Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/36/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Tomáš Čerepán, advokát, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 50 001 540, proti žalovanej: C. F. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX E., právne zast.: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 968 058, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -201 zo dňa 28.04.2025, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.: „I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele č. KN „C“ XX/X- záhrada vo výmere 5 920 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. G., okres G.. A.. Prikazuje novovytvorenú parcelu č. KN „C“ XX/X - záhrada vo výmere 5 180 m2, vytvorenú geometrickým plánom č. 9/2024 zo dňa 19.11.2024 vyhotovený A. H. C., úradne overený pod č. I./XXXX dňa 25.11.2024 z parcely č. KN „C“ XX/X- záhrada vo výmere 5 920 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. G., okres G. do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. C., H. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E.. III. Prikazuje novovytvorenú parcelu č. KN „C“ XX/X - záhrada vo výmere 740 m2, vytvorenú geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa 19.11.2024 vyhotovený A. H. C., úradne overený pod č. I./XXXX dňa 25.11.2024 z parcely č. KN „C“ XX/X- záhrada vo výmere 5 920 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. G., okres G. do výlučného vlastníctva žalovanej C. F. B., H. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX E.. IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. a , , a (ďalej len „“); a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“); o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca žiadal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dôvodiac, že on a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres G., obec J., katastrálne územie G., evidovanej na LV č. XXX Pozemok - parc. reg. C KN, parc. č. XX/X, záhrada o výmere 5 920 m2. Veľkosť spoluvlastníckych

podielov strán sporu k nehnuteľnostiam je nasledovná: žalobca 1/2 a 6/16 = 7/8 a žalovaná 2/16 = 1/8. Žalobca sa pred podaním žaloby pokúšal so žalovanou dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto žalovanú niekoľkokrát kontaktoval a zaslal jej prostredníctvom právneho zástupcu písomnú výzvu zo dňa 23.12.2021, v ktorej jej navrhol odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná navrhovala reálne rozdelenie pozemku, ktoré podľa žalobcu nie je možné, keďže sa jedná o svahovitý pozemok, pričom jeho väčšia časť je vzhľadom na nerovný terén nevyhovujúca pre prípadnú výstavbu v budúcnosti. Ak by žalobca súhlasil s návrhom žalovanej a pozemok by sa rozdelil podľa jej predstavy, spoluvlastnícky podiel žalobcu ako väčšinového vlastníka by bol z hľadiska povahy a funkčného využitia pozemku znehodnotený a nemohol by slúžiť zamýšľanému účelu. Za účelom určenia všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej na pozemku si žalobca v septembri 2023 dal na svoju žiadosť vyhotoviť znalecký posudok, pričom znalec A. G. C. stanovil hodnotu pozemku v podiele 1/8 na sumu 601,40 eura. Žalobca opätovne kontaktoval žalovanú s návrhom na odkúpenie jej podielu na pozemku za sumu 601,40 eura stanovenú znaleckým posudkom, avšak žalovaná túto jeho ponuku opätovne neakceptovala. Žalobca preto navrhol spoluvlastnícky podiel žalovanej prikázať do svojho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu 601,40 eur.

4. Súd ďalej uviedol, že v konaní boli vypočuté strany sporu, bola vykonaná obhliadka na mieste samom a strany sporu sa aj písomne vyjadrovali. Napokon sa zhodli na reálnej deľbe uvedenej parcely v zmysle geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 19.11.2024, vyhotovenom A. H. C., úradne overenom pod č. I./ XXXX dňa 25.11.2024 tak, že novovytvorená parcela č. KN „C“ XX/X - záhrada vo výmere 5 180 m2 z parcely č. KN „C“ XX/X- záhrada vo výmere 5 920 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. G., okres G., bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a novovytvorená parcela č. KN „C“ XX/X - záhrada vo výmere 740 m2 z parcely č. KN „C“ XX/X- záhrada vo výmere 5 920 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. G., okres G., bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej.

5. Súd vychádzal aj z vyjadrenia obce J. (č.l. 79 spisu), podľa ktorého obec J., ktorej časťou je G., patrí medzi najmenšie obce v okrese G. a nemá spracovaný územný plán. Predmetný pozemok sa nachádza v intraviláne obce medzi stavbami súpisné číslo X a X, na tento pozemok je prístup z verejnej komunikácie a je tu možnosť napojenia na odber elektriny. Na tomto pozemku môže byť postavený rodinný dom.

