Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-92-2026.pdf
PDF · 117.54 KB
Case nature
Subarea
3Cob/92/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Energie2 Services s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 43 801 889, zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891, zastúpený Mgr. Marcelom Pélim, LL. M., advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 014 247, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/32/2024-494 zo dňa 11.02.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/32/2024-494 zo dňa 11.02.2026.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol o návrhu žalovaného zo dňa 31.07.2025 na zrušenie neodkladného opatrenia tak, že: I. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/32/2024-240 zo dňa 3.4.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/83/2024-421 zo dňa 10.6.2024. II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1.1. Uvedenému rozhodnutiu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 26Cb/116/2024 zo dňa 02.06.2025, ktorým návrh žalovaného zo dňa 10.10.2024, na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 3.4.2024, č. k. 21Cb/32/2024-240 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.6.2024, č. k. 3Cob/83/2024-421 zamietol.
2. Z hľadiska skutkového, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 16.01.2023 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie 28 ks strešných fotovoltaických zariadení v prevádzkach žalovaného s vopred dohodnutým inštalovaným výkonom. Podľa žalobcu, žalovaný krátko po podpise Zmluvy o dielo začal vznášať zjavne nedôvodné požiadavky nad rámec Zmluvy o dielo i bežných štandardov a právnej úpravy, pozastavil realizáciu diela, požadoval nedôvodné dodatočné zmeny diela a rôzne plnenia a záruky a odoprel súčinnosť na dokončenie diela. Nakoniec sa žalovaný pokúsil odstúpiť od Zmluvy o dielo a vyzval žalobcu na odstránenie diela. Žalobca pri realizácii diela preinvestoval viac ako 2.500.000,- eur. Žalobca
následne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom naliehavú potrebu úpravy pomerov odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: hrozba prepadnutia kapacity, žalovaný má u prevádzkovateľov distribučnej siete rezervovanú kapacitu pre dielo do 02/2024 až 04/2024, ktorá po uplynutí tohto obdobia prepadne, na opätovnú rezerváciu nie je právny nárok, ak nebude možné plnú kapacitu opätovne rezervovať, dielo bude v danom rozsahu znehodnotené; ak aj ďalšia rezervácia kapacity bude možná, vyžiada si náklady. Žalovaný mal uviesť, že v prípade, ak žalobca neodstráni dielo sám, odstráni ho žalovaný na náklady žalobcu. Pritom je podľa žalobcu isté, že odstránením diela bude dielo nevratne znehodnotené a prípadne úplne zničené. Pritom uvedenými krokmi hrozí obrovská škoda, keďže aktuálna hodnota diela (t. j. doterajšie náklady na zhotovenie diela) presahuje 2.500.000,- eur, a ďalšie viac náklady budú v stovkách tisíc eur.
3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 334 CSP, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2 ObZ a návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovel.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalovaného na zrušenie predmetného neodkladného opatrenia je dôvodný. Uviedol, že prehodnotil svoje predchádzajúce dôvody, pre ktoré skorší návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. Poukázal na to, že pomery, na základe ktorých súd nariadil predmetné neodkladné opatrenie, sa zásadne a jednoznačne zmenili, keď dňa 19.09.2024 žalobca doručil žalovanému Odstúpenie od Zmluvy o dielo zo dňa 16.09.2024, v ktorom žalobca uviedol, že „odstupuje od Zmluvy o dielo v jej plnom rozsahu a vo vzťahu k všetkým jednotlivým častiam diela...“ Pôvodné neodkladné opatrenie bolo nariadené na pozadí právnej neistoty o tom, či zmluvný vzťah medzi stranami trvá. Žalobca tvrdil, že zmluva je stále účinná a mal záujem pokračovať v zhotovovaní diela. Žalovaný naopak považoval zmluvu za ukončenú a vyzval na odstránenie diela. Práve tento konflikt bol základom návrhu na opatrenie – mal dočasne stabilizovať pomery, kým sa otázka platnosti zmluvy vyrieši. Súd súhlasil s názorom žalovaného, že tento základný predpoklad odstúpením žalobcu od zmluvy neodvratne zanikol. Tým, že žalobca výslovne oznámil, že od zmluvy odstupuje v plnom rozsahu, odstránil poslednú pochybnosť o tom, že zmluvný vzťah by mal pokračovať a že má záujme dielo dokončiť. Obe strany teraz zhodne deklarujú, že zmluva skončila a dielo sa dokončovať nebude. Za tohto stavu je podľa súdu prvej inštancie nesporné, že dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie vydané, zanikol. Trvanie opatrenia tak nemá právnu oporu a jeho ďalšie udržiavanie je neodôvodnené, keďže dôvod nariadenia opatrenia odpadol a neodkladné opatrenie musí byť zrušené.
