v kópii a neprišlo žiadne hlásenie o nedoručení. Klientka napriek tomu správu objektívne nedostala. Keď bola táto skrytá okolnosť prvýkrát zistená, kancelária ešte v ten istý deň poplatok uhradila a začala zabezpečovať dôkazy. Návrh bol podaný bezodkladne a je spojený so zmeškaným úkonom.

14. Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

15. Podľa ustanovenia , ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané správnym súdom sa doručujú iba zástupcovi.

16. Podľa ustanovenia a , (1) Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. (2) Pre nezaplatenie poplatku súd podľa konanie nezastaví, ak

a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

17. Procesný inštitút odpustenia zmeškania lehoty je možné využiť v prípade, ak dôjde k zmeškaniu procesnej lehoty, určenej správnym súdom účastníkovi konania, ktorej zmeškanie vyvoláva závažné dôsledky v podobe procesnej preklúzie, t. j. zániku práva vykonať úkon, na ktorého vykonanie bola lehota určená alebo možnosti správneho súdu neprihliadať na procesné úkony, ktoré účastník konania urobí po márnom uplynutí určenej lehoty. V prípade nesplnenia si poplatkovej povinnosti a nezaplatenia súdneho poplatku poplatníkom v stanovenej lehote vyplývajú zákonné následky tejto právne významnej skutočnosti z ustanovenia . Pre prípady, keď účastník konania nevykonal včas procesný úkon, respektíve nesplnil si určitú povinnosť buď určenú správnym súdom, alebo vyplývajúcu priamo z právnej úpravy, z ospravedlniteľného dôvodu, zákon umožňuje za predpokladu striktného splnenia určitých podmienok zvrátiť následky vyplývajúce z nečinnosti účastníka konania odpustením zmeškania lehoty. Odpustenie zmeškania lehoty je podmienené procesným návrhom účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu a nie je naň právny nárok.

18. Kumulatívnymi predpokladmi úspešnosti návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sú: a) žiadateľom je subjekt, ktorému náležia určité práva a povinnosti z procesnej úpravy , ktorému lehota patrila a ktorý ju zmeškal, b) ospravedlniteľný dôvod omeškania, c) podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu, d) pripojenie zmeškaného procesného úkonu k žiadosti.

19. Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa teda vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.02.2026). Dôkazné bremeno a povinnosť tvrdenia ohľadom dôvodu zmeškania lehoty, ako aj ohľadom včasnosti podania návrhu na odpustenie zmeškania lehoty jednoznačne zaťažuje žiadateľa a nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ možné okolnosti ospravedlnenia nečinnosti účastníka konania. Zmeškanie lehoty z ospravedlniteľného dôvodu má objektívny charakter, pôjde teda o účastníkom nepredpokladané okolnosti, ktoré ho vylúčili z včasného vykonania procesného úkonu. Návrh je potrebné podať do 15 dní od odpadnutia prekážky, v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Oneskorené podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty je neodstrániteľné a vedie k zamietnutiu návrhu.

20. V konkrétnej veci je možné vyhodnotiť, že dva zo štyroch vyššie uvedených predpokladov pozitívneho rozhodnutia o žiadosti účastníka konania a odpustenie zmeškania lehoty boli splnené, pretože žiadosť podal žalobca, ktorému vyplynula zo (, od. 1 písm. a), , ) povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú správnu žalobu a ktorý zmeškal lehotu uplynutím dňa 13.07.2026. K úhrade súdneho poplatku preukázateľne po uplynutí lehoty na jeho zaplatenie došlo, žalobca pripojil k žiadosti doklad preukazujúci realizáciu zmeškaného úkonu (detail pohybu na bankovom účte). Táto úhrada je zároveň zaznamenaná aj v elektronickom, ako aj v listinnom súdnom spise.

21. Pokiaľ ide o dôvod, že podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty je vykonané do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu, správny súd má za to, že žalobcovi nebránila žiadna prekážka uhradiť súdny poplatok riadne a včas. Pokiaľ však žalobca odvodzuje lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy súdu zo dňa 28.07.2026 na preukázanie splnenia poplatkovej povinnosti (t. j. odo dňa

30.07.2026), správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že ku dňu 30.07.2026 došlo k odstráneniu ním označenej prekážky na úhradu súdneho poplatku, t. j. k odstráneniu technického zlyhania e- mailovej komunikácie medzi ním a právnym zástupcom. Žalobca predovšetkým nepreukázal, že odo dňa 30.07.2026 komunikovali prostredníctvom e-mailového systému používaného advokátskou kanceláriou z adresy Q. na e-mailovú adresu žalobkyne A., bez technických problémov. Je však nesporné, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola zo strany súdu doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.07.2026. Rovnako z obsahu súdneho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bol zrejmý dátum 13.07.2026, do uplynutia ktorého bolo potrebné súdny poplatok uhradiť. Pokiaľ sa teda žalobca dozvedel o neuhradení súdneho poplatku podľa jeho vyjadrenia až z výzvy správneho súdu zo dňa 28.07.2026, to samo osebe nezakladá predpoklad, že dovtedy existovala prekážka vykonania úkonu úhrady súdneho poplatku.

