Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/47/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: H. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 35 514 477, proti žalovaným: 1. E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., zastúpený: AK J. s.r.o., Jarmočná 369, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 55 938 779 2. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., 3. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX Y. nad V. - O., 4. V., s.r.o. so sídlom G. XX/XX, XXX XX D., A.: XX XXX XXX, 5. C. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX P. nad V., 6. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX P. nad V., 7. A.. C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Z. XX, XXX XX Y. Z., prechodne bytom H. XX, XXX XX H., 8. H. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX K., 9. P. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX P. nad V., XX. E. R., rodený R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. nad V., Y. XXX/X, XX. E. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., XX. V. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., XX. U. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Y. nad V., XX. H. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX G. F., XX. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., XX. Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., XX. C. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., XX. C. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX J. - J., XX. A.. R. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., XX. R. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X A, XXX XX L., XX. G. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., XX. V. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. S. XXX/XX, XXX XX Y. - G., O. republika, XX. Z. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. L. XXX/XX, XXX XX Y. - Y.-H., O. republika, XX. E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX L. nad R., okres L. - venkov, O. republika, XX. H. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX F. - B., XX. C. Y., nar. XX. XX. I., trvale bytom M. I./X, I. XX V. - F., XX. B. F., nar. XX. XX. I., trvale bytom Y. I./XX, I. XX V., XX. H. Y., nar. XX. XX. I., trvale bytom M. V. I./XX, I. XX V., XX. C. O., nar. XX. XX. I., trvale bytom H. XX/XX, I. XX F. - B., XX. L. Y., nar. XX. XX. I., trvale bytom P. XX/XX, I. XX F. - R. H., XX. H. Y., trvale bytom P. 95/9, XXX XX Z., O. republika, XX. V. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX L., XX. V. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., XX. E. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. L. XXX, XXX XX B. L., XX. D. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., XX. K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. X. Y. XX, XXX XX G. X. Y., XX. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX F. Z. - R., XX. A.. C. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX L. - F. Y., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 38. rade a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. - 1070 zo dňa 26. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I.

II. M e n í výrok II. a IV. rozsudku súdu I. inštancie tak, že žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. až 38. rade nárok na úplnú náhradu trov konania pred súdom I. inštancie, ktoré sú povinní žalobcovi nahradiť spoločne a nerozdielne.

III. M e n í výrok III. rozsudku súdu I. inštancie medzi žalobcom a žalovanými v 18. až 36. rade tak, že určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere XXXX mX obec H., k. ú. H., okres Y. nad V., vytvorenej z pôvodnej parcely registra KN - E č. XX - ornej pôdy o výmere XX XXX mX zapísanej na LV č. XX k. ú. H. a to na základe D. plánu vyhotoviteľa D. J. s.r.o., číslo plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného dňa XX. XX. XXXX, autorizačne overeného dňa XX. XX. XXXX geodetom A.. O. P., úradne overeného dňa XX. XX. XXXX S. úradom Y. nad V. - odbor katastrálny, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

IV. B. p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 38. rade nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú povinní žalobcovi nahradiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. - 1070 zo dňa 26. februára 2025 rozhodol tak, že

I. U r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere XXXX mX obec H., k. ú. H., okres Y. nad V., vytvorenej z pôvodnej parcely registra KN - E č. XX - ornej pôdy o výmere XX XXX mX zapísanej na LV č. XX k. ú. H. a to na základe D. plánu vyhotoviteľa D. Prešov s.r.o., číslo plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného dňa 16. 12. 2016, autorizačne overeného dňa 19. XX. XXXX geodetom A.. O. P., úradne overeného dňa XX. 01. 2017 Okresným úradom Vranov nad Topľou - odbor katastrálny, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žalobcovi v konaní vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. rade až v 17. rade a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 37. rade a v 38. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalobu voči žalovaným v 18. rade až v 36. rade z a m i e t a .

IV. Žalovaným v 18. rade až v 36. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že o žalobe vo vzťahu k pozemku par. č. XXX/ XX vo vzťahu k žalovanej 1/ F. H., nar,. XX.XX.XXXX bolo právoplatne rozhodnuté predchádzajúcim rozsudkom KS J., tu už predmetom konania ostal len nárok žalobcu vo vzťahu k žalovaným X-XX (okrem F. H.) a týka sa parcely č. XXX/XX ktorá mala byť vytvorená z parcely č. XX, ide o parcelu reg. E. označenú ako diel 2 v GP vyhotoviteľa D. J., s.r.o. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX.

3. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu, čo sa týka novovytvorenej parcely č. XXX/XX je dôvodná čiastočne. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení uvedených v žalobe a to, že boli u neho splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej žalovanej parcele č. XXX/XX , diel 2, vytvorenej podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX na čl. XXX vyhotoveného dňa 16.12.2016 zhotoviteľom bol D. J., s.r.o. a úradne overeného dňa 31.01.2017, vydržaním.

4. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

5. V konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporné parcely boli pôvodne evidované pod č. XX vo vložke č. XX o výmere X jutra XXX siah, t.j. XXXXX mX (čl. XXX) ako aj vo vložke č.XXX vo výmere X ha XX árov XX mX (čl. XXX).

6. Taktiež bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti, parc. č. XX bola zapísaná vlastne v dvoch vložkách č. XXX a vo vložke č. XX v prospech pôvodných vlastníkov. X. boli parcely mpč. XX a mpč. XXX

evidované v J. č. XX na základe zámennej zmluvy z XX.XX.XXXX a zapísané do J. č. XXX, kú. H.. Následne boli zapísané vo vložke č. 22 a XXX, viď doklady na čl. XXX-XXX.

7. V roku 1969 bola registrovaná darovacia zmluva RI XXX/XX medzi C. L. rod. S. a H. L.. J. bola mpč. XX z vložky č. XX pod B XX v podiele X/XX a pod B XX v podiele X/XX a ním bol vykonaný zápis na LV č. XX v podiele XX/XX. Po miestom šetrení v roku XXXX bol zápis opravený na XX/XX. X. v roku 1996 bol vykonaný opätovný opravný zápis na podiel H. L. XX/XX. Po skončení dedičského konania po C. L., H. L. nadobudol podiel mpč. XX z vložky XXX pod L v podiele XX/XXX a pod L v podiele XX/XXX. X. bol vykonaný zápis v prospech H. L. v podiel XX/XXX. V roku XXXX dňa 9.4. po doručení osvedčenia o vydržaní Nz XXX/XX bol vykonaný zápis na LV č. XX v podiele X/XX v prospech H. L.. V roku 1992 bola registrovaná darovacia zmluva R A (išlo o darovaciu zmluvu uzavretú medzi rodičmi žalovanej H.. F. H. a ňou, išlo o dom s pozemkami ev. na LV č. XXX, kú. H.. V roku 1997 bolo zaevidované osvedčenie o vydržaní Nz XXX/XX v prospech F. H. v zmysle GP XX XXX XXXX XXX/XX k parcelám XX/X, XX, XXX/ XX a XXX/XX pod J. XX/XX.

8. Dňa 30.03.2010 bol schválený a zapísaný do katastra nehnuteľnosti register obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k ním v k.ú. H.. Z rozhodnutia správy katastra čl. XXX bolo zistené, že boli prešetrované aj zápisy v J. XX a XXX a súvisiace listiny z dôvodu, že vlastníctvo k parcele č. XX bolo evidované na dvoch listoch vlastníctva LV č. XX ako parc. č XX a LV XXX ako XXXXX. Po zápise do KN sa zápisy zlúčili a vzniklo vlastníctvo zapísané na LV č. XX o výmere XXXXXmX.

9. Dokazovaním bolo preukázané, že v minulosti niekedy v roku XXXX došlo k reálnemu rozdeleniu sporených pozemkov medzi rodiny S. a Y.. Dohoda o rozdelení pozemkov medzi rodiny žalobcu a žalovanej bola rešpektovaná, čo vyplýva z výpovedí svedkov a strán v konaní. Následne došlo k odpredaju 1/3 rodinou Y. pánovi D., právnemu predchodcovi žalovanej H.. F. H.. Časť pozemku užívala C. L., ktorá zomrela ako bezdetná a pozemky zdedila žalovaná H.. F. H..