4.1. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie bolo pôvodne bezpochyby nariadené výlučne z dôvodu ochrany žalobcu pred zmarením pokračovania v plnení, teda dokončením diela, ktoré mal na základe zmluvy zrealizovať na majetku žalovaného. Žalobca však následne sám právne vyjadril, že plniť už nechce a že zmluvu považuje za ukončenú. Tento fakt, bez ohľadu na to, či je jeho odstúpenie právne účinné, objektívne vylučuje akúkoľvek ďalšiu vôľu plniť, a tým aj potrebu ochraňovať akékoľvek pokračovanie v diele. Žalobca – svojím výslovným odstúpením od zmluvy – sám potvrdil, že pokračovať nechce a svoje nároky presmeroval výlučne do finančnej roviny. Za danej situácie sú preto splnené všetky podmienky na zrušenie predmetného neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP. Dôvod nariadenia jednoznačne odpadol, opatrenie už neplní ochrannú funkciu a jeho ďalšie trvanie predstavuje neopodstatnený a neprimeraný zásah do práv žalovaného.
4.2. Súd prvej inštancie mal za to, že neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 3.4.2024, č. k. 21Cb/32/2024-240 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.6.2024, č. k. 3Cob/83/2024-421, bol žalobcovi vytvorený priestor na dokončenie diela - zhotovenie 28 ks strešných fotovoltaických zariadení v prevádzkach žalovaného. Žalobca uviedol, že žalovaného opakovane požiadal o prístup k dielu, a to listami z 20.2.2024, 15.3.2024, 16.4.2024, 3.5.2024, 29.7.2024, 2.9.2024 a 22.8.2025, pričom žiadnej z výziev žalovaný nevyhovel a bezdôvodne upieral žalobcovi prístup k dielu. Žalobca sa však podľa súdu prvej inštancie nemal domáhať prístupu len zasielaním listov. Mal sa pokúsiť o faktický vstup na nehnuteľnosti za účelom započatia faktického dokončovania diela, v čom mu nepochybne malo a mohlo napomôcť právoplatné neodkladné opatrenie, ktorým disponoval. Ak by mu bol žalovaným takýto faktický prístup odmietnutý, mal právne možnosti domáhať sa výkonu právoplatného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, prípadne dať aj podnet v súvislosti s marením výkonu právoplatného súdneho rozhodnutia. Žalobca takýto postup nezvolil a možnosti, ktoré mu poskytovalo právoplatné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia fakticky vôbec nevyužil. Aj takýto jeho postoj naznačuje, že nariadené právoplatné neodkladné opatrenie nenaplnilo svoj účel a jeho trvanie je tak aj z tohoto dôvodu nepotrebné, stratilo teda svoj účel.
