Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/53/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v sporovej veci žalobkyne: K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom hlásený pobyt bezdomovca, J. - O.W., zastúpená: Mgr. Silviou Kaveschánovou, advokátkou, so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, proti žalovanému: PETRACO, s.r.o., so sídlom Legionárska 19, Bratislava, IČO: 35 737 204, zastúpený: Fridrich Lawyers, s. r. o., so sídlom Dunajská 6, Bratislava, IČO: 36 864 421, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. októbra 2018 č. k. -293 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala pôvodne proti žalovaným 1/ až 3/ určenia, že:

- Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX na Š. A.. XX v J. v bytovom dome súpisné číslo č. XXX, stavba postavená na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; právny vzťah k parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, na ktorých leží stavba je evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. O., okres J. W.; a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach zariadenia domu vo výške 448/100000, v k. ú. O.W., obec J., m. č. O., okres J. W., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava; uzatvorená medzi K. N. na strane predávajúcej a C. X. na strane kupujúceho zo dňa 23.12.2009, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Bratislava V 29877/09 zo dňa 8.2.2010 je neplatná,

- Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX na Š. A.. XX v J., v bytovom dome súpisné číslo č. XXX, stavba postavená na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; právny vzťah k parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, na ktorých leží stavba, je evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. O., okres J. W.; a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach

zariadenia domu vo výške 448/100000, v k. ú. O.W., obec J., m.č. O., okres J. W., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava; uzatvorená medzi C. X. na strane predávajúceho a G.. I. B. na strane kupujúceho je neplatná,

- Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX na Š. A.. XX v J., v bytovom dome súpisné číslo č. XXX, stavba postavená na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; právny vzťah k parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, na ktorých leží stavba, je evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. O., okres J. W.; a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach zariadenia domu vo výške 448/100000, v k. ú. O., obec J., m. č. O., okres J. W., zapísaných na LV č. XXXX, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava; uzatvorená C. G.. I. B. na strane predávajúceho a obchodnou spoločnosťou G., D..O..M.., D. D.K. E. J., na B. A. XX na strane kupujúceho, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre Hlavné mesto Bratislava V 23122/10 je neplatná,

- Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu č. XX, na Š. A.. XX v J., v bytovom dome súpisné číslo č. XXX, stavba postavená na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; právny vzťah k parcelám XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, na ktorých leží stavba, je evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. O., okres J. W.; a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach zariadenia domu vo výške 448/100000, v k. ú. O.W., obec J., m. č. O., okres J. W., zapísaných na LV č. XXXX, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava. Tiež žiadala proti žalovaným 1/ až 3/ uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne jej nahradiť trovy konania.

2. Skutkovo bola žaloba odôvodnená tým, že na základe zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti a následného povolenia vkladu vlastníckeho práva, nadobudla vlastnícke právo k bytu č. XX, na Š. A.. XX, v J., v bytovom dome súpisné číslo č. XXX, stavba postavená na parcele XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN C; právny vzťah k parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, na ktorých leží stavba, je evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. O., okres J. W.; a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach zariadenia domu vo výške 448/100000, v k. ú. O., obec J., m. č. O., okres J. W., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava; (ďalej len „predmetný byt“). V období jesene 2009 sa dostala do vážnych finančných ťažkostí, je starobná dôchodkyňa, čo jej spôsobovalo problémy v bankách, nakoľko tieto jej nechceli poskytnúť úver. Z tohto dôvodu sa obrátila na svojho syna S. N., ktorého požiadala o pomoc s tým, či nepozná nejakých ľudí, ktorí by jej požičali peniaze. Na základe tohto ju syn skontaktoval s pánom C. X.. Pán X. jej bol ochotný požičať sumu 20.000,- eur, z ktorej plánovala uhradiť svoje podlžnosti a pre syna požičať čiastku 10.000,- eur. Na základe tejto dohody podpísal pán X. s ňou v písomnej forme zmluvu o pôžičke 20.000,- eur, na zabezpečenie ktorej zriadila záložné právo k jej bytu. Táto „Dohoda“ bola spísaná na žltom papieri a ostala jej k dispozícii. Toto stretnutie bolo 22.12.2009 a bol pri ňom prítomný jej syn. Na druhý deň, dňa 23.12.2009 odišla spolu s pánom X. na Matriku na C. A. E. J.. Pán X. jej tu predložil 6 kópií zmlúv, o ktorých jej povedal, že sa jedná o doklady k „Dohode“ o pôžičke, ktorú podpisovali deň predtým. Tieto dokumenty podpísala, jej podpis bol úradne osvedčený. Jednalo sa však o zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalovaného 1/, ktorý vzal od nej všetky podpisované rovnopisy. Tvrdila, že jej úmyslom v žiadnom prípade nebolo uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu. Dňa 03.01.2010 prišiel za ňou žalovaný 1/ v spoločnosti p. Š. E. za účelom odpisu stavu meračov, nakoľko ako jej uviedli, bolo to potrebné, keďže im táto ide ručiť bytom. Po ich odchode zmizol z jej bytu papier, na ktorom bola podpísaná „Dohoda“ o pôžičke medzi ňou a žalovaným 1/. Z dohodnutej čiastky medzi ňou a žalovaným 1/ tento povyplácal všetky ňou uvedené podlžnosti, reálne jej však čiastku dohodnutú ako „kúpna cena“ nevyplatil. Následne v krátkom časovom