10. Časť parcely č. XX si vyporiadal vydržaním žalobca, ako to vyplýva z notárskej zápisnice č. N XXX/ XX a časť parcely č. XX si vyporiadala vydržaním a aj žalovaná, viď N XXX/XX.

11. Nehnuteľnosti zodpovedajúce parcele č. XXX/XX , diel X podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX na čl. XXX vyhotovenom dňa 16.12.2016, zhotoviteľom bol D. J., s.r.o. a úradne overeného, žalobca reálne užíval ako svoje vlastné, pokojne, nerušene, dobromyseľne a nepretržite od roku XXXX, kedy vstúpil do držby po svojich predkoch , ktorí ju užívali od roku XXXX. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovede žalobcu, z niektorých písomných vyjadrení niektorých žalovaných a výpovedi svedkov.

12. Súd I. inštancie mal za to, že dokazovaním bolo preukázané, že u žalobcu pokiaľ ide o parcelu č. XXX/XX, diel X boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle , tak ako sú vyššie uvedené. Pre oprávnenú držbu sú významné dva prvky. Po prvé, je to existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Po druhé, to je dobrá viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti. Tieto obidva prvky musia byť splnené súčasne. Súd má za to, že oba tieto prvky u žalobcu boli splnené. Užívanie sporných nehnuteľností práve potvrdili strany sporu a vypočutí svedkovia. Užívací stav bol zistený pri ohliadke na mieste samom.

13. V zmysle zákona ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

14. Druhou podmienkou vydržania je to, že musí ísť o spôsobilý predmet držby, toto tiež je splnené, ide o pozemky, ktoré môžu byť predmetom vydržania. Treťou podmienkou je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušený stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je v súčasti 10 rokov. Aj táto podmienka bola splnená ku dňu podania žaloby, t.j. 19.01.2015.

15. V konaní bolo preukázané, že v roku 1934 došlo k reálnemu rozdeleniu medzi rodinami S. a Y. a následne svoju X/X-tinu odpredala rodina Y. pánu D. a to tú časť, ktorú reálne užívala. Z dokazovania vyplynulo, že časť mpč č. XX si žalobca vysporiadal a to tú časť, na ktorej má postavený rodinný dom a že z notárskej zápisnice vyplýva, že sporné nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia. Takto sa vyjadrila

väčšina žalovaných. Žalobca potvrdil reálnu deľbu v roku 1934, ako aj žalovaná H.. F. H., ale aj ostatní žalovaní a to medzi dve rodiny s vlastníckymi účinkami, ale v čase reálnej deľby platilo uhorské obyčajové právo a od 1.1.1950 platí 149-150, kde už platila 10-ročná vydržacia doba.

16. Žalobca preukázal, že od roku 1934 so započítaním držby jeho právnych predchodcov uvedenú nehnuteľnosť užíval. Z výpovede žalobcu, čo potvrdili svedkovia, vyplýva, že uvedenú parcelu mu darovala jeho babka. Má na to darovaciu zmluvu, ako aj ostatné jej sestry - H. S.. Jeho starí rodičia užívali od roku 1934, tak ako bolo, nakoľko bola ústna dohoda medzi rodinou Y. a rodinou L.. Medze boli pevne stanovené. Neboli žiadne sváry a takto nehnuteľnosť užíval vedome až doteraz. Žalobca uviedol, že reálne parcelu užíva.

17. Na základe prvého rozhodnutia vo vzťahu k žalovanej F. H. súd potvrdil vydržanie pre žalovanú H.. F. H.. Preto je nesporné, že v roku 1934 došlo k reálnemu rozdeleniu a od roku 1934 medzi rodinu Y. a rodinu S.,

18. Takisto bolo v konaní preukázané, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia nerušene užívali dobromyseľne tú časť, ktorá bola v roku 1934 reálne rozdelená a tá zodpovedá parcele XXX/XX M. , diel 2 a túto aj užíval žalobca, ani toto nebolo rozporované. Tvrdenie žalobcu o užívaní nehnuteľnosti aj vo vzťahu k parcele č. XXX/XX je irelevantné vzhľadom na právoplatne skončenie konania voči žalovanej F. H.. Táto parcela č. XXX/XX už nie je predmetom konania.

19. V priebehu konania niektorí žalovaní súhlasili so žalobou, niektorí nie. Všetci potvrdili, rozdelenie v roku 1934, ale aj užívanie obidvomi rodinami, ale aj odpredaj vlastníctva rodiny Y. pánovi D.. Tieto skutočnosti sú nesporné. Ak teda odpredali svoje podiely, už nemôžu byť vlastníkmi podielov už teraz žalovanej parcely. Časť žalovaných sa k užívaciemu stavu vyjadriť nevedela.

20. Výslovne súhlasili so žalobou a to žalovaná v 32., 33., aj v 34. rade to znamená E. Z., D. M. a K. L., to je úradný záznam zo 7.5.2015 a potom aj ich vyjadrenie z 15.5. a záznam z 18.5.2015. Takisto žalovaní E. L., Y. Y., E. Y., C. D. a práv. predchodcovia žalovaných v 3.-9. rade H. Y. vyslovili súhlas s vydržaním z toho dôvodu, že odpredali D. ich práv. predchodcovia. C. Y., žalovaná v tom čase v XX. rade, na pojednávaní dňa 11.4.2016 povedala, že Y. by tam nemali mať podiel, lebo predkovia to predali D.. Takisto vyjadrenie z 8.4.2016 a vyjadrenie na čl. 152 vypovedala, že si nenárokuje svoj podiel. V. Y. podobne emailom z 11.4.2016 uviedla, že sa nevie vyjadriť, že otec predal D..

21. Svedok H., ktorý bol starostom, v tomto poznal tieto pomery, na pojednávaní dňa 20.7.2016 potvrdil rozdelenie mpč. XX, takisto, že L. užíval X/X-tiny. Toto potvrdil aj vo vyjadrení zo dňa 16.3.2016 a toto potvrdil aj svedok Y.. Obidvaja boli na tomto pojednávaní vypočúvaní a zhodne toto povedali. Svedkyňa R. z 11.4.2016 potvrdila, že žalobca to užíva a takisto aj svedkyňa P. L.. Žalovaný v 4. rade, teraz V. súhlasil so žalobou. R. s vydržaním uviedli E. L., Y. Y., H., E. Y., H. Y. s tým súhlasili. Takisto Z., L., M., R., Z..

22. Z uvedeného preto vyplýva, že došlo k reálnemu rozdeleniu v roku 1934, od roku 1934 užívali rodiny, tieto účinky nerušeného užívania, môže započítať aj žalobca s tým, že od 1.1.1950 platil nový , ktorý stanovil 10-ročnú premlčaciu dobu, to znamená, že došlo k vydržaniu 1.1.1961. Od vtedy je vlastníkom žalobca, aj po tomto období samozrejme rodina žalobcu p. L., či už predchodcovia alebo on sám, tento pozemok nerušene užívajú a užíva ho aj teraz.

23. Súd I. inštancie poukázal, že niektorí žalovaní sú právni nástupcovia z ktorých väčšina si vôbec nepamätá, nemali vôbec vedomosť o čo sa jedná a niektorí nevedeli, kde sa ten pozemok nachádza, ale zhodne všetci tvrdili, že oni odpredali D.. F. teda odpredali D., nemôžu ostať vlastníci zapísaní v nejakých podieloch na parcele, ktorú užíval žalobca a ktorú vydržal najneskôr 1.1.1961, pretože v tomto bode boli splnené predpoklady na vydržanie. Bola to oprávnená držba, ktorá je doložená rozdelením z roku 1934 a potvrdením a svedeckými výpoveďami. Takto to bolo užívané a uplynula aj stanovená desaťročná doba na vydržanie.

24. Ani jeden zo žalovaných nepreukázal, že by on tieto nehnuteľnosti reálne užíval. Väčšina z nich nemala vedomosť o ich užívaní. Súd poukazuje, že pri vydržaní platí, že pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25. Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd žalobe pokiaľ sa týka parcely č. XXX/XX, označenej ako diel X uvedenej v GP č.XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovenom D. J., s.r.o. a úradne overeného ako dôvodnej vyhovel a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom (nejde o pozemok patriaci do L.) parcely č. XXX/XX, diel X podľa GP č. XX XXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného dňa 16.12.2016 zhotoviteľom bol D. J., s.r.o. a úradne overeného a to vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XX registra E zapísanej na LV č. XX, k.ú. H. a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade E. L., v 2. rade Y. Y., v 3. rade J. Y., v 4. rade V. , s.r.o., v 5. rade C. H., v XX. rade B. R., v XX. rade H. Z., v XX. rade A.. C. Y..