4.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca listom zo dňa 19.9.2024 od predmetnej Zmluvy o dielo odstúpil v celom rozsahu a vo vzťahu ku všetkým jednotlivým častiam diela. Žalobca tak právne vyjadril, že plniť už nechce a že zmluvu považuje za ukončenú. Odstúpením od zmluvy žalobca deklaroval upustenie od zámeru dielo dokončiť. Základným dôsledkom odstúpenia od zmluvy je, že zmluva zaniká a zmluvným stranám vzniká povinnosť navrátiť si plnenia, ktoré si vzájomne poskytli. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.11.2024, podanou na tunajšom súde (sp. zn. 21Cb/124/2024) domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.994.640,10 eur so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy od 19.9.2024 do zaplatenia, a to z titulu peňažnej náhrady za doteraz zhotovené jednotlivé časti diela, ako aj peňažnej náhrady za vykonané práce vo vzťahu k nedokončeným jednotlivým častiam diela, náhrady škody a ušlého zisku za doteraz nedokončené jednotlivé časti diela, bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a ušlého zisku, spočívajúcej v nákladoch na financovanie diela v dobe od 16.9.2023 do 16.9.2024. Žalobca touto žalobou jasne deklaruje, že má záujem len o finančné vyporiadanie sa so žalovaným ohľadne právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou o dielo. Žalobca teda nemá záujem o vydanie diela vykonaného do odstúpenia od zmluvy, čo odôvodňuje tým, že doteraz zhotovené dielo nie je možné ani v prípade platnosti odstúpení od Zmluvy o dielo fakticky vrátiť. Z konania žalobcu, kedy od žalovaného požaduje len peňažnú náhradu a žiadnym spôsobom neprejavil záujem o vrátenie diela, resp. jeho častí, vyplýva, že za doteraz vykonané dielo chce len finančnú náhradu a doteraz vykonané dielo má zostať žalovanému. Za takéhoto skutkového stavu nemá trvanie predmetného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zakázali akékoľvek zásahy do predmetného diela (diel), žiadny zmysel. Trvanie neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou zrealizovaného diela pred poškodením zo strany žalovaného tak stratilo význam, keďže aj podľa názoru žalobcu, má doteraz zrealizované dielo, v súvislosti s ich vzájomným vyporiadaním po odstúpeniach od zmluvy, zostať žalovanému ako jeho vlastníctvo. Ak žalobca netrvá na dokončení diela, žiada hodnotu už zrealizovaného diela v peniazoch, odmieta zrealizované dielo demontovať a prevziať výsledok svojho plnenia, potom nie je žiaden právny, ani vecný dôvod, aby žalovaný bol naďalej súdnym rozhodnutím obmedzovaný vo výkone vlastníckeho práva. Ak by za uvedenej situácie žalovaný aj pristúpil k odstráneniu zhotovenej časti diela a pri tom odstraňovaní vznikla nejaká škoda, týmto konaním by spôsobil škodu len sám sebe.
5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal úspešnému žalovanému voči v konaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP.
6.1. Jednotlivé odvolacie dôvody vymedzil odvolateľ tak, že:
- v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia (ide o prekážku res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania). Súd prvej inštancie nemal v poradí druhému návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd mal tento druhý návrh žalovaného odmietnuť, resp. konanie zastaviť z dôvodu prekážky res iudicata, keďže nedošlo k relevantnej zmene pomerov medzi prvým a druhým návrhom žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia.
- v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (k zrušeniu neodkladného opatrenia môže viesť iba odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo pôvodne nariadené (§ 334 CSP); k odpadnutiu týchto dôvodov však nedošlo). Súd prvej inštancie teda nezrušil neodkladné opatrenie zo zákonných dôvodov, ale ako sám súd uvádza v bode 17. napadnutého rozhodnutia, súd „prehodnotil svoje predchádzajúce dôvody, pre ktoré skorší návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol“. Ide pritom o závažné pochybenie súdu, čoho dôsledkom má napadnuté rozhodnutie vadu.
- v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (súd správne zvolenú a interpretovanú právnu normu (§ 334 CSP) nesprávne aplikoval). Súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, v dôsledku čoho § 334 CSP nesprávne aplikoval, čoho dôsledkom neodkladné opatrenie zrušil. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že odpadol v zásade jediný dôvod (ochrana plnenia
zmluvy), pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. Tento dôvod však neodpadol a neodpadli ani ďalšie dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené.
- v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP, napadnuté uznesenie nie je dostatočne kvalitatívne odôvodnené (v intenzite porušenia práva na spravodlivý proces) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s kľúčovými otázkami, jeho názory sú predčasné, arbitrárne a vzájomne odporujúce. Súd prvej inštancie ďalej zakladá svoje rozhodovanie predovšetkým na pôvodnom neodkladnom opatrení, v znení pred jeho zmenou odvolacím súdom, čoho dôsledkom sú skutkové zistenia súdu nesprávne.