odstupe prišiel za ňou žalovaný 1/ v spoločnosti žalovaného 2/ (G.. I. B.) s tým, že medzičasom narástol jej dlh na 30.000,- eur. Predstavil jej žalovaného 2/ ako osobu ochotnú poskytnúť jej sumu 40.000,- eur ako pôžičku, kde 30.000,- eur by sa vyplatilo žalovanému 1/ na vrátenie pôžičky a 10.000,- eur by vyplatil nej. V súvislosti s vrátením pôžičky žalovanému 2/ tohto opakovane kontaktovala, čo sa jej však nepodarilo. So žalovaným 2/ podpísala dňa 16.03.2010 „Zmluvu o užívaní bytu“, podľa ktorej mala byt bezplatne užívať do 28.02.2011. Celý čas žila v domnení, že je vlastníčkou bytu, nakoľko nemala záujem o prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ale len o pôžičku. Žalovaný 3/ obchodná spoločnosť PETRACO, s.r.o. je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník od 29.09.2010. Túto skutočnosť sa dozvedela po tom, čo konateľ spoločnosti PETRACO, s.r.o. vydal pokyn na odvŕtanie zámku na dverách bytu, ktorý užívala a užíva dodnes. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie, v ktorom sa žalovaný 3/ domáha jej vypratania z predmetnej nehnuteľnosti. Na základe konania žalovaného 3/ podala trestné oznámenie, kde podrobne popísala celý priebeh a sled udalostí. Trestné stíhania sa viedlo na OR PZ Bratislava II pod ČVS: OPR-445/OEK-B2-2011. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 09.01.2012 bolo trestné stíhanie zastavené. V odôvodnení vyšetrovateľ uviedol, že na základe zabezpečených písomných podkladov, výpovedí zainteresovaných osôb ako aj iných zistení je možné skonštatovať, že oznamovateľka skutočne prišla o predmetný byt na Š. XX E. J., avšak nijakým spôsobom nebola uvedené do omylu. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyšetrovateľa PZ považovala za zrejmé, že aj pri vyšetrovaní v prípravnom konaní sa zistilo, že v uvedenom prípade sa jednalo o zmluvný vzťah žalovaného 1/ s ňou zo zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení nehnuteľnosťou. Zopakovala, že jej úmyslom nebolo uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu nejestvovala na jej strane slobodná a vážna vôľa previesť vlastnícke právo k tomuto bytu. Zabezpečenie pôžičky nehnuteľnosťou navrhol žalovaný 1/. Uviedla, že zabezpečenie jej záväzku bolo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi možné zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, čo by však vyžadovalo písomne uzavretú zmluvu o zriadení záložného práva alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v písomnej forme. Ak sa v danom prípade jednalo o tzv. simulovaný právny úkon, upozornila na skutočnosť, že platnosti zastieraného právneho úkonu sa možno dovolávať len vtedy, ak je tento tiež platným. V danom prípade z dôvodu praktického dojednania tzv. prepadnutého zálohu považovala takéto dojednanie za absolútne neplatný právny úkon. Mala za to, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva nie je platným právnym úkonom, nakoľko pri nej absentuje podstatná náležitosť, ktorou je vážnosť vôle. S poukazom na zásadu nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, považovala za nemožné, aby žalovaný 3/ ako súčasne vedený vlastník ani žiaden iný nadobúdateľ, ktorého vlastníctvo sa odvodzuje od nadobudnutia od žalovaného 1/, platne nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uviedla, že jej ide o zosúladenie stavu evidovaného v katastri nehnuteľností a stavu právneho.

3. Žalobkyňa vzala podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2014 žalobu v časti o určenie, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX na Š. A.. XX E. J., uzatvorená medzi K. N. na strane predávajúcej a C. X. na strane kupujúceho zo dňa 23.12.2009 je neplatná, v časti o určenie, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX na Š. A.. XX E. J., uzatvorená medzi C. X. na strane predávajúceho a G.. I. B. na strane kupujúceho je neplatná a v časti o určenie, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX na Š. A.. XX E. J., uzatvorená medzi G.. I. B.Ý. na strane predávajúceho a obchodnou spoločnosťou G., D..O..M.., D. D.K. E. J., na B. A. XX na strane kupujúceho je neplatná späť. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -94 zo dňa 20.02.2015 konanie v späťvzatej časti právoplatne zastavil.

4. Súd prvej inštancie lustráciou zistil, že pôvodný žalovaný 1/ C. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi - C. X., sp. zn. zo dňa 31.03.2015 mal súd prvej inštancie za preukázané, že jeho univerzálnymi právnymi nástupcami a teda stranami sporu v predmetnom konaní namiesto poručiteľa sa stali R. X., nar. XX.XX.XXXX - manželka poručiteľa, K. X., nar. XX.XX.XXXX - syn poručiteľa a R. X., nar. XX.XX.XXXX - syn poručiteľa.