26. Súd I. inštancie vyhovel aj vo vzťahu k dedičom po nebohých zomrelých, ktorí sú ešte stále zapísaní na LV č. XX a to E. Y. nar. XX.XX.XXXX a E. Y. nar. XX.XX.XXXX, ktorí smrťou procesnú spôsobilosť stratili, no stále sú vedení na liste vlastníctva a hociktorý z dedičov po nich môže byť nositeľom tohto majetkového práva.

XX. Súd teda vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanému v X.rade J. Y., ktorý je dedičom po E. Y. nar. XX.XX.XXXX, ktorý zdedil nehnuteľnosti ev. na LV č. XX, k.ú. H., čo vyplýva z rozhodnutia o dedičstve zo dňa 14.10.2024 .

28. Súd vyhovel žalobe aj vo vzťahu k dedičom po nebohom E. Y. nar. XX.XX.XXXX zomrelom XX.XX.XXXX, ktorý je stále aj napriek úmrtiu evidovaný ako spoluvlastník (pôvodne boli žalovaní v 15. až 19. rade) a to vo vzťahu k žalovanej v C. F., zomrelej teda vo vzťahu k jej dedičom A.. C. D. ako žalovanej v 7. rade a vo vzťahu k H. O. ako žalovanému v 8. rade.

XX. Ďalej súd vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanej v 9. rade P. O., vo vzťahu k žalovanej v XX. rade B. R., vo vzťahu k žalovanému Y. Y., nebohému teda vo vzťahu k jeho dedičom, vo vzťahu k E. Y. ako žalovanej v XX. rade, vo vzťahu k V. E. ako žalovanej v XX. rade , vo vzťahu k žalovanej U. H., ako žalovanej v XX.rade, vo vzťahu k H. Y. ako žalovanému v XX. rade, vo vzťahu k žalovanému Y. Y. ako žalovanému v XX. rade, vo vzťahu k žalovanej Z. Y. ako žalovanej v XX. rade a k žalovanému v XX. rade C. Y.. J. rozhodnutia o dedičstve z XX.XX.XXXX XD/XXX/XXXX po nebohom E. Y. zomrelom v roku XXXX nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, k.ú. H. prejednané neboli.

30. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

31. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

32. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.

33. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

34. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle platného a účinného do 30.06.2016, ako aj podľa súčasného ust. rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne

(v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu), naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný.

35. Súd I. inštancie preto zamietol žalobu vo vzťahu k žalovaným, ktorí nie sú zapísaní ako vlastníci žalovanej nehnuteľnosti ako to vyplýva z listu vlastníctva a to vo vzťahu k žalovanému v 18. rade až žalovanému v 36.rade, nakoľko na ich strane chýba pasívna vecná legitimácia v konaní, nie sú nositeľmi hmotného práva a to vlastníckeho, o ktoré v konaní ide, nie sú uvedení ako spoluvlastníci žalovanej nehnuteľnosti.

36. Súd má aj za to, že vo vzťahu k týmto žalovaným, kde bolo čiastočne žalobe žalobcu vyhovené, vo vzťahu k žalovaným v 1. rade až 17. rade a vo vzťahu k žalovaným v 37. a 38. rade existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné náhradu trov konania žalobcovi priznať, ktoré spočívajú v charaktere sporu a zavinení strán sporu na podaní žaloby.

37. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaní spoluvlastníci a dedičia podielových spoluvlastníkov žiadnym spôsobom nezavinili podanie žaloby. Žaloba bola výsledkom ústnej reálnej deľby nehnuteľnosti a dohody právnych predchodcov strán sporu v minulosti, ktorá nebola realizovaná písomne a následne sa nepremietla do evidencie nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Nebol písomný dôkaz o rozdelení. Keďže dohody o rozdelení pôvodnej parcely č. XX neboli zaevidované v katastri nehnuteľnosti vlastníkmi boli stále pôvodní vlastníci. Následne došlo k dedeniu uvedených pozemkov po pôvodných vlastníkoch a aj k zmluvnému prevodu nehnuteľnosti na súčasných vlastníkov. Toto bolo potvrdené výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi.

38. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Súd sa pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania zaoberal či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia . Pokiaľ ide o ustanovenie , toto stanovuje osobitné dôvody, pre ktoré by žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. Citované ustanovenie preberá doterajšiu úpravu v ustanovení prvej vety .

40. V danom prípade by priznanie trov konania vo vzťahu k žalovaným, kde bolo žalobe vyhovené, sa javí ako neprimeraná tvrdosť voči žalovaným, ktorí ako je to uvedené žiadnym spôsobom spor nevyvolali, nezavinili. Žaloba bola výsledkom ústnej reálnej deľby nehnuteľnosti a dohody právnych predchodcov strán sporu v minulosti, ktorá bola realizovaná písomne a následne sa nepremietla do evidencie nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Nebol písomný dôkaz o rozdelení. Keďže dohody o rozdelení pôvodnej parcely č. XX neboli zaevidované v katastri nehnuteľností, vlastníkmi boli stále pôvodní vlastníci. Následne došlo k dedeniu uvedených pozemkov po pôvodných vlastníkoch a aj k zmluvnému prevodu nehnuteľnosti na súčasných vlastníkov. Toto bolo potvrdené výsluchom strán sporu a svedkov. Priznanie trov, by preto podľa súdu odporovalo dobrým mravom.

41. V danom prípade súd o trovách konania rozhodol v zmysle cit. ustanovenia , pretože mal po preskúmaní veci a okolnosti prípadu za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná.

42. Z preukázaných vyššie uvedených skutočností zistených počas konania vyplýva, že v danom prípade ide na strane žalovaných v 1. až 17. rade a v 37. a 38. rade o výnimočnú situáciu, ktorá podľa súdu zakladá vyššie dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie v zmysle ust. § 200.

43. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovaným v 18. rade až v 36. rade úspešní boli žalovaní v 18. rade až v 36. rade, ktorým žiadne trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli, preto im ich súd nepriznal. Ak strane žiadne trovy nevznikli, nemôže jej ich súd priznať. V tejto súvislosti súd I. inštancie poukazuje na princíp hospodárnosti konania, aj pokiaľ ide o trovy konania.

44. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný v 38. rade a žalobca.