6.2. K prekážke veci rozsúdenej žalobca uviedol, že žalovaný sa v poradí prvým návrhom domáhal zrušenia neodkladného opatrenia, pričom súd tento návrh zamietol. Následne podal žalovaný svoj druhý návrh, hoci v čase medzi 02.06.2025 (zamietnutím prvého návrhu) a 31.07.2025 (podaním druhého návrhu) nedošlo k zmene pomerov medzi stranami. Súd druhému návrhu žalovaného vyhovel a neodkladné opatrenie zrušil. Súd založil svoje rozhodovanie na odstúpení žalobcu od Zmluvy o dielo, hoci sa touto skutočnosťou už riadne vysporiadal v uznesení, ktorým zamietol prvý návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd mal pritom druhý návrh odmietnuť, resp. mal konanie zastaviť pre prekážku res iudicata. Nakoľko tak súd nespravil, postup súdu prvej inštancie je nesprávny a napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.
6.3. K inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nezrušil neodkladné opatrenie pre naplnenie zákonných dôvodov, ale „z vlastného presvedčenia“, kedy bez zmeny pomerov medzi stranami svojvoľne zmenil svoje skoršie rozhodnutie, čím neoprávnene zvýhodnil žalovaného. Ide pritom o závažné pochybenie v procesnom postupe súdu, čoho dôsledkom je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
6.4. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie, nakoľko údajne jediný dôvod (ochrana plnenia zmluvy), pre ktorý bolo nariadené, odpadol. Neodkladné opatrenie bolo v skutočnosti nariadené z viacerých dôvodov, ktoré neodpadli. Rovnako neodpadol ani údajný jediný dôvod (ochrana plnenia zmluvy), pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Navyše medzi jednotlivými rozhodnutiami súdu prvej inštancie (nariadením neodkladného opatrenia, zamietnutím návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a napadnutým uznesením) možno identifikovať zrejmé nezrovnalosti a nekonzistentnosť. Platí preto, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, neodpadli, súd preto nemal neodkladné opatrenie podľa § 334 CSP zrušiť pre absenciu zákonných dôvodov; uvedené zároveň napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
6.5. Nakoniec žalobca vyslovil názor, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je zmätočné, keďže obsahuje veľké množstvo zásadných názorových obratov bez relevantného, prípadne žiadneho odôvodnenia. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces a je dôvodom pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.
7.1. V smere prekážky veci rozsúdenej uviedol, že dňa 31.07.2025 podal ďalší, v poradí druhý návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Na rozdiel od tvrdenia žalobcu však tento návrh nebol založený na totožnom skutkovom základe, ako návrh prvý. Žalovaný v ňom poukázal na novú skutočnosť, ktorá v čase podania prvého návrhu neexistovala, a to na podanie žaloby žalobcom dňa 19.11.2024 (žalovanému doručená 02.01.2025), ktorou sa domáha výlučne peňažného plnenia titulom náhrady škody a ušlého zisku. Uvedená žaloba predstavuje zásadnú zmenu skutkového stavu, keďže žalobca ňou sám deklaroval, že nepokračuje v realizácii diela a svoj nárok uplatňuje výlučne v peňažnej forme. Táto skutočnosť v čase podania prvého návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nebola daná a žalovaný ju v návrhu na zrušenie NO neuvádzal. Súčasne uviedol, že v predmetnej veci nie je nutne rozhodujúce, či došlo k formálnej zmene skutkového stavu v časovom slede medzi jednotlivými návrhmi, ale to, že pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia súd posudzuje aktuálne trvanie dôvodov, pre ktoré bolo opatrenie nariadené. Prvý návrh žalovaného bol posudzovaný v konkrétnom procesnom kontexte a na základe vtedy predložených tvrdení a argumentácie strán. Skutočnosť, že súd pri následnom rozhodovaní dospel k odlišnému záveru, preto sama osebe neznamená existenciu totožného skutkového základu ani vznik prekážky veci
rozsúdenej. Zásadný obrat vo veci nastal podaním žaloby žalobcom dňa 19.11.2024. Táto žaloba v čase podania prvého návrhu neexistovala a z povahy veci nemohla byť jeho súčasťou ani predmetom jeho posúdenia. Práve na túto novú skutočnosť žalovaný poukázal až v druhom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
7.2. K tvrdenej inej vade konania žalovaný uviedol, že viazanosť súdu podľa § 237 CSP nemožno vykladať tak, že súd je bez ďalšieho viazaný svojím predchádzajúcim rozhodnutím bez ohľadu na ďalší vývoj veci. Neodkladné opatrenie je zo svojej podstaty dočasným procesným inštitútom, ktorého ďalšie trvanie je nevyhnutne viazané na existenciu dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Právna úprava preto výslovne ukladá súdu povinnosť neodkladné opatrenie zrušiť, ak tieto dôvody odpadnú. Z toho vyplýva, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný reagovať na zmenu skutkového stavu, a to aj v prípade, že takáto zmena vedie k odlišnému právnemu záveru, než pri jeho predchádzajúcom rozhodovaní.