22. Pokiaľ ide o predpoklad pre pozitívne rozhodnutie súdu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, ktorým je konštatovanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty, pokiaľ žalobca žiadosť odôvodnil tým, že na základe dohody medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom komunikovali prostredníctvom e- mailového systému používaného advokátskou kanceláriou z adresy Q. na e-mailovú adresu žalobkyne A., ktorú žalobca advokátskej kancelárii poskytol na vzájomnú komunikáciu a ktorá bola advokátskou kanceláriou používaná aj pri predchádzajúcej komunikácii so žalobcom, táto okolnosť sama o sebe nemôže mať vplyv na konštatovanie ospravedlniteľnej okolnosti, ktorá mala za následok zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Ide o usporiadanie interných vzťahov medzi klientom a jeho právnym zástupcom - advokátom, ktoré je výlučne otázkou ich vzájomného konsenzu, pričom súd v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení poslednej vety výzvu na zaplatenie súdneho poplatku doručoval iba právnemu zástupcovi žalobcu. Bolo potom vecou vzájomnej komunikácie klienta a jeho právneho zástupcu a nevyhnutnej miery procesnej obozretnosti, ako aj procesnej stratégie v záujme dôsledného usledovania si zásadných procesných podmienok, aby bola poplatková povinnosť vyplývajúca priamo zo zákona včas a riadne zo strany žalobcu splnená.

23. Žalobca, ako podávateľ správnej žaloby zastúpený advokátom si musel byť vedomý, že s týmto úkonom sú spojené viaceré povinnosti, okrem iného, že konanie o správnej žalobe podľa je podmienené splnením si poplatkovej povinnosti, ktorej výšku upravuje priamo . Správny súd v tejto súvislosti osobitne dáva do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012). To platí obdobne aj o usledovaní si dôsledne procesných a zákonných povinností, obzvlášť, pokiaľ ich nesplnenie (v konkrétnom prípade nesplnenie si zákonnej povinnosti riadne a včas zaplatiť súdny poplatok za uskutočnený poplatkový úkon) má za následok úplnú stratu procesného práva. Pokiaľ sa právny zástupca žalobcu v dobrej viere spoliehal, že súdny poplatok zaplatí priamo žalobca riadne a včas, pričom túto skutočnosť si žiadnym spôsobom pred uplynutím lehoty na jeho zaplatenie žiadnym spôsobom neoveril, táto dobromyseľnosť právneho zástupcu a dôvera v riadne a včasné splnenie povinnosti klientom nie je ospravedlniteľným dôvodom na omeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je predpokladom pre ďalší postup v rámci správneho súdneho konania.

24. Pokiaľ žalobca uvádzal ako nosný ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku výslovne technické zlyhanie e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom, aj napriek tomu, že správny súd nepovažuje z pohľadu splnenia poplatkovej povinnosti za nevyhnutné, aby súdny poplatok uhradil priamo žalobca, a teda, že je nevyhnutné po doručení výzvy zo strany súdu na zaplatenie súdneho poplatku právnemu zástupcovi žalobcu (ktorá je len pripomenutím zákonnej povinnosti) preukazovať jej doručenie priamo žalobcovi. Správny súd v tejto otázke podporne odkazuje na právny názor prijatý a vyslovený Najvyšším súdom Českej republiky, vyjadrený v uznesení sp.zn. zo dňa 29.9.2015, cit.: „Je možné, aby byl soudní poplatek účastníka zaplacen prostřednictvím třetí osoby, úkon zaplacení soudního poplatku je úkon zastupitelný. Není proto třeba zjišťovat, zda je mezi účastníkem řízení a osobou, která za něj zaplatila soudní poplatek, právní vztah, který by úhradu soudního poplatku upravoval.“ S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. zo dňa 28.04.2023