6. Súd konštatoval, že medzi sporovými stranami bola zhoda v zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

7. Predmetom konania bola poľnohospodárska pôda - záhrada v zmysle ust. Z.z, na ktorú sa vzťahuje zákaz drobenia podľa Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. G., okres G., vyplýva, že predmetná parcela sa nachádza prevažne v zastavanom území obce a podľa vyjadrenia obce J. (na č.l. 79 spisu) táto nemá spracovaný územný plán. Predmetný pozemok sa nachádza v intraviláne obce medzi stavbami súpisné číslo X a X, je naň prístup z verejnej komunikácie a je tu možnosť napojenia na odber elektriny. Na tomto pozemku môže byť postavený rodinný dom.

8. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že je daná výnimka z drobenia v zmysle , kedy sa v danom prípade neaplikuje.

9. O trovách strán súd rozhodol podľa , podľa ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnom konaní súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že rozhodnutie v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme všetkých sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom, preto nie je možné hodnotiť výsledok konania ako úspech alebo neúspech.

10. Proti výrokom I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a , a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobca poukázal na to, že do konania predložil geometrický plán, v ktorom geodet poznamenal: „Tento GP môže byť v zmysle katastrálneho zákona ako podklad použitý len pri splnení podmienok uvedených v v platnom znení.“

12. Predmetom konania je poľnohospodárska pôda – záhrada v zmysle ust. Z.z, na ktorú sa vzťahuje zákaz drobenia podľa Žalobca nesúhlasil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnutými v bodoch 23., 24. a 25., pretože podľa žalobcu (i) súd opomenul uviesť podstatnú skutočnosť, ktorá vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, a to, že pozemok je umiestnený mimo zastaveného územia obce, (ii) z geometrického plánu vyplýva, že predmetný pozemok sa nachádza medzi stavbami súpisné číslo X a X len v jeho menšej časti, pričom jeho väčšia časť nesusedí so stavbami, ale susedí celkom jednoznačne s pozemkami, ktoré sú mimo zastavaného územia obce, teda v extraviláne, (iii) výnimka v zmysle nie je daná, keďže pozemok sa nerozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, (iv) z vyjadrenia obce J. zo dňa 22.01.2024 síce vyplýva, že obec „nevidí problém“ , aby na tomto pozemku bol postavený v budúcnosti rodinný dom, avšak toto vyjadrenie obce neznamená, že sa predmetný pozemok rozdeľuje na účely výstavby, (v) v ďalšom vyjadrení obec J. zo dňa 19.11.2024 uvádza, že obec neprijala uznesenie ohľadom rozdelenia predmetného pozemku, z čoho vyplýva, že pozemok sa nerozdeľuje za účelom výstavby, teda na jeho rozdelenie nie je možné uplatniť výnimku v zmysle

13. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Poukázala na to, že spočiatku žalobca tvrdil, že pozemok je nedeliteľný, ale neskôr súhlasil s tým, aby novovytvorené parcely boli prikázané do výlučného vlastníctva strán sporu, o čom svedčí aj zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.04.2025. Deliteľnosť pozemku, ktorý je predmetom sporu, bola v konaní objektívne preukázaná geometrickým plánom, ktorý bol vyhotovený na podnet žalobcu, a tiež miestnym zisťovaním, ktoré potvrdilo reálnu možnosť rozdelenia pozemku. Nie je preto prípustné, aby žalobca spätne popieral relevanciu dôkazu, ktorý sám inicioval, a ktorý súd oprávnene zohľadnil pri rozhodovaní. Takéto správanie žalobcu len potvrdzuje účelový charakter jeho postupu v štádiu odvolacieho konania.

15. Žalovaná súčasne uviedla, že podstata tohto sporu nespočíva v právnej alebo skutkovej nemožnosti rozdelenia parcely, ale výlučne v subjektívnej nespokojnosti žalobcu s výsledkom konania a jeho neochote akceptovať dôsledky rozhodnutia, ktoré nie sú podľa jeho predstáv, ale sú zákonné a odôvodnené. Pokus o dodatočné spochybnenie deliteľnosti pozemku nepredstavuje relevantnú argumentáciu, ale len nástroj na zdržanie právoplatného ukončenia veci.