45. Odvolací súd podľa obsahu podaného odvolania posúdil , že žalovaný v 38. rade odvolaním napáda výrok I. rozsudku súdu I. inštancie. Ostatné výroky odvolaním napadnúť nemohol, keďže neboli vydané v jeho neprospech. V podanom odvolaní žalovaný v 38. rade uvádza, že už vo výrokovej časti Rozhodnutia OS sa vyskytujú chyby/pochybnosti: -zastúpenie žalobcu advokátom JUDr. Jozefom Tarabčákom bolo právoplatné len do 16.12.2024, pretože od tohto dňa sa podľa výpisu z registra ORSR stal likvidátorom spoločnosti AK- Tarabčák, s.r.o., Prešov, preto všetky jeho ďalšie úkony v konaní po tomto termíne sa stali neplatné. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. -v Rozsudku OS str.2 v bode I určil výlučným vlastníkom pozemku žalobcu v protiklade s nasledovným bodom III, že žalobu voči žalovaným v 18 rade až 36 rade súd zamieta. V odôvodnení Rozsudku OS sa podrobne opakujú skutočnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a súdu, ktoré neuznal Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.:18Co/108/2019- 701 zo dňa 10.06.2020 (ďalej len „Rozsudok KS"). Po právoplatnosti Rozsudku KS týmto sa pre množstvo opakujúcich konštatovaní v 200 bodovom odôvodnení Rozsudku OS, stráca prehľad na základe čoho prvostupňový súd rozhodoval. Podľa strany č. 6 poslednej Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.01.2025 navyše súd uzatváral spor v znení, citujem „Súd konštatuje po predbežnom právnom posúdení a vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie, že naďalej sa súdu javí žaloba ako nedôvodná." Podstatnou príčinou odvolania však je skutočnosť, že v dokazovaní vlastníckeho práva na parcele č XX LV č. XX v k.ú. H., žalobca ani jeho právny zástupca neuvádza ďalšiu rodinu Y., môjho starého otca H. Y., narodeného XX. septembra XXXX, ďalej len „R. otec"(Dôkaz č.l rodný list) a jeho súrodencov. Podľa súdom vyžiadaného výpisu z pozemkovej knihy, J. č.XXX katastra H., S. úradu - katastrálny odbor Y. n /T zo dňa XX.XX.XXXX (v spise č. XXX,XXX-XXX) sú pod rad.č. X zapísaní R. otec a jeho súrodenci a pod rad.č. X a X ďalšie vlastníctvo R. otca. V. vlastníctvo Starého otca potvrdzuje podľa časti II, bod X dokumentu Uznesenia Okresného súdu v Giraltovciach č.d. 665/34 zo dňa 20. mája 1934 (v spise č.236) a nakoniec pod rad.č. 6 aj kúpnopredajná zmluva z r. XXXX s predávajúcou P. L., rod. Y., sestrou R. oca (G. Č.X). J. platného Katastrálneho zákona údaje z katastra majú vždy právnu záväznosť, pokiaľ sa nepreukáže opak. V „Kúpnopredajnej zmluve medzi E. Y. a H. Y., ako aj B. Y. rod. F. obyv. v H., ako predávateľmi a z druhej strany medzi E. D., obyvateľom v H. ako kupiteľom .... zo dňa XX. apríla XXXX, /ďalej len „D. zmluva"/ (v spise č. 137) nie sú zapísaní Starý otec ani jeho súrodenci. V D. zmluve je zapísané meno iného vlastníka H. Y., ktorý je menovcom Starého otca. Narodil sa dňa 14 decembra r.1900 (v spise č.781) spolu s manželkou B. Y., rod. F. a E. Y.. V. D. zmluva bola smerodajná pre vydanie Rozsudku KS. Keďže nebola na katastri registrovaná, po potomkoch týchto vlastníkov prebiehali dedičské konania, ktoré navýšili počet žalovaných. V Rozsudku OS sú však vymenovaní, čo pre uznanie D. zmluvy v Rozsudku KS, mám za to že by byť nemali. Tuto skutočnosť prvostupňový súd neriešil. Vlastnícke práva Starého otca po jeho smrti dňa 01.05.1993 sú zaznamenané v dokumente Uznesenie Okresného súdu vo Vranove n/T č. D2036/93 zo dňa 17.IX.1998, právoplatné dňa 15.10.1998 (Dôkaz č.3). Následne prebehlo dedičské konania po smrti mojej mamy, C. Y., rod. F., zomrela XX.XX.XXXX s vydaním osvedčenia G. XXX/XXXX zo dňa 14 01 2013 (G. č.4). Na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.05.2015 dedičky Z. P., rod. D., zomrelej po mame C. D., rod. H., získal som ďalší podiel na parcele c XX LV č. XX k.ú. H.. (Dôkaz č.5) Podľa dokumentácie zo Správa katastra Vranov n/T, zn. X 15/2013/Bj zo dňa 21.06.2013, kde žalobca žiadal úpravu údajov v súbore popisných informácii KN, týkajúcej sa parcely X.XX,' LV č. XX k.ú. H., ten vydal zamietavé rozhodnutie s podrobným odôvodnením a potvrdzujúcim stavom podľa bodov 3 a 5 tohto odvolania (v spise č.254/3). Následne po odvolaní žalobcu rovnako aj podľa rozhodnutia Správy katastra Prešov č. I zo dňa 19.09.2013 (v spise č. 254/6). Tieto rozhodnutia správneho orgánu katastra možno považovať za odborný znalecký posudok v spornej veci určenia vlastníctva. Vypočúvaní svedkovia v rámci pojednávaní vo všeobecnosti potvrdzovali užívanie danej parcely všeobecne ako Y.. Jednoznačne, ale svedkyňa B. R., suseda žalobcu, podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.04.2016 (v spise č. 200) potvrdila, že rodina Starého otca citujem „Volali ich pridružených. Mali okolo L." (rozumej žalobcu) užívala časť danej parcely. Pridružených preto, lebo otec odvolateľa a strýko pracovali v tom čase v Pridruženej výrobe pri E. H.. Naopak napr. svedkyňa C. Y., H. XX, dcéra E. Y. z D. zmluvy, vo svojom písomnom vyjadrení uznala D. zmluvu s odôvodnením nutnosti predaja z dôvodu dlžôb (v spise č. 189). Uvedené v bodoch 3 až 6 tohto odvolania mienil dokazovať na poslednom pojednávaní súdu dňa 26.02.20025, kde v pozvánke Predvolania na pojednávanie bola aj formulácia citujem „Prineste si na toto

pojednávanie listiny, ktoré sa na vec vzťahujú a nie sú doposiaľ v prvopise na súde" Toto mu však nebolo dovolené s poukázaním len na konštatovanie ukončenia dokazovania a oznámené neúplne vyhlásenie Rozsudku OS. Rozsudok OS, vrátane prílohy GP písomne prevzal splnomocnený zástupca H.. V. Y.. Poučenie o skončení dokazovania ani Zápisnicu o pojednávaní súdu zo dňa 25.01.2025 mu neboli doručené. Jej obsah som zistil z nahliadnutia do spisu dňa 24.02.2025, tesne pred pojednávaním súdu o vyhlásení rozsudku dňa 26.02.2025. V odôvodnení Rozsudku OS je často uvedená formulácia súhlasu žalovaných zo žalobou, s čím odvolateľ nesúhlasí, lebo to nikdy nevyriekol ani nenapísal. Naopak na žiadosť súdu dňa 28.06.2016 zaslal mejlom do podateľne list oznámenia o nesúhlase so žalobou. Toto konštatuje aj na str.10 v Zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 06.11.2017 alebo listom na„0S Vranov n/ T - vyjadrenie k stanovisku žalobcu, spis č. zo dňa 08.09.2018 (Dôkaz č. 6) Posledné nesúhlasne písomne vyjadrenie s odôvodnením bolo zaslané súdu zo dňa 11.02.2019 (Dokaz č.7) . 46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ- žalovaný v 38. rade navrhoval odvolaciemu súdu „zamietnuť žalobu pre žalovaného v 38. rade Rozsudku OS a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie po žalovaných potomkov z D. zmluvy“.

47. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal rovnako odvolanie žalobca. V podanom odvolaní sa odvolal voči výrokom II. a III. rozsudku z týchto dôvodov:

48. Vo výroku č. II. súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. rade až 17. rade a 37. rade až 38. rade, voči ktorým bol plne úspešný, pretože súd určil, že je výlučným vlastníkom parc. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX mX v k.ú. H.. Vo výroku III. súd zamietol žalobu voči žalovaným v 18. - 36. rade.

49. Svoj zamietavý výrok III. odôvodnil súd v bode 180 tak, že žalovaní v 18. až 36. rade nie sú zapísaní ako vlastníci a na ich strane chýba pasívna vecná legitimácia, nie sú nositeľmi hmotného vlastníckeho práva, o ktoré v konaní ide. Vo vzťahu k výroku II. , ktorým nepriznal nárok na náhradu trov konania, odôvodnil svoje rozhodnutie v bode 187 a nasl. poukazom na ust. s tým, že zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mali spočívať v tom, že podieloví spoluvlastníci a dedičia žiadnym spôsobom nezavinili podanie žaloby a táto bola výsledkom reálnej deľby, ktorá nebola písomná a premietala sa do evidencie nehnuteľnosti a tak bola predmetom dedičstva (bod 187). Podľa názoru súdu by v prípade priznania náhrady trov sa toto javilo ako neprimeraná tvrdosť (bod 193). V týchto skutočnostiach tak súd mal za to, že ide o výnimočnosť , ktorá spočíva v uvedených okolnostiach, ako aj v okolnostiach majetkových strán sporu (bod 198). Skutkové závery, na základe ktorých zamietol žalobu vo výroku III. voči žalovaným v 18. až 36. rade a z toho vyvodený právny záver o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie, je podľa odvolateľa nesprávny. Je síce pravda, že žalovaní v 18. až 36. rade nie sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, ale súd prehliadol, že sú to dedičia prichádzajúci do úvahy po poručiteľovi, ktorý je ako spoluvlastník zapísaný na LV č. XX k.ú. H. pod L L Pod L a L je zapísaný v podiele X/XX a X/XX E. Y., nar. XX.7.1897, zomrel 29.1.1983, po ktorom bolo dedičstvo prejednané pod G nie však predmetná parc. č. XX a dedičmi sú žalobcovia, uvedení v žalobe pod XX. - XX. rade a za neb. syna E. Y., zomrel XX.X.XXXX jeho deti a manželka, žalovaní v žalobe pod 20. - 24 rade a za syna E. Y., nar. X.X.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, žalovaní v XX. - 35. rade v žalobe. J. bodu 171 súd vyhovel žalobe vo vzťahu k dedičom aj po neb. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal byť na LV č. XX ešte zapísaný. Podľa XD/XX/XXXX zo 14.10.2024 však podiely E. Y., nar. XX.XX.XXXX boli prejednané a tieto nadobudol J. Y., žalovaný v 6. rade a je zapísaný na LV č. XX pod L V bode 172 už konštatuje, že J. Y. zdedil po E. Y., nar. XX.XX.XXXX podľa XD/XX/XXXX a žalobe vo vzťahu k nemu vyhovel. Z toho vyplýva (bod 170-171), že žaloba bola zamietnutá vo vzťahu k dedičom po neb. E. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorí boli v žalobe uvedení pod č. 15. - 35. rade. V rozsudku sú uvedení ako žalovaní v 18.