5. Žalovaný, spoločnosť PETRACO, s.r.o. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu, ktorým sa stal vlastníkom bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.09.2010, uzavretej so žalovaným 2/ (G.. I. B.) ako vtedajším vlastníkom a predávajúcim. Ako kupujúci bol pri kúpe bytu oboznámený, že byt užíva žalobkyňa. Užívacie právo bolo založené zmluvou o užívaní bytu uzavretou medzi ním ako vlastníkom a žalobkyňou ako užívateľkou na dobu určitú od 16.03.2010 do 28.02.2011. Zmluva bola bezodplatná s tým, že žalobkyňa bola povinná iba k úhradám spojeným s

užívaním bytu. Nakoľko žalobkyňa úhrady neuhrádzala, odstúpil od Zmluvy o užívaní bytu s účinnosťou od 09.06.2010. Listom zo dňa 26.11.2010 vyzval žalobkyňu k vyprataniu a odovzdaniu bytu v termíne do 10.12.2010. Nakoľko žalobkyňa v uvedenom termíne byt nevypratala, podal dňa 04.05.2011 žalobu na vypratanie bytu pod sp. zn. , pričom vo veci prebehlo dňa 26.06.2013 pojednávanie, na ktorom žalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu tohto prebiehajúceho súdneho konania. K tvrdeniu žalobkyne, že nemala v úmysle previesť vlastnícke právo k bytu, uviedol, že úmysel žalobkyne uzavrieť so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa neho jednoznačne daný v právnom úkone žalobkyne, ktorým je Zmluva o prevode podľa V-29877/09, zo dňa 08.02.2010. Uvedenú zmluvu podpísali žalovaný 1/ ako kupujúci a žalobkyňa ako predávajúca dňa 20.12.2009. Podpisy na zmluve museli byť v zmysle katastrálneho zákona osvedčené notárom alebo na matrike. Zmluva bola dojednaná ako odplatná zmluva a žalobkyňa potvrdila prevzatie kúpnej ceny na dokumente potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny zo dňa 24.02.2010. Skutočnosť, že žalobkyňa nevedela, že došlo k prevodu vlastníckeho práva, podľa neho neobstojí z dôvodu, že rozhodnutie správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava č. k. z 08.02.2010, ktoré žalobkyňa doložila do súdneho spisu, a ktoré konštatovalo povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného 1/, bolo doručené žalovanému 1/ aj žalobkyni. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, vyvodil aj zo Zmluvy o užívaní bytu zo dňa 16.03.2010. Tvrdenie žalobkyne, že nemala v úmysle previesť svoje vlastnícke právo podľa neho neobstojí, pretože žalobkyňa vykonala viacero úkonov, ktoré potvrdzujú to, že mala v úmysle uzavrieť so žalovaným 1/ zmluvu o kúpe nehnuteľnosti. Zdôraznil, že žalobkyňa sa na orgány činné v trestnom konaní obrátila trestným oznámením dňa 17.03.2011, t.j. jeden a pol roka od uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným 1/. Žalobu o určenie vlastníckeho práva podala žalobkyňa po tri a pol roku od uzavretia kúpnej zmluvy jeden deň pred konaním pojednávania vo veci , kde sa v postavení žalobcu domáha vypratania nehnuteľnosti voči žalobkyni v postavení žalovanej. Z uvedeného vyvodil, že žalobkyňa ako subjekt spôsobilý nadobúdať práva a zaväzovať sa povinnosťami v zmysle platných právnych predpisov v SR, sa domáha určenie neplatnosti Zmluvy o prevode nehnuteľnosti len z dôvodu, aby oddialila jeho možnosť riadne užívať nehnuteľnosť. Tvrdenie žalobkyne, že Zmluva o prevode nehnuteľností je absolútne neplatným právnym úkonom, mal za postavené výhradne na jej subjektívnych tvrdeniach, ktoré nepodložila žiadnymi listinami, ktoré by jej tvrdenia preukazovali.

6. Žalobkyňa vzala podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.03.2016 žalobu späť voči žalovaným 1/, 21/ a 3/, keď súd prvej inštancie uznesením č. k. -168, zo dňa 14.04.2016 konanie voči nim právoplatne zastavil. Stranou sporu na strane žalovaného ostala spoločnosť PETRACO, s.r.o. so sídlom Legionárska 19, Bratislava, IČO: 35 737 204.

7. Žalobkyňa vo svojej replike opakovane uviedla, že v žiadnom prípade nechcela previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu. O jej úmysle a existencii zmluvy o pôžičke podľa nej jednoznačne svedčia aj listy, ktoré zasielala G.. I. B.. Zmluvu o užívaní bytu považovala za súčasť dokumentov k poskytovanej pôžičke.

8. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti. Žalobkyňa okrem podpisu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu vykonala viacero ďalších právnych úkonov, z ktorých jednoznačne vyvodil, že musela vedieť a vedela, že vlastnícke právo previedla na C. X.. Z ohľadom na vykonané úkony a ich časový rozstup mal za to, že žaloba žalobkyne je účelová a jej snahou je oddialiť vypratanie bytu, ktorý dlhodobo užíva bez akéhokoľvek právneho titulu a navyše za jeho užívanie neplatí žiadne nájomné ani neuhrádza žiadne platby za náklady spojené s užívaním bytu.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zhrnul, že žalobkyňa sa svojou žalobou po viacnásobnom čiastočnom späťvzatí domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bytu č. 63 na Šalviovej ul. 48 v Bratislave, keď žalovaným je spoločnosť PETRACO, s.r.o., teda súčasný vlastník bytu. Pripomenul, že žalobkyňa svoj nárok odvodzuje od faktu, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.12.2009 uzavretá medzi ňou ako predávajúcou a C. X. (pôvodný žalovaný 1/) ako kupujúcim je podľa nej absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko jej úmyslom nikdy nemal byť prevod vlastníckeho práva k bytu a teda pri tomto právnom úkone absentuje podľa nej vážnosť jej vôle, keďže chcela k tomuto bytu iba zriadiť záložné právo na zabezpečenie pôžičky, ktorá jej mala byť poskytnutá C. X.. O tejto pôžičke mala byť spísaná aj „Dohoda“, avšak táto zmizla z bytu žalobkyne po návšteve C. X. a Š. E..

