Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-72-2021.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/72/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Mesto Trenčianske Teplice, so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Gen. M. R. Štefánika 613/4, IČO: 00 312 088, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110, proti žalovanému Slovenská asociácia Bandy, so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Gen. M. R. Štefánika 611/2, IČO: 50 897 152, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/59/2020 - 53 zo dňa 17. mája 2021 takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci Okresný súd Trenčín rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného sp. zn. 27C/59/2020 zo dňa 09.04.2021 v zmysle § 273 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Predmetný rozsudok bol žalovanému doručený do elektronickej schránky dňa 10.04.2021. Dňa 23.04.2021, teda v lehote na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku, bolo súdu doručené podanie žalovaného zo dňa 22.04.2021, ktorým požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty a zároveň súdu doručil aj vyjadrenie k podanej žalobe žalobcu. Právne vec súd posúdil podľa § 105 ods. 1, § 167 ods. 2, § 273 a § 277 ods. 1 CSP, § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). K námietkam žalovaného súd uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že došlo k vyriešeniu sporných nárokov sporových strán mimosúdnou dohodou, túto skutočnosť mohol oznámiť súdu sám žalovaný hneď potom, ako sa tak stalo. Súd by následne v zmysle § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie podanej žaloby. Súdu nebol zrejmý ani dôvod, pre ktorý žalovaný navrhuje pokračovať v konaní, ak už odpadol samotný dôvod sporu medzi sporovými stranami. Žalovaný potvrdil, že uznesenie sp. zn. 27C/59/2020 zo dňa 10.08.2020, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobcom, mu bolo riadne doručený. Z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise vyplýva, že uznesenie mu bolo doručené dňa 21.01.2021, a to spolu so žalobou, jej prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe vo forme uznesenia zo dňa 18.01.2021. Ak žalovaný opomenul, prípadne prehliadol takúto výzvu, toto rovnako nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý na predmetné uznesenie a v ňom obsiahnutú výzvu na vyjadrenie k žalobe nereagoval v lehote určenej súdom. Ďalšiu obranu žalovaného považoval súd za nanajvýš účelovú a zmätočnú. Žalovaný na jednej strane poukazoval na zavedené sprísnenie zákazu vychádzania platné na území SR od 01.01.2021 a na druhej strane sám uvádzal, že v tomto období bol jeho štatutárny orgán pracovne činný a od 10.01.2021 do 28.02.2021 absolvoval niekoľko pracovných ciest. Zároveň však namietal, že pre dobrovoľnú karanténu, ktorú štatutárny orgán
žalovaného absolvoval (nešpecifikoval však presný termín jej realizácie), nebol pripojený na internet a ani do elektronickej schránky žalovaného. K tomuto tvrdeniu súd uviedol, že plnením iných pracovných povinností nemožno ospravedlniť ignorovanie povinnosti vyjadriť sa k doručenej žalobe na výzvu súdu. Ak bol štatutárny zástupca žalovaného pracovne činný až do 28.02.2021, zrejme nebol v karanténe, a preto mu nič nebránilo v prístupe do elektronickej schránky žalovaného. Pre súd bolo rovnako ťažko uveriteľné tvrdenie, že štatutárny orgán žalovaného nemal prístup na internet, najmä v čase, keď potreboval pracovne komunikovať. Ponechanie čítačky potrebnej na prístup do elektronickej schránky v byte rodičov štatutárneho orgánu žalovaného bolo možné riešiť jej doručením na adresu štatutárneho orgánu žalovaného kuriérom, prípadne inou osobou. Tento argument žalovaného podľa súdu neobstál. Súd mal po preskúmaní dôvodov uvádzaných žalovaným v podaní zo dňa 22.04.2021 za to, že žalovaný neosvedčil dostatočným spôsobom existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), a preto návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal spôsobilosť žalobcu byť účastníkom konania. Uviedol, že nájomná zmluva č. 1/2018 z 19.03.2018 a nájomná zmluva zo dňa 06.12.2018 nepotvrdzujú skutočnosti, na základe ktorých súd rozhodol o nesplnení si povinností žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný so žalobcom nemá uzatvorený žiadny nájomný vzťah, z ktorého mali plynúť jednotlivé práva a povinnosti zmluvným stranám, ale zmluvy uzatváral so spoločnosťou Termia s.r.o., Štvrť SNP 138, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36331414. Žalobca podľa žalovaného nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnych povinností, o ktoré v tomto súdnom konaní ide. Z nájomných zmlúv vyplýva, že žalobca nie je zmluvou stranou, s ktorou žalovaný dohodol práva a povinnosti. Žalovaný odmietol tvrdenie, že mohol sám súdu oznámiť, že sporné strany vyriešili sporné nároky strán mimosúdnou dohodou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že tak nemohol urobiť sám z titulu, že nemá doručené Uznesenie súdu spis. zn. 27C/59/2020 zo dňa 21.01.2021 spolu so žalobou, jej prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe vo forme uznesenia zo dňa 18.01.2021 z titulu vykazovania chybovosti Portálu Slovensko. Uvedená skutočnosť preukazuje, že žalovaný neopomenul ani neprehliadol takú výzvu, ale nemal vedomosť o podaných žalobách žalobcom na súd. O tom, že žalobca podal žaloby na súd, sa žalovaný dozvedel z rozsudku sp. zn. 27C/59/2020 pre zmeškanie z 09.04.2021 doručeného do elektronickej schránky vedenej na jeho fyzickú osobu. Žalovaný mal doručené v elektronickej schránke len uznesenie sp. zn. 27C/59/2020 zo dňa 10.08.2020. Z výroku uznesenia žalovanému nevyplýva žiadna povinnosť, nakoľko bol v spore úspešný. Ak by žalovaný mal vedomosť, tak by rozhodne súdu oznámil, že spor bol vyriešený mimosúdnou dohodou. Žalovaný poukázal na rovnosť účastníkov v súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán na plnenie si povinností. Žalovaný bol toho názoru, že chyba sa stala v doručovaní cez Portál Slovensko. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súd SR sp. zn. I. ÚS 238/2019. Žalovaný, v jednej osobe štatutár, neignoroval plnenie povinnosti súdu, ale plnil nariadenia vlády z titulu COVID 19 chrániť zdravie hlavne svojich blízkych ako rizikovej skupiny a rovnako aj spolupracovníkov. Žalovaný nemal k dispozícii čítačku kariet a nemal prístup na internet. Nesúhlasil s vyjadrením súdu, že ak bol štatutárny zástupca žalovaného pracovne činný až do 28. 02. 2021 (čo je podľa žalovaného mylný údaj), zrejme nebol v karanténe, preto mu nič nebránilo v prístupe do elektronickej schránky žalovaného. Pracovnými povinnosťami žalovaný zabezpečoval svoje životné istoty, aby mohol plniť najmä povinnosti vyplývajúce mu voči štátu. Karanténu nastúpil vzhľadom na kontakty s rizikovými osobami z dôvodu ochrany zdravia spolupracujúcich osôb a hlavne svojich rodičov, o ktorých sa stará. Žalovaný musel byť pracovne činný, aby zabezpečil aspoň čiastočne straty z dôvodov COVID - 19 a splnil si povinnosti smerom k štátu a nevystavil sa tak možným existenčným problémom. Zotrvaním v dobrovoľnej karanténe nevystavil blízke osoby z rizikovej vekovej skupiny nebezpečenstvu nákazy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaným napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a zákonné a odvolacie námietky žalovaného za úplne nedôvodné a bez akéhokoľvek právneho významu a neodôvodňujúce zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Žalovaný ani podaným odvolaním nepreukázal, že by z akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe, ktorá mu spolu s ďalšími listinami bola do elektronickej dátovej schránky riadne doručená dňa 21.01.2021. Pritom náležité a hodnoverné preukázanie uvedenej skutočnosti je zásadné pre postup podľa § 277 ods. 1 CSP. Celý text podaného odvolania možno vnímať skôr ako vyjadrenie žalovaného k žalobe, avšak nie