- 36. rade. Zamietavý výrok voči týmto žalovaným je však v rozpore so záverom súdu v bode 171 a 173, že vyhovel žalobe vo vzťahu k dedičom aj po E. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorý je stále zapísaný na LV č. XX a hociktorý z dedičov môže po ňom byť nositeľom tohto majetkového práva. Vo vzťahu k podielom pod L - X/XX a L - X/XX, zapísaným ako vlastníctvo E. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrel XX.X.XXXX, po ktorom bolo dedičstvo prejednané pod G ale predmetné podiely neboli prejednané, boli žalované jeho deti, resp. vnuci

por. č. v žalobe pod č. v rozsudku XX. rade - C. F., zomrela a) A.. C. D. 7. rade b) A.. H. O. 8. rade XX. rade - P. O. 9. rade XX. rade - B. R. XX. rade XX. rade - Y. Y. 15. rade XX. rade - C. Y. XX. rade za syna E. Y., zomrel XX.X.XXXX XX. rade - C. H. XX. rade XX. rade - R. Y. XX. rade XX. rade - R. Y. XX. rade - G. Y. XX. rade - C. verčimáková XX. rade za syna E. Y., nar. X.X.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX XX. rade - A.. E. Y., zomrel - XXD/XXX/XXXX a) V. Y. XX. rade b) Z. J. XX. rade c) H. Y. XX. rade XX. rade - H. Y. XX. rade XX. rade - E. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX - XXD/XXX/XXXX a) C. Y. XX. rade b) B. F. XX. rade c) H. Y. XX. rade XX. rade - C. O. XX. rade XX. rade - L. Y. XX. rade XX. rade - H. Y. XX. rade XX. rade - V. Z. XX. rade XX. rade - V. Y. XX. rade XX. rade - E. Z. XX. rade XX. rade - D. M. XX. rade XX. rade - K. L. XX. rade

Podľa §460 Obč. zák. sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa §473 Obč. zák. dedia v prvej skupine manžel a poručiteľove deti a ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti a ak nededia ani tieto deti, dedia rovnakým dielom ich potomci. J. zapísaného vlastníka E. Y., nar. XXXX sú preto nositeľmi majetkového práva na dedičstvo, ktorí sú povinne vecne legitimovaní v konaní o určenie vlastníctva. V konaní nebolo sporné, že žalovaní v 18. - 36 rade sú dedičmi po E. Y., nar. XXXX, ktorý je zapísaný pod L a L ako podielový spoluvlastník, pretože žiadny z účastníkov toto ich postavenie nerozporoval. Podľa je preto toto ich postavenie nesporné. Rozsudok súdu v napadnutom zamietavom výroku č. III preto vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a aj nesprávneho právneho názoru na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 18. - 36. rade. Podľa odvolateľa - žalobcu nesprávny je preto aj právny názor súdu na nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 18. - 36. rade. Súd mal správne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu trov podľa a priznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd nesprávne rozhodol aj vo výroku č. II. keď nepriznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. - 17. rade a 37. - 38. rade z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa . Výnimočnosť prípadu videl súd v tom, že priznanie nároku na náhradu trov by sa javilo ako neprimeraná tvrdosť voči neúspešným žalovaným, ktorí podľa názoru súdu spor žiadnym spôsobom nevyvolali ani nezavinili. Odôvodnenie v bode 193, druhá veta je rozporné, keď súd konštatuje, že žaloba bola výsledkom ústnej reálnej deľby a dohody právnych predchodcov v minulosti, ktorá bola realizovaná písomne a následne sa nepremietla do evidencie v katastri a v ďalšej vete konštatuje, že nebol písomný dôkaz o rozdelení. V konaní bolo nesporne preukázané, že došlo písomnou dohodou k rozdeleniu medzi rodinou L. v X/ X a rodinou Y. v X/X. Skutkové závery, z ktorých súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal, nezodpovedajú dôkazom a sú s nimi v rozpore. Tomuto svedčí aj potvrdenie žalovaných, že predchodcovia svoju 1/3 odpredali D.. Z toho

možno vyvodiť jediný záver, že si boli vedomí, že už nemôžu vlastniť žiadny podiel a preto, keď zotrvali na svojom negatívnom stanovisku o vlastníctve žalobcu, spor zavinili a vyvolali ho. V bode 196 rozsudku sa súd odvoláva na nález , podľa ktorého rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov musí byť výnimočným a prijatým na základe prísne reštriktívneho výkladu . V napadnutom rozsudku súd nepristúpil k reštriktívnemu výkladu o výnimočnosti tohto prípadu. Súd v tomto bode uvádza, že ak má v úmysle použiť moderačné právo, musí umožniť protistrane aby sa k nemu vyjadrila (k zámeru aj dôkazom). Nie je možné, aby to strane neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Napriek tomu však súd postupoval v rozpore so svojim odôvodnením v bode 196 rozsudku, pretože v priebehu konania ani nenaznačil, že bude uplatňovať postup podľa a neumožnil žalobcovi, aby sa k tomu vyjadril, t.j. k jeho zámeru a k dôkazom, z ktorých hodlal vychádzať. Napadnutý výrok II. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania je preto aj z toho dôvodu nezákonný. 50. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca navrhol, aby súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku II. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči všetkým žalovaným alebo zrušil výrok III. a IV. vo vzťahu k žalovaným v 18. - 36. rade.

51. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 38. rade listom doručeným súdu I. inštancie dňa 03.06.2025, v ktorom uviedol, že písomné odvolanie žalobcu stále používa hlavičku Advokátskej kancelárie, ktorá je v likvidácii. Dôvody odvolania v bodoch 1 až 4 odvolania žalobcu sú čiastočné zhodné s bodmi l b a 2 odvolania proti Rozsudku OS Vranov/T o určenie vlastníckeho práva zo dňa 12.03.2025. Odvolanie žalobcu neuvádza/obchádza rozhodujúce skutočnosti/ dokumentačne potvrdené/, ktoré sú uvedené v bodov 3 až 8 jeho odvolania. Napokon nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa bodu 6 odvolania žalobcu, vychádzajúce z ustanovenia bodu 19 odôvodnenia Rozsudku KS Prešov zo dňa 10.06.2020 považuje za správne odôvodnené, prihliadajúce okrem iného: -vysokému počtu žalovaných z nateraz právoplatnými rozhodnutiami notárov pri dedičských konaniach spojených s finančnými nákladmi - obstaraním dokumentácie, zasielaním stanovísk, notárskych poplatkov a dopravou. Tieto konania v niektorých prípadoch boli až troj generačné -nie je pravda podľa ods. 2a3 bodu 6 odvolania, že došlo ústnou/písomnou dohodou k rozdeleniu medzi rodiny žalobcu a Y.. Zo strany Y. neúplne, len podľa „Gdovin zmluvy"/viď moje odvolanie/ -nesprávne posúdenie kto zavinil daný spor podľa ods.3 bodu 6 odvolania žalobcu. Žalobu nepodali žalovaní, ale žalobca a vyplynul zo susedského sporu, do ktorého boli neúmyselne vtiahnutí žalovaní na základe vlastníckeho práva

- neuplatneniu ochrany osobnosti, dobrého mena podľa . Osobne žiada uhradenie trov konania len na základe poplatku k odvolaniu vo výške 140 Eur, ktorý bol elektronicky uhradený OS Vranov n/T dňa 26.05.2025.