10. Z vyšetrovacieho spisu č. ČVS: OPR-445/OEK-B2-2011 súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.12.2009 bola medzi žalobkyňou a C. X. uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorá je riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, ich podpisy sú notársky osvedčené. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím zo dňa 08.02.2010, číslo vkladu V29877/09.

11. Mal za preukázané, že dňa 18.02.2010 bola medzi C. X. ako predávajúcim a G.. I. B. ako kupujúcim uzavretá Zmluvou o prevode vlastníctva bytu. Touto zmluvou prešlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na G.. I. B..

12. Vychádzal tiež zo zistenia, že dňa 16.03.2010 bola medzi žalobkyňou a G.. I. B. uzavretá Zmluva o užívaní bytu, na základe ktorej mohla žalobkyňa byt bezplatne užívať na dobu určitú do 28.02.2011. Podľa čl. 5 ods. 2 tejto dohody bola žalobkyňa povinná vo vlastnom mene hradiť všetky plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu dodávateľom resp. správcovi. Dňa 04.06.2010 G.. I. B. od Zmluvy o užívaní bytu odstúpil, nakoľko žalobkyňa si neplnila povinnosti v zmysle čl. 5 ods. 2 zmluvy.

13. Súd prvej inštancie tiež zistil, že dňa 02.09.2010 bola medzi G.. I. B. ako predávajúcim a spoločnosťou PETRACO, s.r.o. ako kupujúcim uzavretá Zmluvou o prevode vlastníctva bytu. Touto zmluvou prešlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť PETRACO, s.r.o.

14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že mala finančné problémy a požiadala o pomoc svojho syna S. N.. Tento jej sprostredkoval stretnutie s p. X. a P. E., ktorí jej mali poskytnúť pôžičku, ktorú spísali na žltý papier A3, išlo o 30.000,- eur. Potom išli za právnikom, u ktorého podpisovala nejaké papiere. Kedy jej vyplatili peniaze si nepamätá. Nevie akým spôsobom sa jej niekto dostal do bytu, ale papier, na ktorom bola spísaná pôžička zmizol.

15. Svedok S. N. vypovedal, že mali dlhy v súvislosti s bytom a aj on mal dlh u pána E.. K nim do bytu prišiel p. E. s p. X., robili machinácie s papiermi a dali žalobkyni niečo podpísať, bol tam zmätok a vtedy jej aj zmizli nejaké papiere. Svedok ďalej uviedol, že on mal pôžičku 5.000,- eur od p. E. a 5.000,- eur od pána X., na pôžičky a vodu im požičiaval p. B., ktorý sa do toho vtedy zainteresoval. Žalobkyňa podľa neho nevedela, čo podpisuje, bol tam zmätok a chaos. Podľa neho bola celá situácia zmanipulovaná. Papiere si žalobkyňa prečítala len letmo, trvalo to chvíľku. Súhlasil s tým, že boli u notára, ale vnútri bola len žalobkyňa. Taktiež uviedol, že nikdy s p. E., p. X., p. B. a p. J. nehovoril o predaji. K tomuto malo prísť len vtedy, ak by nevedeli peniaze vrátiť. Svedok vie len o peniazoch, ktoré mu dal p. X. kvôli vodičáku. V súvislosti s bytom vie len o tom, že bol uhradený nejaký nedoplatok vo výške 1.700,- eur. Podľa svedka sa žalobkyňa dozvedela o tom, že nie je vlastníčkou bytu, od správcovskej spoločnosti, keď chcela vykonať nejakú úhradu. Svedok ďalej uviedol, že po tom ho už nikto nekontaktoval. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom, že žalobkyňa potvrdila prevzatie kúpnej ceny p. X., dokonca 2x, svedok uviedol, že nie.

16. Svedok G.. I. B. uviedol, že niekedy začiatkom roka 2010 ho oslovil p. E., realitný maklér a ponúkol mu na predaj byt na Š. ulici. Svedok mal o byt záujem, nakoľko kúsok odtiaľ bývala jeho matka, o ktorú sa staral. Pri obhliadke bytu bol prítomný pán E. a žalobkyňa, ktorá mu bola predstavená ako podnájomníčka p. X., ktorý byt vlastnil. Zmluvu písal jeho advokát, pri predaji bola prítomná aj žalobkyňa, ktorá tu uviedla, že od pána X. prevzala peniaze za byt, o čom bol aj spísaný záznam, ktorý žalobkyňa podpísala a ktorý sa nachádza v spise na č. l. 150. Po prevode vlastníctva ho kontaktovala žalobkyňa s tým, že byt potrebuje ešte chvíľu užívať. Na základe toho spolu spísali Zmluvu o užívaní bytu, taktiež bolo spísané oznámenie pre správcu o tom, že poplatky bude hradiť žalobkyňa. Svedok založil kópiu tohto oznámenia do súdneho spisu. Neskôr mu bolo správcom oznámené, že za byt nie sú vykonané žiadne úhrady a preto od Zmluvy o užívaní bytu odstúpil. Nakoľko svedok nemal po smrti svojej matky záujem vlastniť byt, predal ho žalovanému. Svedok so žalovanou nikdy nehovoril o poskytnutí pôžičky a nevie o žiadnej pôžičke pre žalobkyňu. Svedok na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že sa na I. A. X zdržiaval a poštu si tam preberal nepravidelne. Nespomína si, že by prebral nejaké listy od žalobkyne. Syna žalobkyne S. N. nepozná. V čase, keď predával byt žalovanému, tento vedel, že v byte býva žalobkyňa. Žiadneho pána J. nepozná. Svedok na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že pána L. (konateľa žalovaného) nepoznal, stretli sa prvýkrát kvôli inzerovaniu nehnuteľnosti. Podľa svedka žalobkyňa dobre vedela, že nešlo o pôžičku, dokumentov k nehnuteľnosti bolo viac.