vyslovil: „Navyše ani okolnosť hospitalizácie účastníka konania, ktorá síce preukázaná bola, nemala nijaký vplyv na právne posúdenie kasačným súdom, a to z dôvodu, že úkon zaplatenia súdneho poplatku je úkonom zastupiteľným, tak ako správne uviedol krajský súd poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 29.09.2015. V praxi je celkom bežné, že správny poplatok uhradí právny zástupca účastníka konania, ktorý si ho následne vyúčtuje od svojho klienta.“ V Uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.02.2026, vyššia súdna autorita vyslovila, cit.: „Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa teda vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Sťažovateľ ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty preukazoval na tom skutkovom základe, že všetci zamestnanci advokátskej kancelárie čerpali od 17. decembra 2024 do 7. januára 2025 hromadnú dovolenku a zároveň technickými problémami, keďže systém pri preposielaní e-mailu zamestnankyňou právneho zástupcu žalobcu v tom čase pracujúcej z domu, ktorý obsahoval výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, tento nesprávne identifikoval a z bezpečnostných dôvodov e- mail neodoslal. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi správneho súdu v tom zmysle, že skutkové okolnosti prezentované žalobcom, ktoré mali byť dôvodom zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku - nepredstavujú dôvod pre ospravedlnenie zmeškaného procesného úkonu, nakoľko uvedené skutočnosti nespĺňajú podmienku mimoriadnosti, nepredvídateľnosti a prechodnosti prekážky objektívne brániacej vykonať zmeškaný procesný úkon.“ Správny súd podotýka, že žalobca nepredostrel súdu jediný argument, ktorý by odôvodňoval nemožnosť úhrady súdneho poplatku právnym zástupcom žalobcu. Súdny poplatok bol v posudzovanom prípade napokon uhradený priamo právnym zástupcom žalobcu, avšak po márnom uplynutí lehoty na jeho zaplatenie, dňa 30.07.2026.

25. Správny súd musí trvať na preukazovaní skutočností, ktoré by mali byť zásadné a nie sú inak verifikovateľné mimo procesnú aktivitu účastníka konania, práve v snahe zamedziť možným špekulatívnym a účelovým tvrdeniam účastníkov. Žalobca pripojil k žiadosti viaceré listinné dôkazy, ktoré však žiadnym spôsobom priamo neosvedčujú, že napr. komunikácia e-mailom bola v rozhodnom čase jediná možná forma komunikácie medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom, alebo že sa napr. pokúšal overiť úhradu súdneho poplatku pred uplynutím lehoty na jeho zaplatenie, resp. že k úhrade došlo, avšak došlo k zlyhaniu evidencie úhrady (na čo správny súd z dôvodu obozretnosti žalobcu vyzval výzvou zo dňa 28.07.2026) a teda žiadne objektívne verifikovateľné a ospravedlniteľné dôkazy žalobca nepredložil. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dokazovanie, či už výsluchmi žalobcu alebo zamestnancov právneho zástupcu žalobcu, alebo vyjadrením správcu e-mailového servera (pozn. súdu: ktoré súdu doposiaľ nebolo predložené), správny súd konštatuje, že aj pokiaľ by žalobca preukázal, že došlo k technickému zlyhaniu e-mailovej komunikácie medzi ním a jeho právnym zástupcom, táto skutočnosť nie je v okolnostiach konkrétneho prípadu ospravedlniteľným dôvodom pre zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, pretože nespĺňa podmienku mimoriadnosti, nepredvídateľnosti a prechodnosti prekážky objektívne brániacej vykonať zmeškaný procesný úkon. Muselo by totiž ísť o takú okolnosť, v dôsledku ktorej by bol objektívne účastník konania vylúčený z uskutočnenia konkrétneho úkonu, o okolnosť, ktorá by vylučovala akúkoľvek možnosť v rámci rozumných požiadaviek od účastníka konania požadovať, aby splnil včas a riadne povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákonnej úpravy (ako napr. nesprávne doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zákonné oslobodenie od platenia súdneho poplatku, nesprávne určený poplatník a pod.).

26. Opäť je nutné poznamenať, že bolo vecou aktívnej komunikácie klienta a advokáta, aby advokát, ako osoba práva znalá (a teda plne si vedomá právnych následkov nesplnenia poplatkovej povinnosti), upozornil svojho klienta (napr. telefonicky) na to, že mu preposiela dôležitú povinnosť, nesplnením ktorej dôjde k zastaveniu správneho súdneho konania. Je nutné rozumne predpokladať, že právny zástupca žalobcu aj žalobca mal k dispozícii aj iné možné formy komunikácie, ako len e-mailovú komunikáciu. V tomto smere si dovoľuje správny súd poznamenať, že zákonná požiadavka na zaplatenie súdneho poplatku objektívne vyplýva z právnej úpravy, žalobca inicioval správne súdne konanie a tak si mal byť vedomý tejto povinnosti už pri podaní správnej žaloby, bez potreby súdu vyzvať ho dodatočne výzvou na splnenie si poplatkovej povinnosti, ktorá vznikla už okamihom samotného podania správnej žaloby ( ). Znemožnenie procesných práv pritom nemôže byť odvodzované od nečinnosti žalobcu, alebo zanedbania jeho povinností vo vzťahu k súdu a v konkrétnom prípade navyše k nesplneniu tých zákonných povinností, ktoré žalobca objektívne mal a mohol poznať vopred (poplatková povinnosť vzniká okamihom podania správnej žaloby).

27. Pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru vyšších súdnych autorít, ktorá pripúšťa ako ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku technické zlyhanie v komunikácii,

v uvádzaných prípadoch šlo o technické zlyhanie pri komunikácii medzi súdom a účastníkom konania, čo zakladá práve tú procesnú situáciu, ktorú aj správny súd pripúšťa ako ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktorú zároveň z dôvodu procesnej opatrnosti vylúčil už tým, že jednak preveril úhradu súdneho poplatku prostredníctvom správcu systému eKolok- Slovenskej pošty, a.s. a taktiež vyzval žalobcu na preukázanie splnenia poplatkovej povinnosti výzvou zo dňa 28.07.2026.

28. Súhrnne potom možno konštatovať, že predovšetkým žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdené skutočnosti, ktoré mali byť podľa jeho názoru ospravedlniteľnými dôvodmi zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu, avšak ním uvádzané dôvody samé osebe nie sú spôsobilé k prijatiu záveru, že bol žalobca objektívne a bez svojho zavinenia vylúčený z uskutočnenia určitého úkonu v rámci uloženej lehoty a zmeškanie tejto lehoty by bolo tak ospravedlniteľné.

29. Záverom k žiadosti žalobcu zo dňa 03.08.2026 o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu podanú dňa 05.06.2026 správny súd uvádza, že v konaní nenastala žiadna z okolností predpokladaných , ktoré by pre nezaplatenie súdneho poplatku bránili konanie zastaviť. Na konanie, eventuálne na osobu žalobcu, sa nevzťahuje zákonné vecné ani zákonné osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti (, ) a žalobca ani nepožiadal (a teda nebolo súdom rozhodované) eventuálne ani o oslobodení od poplatkovej povinnosti podľa .

30. S poukazom na vyššie konštatované dôvody potom správny súd žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu podanú dňa 05.06.2026 pre nesplnenie zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia zamietol.

31. Podľa ; správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.

32. Právna úprava je vo vzťahu k posudzovanej veci jednoznačná. Procesná disciplína pri platení súdnych poplatkov je normovaná prísne. Zastavenie konania je procesnou sankciou za nesplnenie poplatkovej povinnosti v stanovenej lehote a nezaplatenie súdneho poplatku riadne a včas nemožno zhojiť. Splnenie si poplatkovej povinnosti žalobcom za podanú správnu žalobu je elementárnym predpokladom a zákonnou podmienkou pre konanie o správnej žalobe žalobcu. Z dikcie ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť poplatníka zaplatiť súdny poplatok najneskôr v dodatočnej lehote určenej súdom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá je spravidla 10 dní od doručenia výzvy, pričom práve z vety prvej tohto zákonného ustanovenia bez pochýb vyplýva aj zákonom aprobovaný následok nezaplatenia súdneho poplatku poplatníkom ani v rámci lehoty obsiahnutej vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku, a tým je zastavenie konania. O tomto zákonnom následku nezaplatenia súdneho poplatku musí byť poplatník vo výzve osobitne poučený, ktorú povinnosť si súd v danom prípade preukázateľne splnil (viď bod 2. odôvodnenia tohto uznesenia). Je taktiež potrebné uviesť, že na rozdiel od právneho stavu platného do 30. júna 2017, v platnom znení neumožňuje zaplatenie súdneho poplatku po uplynutí stanovenej lehoty. S účinnosťou od 01.07.2017 došlo k zmene znenia ustanovenia s tým, že slová „poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania“ nahrádzajú slovami „bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2“. Zákonodarca tým vyjadril požiadavku, aby súdny poplatok bol zaplatený poplatníkom/účastníkom konania v lehote, v ktorej bol na zaplatenie súdneho poplatku vyzvaný. Zároveň je vyjadrená jednoznačná požiadavka, aby o následkoch nezaplatenia poplatku bol poplatník/účastník konania poučený. Zákon tak jednoznačne vyžaduje, aby si poplatník splnil poplatkovú povinnosť riadne a včas.

33. Pokiaľ správny súd žiadosť žalobcu zo dňa 03.08.2026 o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu výrokom I. zamietol, pričom žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu včas, rozhodol zároveň výrokom II. v záujme hospodárnosti a efektívnosti konania aj o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, pretože ani následné dodatočné splnenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za správnu žalobu, avšak už po márnom uplynutí stanovenej lehoty, nemôže zvrátiť právny následok v podobe zastavenia konania vyplývajúci z ustanovenia , pričom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku bol žalobca, ako

poplatník riadne súdom poučený o následkoch nesplnenia si poplatkovej povinnosti. Správny súd tak s poukazom na v spojení s konanie o správnej žalobe žalobcu zastavil.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( , v spojení s )

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.