52. K odvolaniu žalovaného v 38. rade sa vyjadril žalobca listom zo dňa 05. júna 2025, v ktorom uviedol, že v konaní som predložil plnú moc z 27.5.2024 na zastupovanie v konaní, teda v tomto je námietka nedôvodná. Súd vyslovil predbežný právny názor, ktorý však v dôsledku záverečnej reči a po vyhodnotení všetkých dôkazov zmenil a vyhlásil napadnutý rozsudok, čo nie je v rozpore so zákonom. Predbežný právny názor je predbežný a neznamená, že súd je oznámeným predbežným názorom viazaný. Žalobca žaloval o určenie vlastníctva podľa aktuálneho LV v čase podania žaloby a žalovanými boli spoluvlastníci, zapísaní na LV č. XX, resp. dedičia po tých spoluvlastníkoch, po ktorých dedičstvo prejednané nebolo. Žiadny H. Y., nar. XX.X.XXXX nebol na LV č. XX zapísaný a odvolateľ túto skutočnosť nenamietal. Odvolateľom uvádzané tvrdenia s poukazom na dôkazy J. č. XXX, uznesenie č.d. XXX/XX z 20.5.1934 ako aj kúpna zmluva z r. 1951 a rodný list H. Y., neboli v priebehu konania prezentované a vyvodzované tvrdenia uvádzané v odvolaní. Nebolo preukázané, že by spoluvlastníkom mal byť jeho starý otec, čo ani nemohlo byť, keďže dedičstvo po ňom bolo prejednané v r. 1993 - sp. zn. G G. XXX/XX, ako aj po jeho dedičke C. Y. sp. zn. XD/XX/XXXX, G. XXX/XXXX, pričom nehnuteľnosť na LV č. XX k.ú. H. nadobudol odvolateľ ako ostatné nehnuteľnosti. B. zo XX.X.XXXX s E. D. bola smerodajná (ako tvrdí odvolateľ) pre vydanie rozsudku KS Prešov, ktorým potvrdil rozsudok proti žalovanej v 1. rade - vtedy F. H., ktorou odôvodňoval jej dobromyseľnosť v užívaní. Ak bola dobromyseľná na základe tejto zmluvy a nadobudla vlastníctvo od pôvodných spoluvlastníkov Y., nemohli mať títo, resp. ich dedičia vlastníctvo zachované.

Darovacia zmluva z 21.5.2015 s Z. P. bola zohľadnená vzatím žaloby späť vo vzťahu k nej podaním z 12.9.2016 a žalovaným uvádzané dedičské rozhodnutia po starom otcovi a jeho matke sú zohľadnené vo vlastníckom stave na LV č. XX, ako aj v okruhu účastníkov konania a tomu zodpovedá aj dokumentácia správy katastra. Žalobca udáva, že na poslednom pojednávaní mienil dokazovať. Zrejme tým myslí pojednávanie, kde mal byť verejne vyhlásený rozsudok dňa 26.2.2025, na ktorý bolo pojednávanie 26.2.2025 odročené. Ak bolo odročené na VVR, nemohlo na ňom už žiadne dokazovanie prebiehať. Dňa 26.2.2025 sa uskutočnilo iba vyhlásenie rozsudku po tom, čo na pojednávaní 25.1.2025 bolo dokazovanie ukončené. Nemohlo preto pokračovať ďalšie dokazovanie. Pokiaľ ide o súhlas žalovaných so žalobcom, súd konkrétne uviedol, ktorí žalovaní súhlasili so žalobou, resp. ako sa k žalobe postavili a osobitne aj odvolateľ. Súd správne hodnotil tieto stanoviská spolu s inými dôkazmi jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti a z toho urobil záver o vlastníctve žalobcu. Napadnutý rozsudok považujeme za vecne správny, zodpovedajúci skutkovému stavu, ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov. Dôvody odvolania uvádzané žalobcom sú všeobecné a súdu a rozsudku v podstate nič vecné nevytýkajú, okrem nespokojnosti s rozsudkom.

53. K odvolaniu žalovaného v 38. rade sa súčasne vyjadril žalovaný v 4. rade, ktorý sa s jeho odvolaním nestotožnil, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a rovnako súhlasí s podaným odvolaním žalobcu nemá k nemu námietky.

54. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca listom zo dňa 06. augusta 2025, v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného v 4. rade Tajana s.r.o. v plnom rozsahu potvrdzuje správnosť rozhodnutia súdu, s ktorým sa stotožňujeme. Žalovaný v 38. rade A. C. Y. v stanovisku namieta používanie hlavičky kancelárie, ktorá je údajne v likvidácii, čo nezodpovedá skutočnosti a nemá pre konanie žiadny význam. Zo stanoviska sa nedá zistiť, v čom sú zhodné dôvody odvolania čiastočne s jeho odvolaním v bode 1b a 2, preto sa k tomu nedá vyjadrovať. Podobne je to aj s tvrdením v bode 3 stanoviska. Zotrvávame na dôvodoch svojho odvolania a to aj v otázke trov konania.

55. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný v 38. rade zo dňa 11. augusta 2025, v ktorom uviedol, že v rámci procesnej opatrnosti si žalovaný v 38. rade dovoľuje požiadať súd o vyjasnenie postavenia (splnomocnenia) JUDr. Jozefa Tarabčáka, advokáta, ktorého predchádzajúca advokátska kancelária AK Tarabčák, s.r. o. v likvidácii, IČ: 36 859 109, zrejme činila v danom súdnom konaní za žalobcu úkony, a to aj napriek tomu, že táto spoločnosť' mala činiť len nevyhnutné kroky smerujúce k likvidácii. Po vyjadrení predbežného právneho názoru súdu v zmysle zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 29. 01. 2025 je podľa spisu zrejmé, že žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, aby súd nakoniec svoj predbežný názor zmenil a vydal napadnutý rozsudok, ktorý bol v protiklade s predbežným názorom, ani nepodal žiadnu relevantnú argumentáciu. Súd v pozvánke na posledné pojednávanie dňa 26.02.2025 pozvané strany pritom poučil, že je možné navrhovať ďalšie dôkazy. Na základe tohto poučenia chcel žalovaný v 38. rade na danom pojednávaní navrhovať nové dôkazy, čo súd neumožnil. Aj napriek tomu, že sa žalobca snaží napádať vlastníctvo prarodiča žalovaného v 38. rade (H. Y., nar. XX. XX. XXXX), tento síce nebol zapísaný na liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v čase podania žaloby, ale ďalšie dedičské konania po jeho smrti (zomrel XX. XX. XXXX) prešli postupne na žalovaného v 38. rade. O tom svedčí dokonca obsah súdneho spisu, čo žalovaný v 38. rade niekoľkokrát vo svojich vyjadreniach (ústne aj písomne) opakoval - viď napr.: - výpisy z Pozemkovej knihy J. č. XXX katastra H., ktoré sú súčasťou vykonaného dokazovania na I. stupni (prarodič H. Y. bol pritom identifikovaný podľa manželky, H. Y., rod. L.), č.X.XXX,XXX,XXX, - uznesenie OS v Giraltovciach 20. 05.1934, č.1.236, a ďalšie uvádzané dôkazy v bode 3 odvolania žalovaného v 38. rade. Súd aj žalobca mali možnosť overiť históriu prevodu a prechodu vlastníctva k danej parcele, na ktorých bol zapísaný ako vlastník prarodič žalovaného v 38. rade. Žalovaný v 38. rade vo svojom odvolaní (body 3 a 5) podrobne už rozpísal, ktoré dôkazy skutkový stav riadne preukazujú a žalobca ich doposiaľ ignoruje. V bode 5 odvolania sú tieto dôkazy na podporu odvolacej argumentácie zahrnuté aj podľa konaní Správy katastra Vranov n/T, následne Správy katastra Prešov ako odvolacieho orgánu. Ak žalobca uvádza (bod 4 vyjadrenia), že vlastnícke právo žalovaného v 38. rade bolo prevedené zmluvou zo dňa 14. 04.1934 s E. D., išlo o iného účastníka zmluvného vzťahu - menovca a bratranca prarodiča žalovaného v 38. rade - H. Y., ktorého manželkou bola B. Y., rod. F.. Oná dobromyseľnosť sa teda mohla týkať maximálne tak iných právnych predchodcov (Y.), ale netýkala sa dotknutých predchodcov žalovaného v 38. rade. Nemožno prehliadnuť, že táto skutočnosť je doposiaľ minimálne