17. Svedok C.. Š. E. uviedol, že ho oslovil jeho známy S. J., že má na predaj nejaký byt. Oslovil ho z dôvodu, že mal v tom čase realitnú kanceláriu. O byt mal záujem, preto sa zoznámil so synom žalobkyne S. N.. Svedok oslovil pána X., či o byt nemá záujem a keďže mal, dohodli sa na stretnutí. Byt si viackrát obhliadli a bolo dohodnuté podpísanie kúpnej zmluvy. Keď došlo k podpisu zmluvy, svedok bol odpísať stavy meračov, o čom súdu prvej inštancie predložil preberací protokol. Neskôr ho kontaktoval pán X., že už o byt nemá záujem, na čo ho skontaktoval s pánom B. a viac sa o vec nezaujímal. Svedok na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že pri druhom predaji bytu medzi p. X. a p. B. už nefiguroval ako maklér, obaja sú jeho známi. Či v čase druhého predaja bývala v byte žalobkyňa si nepamätá, nebol prítomný pri žiadnom úkone týkajúcom sa tohto predaja. Osobu S. N. nepozná, videl ho jeden alebo dvakrát pri obhliadke. Žiadne peniaze mu nepožičiaval. Po predaji bytu ho žalobkyňa ohľadom predaja bytu už nekontaktovala. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že peniaze nepožičiava. Konateľa žalovaného prítomného na pojednávaní vidí prvý krát v živote. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne svedok uviedol, že ako realitný maklér určite komunikoval so správcom bytu, keďže ako maklér musí komunikovať so správcom ohľadom platieb. Keby nebolo potvrdenie od správcu, nemohlo by dôjsť k prevodu vlastníckeho práva.

18. Žalobkyňa sa s výpoveďami svedkov C. X. a Š. E. nestotožnila, považovala ich za účelové. Opätovne uviedla, že nehnuteľnosť nechcela predať tak ako to uviedla v žalobe aj v trestnom oznámení. Žiadnu kúpnu cenu neprevzala a všetky dokumenty podpisovala s vedomím, že súvisia s pôžičkou. Žalobkyňa uviedla, že potvrdenie o prevzatí peňazí zo dňa 20.12.2009 nepodpisovala, namietala, že na dokumente nie je jej podpis.

19 Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa (ďalej len ,Z“), OZ, OZ, , postupujúc podľa procesných ustanovení (ďalej len ,P“), CSP, CSP, , , a , . Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

20. Nakoľko žalobkyňa podala určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia , primárne posudzoval, či má na takomto určení naliehaný právny záujem a či žalobkyňa preukázala svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uviedol, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyvodil, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby. V konaní mal za preukázané, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má, nakoľko ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva (rozhodnutie NS SR ).

21. Pripomenul, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu v dôsledku skutočnosti, že Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.12.2009 uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a C. X. ako kupujúcim považovala za absolútne neplatný právny úkon. Tvrdila, že k predaju bytu nikdy nedošlo, preto označila v zmysle zásady „nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má“ za neplatné aj všetky ďalšie prevody nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ako predbežnú otázku riešil platnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.12.2009 a tým aj všetkých po nej nasledujúcich zmlúv o prevode vlastníctva. Žalobkyňa počas celého konania pred súdom prvej inštancie poukazovala na údajnú pôžičku, ktorá jej mala byť poskytnutá najprv C. X. a potom I. B.. Vyhodnotil, že uzavretie zmluvy o pôžičke nijako nepreukázala. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dokument žltý papier o rozmere A3, na ktorom bola spísaná „Dohoda“ o pôžičke jej z bytu zmizol dňa 03.01.2010 po návšteve C. X. a Š. E., ktorí prišli odpísať stav meračov. Uzavrel, že existenciu takejto „Dohody“ však žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, keď zdôraznil, že navyše vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.09.2017 už tvrdila, že nevie ako sa jej niekto dostal do bytu, ale papier, na ktorom bola spísaná pôžička, jej zmizol. Naviac z preberacieho protokolu podpísaného žalobkyňou vyvodil, že stavy meračov boli odpísané a preberací protokol bol spísaný dňa 11.02.2010. Zo všetkých listinných dôkazov založených do spisu tak žalobkyňou ako aj žalovaným dospel k jednoznačnému záveru, že sa jednalo o predaj bytu a nie o poskytnutie pôžičky. Konštatoval, že v čl. 1 ods. 1.1 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.12.2009 je jasne uvedené, že sa jedná o prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, X. poschodie