16. Žalobcom prezentované stanovisko obce je vytrhnuté z kontextu a účelovo interpretované. Obec v uvedenom stanovisku výstavbu na pozemku nijako nevylúčila – len skonštatovala, že nemá spracovaný územný plán. Zároveň sa však jednoznačne a výslovne vyjadrila, že s výstavbou rodinného domu na predmetnom pozemku nemá žiadny problém.

17. Na základe toho žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tiež žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s v spojení s zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávne zisteným skutkovým stavom, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a už len na zdôraznenie dodáva:

21. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. K naplneniu tejto odvolacej námietky podľa odvolacieho súdu nedošlo.

22. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu ani tohto odvolacieho dôvodu nedošlo.

23. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Rozsah suspenzívneho účinku odvolania v zmysle sa týka všetkých výrokov napadnutého rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože v danom prípade určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

24. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalobou podľa , teda o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V takýchto prípadoch súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania a žalobca dokonca nie je povinný uviesť výšku vyrovnacieho podielu. V odvolacom konaní súd nie je viazaný rozsahom odvolania v súlade s .

25. Podľa , Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

27. Podľa , Podľa a 23 sa nepostupuje, ak a) sa pozemok uvedený v rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v , a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.

28. Podľa , Na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty; súčasťou poľnohospodárskej pôdy sú aj plochy porastené drevinami tvoriace súčasť agrolesníckeho systému využívania poľnohospodárskej pôdy alebo plochy porastené drevinami tvoriace poľnohospodársku účelovú zeleň.

29. V prípadoch podielového spoluvlastníctva môže ktorýkoľvek spoluvlastník kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi. Súdne konanie začína len na návrh (ktoréhokoľvek) spoluvlastníka (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu). Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia ( ) však nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady vyplývajúcej z ustanovenia (avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia).

30. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak vychádzal z ust. a tiež z a a Tieto právne normy súd prvej inštancie správne aplikoval a správne vyložil. Ako už odvolací súd konštatoval, v okolnostiach takýchto prípadov súd zohľadňuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že prvým je reálne rozdelenie veci. Ak to nie je dobre možné, prikáže súd spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi veci za primeranú náhradu. Ak však o nehnuteľnosť nejaví záujem žiaden zo spoluvlastníkov, súd rozhodne o jej predaji a výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Súd teda na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v súlade s právnou úpravou uváži, ktorý zo spôsobov vyporiadania zvolí. Úvaha súdu musí byť zdôvodnená a nesmie byť neprimeraná.

31. Súd prvej inštancie správne rozhodol o reálnom rozdelení veci, čomu nasvedčuje vykonané dokazovanie, keďže súd vychádzal z geometrického plánu, obhliadky na mieste samom a z vyjadrení strán sporu. Ide o dôkazy, ktoré sú úplne relevantné a na základe ktorých súdy bežne rozhodujú takéto spory. Závery súdu o reálnom rozdelení veci nevyvolávajú žiadne pochybnosti v kontexte zákazu drobenia pozemkov v zmysle , nakoľko bolo preukázané, že daný pozemok je vhodný aj pre stavebné účely, čo znamená, že podľa sa zákaz drobenia pozemkov neuplatní.

32. K námietke žalobcu o tom, že súd opomenul uviesť podstatnú skutočnosť, ktorá vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, a to, že pozemok je umiestnený mimo zastaveného územia obce, odvolací súd uvádza, že podľa uvedeného listu vlastníctva je síce pozemok umiestnený mimo zastaveného územia

obce, avšak spôsob využitia pozemku jednoznačne svedčí o tom, že ide o pozemok v prevažne zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade. Súd prvej inštancie svoje úvahy v tomto ohľade uviedol v bode 23. odôvodnenia. Uvedené zistenie vyplývajúce z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. G., súd prvej inštancie posúdil v kontexte vyjadrenia obce J., podľa ktorej sa pozemok nachádza medzi stavbami so súpisnými číslami X a X v intraviláne obce. Z uvedeného dôvodu odvolací súd posúdil danú námietku ako nedôvodnú. Totiž spôsob využitia sporného pozemku je jednoznačný a formálne označenie pozemku „mimo zastavaného územia obce“ je v spojení s reálnym využitím pozemku, o ktorom sa vyslovila obec J., je nepodstatné.