7.3. Nakoniec k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, z akých skutkových zistení a právnych úvah vychádzal, ako aj to, prečo dospel k záveru o zrušení neodkladného opatrenia. Súd jasne identifikoval rozhodujúcu zmenu skutkového stavu, spočívajúcu najmä v procesnom postupe žalobcu, a vysvetlil, prečo táto skutočnosť vedie k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené. Skutočnosť, že žalobca s právnym posúdením veci nesúhlasí, sama osebe neznamená, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené naň Civilným sporovým poriadkom, keďže umožňuje preskúmanie správnosti úvah súdu a poskytuje dostatočný podklad pre odvolacie konanie. Namietaný nedostatok preto nemožno považovať za vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil presvedčivé a výstižné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.
11. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza:
12. K odvolaciemu dôvodu nesplnenia procesných podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia pre prekážku res iudicata podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd najskôr všeobecne uvádza, že táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
12.1. V danom prípade je možné vychádzať i z odvolateľom označeného stanoviska kolégia NS SR – R 25/2011, podľa ktorého, „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne
rozsúdenej“, ako aj komentára Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2002, s. 1263, podľa ktorého, „Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom“.
12.2. Prekážka veci rozsúdenej mala podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný podal druhý návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, hoci v čase medzi zamietnutím prvého návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia dňa 02.06.2025 a podaním druhého návrhu dňa 31.07.2025 nedošlo k zmene pomerov medzi stranami. Uvedené tvrdenie žalobcu je však vo svetle vyššie uvedených postulátov nesprávne. Z hľadiska posúdenia res iudicata nie je podstatné posudzovanie zmeny pomerov medzi rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a podaním druhého návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ale podstatným je to, či došlo k zmene skutkových okolností (zmene skutkovej situácie) medzi prvým a druhým návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je nesporné, že po podaní prvého návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia dňa 10.10.2024 žalovaným, bola zo strany žalobcu podaná proti žalovanému na Okresný súd Prešov dňa 19.11.2024 žaloba o náhradu škody vo výške 3.994.640,10 eur s príslušenstvom. Táto nová skutková okolnosť bola žalovaným obsiahnutá v druhom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a spolu s dovtedajšími skutkovými tvrdeniami tvorila argumentačnú líniu pre nový, v poradí druhý návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o prekážku veci rozsúdenej a žalobcom tvrdený odvolací dôvod, spočívajúci v nesplnení procesných podmienok, naplnený nebol.