bytového domu Š. XX-XX, J.. V Zmluve o užívaní bytu zo dňa 16.03.2010 je uvedené, že vlastník bytu G.. I. B. prenecháva byt do bezplatného užívania žalobkyni. To, že žalobkyňa nie je vlastníčkou bytu, vyvodil aj z oznámenia pre správcu zo dňa 07.04.2010, odstúpenia od zmluvy o užívaní bytu zo dňa 04.06.2010, rozhodnutia správy Katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 08.02.2010, potvrdení o úhrade kúpnej ceny zo dňa 24.02.2010, preberacieho protokolu zo dňa 11.02.2010. Vzal na zreteľ, že všetky tieto dokumenty boli žalobkyňou buď podpísané alebo boli jednoznačne v jej dispozičnej sfére, čo žalobkyňa v žiadnom zo svojich vyjadrení nespochybnila. Vzhľadom na tieto skutočnosti zaujal názor, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že nevedela, že nie je vlastníčkou predmetného bytu a toto sa dozvedela až dňa 17.03.2011. Ak uzavretie nejakých pôžičiek vo svojej výpovedi potvrdil svedok S. N.Á., súd prvej inštancie nepovažoval jeho výpoveď za dôveryhodnú hlavne s poukazom na fakt, že sa jedná o syna žalobkyne a aj pre zjavný rozpor jeho výpovede s tvrdeniami žalobkyne. Zopakoval, že svedok S. N. vo svojej výpovedi uviedol, že on si požičiaval peniaze na riešenie svojich problémov od C. X. a Š. E. a že pôžičku na splatenie pôžičiek a nedoplatkov za vodu poskytol žalobkyni G.. I. B., ktoré tvrdenie sa však podľa súdu prvej inštancie nezhoduje s tvrdením žalobkyne uvedenom v žalobe, podľa ktorého to bola žalobkyňa, ktorá si požičiavala od C. X. sumu 20.000,- eur, z toho 10.000,- eur mal požičať pre syna a 10.000,- eur malo byť na úhradu dlhov. Rovnako považoval za nepravdepodobnú skutočnosť, že by žalobkyňa natoľko dôverovala C. X., ktorého pred poskytnutím údajnej pôžičky podľa vlastných tvrdení vôbec nepoznala, že by podpisovala všetky dokumenty, ktoré jej predložil bez toho, aby si ich čo i len prezrela.

22. Úmysel žalobkyne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti mal súd prvej inštancie za preukázaný aj z výpovedí svedkov G.. I. B. a Š. E., ktorí vo svojich výpovediach jednoznačne uviedli, že po celý čas išlo výlučne o predaj predmetného bytu a nie o poskytnutie akejkoľvek pôžičky.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že podpis na „Potvrdení o prevzatí peňazí“ zo dňa 20.12.2009 nie je jej podpisom, toto tvrdenie považoval súd prvej inštancie za účelové, nakoľko zaplatenie kúpnej ceny mal za preukázané aj z potvrdenia o úhrade kúpnej ceny zo dňa 24.02.2010, ktoré bolo žalobkyňou podpísané a overené notárom, čo nerozporuje ani sama žalobkyňa.

24. Súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhnutý výsluch svedka S. J., nakoľko skutkový stav mal za dostatočne zistený a preukázaný a tento návrh žalobkyne považoval za účelovú snahu predĺžiť súdne konanie, keď žalobkyňa nevedela uviesť adresu tohto svedka. Uviedol, že snahe žalobkyne umelo predlžovať preskúmavané konanie nasvedčuje aj prebiehajúce konanie pod sp. zn. , v ktorom v procesnom postavení žalobcu vystupuje žalovaný a v procesnom postavený žalovanej žalobkyňa a ktorého predmetom je vypratanie bytu, o vlastníctvo ktorého sa vedie preskúmavaný spor a ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.

25. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu o pôžičke a jej skutočnou, reálnou a vážnou vôľou bolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo napokon aj urobila platne uzavretou Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.12.2009. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.12.2009 posúdil ako štandardnú zmluvu, dostatočne jasnú a zrozumiteľnú a nemal žiadne pochybnosti, že sa jedná o zmluvu, ktorej podstatou je prevod vlastníctva a nie poskytnutie pôžičky. Zaujal názor, že žalobkyňa ako svojprávna osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony musela vedieť, že podpis takejto zmluvy bude mať za následok prevod jej vlastníckeho práva k bytu na kupujúceho. Uzavrel, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.12.2009 je zmluvou platnou a mal za nepochybné, že sú platné aj všetky ďalšie zmluvy, uzavreté po tejto zmluve, ktorými bolo prevádzané vlastníctvo k nehnuteľnosti.

26. Konštatoval, že dôkazná povinnosť preukázať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní zaťažovala žalobkyňu. Žalobkyňa svoje vlastníctvo odvíjala od skutočnosti, že zmluva, ktorou previedla vlastníctvo k bytu nie je platná a teda v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má sú neplatné aj všetky ďalšie prevody nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že túto skutočnosť však žalobkyňa v konaní nepreukázala. Uviedol, že každú zo strán sporu zaťažuje tzv. dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať svoje tvrdenia, keď v sporovom konaní je žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Mal za to, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Strana

sporu, ktorá splnila povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, ale navrhnutými a vykonanými dôkazmi nepreukázala nepochybne skutočnosti ňou tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, t. j neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať tvrdený nárok. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jej vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a uzavrel, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní.

28. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zopakovala, že nemala žiadny záujem uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, s obsahom podpisovaných listín sa neoboznámila, a tieto podpisovala s presvedčením, že sa jedná o listiny súvisiace s pôžičkou. S rovnakým presvedčením podpísala aj listiny predložené žalovaným a svedkom B.. Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu uzatvorenú medzi ňou a C. X. označila za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu absencie náležitosti právneho úkonu - jej vážnej vôle. Uviedla, že C. X. nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a teda ho ani nemohol platne ďalej previesť na ostatných nadobúdateľov. Vytkla súdu prvej inštancie, že nevykonal ňou navrhnutý dôkaz - výsluch svedka S. J., keď opodstatnenosť jej návrhu vypočuť ho v konaní ako svedka vidí v tom, že viacerí svedkovia - p. Š. E. (na pojednávaní dňa 29.5.2018), p. S. N. - označili osobu S. J. ako osobu, ktorá by mala mať vedomosť o okolnostiach prevodu predmetného bytu na nadobúdateľa C. X.. K výpovedi svedka S. N. uviedla, že samotný príbuzenský pomer medzi stranou sporu a svedkom nie je dôvodom pre vyhodnotenie výpovede svedka ako nedôveryhodnej osoby. Ďalej k jeho výpovedi uviedla, že ona aj svedok S. J. zhodne uvádzajú, že voči C. X. sa zaviazali na úhradu časti dlhu svedka S. N. vo výške 10.000 eur. Svedok S. N. podľa nej potvrdil, že nemala záujem previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu, ako aj to, že nejaké papiere z bytu zmizli (uviedol na pojednávaní dňa 29.5.2018 - .... a do bytu prišiel p. E. ešte s nejakými pánmi, p. X. a nejaký od G., neviem ako sa volal. Robili machinácie s nejakými papiermi, dali mame niečo podpísať a vtedy aj všetky papiere z bytu zmizli...). Pripomenula, že nemala záujem predmetný byt predať, že jej predkladané dokumenty podpisovala s tým, že sa jedná o dokumenty v súvislosti s pôžičkou peňazí. K súdom prvej inštancie vytýkanému, že nepredložila listinu o pôžičke, uviedla (čo potvrdil podľa nej aj svedok S. N.), že táto jej z bytu zmizla po návšteve svedkov E. a C. X.. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že považuje jej tvrdenie, že podpis na „Potvrdení o prevzatí peňazí zo dňa 20.12.2009" nie je jej podpisom, za účelové, pripomenula, že p. X. pri svojom výsluchu ako svedok v konaní pred OR PZ Bratislava II ČVS: ORP-445/OEK-B2-2011 z 7.7.2011 (str. 16 vyšetrovacieho spisu) vypovedal, že „Pani N. som nedal žiaden doklad, nakoľko to nebolo nutné, pretože sme postupovali podľa zmluvy, kde sa mali prostriedky vyplatiť návrhom na vklad čo aj bolo vykonané." „S pani N. som podpisoval len kúpnopredajné zmluvy, žiadne iné písomnosti som ani ja ani pani N. nepodpisovali." Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že existenciu rukou písanej listiny „Vec: Potvrdenie o prevzatí peňazí" nepotvrdil a ani ju nepredložil C. X. v uvedenom trestnom konaní. Taktiež ani vo výsluchu p. Š. E. v tejto veci na polícii z 7.7.2011 tento takúto listinu nespomína, ani ju nepredkladal. Žalobkyňa priložila kópie zápisníc OR PZ Bratislava II CVS: ORP- 445/OEK-B2-2011 z 7.7.2011p. B. a p. E., kde predmetný vyšetrovací spis bol pripojený k súdnemu spisu. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa s uvedenou argumentáciou a ňou predloženými dôkazmi nijako nevyporiadal, hoci sa jedná o listinu predloženú súdu prvej inštancie po smrti p. X. (zomrel v r. XXXX), tento v r. 2011 na výsluchu pred políciou neuvádzal existenciu žiadnej listiny okrem zmluvy a ani svedok E. v tomto trestnom konaní rovnako netvrdil ani nepredkladal žiadne potvrdenie o prevzatí peňazí. Namietala nesprávnosť záveru súd prvej inštancie, že jej tvrdenie považuje za „účelové“. Tiež mu vytkla, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal jej skutkovými tvrdeniami a ňou predloženými listinnými

dôkazmi, a to listami, ktoré zasielala p. B. a majú podľa nej preukazovať neexistenciu jej úmyslu previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu. Z ich obsahu považovala za zrejmé, že vyzýva p. B. k urovnaniu vzťahov z pôžičky. Listy adresované p. B. sa jej vrátili z pošty ako neprevzaté p. B.. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia v tejto súvislosti mala za nedostatočné a porušujúce jej právo na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. Ž. a žalobkyňou poukazom na pre súd prvej inštancie preukázaný jej úmysel previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu na C. X. z listín - Zmluva o užívaní bytu z 16.3.2010, z Oznámenia pre správcu z 7.4.2010, Potvrdenie o úhrade kúpnej ceny z 24.2.2010, zopakovala, že tieto dokumenty podpisovala v presvedčení, že súvisia s ňou uvádzanou pôžičkou peňazí. Taktiež uviedla, že kúpnu cenu podľa potvrdenia z 24.2.2010 v tam uvádzanej výške neprevzala. Súdu prvej inštancie predložila listy odosielané p. B. v júli 2010, z ktorých obsahu je podľa nej zrejmé, že ho vyzývala k usporiadaniu vzťahov súvisiacich s pôžičkou a s predmetným bytom. Neexistenciu jej úmyslu prevádzať vlastnícke právo k predmetnému bytu na C. X. a existenciu pôžičky potvrdil podľa nej aj svedok S. N.. Vzhľadom k tomu mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav.

29. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa , a bez pojednávania s poukazom na ust. a postupom podľa v spojení s . Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( ). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanému o určenie vlastníctva k bytu č. XX, na Š. A.. XX E. J., v bytovom dome súpisné číslo č. XXX, stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti jej žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd vyjadruje stručne k jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne.

31. Ust. upravuje princíp voľného hodnotenia dôkazov, keď v zmysle ust. vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

32. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

33. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v

záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

34. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak ().

35. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.

36. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že hodnoteniu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno vytknúť nelogickosť a tým nezákonnosť, ak dospel k záveru, že žalovaná v konaní, ktoré vydaniu preskúmavaného rozhodnutia predchádzalo, nepreukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke s C. X. a neuzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. XX na Šalviovej ul. č. XX v J. ako platného právneho úkonu so všetkými náležitosťami pokiaľ ide o jeho určitosť a zrozumiteľnosť a aj slobodu prejavu žalobkyne a jej vôľu uzavrieť právny úkon s takýmto obsahom. Odvolací súd poukazuje na prejednaciu zásadu ovládajúcu civilné sporové konanie, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, keď dôkaznú povinnosť má síce i žalovaný, pokaľ ide o tvrdenia opačného obsahu a významu, avšak jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom.

37. Vyhodnotením všetkých dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach možno dospieť k jedinému záveru, že žalobkyňa nepreukázala absenciu náležitostí jej vôle pri uzatváraní právneho úkonu s C. X., obsahom ktorého bol jednoznačne prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanému bytu, keď na tento právny úkon nadväzovali ďalšie logicky súvisiace rozhodnutia, ktoré sa dostali do dispozičnej sféry žalobkyne. Pre účely rozhodnutia vo veci bolo potom irelevantné jej tvrdenie, že s obsahom podpisovaných listín sa neoboznámila a tieto podpisovala s presvedčením, že sa jedná o listiny súvisiace s pôžičkou, a taktiež je irelevantný aj obsah listov adresovaných G.. I. B. po uzatvorení právneho úkonu s C. X.. Z vykonaného dokazovania vyplynul aj motív uzavretia tohto právneho úkonu žalobkyňou, ktorým bola úhrada jej dlhov súvisiacich s jej vlastníctvom a užívaním predmetného bytu z kúpnej ceny a zánik dlhov syna žalobkyne, z ktorého dôvodu je neopodstatnená odvolacia námietka žalobkyne o nepravosti jej podpisu na potvrdení o reálnom prevzatí kúpnej ceny. Kúpna zmluva uzatvorená s C. X. a aj následné prevody vlastníctva k predmetnému bytu až na žalovaného boli teda v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania platné právne úkony. Pokiaľ ide o žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka S. J. a s jeho nevykonaním súvisiacu jej odvolaciu námietku odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že jeho výsluch ako dôkazný prostriedok žalobkyňa navrhla písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.10.2018, v ktorom uviedla, že jej nie je známa adresa jeho bydliska a nevie zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Na pojednávaní konanom dňa 09.10.2018 súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie jeho výsluchom nepripustil. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke poukazuje na ust. , podľa ktorého ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní., o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Podľa ods. 2 uvedeného ust. ak nemožno postupovať podľa ods. 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov SR. Odvolací súd konštatuje, že písomné podanie žalobkyne doručené súdu prvej inštancie dňa 02.10.2018 zákonom požadované náležitosti na návrh na vypočutie svedka obsahovalo, avšak súd prvej inštancie bol oprávnený navrhnuté dokazovanie nepripustiť a nevykonať ho, ak vzhľadom na už dovtedy vykonané dokazovanie mal skutkový stav dostatočne zistený a navrhnuté dokazovanie považoval aj so

zreteľom na zachovanie zásady hospodárnosti v civilnom sporovom konaní za nadbytočné, o čom aj vyhlásil riadne uznesenie na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov oboch sporových strán a dôvod nevykonania tohto dôkazu výstižne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd (bod 24 tohto rozhodnutia). S hodnotením výsluchu svedka S. N. súdom prvej inštancie sa odvolací súd taktiež stotožňuje, keď navyše jeho samotnú výpoveď ako jedinú majúcu preukazovať vôľu žalobkyne uzatvoriť s C. X. zmluvu o pôžičke nemožno nadhodnotiť nad ostatné vykonané dôkazy, keď všetky dôkazy bolo potrebné vyhodnotiť síce aj jednotlivo, ale najmä vo vzájomných súvislostiach. Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu - výsluchu navrhnutého svedka S. J. a k hodnoteniu dôkazu - výsluchu svedka S. N. odvolací súd dáva do pozornosti ústavnú judikatúru, podľa ktorej do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi () a nepatrí sem ani právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

38. V zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd všetky odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. v spojení s vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).