33. Žalobca ďalej namietal, že z geometrického plánu vyplýva, že sporný pozemok sa nachádza medzi stavbami súpisné číslo X a X len v jeho menšej časti, pričom jeho väčšia časť susedí s pozemkami v extraviláne. K uvedenému odvolací súd uvádza, že aj z geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného A. H. C. vyplýva spôsob využitia pozemku – v zastavanom území obce. Z grafickej časti geometrického plánu je zrejmé, že pozemok siaha aj ďalej od stavieb. Uvedená skutočnosť však nemení nič na spôsobe využitia pozemku, o ktorom sa obec J. vyslovila, že je naň prístup z pozemnej komunikácie, možnosť napojenia na odber elektriny a možnosť stavby rodinného domu.

34. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že výnimka v zmysle nie je daná, keďže pozemok sa nerozdeľuje na účely výstavby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie obce J. zo dňa 22.01.2024, z ktorého podľa jeho názoru nevyplýva, že sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby. Argumentoval aj ďalším vyjadrením obce Vladiča zo dňa 19.11.2024, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že pozemok sa nerozdeľuje za účelom výstavby.

35. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že z vyjadrenia obce J. zo dňa 22.01.2024 vyplýva, že obec nemá spracovaný územný plán obce, pričom uviedla, že nevidí problém, aby v budúcnosti bol na pozemku postavený rodinný dom. Uvedené vyjadrenie je potrebné vnímať tak, že síce priamo nevyčleňuje pozemok na stavebné účely, ale stavebný účel pozemku potvrdzuje aj v kontexte možnosti napojenia na odber elektriny a prístup z pozemnej komunikácie, ako aj v zmysle umiestnenia pozemku medzi stavbami. Pokiaľ ide o vyjadrenie obce Vladiča zo dňa 19.11.2025, toto je potrebné vnímať tak, že obec neprijala žiadne uznesenie na vyčlenenie spornej parcely na stavebné účely, ale zároveň stavebný účel pozemku nevylúčila. Okrem toho obec dodala, že nemá spracovaný a schválený územný plán obce.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že na uvedený prípad sa vzťahuje výnimka z drobenia pozemkov zakotvená v Súd prvej inštancie rozhodol o rozdelení pozemku, ktorý je využiteľný na stavebné účely v budúcnosti. Toto zistenie je podstatné a rozhodujúce bez ohľadu na to, že aktuálne sa pozemok nevyčleňuje na stavebné účely. Dôležitý je spôsob využitia pozemku, ktorý potvrdila aj obec J., a teda, že na pozemku môže byť postavený rodinný dom s plnohodnotným prístupom a napojením na odber elektriny. Výnimka zo zákazu drobenia pozemkov je teda daná.

37. Pokiaľ ide o poznámku geodeta v geometrickom pláne č. X/XXXX o tom, že geometrický plán môže byť použitý len pri splnení podmienok podľa , k tomu odvolací súd uvádza, že bolo na posúdení súdu, či predmetný geometrický plán možno v danej veci uplatniť. Úlohou geodeta bolo pripraviť technický podklad pre možné rozdelenie pozemku, pričom právne aspekty boli na posúdení súdu. Ako už odvolací súd konštatoval, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.

38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. Súd zohľadnil procesný úspech a neúspech strán sporu, nakoľko odvolacie konanie vyvolal žalobca, hoci v konaní pred súdom prvej inštancie napokon súhlasil s reálnym rozdelením veci. V danom prípade ide o spor s povahou iudicium duplex, avšak žalobcovi ako odvolateľovi sa nepodarilo podaným odvolaním dosiahnuť zamýšľaný cieľ, a teda zrušenie napadnutého rozsudku. Naopak, žalovaná bola nútená sa v odvolacom konaní brániť. Preto ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní jej odvolací súd priznal voči žalobcovi plnú (100 %) náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil výnimočnosť situácie ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , pre ktoré by sa mal odkloniť od zásady zodpovednosti za výsledok v spore. Práve naopak, za situácie, keď žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie súhlasil so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a následne inicioval odvolacie konanie, v rámci ktorého žalovaná predostrela vlastnú argumentáciu a odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné s následkom potvrdenia napadnutého rozsudku, je procesný úspech žalovanej v odvolacom konaní nesporný. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.