13. Odvolateľ ďalej namietal, že nedošlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, čím malo dôjsť k vade, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto smere vytýkal súdu prvej inštancie, že ten bez toho, aby došlo k zmene hmotnoprávnej situácie, zrušil neodkladné opatrenie z dôvodu, že „prehodnotil svoje predchádzajúce dôvody, pre ktoré skorší návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.“ Odvolací súd však poukazuje na zásadnú skutočnosť, ktorou je obsah žaloby o náhradu škody podanej žalobcom dňa 19.11.2024. Práve táto skutková zmena, v kontexte a v súvislosti s dôvodmi uvádzanými v prvom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, viedla súd prvej inštancie k inému záveru, ako bol učinený v prvom rozhodnutí. Nie je teda pravdou tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie svojvoľne, „z vlastného presvedčenia“ a bez zmeny pomerov zmenil svoje skoršie rozhodnutie. Naopak, súd nie izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach posudzoval, okrem iného, opätovne tak odstúpenie od zmluvy žalobcom, ako aj obsah žaloby o náhradu škody. Za daného stavu nie je možné uzavrieť, že konanie má inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Z hľadiska namietaného právneho posúdenia, je primárne potrebné vychádzať z príslušného neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovanému nariadená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu do predmetného diela a odstránenia akejkoľvek časti tohto diela a to za účelom predísť ujme, či škode za situácie, kedy bol zánik zmluvy o dielo v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalovaným sporný. Len z tohto účelu nariadeného neodkladného opatrenia, ktorý je explicitne vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Cob/83/2024-421 zo dňa 10.06.2024, je treba vychádzať pri posudzovaní následnej zmeny skutkových okolností. Za zásadnú zmenu považuje aj odvolací súd žalobu podanú na Okresný súd Prešov žalobcom proti žalovanému dňa 19.11.2024, o zaplatenie 3.994.640,10 eur, z titulu náhrady škody. V tomto smere akcentuje odvolací súd najmä na tú časť odôvodnenia žalobného návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že s ohľadom na stav realizácie zhotoveného diela, doteraz zhotovené dielo, nie je možné po odstúpení od Zmluvy o dielo fakticky plnenie vrátiť, nakoľko hodnota zhotoveného diela v sebe zahŕňa stavebné práce, ktoré je možné kompenzovať len peňažne, materiál, ktorý sa inštaláciou stal súčasťou budovy/strechy žalovaného a teda je možné ho kompenzovať len peňažne a materiál dodaný/vyrobený na špecifickú potrebu žalovaného a s jednorazovou (neopakovateľnou) inštaláciou, ktorý sa odstránením znehodnotí, zároveň znehodnotí dielo, pričom náklady na jeho odstránenie by prevýšili jeho zostatkovú hodnotu a v praxi nemá pre žalobcu žiadne možné ďalšie použitie. Ak teda po nariadení neodkladného opatrenia v čase, kedy od zmluvy odstúpil žalovaný, následne od zmluvy odstúpil i žalobca a v tejto súvislosti potom podal i predmetnú žalobu o náhradu škody, je zrejmé, že Zmluva o dielo zanikla (s otáznym okamihom zániku) a zanikli tým aj práva a povinnosti strán sporu
vyplývajúce im zo zmluvy. Súčasne odpadol i dôvod predchádzania ujme, či škode, nakoľko tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného obsahu žalobného návrhu, podľa žalobcu škoda už vznikla, je vyčíslená a je predmetom samostatného konania. V tomto smere je potom i rozporné vyjadrenie žalobcu v jeho podaní označenom ako doplnenie odvolania zo 16.03.2026, keď na jednej strane poukazuje na odstraňovanie a demontáž fotovoltaiky na prevádzkach žalovaného a na druhej strane v žalobe tvrdí, že po odstúpení od zmluvy sa stala vlastníctvom žalovaného, pričom náklady na jej odstránenie by prevýšili jej zostatkovú hodnotu a v praxi nemá pre žalobcu žiadne možné ďalšie použitie.
15. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, čím má byť naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd všeobecne uvádza, že vyššími súdny autoritami sú podľa obsahu práva na spravodlivý proces kladené špecifické nároky na kvalitu odôvodnenia v rozsahu skutkových okolností a právnych argumentov, ktoré sú podstatné pre meritum sporu. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Je potrebné sa s argumentmi strany dostatočne vysporiadať a v prípade, ak súd argument strany odmieta, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty strany sporu sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie splnilo požiadavky na presvedčivé a riadne odôvodnené rozhodnutie, keďže sa s predmetom konania vysporiadal, a to tak vo všeobecnej, ako aj konkrétnej rovine, a teda v tomto smere nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
16. Z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, má naopak odvolací súd za to, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie jednak všeobecne v bodoch 13. a 14. odôvodnenia, ako aj konkrétne v bodoch 17. až 22. odôvodnenia formuloval svoje právne závery tak, že sú zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade relevantné pre rozhodnutie, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalobca nepreukázal, preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
17. O trovách odvolacieho konania o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).