ako podanie, ktorým by žalovaný preukázal existenciu na jeho strane ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k doručenej žalobe, a ktoré by boli reálne spôsobilé vyhovieť jeho návrhu na zrušeniu rozsudku pre zmeškanie alebo jeho odvolaniu voči napadnutému uzneseniu. Už z tohto zásadného dôvodu vníma žalobca podané odvolanie žalovaného za celkom nedostatočné. Podľa žalobcu bolo zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že by mu príslušná žaloba s prílohami nemala byť doručená. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva pravý opak, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť doposiaľ v konaní nijakým spôsobom nevyvrátil. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, takáto námietka je podľa žalobcu celkom irelevantná. Žalobca totižto listinnými dôkazmi priloženými k podanej žalobe jednoznačne preukázal, že je výlučným vlastníkom nebytových priestorov, vo vzťahu ku ktorým sa voči žalovanému domáha ich vypratania. Čo sa týka údajného mimosúdneho vyriešenia veci ohľadom celého predmetu sporu, žalovaný takéto svoje tvrdenie opäť nijakým spôsobom nepreukázal a takéto tvrdenie žalovaného je naviac nepravdivé. Napokon, ak by skutočne došlo k celkovému mimosúdnemu usporiadaniu veci, bolo by podľa žalobcu nelogické, aby riskujúc svoj neúspech v konaní na podanej žalobe aj naďalej zotrvával. Osobitne považoval žalobca za potrebné sa obšírnejšie vyjadriť k obrane žalovaného v súvislosti s opatreniami prijatými v dôsledku pandémie COVID-19 a uloženia čítačky občianskych preukazov štatutára žalovaného v bydlisku jeho rodičov. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zvolil rovnaký postup aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/13/2021, v ktorom sa spoločnosť Termia s.r.o., so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 138, IČO: 36 331 414 ako žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia 2 560,30 eur s príslušenstvom. Predtým bola vec v rámci tzv. upomínacieho konania vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. 28Up 1902/2020. Vo veci v tom čase vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica bol dňa 19.10.2020 vydaný platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom v zmysle podanej žaloby. Uznesením č. 28Up 1902/2020 zo dňa 09.12.2020 súd žalovanému odpustil zmeškanie lehoty na podanie odporu voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že súd tak urobil na základe žiadosti žalovaného zo dňa 27.11.2020, ktorú (totožný) žalovaný odôvodnil tým, že platobný rozkaz mu bol doručený do jeho elektronickej schránky dňa 04.11.2020 za použitia fikcie doručenia. Vo vzťahu k samotnému dôvodu o odpustenie zmeškania lehoty žalovaný uviedol, že jeho jediný štatutárny zástupca mal v čase od 15. 11. 2020 vykonať niekoľko pracovných ciest, pričom po jeho návrate sa mal rozhodnúť absolvovať domácu karanténu a vyhýbať sa po dobu karantény návštevám miesta bydliska jeho rodičov, ktorých adresa trvalého bydliska predstavuje aj adresu sídla žalovaného, a na ktorej adrese mala byť umiestnenia aj príslušná čítačka kariet pre vstup do elektronickej schránky. V zásade rovnaké dôvody žalovaný uvádzal aj vo svojom odvolaní voči napadnutému uzneseniu. Žalobca vyjadril názor, že ak by žalovaný v priebehu mesiaca novembra 2020 nemohol pre údajnú karanténu jediného štatutárneho zástupcu a jeho izolovania sa od miesta trvalého bydliska jeho rodičov včas reagovať na platobný rozkaz vydaného rámci upomínacieho konania, nie je možné akceptovať rovnakú, a podľa presvedčenia žalobcu nanajvýš účelovú obranu žalovaného prezentovanú v rámci podaného odvolania. Podľa žalobcu je totiž ťažko uveriteľné, že by jediný štatutárny zástupca žalovaného musel absolvovať pracovné cesty práve v období, kedy boli žalovanému doručované súdne zásielky. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoje argumenty z podaného odvolania. Uviedol, že trvá na námietkach, ktoré uplatnil v odvolaní, a to vo veci aktívnej vecnej legitimácie, o mimosúdnom dojednaní, o chybovosti portálu Slovnesko.sk, o svojich pracovných cestách, pri ktorých uviedol, že nemohol dopredu vedieť, kedy mu budú doručované písomnosti, pričom v tejto súvislosti žalovaný predložil výsledky testu na ochorenie covid 19. Žalovaný ďalej zopakoval svoju argumentáciu aj ohľadne umiestnenia čítačky kariet. Navrhoval, aby súd jeho odvolaniu vyhovel a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca v písomnej duplike k replike žalovaného zopakoval svoju argumentáciu k aktívnej legitimácii žalobcu. Žalobca v celom rozsahu poprel tvrdenie žalovaného o existencii dohody ohľadom možnosti užívania nebytových priestorov. Pokiaľ ide o chybovosť systému, podľa žalobcu žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, pričom opätovne poukázal na to, že v spise sa nachádza doručenka o riadnom a úspešnom doručení žaloby. Rovnako zopakoval, že žalovaný nesplnil základný predpoklad na zrušenie napadnutého rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 1 CSP. Žalobca poukázal, že výsledky testu žalovaného na ochorenie covid 19 boli negatívne, a preto polemika o povinnosti
dodržiavať opatrenia žalovaným postráda elementárnu logickosť a vecnosť. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoju argumentáciu z predchádzajúcich vyjadrení. Vo vzťahu k namietanému internetovému pripojeniu doplnil, že nebytové priestory neboli pripravené na užívanie a internetové pripojenie v nich nebolo. Žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že žalovaný neosvedčil dostatočným spôsobom existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Súd mal za to, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že došlo k vyriešeniu sporných nárokov mimosúdnou dohodou, mal túto skutočnosť oznámiť súdu. Žalovaný tak neurobil. Podľa názoru súdu argumentácia žalovaného o tom, že nemal prístup na internet, o tom, že čítačka potrebná na prístup do elektronickej schránky bola v byte rodičov a o tom, že žalovaný absolvoval dobrovoľnú karanténu neobstojí a obrana žalovaného v tomto smere pôsobí účelovo a zmätočne.
9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:
10. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
11. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
12. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, v prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný z dôvodu, že žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe (§ 273 CSP), môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe z ospravedlniteľných dôvodov. Existenciu ospravedlniteľného dôvodu je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu.
13. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma splnenie predpokladov pre vydanie samotného rozsudku pre zmeškanie, preto argumentami týkajúcimi sa veci samej, ktoré žalovaný uvádzal najmä vo vzťahu k namietanej aktívnej legitimácii žalobcu a k tomu, že malo dôjsť k mimosúdnej dohode, sa odvolací súd nezaoberal. V predmetnej veci nejde o odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodov, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku, ale o konanie o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na základe existencie ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie lehoty na vyjadrenie podľa § 273 písm. a) CSP. Úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z ospravedlniteľných dôvodov vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku. Predpokladá sa, že boli splnené všetky podmienky na jeho vydanie, avšak na strane žalovaného nastali okolnosti, ktoré súdu v čase vydania rozsudku objektívne nemohli byť známe, a ktoré bránili žalovanému riadne a včas sa k žalobe vyjadriť.
14. Relevantné preto v tejto veci boli len námietky žalovaného týkajúce sa skutočnosti, ktoré mu bránili riadne a včas sa vyjadriť k žalobe. Avšak existencia takýchto skutočností nemohla byť verifikovaná len
samotným tvrdením žalovaného, ale žalovaný bol povinný tieto aj súdu preukázať. Tu podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný ospravedlniteľný dôvod podľa § 277 ods. 1 CSP nepreukázal.
15. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nefunkčnosti systému Portál Slovensko.sk, žalovaný nepreukázal, že mu v čase, kedy mu bola do elektronickej schránky doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe podľa § 273 CSP, bránila v prístupe do elektronickej schránky technická porucha uvedeného portálu. V tomto smere nemožno akceptovať fotografiu portálu slovensko.sk, z ktorej nevyplýva kedy vznikla a či pokrýva celé obdobie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe. Rovnako tak žalovaný tvrdil, že nemal v danom čase prístup k čítačke potrebnej na prihlásenie sa do elektronickej schránky, a preto žalovaný ani len nemohol v danom čase overiť funkčnosť portálu. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, argumentácia žalobcu vyznieva rozporuplne a účelovo. Ospravedlniteľný dôvod by bol preukázaný len takým dôkazom (napr. vyjadrením prevádzkovateľa informačného systému - elektronickej schránky), z ktorého by bez pochybností vyplývalo, že žalovaný sa v presne určenom časovom období z dôvodu technickej poruchy elektronickej schránky objektívne nemohol oboznámiť s doručovanými písomnosťami.
16. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že zákon 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) upravuje v ustanovení § 33 postup pri vylúčení účinnosti elektronického doručenia zásielky pre prípad, kedy nemohla nastať fikcia jej doručenia. Právomoc rozhodovať o neúčinnosti doručenia zásielky zveril orgánu verejnej moci, ktorý koná aj vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, a to na návrh adresáta. Žalovaný mal možnosť domáhať sa rozhodnutia o neúčinnosti doručenia, ak objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením. Žalovaný takéto konanie neinicioval, a preto súd nemohol ani len predbežne posúdiť neúčinnosť takéhoto doručenia písomnosti žalovanému.
17. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa toho, že žalovaný nemal prístup k internetu, je potrebné uviesť, že ani táto argumentácia neobstojí. Žalovaný okrem svojich tvrdení tieto iným spôsobom nepreukázal. Žalovaný nepreukázal, že v danom čase, keď mu boli písomnosti do elektronickej schránky doručované, bol v karanténe. Potvrdenie o vykonaní testu predložené žalovaným preukázalo, že žalovaný mal výsledok testu negatívny, a teda táto skutočnosť skôr nasvedčuje tomu, že žalovaný v danom čase nebol v karanténe. Rovnako tak skutočnosť, že žalovaný v danom čase od 10.01.2021 do 28.01.2021 absolvoval niekoľko pracovných ciest svedčí o tom, že žalovaný bol pracovne činný a nebol v karanténe. Ani argumentácia o tom, že predmetná čítačka na prístup do schránky bola ponechaná v byte rodičov žalovaného neobstojí. Žalovaný mal možnosť si zabezpečiť prístup k tejto čítačke rôznym spôsobom, pričom ako uviedol aj súd prvej inštancie, táto mohla byť žalovanému zaslaná. Predmetná čítačka zároveň nie je jedinečným a nenahraditeľným predmetom k zabezpečeniu prístupu na uvedený portál, a preto žalovaný mal možnosť si zabezpečiť prípadne aj jej náhradu. Čítačka občianskych preukazov je elektronické zariadenie, ktoré nie je viazané ku konkrétnemu občianskemu preukazu a je dostupné v bežných obchodoch s elektronikou (vrátane internetových obchodov) za niekoľko eur. Dôvod, že strana sporu nemala k dispozícii čítačku občianskeho preukazu, nie je ospravedlniteľným dôvodom zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe.
18. Žalovaný vzhľadom na uvedené nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal lehotu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, a preto nebol dôvod ani na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).