mätúca iba pre žalobcu, prípadne môže byt' mätúca aj pre súd z dôvodov rovnakých mien predchodcov rôznych žalovaných, ale ide o neuralgický bod celého sporu vo vzťahu k žalovanému v 38. rade, ktorý žalobca doteraz nedokáže akceptovať, a ktorý vo svojich podaniach stále opomína. V podrobnostiach možno odkázať na vysvetlenie v bode 4 podaného odvolania a nemá zmysel tieto skutočnosti opakovať. Žalovaný v 38. rade nenachádza rozpor s bodom 5 vyjadrenia žalobcu (k darovacej zmluve) Z. P. , XXXX). Žalobca konkrétne vo svojom vyjadrení uviedol : ,Darovacia zmluva z 21.5.2015 s Z. P. bola zohľadnená vzatím žaloby spať vo vzťahu k nej podaním z 12.9.2016 a žalovaným uvádzané dedičské rozhodnutia po starom otcovi a jeho matke sú zohľadnené vo vlastníckom stave na LV č. XX, ako aj v okruhu účastníkov konania a tomu zodpovedá aj dokumentácia správy katastra." Ak žalobca opakovane uznáva a potvrdzuje správnosť späťvzatia žaloby vo vzťahu k žalovanej Hnatovej, potom je jasné, že by mal vziať späť aj žalobu vo vzťahu k žalovanému v 38. rade. Vlastnícke právo žalovaného v 38. rade totiž vychádza z toho istého nespochybneného vlastníckeho práva (po rovnakom prarodičovi, H. Y.). Ak sám žalobca zohľadňuje, že vlastnícky stav na LV č. XX bol a je správny, uznáva tak aj vlastnícke právo žalovaného v 38. rade a protirečí si vo zvyšku podaného odvolania. Ak žalobca v bode 6 vyjadrenia uviedol , že : „Žalobca udáva, že na poslednom...", asi išlo o zrejmú nesprávnosť a správne mal byť uvedený odvolateľ. Žalovaný v 38. rade má za to, že časť dôkazov, ktorých sa dovoláva v rámci odvolacieho konania, je s ohľadom na , resp. , a , relevantná. Uvádzané tvrdenia žalobcu, že odvolateľ (aj ostatní účastníci) konania súhlasili so žalobou, je možno považovať za hrubé dezinterpretácie (v podrobnostiach viď bo 8 odvolania). Ak žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok zo dňa 26.02.2025 je vecne správny, potom je otázne, prečo proti nemu podal odvolanie. V odvolaní pritom rovnako napáda výrokovú časť rozsudku (výrok III .), ktorý de iure potvrdzuje existujúce vecné práva. V súčasnosti nie je žalovanému v 38. rade známe, žeby žalobca svoje odvolanie stiahol. Žalovaný v 38. rade sa domnieva, že žalobca sa záverečným návrhom v podaní zo dňa 05.06.2025 vlastne zrieka svojho odvolania voči výroku III. napadnutého rozsudku - porov. formuláciu predposledného odseku : „Navrhujeme preto rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolania." Z tejto formulácie je zrejmé, že žalobca svoje odvolanie zužuje iba na výrok II. napadnutého rozsudku týkajúci sa nepriznania trov konania. V tomto kontexte je nutné zopakovať, že súčasťou žalobného petitu skutočne nebol návrh na priznanie náhrad trov konania, takže rozsudok je vo výroku . Vyjadrenie žalovaného v 4. rade (Tajana, s.r.o., Giraltovce) zo dňa 06. 06. 2025 nemožno považovať za relevantné, pretože jeho podiel vznikol až po podaní žaloby na základe darovacej zmluvy od pôvodnej účastníčky konania (Y. Y., L. n/T) a teda nemohol vedieť o histórii vlastníctva ani pomeroch na danej nehnuteľnosti, prípadne ide iba o sprostredkované poznatky či názory. 56. K vyjadreniu žalovaného v 38 sa vyjadril listom žalobca zo dňa 25.09.2025, v ktorom uviedol, že plná moc na zastupovanie pre advokáta ako fyzickú osobu bola udelená 27.5.2024 a zaslaná listom z 3.6.2024, doručená súdu elektronicky 6.6.2024 a dňa 13.11.2024 bola opakovane doručená súdu skonvertovaná. Od 1.1.2024 už právnická osoba AK-TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO : 36859109 nemohla zastupovať žalobcu, lebo stratila oprávnenie na vykonávanie advokácie. Predbežný právny názor nie je záväzný a súd ho môže zmeniť. V tomto konaní tak urobil na základe argumentácie v záverečnej reči a zrejme aj po dôkladnom zvážení všetkých dôkazov po odročení pojednávania na vyhlásenie rozsudku. Podľa uznesenia II.ÚS/12/2024 z 24.1.2024 predbežné právne posúdenie nie je pre súd záväzné, pretože nejde o rozhodnutie súdu (bod 12) K údajnému vlastníctvu prarodiča odvolateľa, H. Y., nar. XX.X.XXXX, trvá žalobca na vyjadrení z 5.6.2025 v bode 3. Aj sám žalovaný odvolateľ potvrdzuje, že v čase podania žaloby nebol zapísaný na LV ako vlastník. Nebol ním ani v priebehu konania a žalovaný v 38. rade tieto skutočnosti ani neuvádzal. Ak v priebehu konania ani žalobca, ani súd a ani nikto z účastníkov o tom nemal vedomosť, nebolo možné sa ani tým zaoberať. V zmysle prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým dokazovanie končí. Podľa sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný v 38. rade neuplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, ale ani do skončenia dokazovania, preto ich v odvolaní už nemôže uplatňovať, aj keby boli jeho tvrdenia pravdivé a preukázané dôkazmi, čo v tomto prípade nie je. Aj pre tvrdenie v bode 4, že išlo o menovca H. Y., platí vyššie uvedené. Ak Z. P. previedla svoj podiel na žalovaného v 38. rade, dôvodne bola voči nej žaloba vzatá späť. V bode 6 vyjadrenia z 5.6.2025 došlo k chybe v písaní, pretože žalovaný v 38. rade tvrdil, že mienil dokazovať. Žiadne z dôkazov, ktoré žalovaný v 38. rade uvádza v odvolaní, nemožno považovať za novoty v zmysle a nemôžu byť vykonané v zmysle , pretože tu nie sú

označené a navrhnuté dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré tento súd nevykonal. Sú to tvrdenia, bez uvedenia dôkazov, ktoré sú uvádzané až v odvolaní. Súd v rozsudku v bode 165 uviedol, ktorí žalovaní súhlasili so žalobou a ako sa ostatní účastníci k žalobe postavili. Pokiaľ žalobca uvádza vo vyjadrení z 5.6.2025 k odvolaniu žalovaného v 38. rade a v bode 9 tohto vyjadrenia, že považujeme rozsudok za vecne správny, je to myslené vo vzťahu k odvolateľovi - žalovanému v 38. rade, pretože sa vyjadroval k jeho odvolaniu. K žiadnemu zrieknutiu sa odvolania týmto vyjadrením nedošlo. Tajana s.r.o. ako žalovaný v 4. rade vstúpila do konania namiesto svojho predchodcu, ktorým bola pôvodne žalovaná Y. Y.. Vstupom do konania prebrala na seba stav v čase vstupu a preto sa oprávnene k veci vyjadrila. Navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného v 38. rade a v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil. 57. Na uvedené reagoval žalovaný v 38. rade listom zo dňa 4.10.2025, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

58. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody - v prípade žalobcu odvolacie dôvody podľa , a a odvolacie dôvody v prípade žalovaného v 38. rade podľa , a , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ). Súd pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením dospel k záveru že odvolaniu žalovaného v 38. rade nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je v napádanom rozsahu (výrok I. ) vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa .

59. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanovil medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v zmysle ustanovenia , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného v 38. rade sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku I. keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

60. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie stranou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom aj podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam vo výroku I. , preto v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil s poukazom na ustanovenie . Odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k výroku I. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od tých záverov súdu I. inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi - žalovanému v 38. rade. Na zdôraznenie správnosti záverov rozsudku v napadanom rozsahu výroku I. sa potom žiada dodať už len nasledovné :

61. Pokiaľ odvolateľ napádal zastúpenie žalobcu advokátom JUDr. Jozefom Tarabčákom, v tomto smere odvolací súd poukazuje, že tento právny zástupca v konaní predložil riadnu plnú moc na zastupovanie dňa 27. mája 2024. Súdu bola táto plná moc doručená elektronicky 06.06.2024. Následne bola dňa 13. novembra 2004 opakovane súdu doručená skonvertovaná plná moc v elektronickej podobe. Právnická

osoba, AK - Tarabčák s.r.o., IČO : 36859109 od 01.01.2024 nemohla zastupovať žalobcu, pretože stratila oprávnenie na vykonávanie advokácie.

62. Pokiaľ odvolateľ namietal, že po predbežnom právnom posúdení veci súd uvádzal, že sa žaloba javí ako nedôvodná a následne v rozhodnutí vo veci samej žalobe vo výroku I. vyhovel, odvolací súd k tomuto uvádza, že svojím predbežným právnym posúdením súd I. inštancie nie je viazaný pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci. K tomu je potrebné dodať, že aj v prípade, ak súd postupuje podľa a označí určité skutkové tvrdenia ako sporné a tiež oznámi predbežné právne posúdenie veci, to ešte neznamená, že vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu vyslovuje svoj konečný názor a súčasne to neznamená striktnú viazanosť ním formulovaného predbežného právneho posúdenia veci, čo teda nevyhnutne podporuje záver, že ani dodržanie tohto postupu nezbavuje strany sporu povinnosti byť v spore aktívne a predkladať v ňom také dôkazy, ktoré podporujú a dokazujú nimi tvrdené skutočnosti. Účelom predbežného právneho posúdenia však je, aby sa účastníci mohli vyjadriť, doplniť tvrdenia alebo navrhnúť dôkazy. Predbežné právne posúdenie však nie je rozhodnutím vo veci samej, nemá ani záväznosť rozsudku, môže sa zmeniť, ak súd dospeje k odlišnému právnemu názoru. Na druhej strane platí, že súd by nemal účastníkov prekvapiť rozhodnutím založeným na úplne inom právnom základe, ku ktorému sa nemohli vyjadriť a súčasne musí účastníkom vytvoriť priestor, aby sa k novému právnemu posúdeniu vyjadrili, pokiaľ by sa výrazne odchýlil od svojho predbežného právneho názoru. V danom prípade nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces účastníkov konania, keďže celé konanie pred súdom I. inštancie sa viedlo vo veci určenia vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam a v rámci celého dokazovania sporové strany mali možnosť sa k predmetu dokazovania aj k predmetu konania riadne vyjadriť. Tým, že súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej vyhovel nároku, neporušil právo účastníka na spravodlivý proces, pretože svojim predbežným právnym posúdením veci súd nebol viazaný.

63. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na nové skutočnosti vo vzťahu k dokazovaniu vlastníckeho práva na parcele číslo XX LV č. XX k. ú. H., kde poukazoval na nové skutočnosti - podľa neho žalobca ani jeho právny zástupca neuvádza ďalšiu rodinu Y., jeho starého otca H. Y., narodeného XX. septembra XXXX a prikladá k tomu dôkazy, z ktorých odvodzuje rozdielne právne nástupníctvo, ako bolo určené súdom prvej inštancie: K tomuto odvolací súd uvádza, že sa v prípade týchto odvolacích námietok jedná o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní. Sú to nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy, nová procesná obrana, ktorú účastník predkladá až v odvolaní, respektíve počas odvolacieho konania. Takýto postup však až na zákonné výnimky nepripúšťa. V sporovom konaní podľa platí, že odvolacie konanie nie je určené ako „druhé kolo dokazovania“. Novoty sú prípustné len vo výnimočných prípadoch, ktoré sú vymedzené v . Novoty v odvolacom konaní možno použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom I. inštancie. Ak však účastník mohol určitý dôkaz alebo tvrdenie predložiť už na súde I. inštancie, neurobil tak, v odvolacom konaní ich úspešne uplatniť nemôže. V predmetnej veci nič nebránilo túto odvolaciu argumentáciu žalovanému v 38. rade uplatniť v konaní pred súdom I. inštancie. Keďže tak neurobil odvolací súd konštatuje neprípustnosť odvolacích novôt, a na tieto dôvody odvolací súd v rámci preskúmavania rozsudku súdu prvej inštancie ako na procesne neprípustné, neprihliadal.

64. Pokiaľ odvolateľ poukazuje, že mienil tieto skutočnosti dokazovať na poslednom pojednávaní súdu dňa 26.02.2025, odvolací súd uvádza, že ani takéto uplatnenie dôkazov pred súdom prvej inštancie by nebolo včasné. Podľa strany sú povinné prostriedky procesného útoku uplatniť včas. Prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uznesením súdu prvej inštancie, ktorým bola doručená na vyjadrenie žaloba žalobcu žalovanému v 38. rade bol na tieto následky žalovaný v 38. rade riadne poučený. Ani zo zápisnice z pojednávania pred súdom I. inštancie nevyplýva, žeby tieto dôkazné návrhy žalovaný včas prezentoval.

65. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v predmetnej veci , žalobca podaným odvolaním napadol výroky II. a III. rozsudku súdu I. inštancie. Odvolací súd po preskúmaní tohto odvolania dospel k záveru, že je odvolanie žalobcu dôvodné a zistil, že sú dané dôvody podľa , pre ktoré odvolací súd zmenil

rozsudok súdu I. inštancie svojím výrokom III. vo vzťahu k výroku III. rozsudku súdu I. inštancie a svojím výrokom II. vo vzťahu k závislým výrokom II. a IV. rozsudku súdu I. inštancie.

66. Žalobca v podanom odvolaní voči výroku III. namietal, že súd I. inštancie odôvodnil tento zamietavý výrok tak, že žalovaní v 18. až 36. rade nie sú zapísaní ako vlastníci a na ich strane chýba pasívna vecná legitimácia, pretože nie sú nositeľmi hmotného vlastníckeho práva, čo žalobca rozporoval v súvislosti s tým, že sú právnymi nástupcami po poručiteľovi, ktorý je zapísaný na LV č. XX k.ú. H. pod B XX, B XX. Odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia námietka žalobcu je dôvodná. J. B XX a B XX je zapísaný v podiele X/XX a X/XX E. Y., narodený XX. júla XXXX, ktorý zomrel XX. januára XXXX, po ktorom bolo dedičstvo prejednané pod D XXX/XX, nie však predmetná parcela číslo XX a dedičmi sú žalobcovia uvedený v žalobe pod XX až 19. rade a za nebohého syna E. Y., zomrelého 31. mája 2014 jeho deti a manželka žalovaný v žalobe pod 20 až 24 rade a za syna E. Y. narodeného XX. augusta XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, žalovaný v XX. až XX. rade v žalobe. Pokiaľ bola žaloba zamietnutá a vo vzťahu k dedičom po nebohom E. Y., narodenom XX. júla XXXX, ktorí boli v žalobe uvedený pod číslom 15 až 35 ( v rozsudku sú vedení ako žalovaný v 18. až 36. rade) , tento zamietavý výrok (III.) súdu I. inštancie voči týmto žalovaným je nesprávny, pretože E. Y., narodený XX. júla XXXX je stále zapísaný na LV č. XX a hociktorý z týchto dedičov môže byť po ňom nositeľom tohto majetkového práva. Účastníci konania, ktorí boli v žalobe uvedení pod číslom 15 až 35 a v rozsudku sú uvedení ako žalovaní v 18. až 36. rade sú preto potenciálni nositelia tohto majetkového práva ako dedičia, a preto u nich pasívna vecná legitimácia daná je. Keďže súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil v tomto smere, odvolací súd svojím výrokom III. zmenil rozsudok súdu I. inštancie medzi žalobcom a žalovanými v 18. až 36. rade tak, že aj vo vzťahu k nim zopakoval výrok určujúci vlastníctvo žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnosti uvedenej v rozsudku súdu I. inštancie vo výroku I. - novovytvorenej parcele č. XXX/XX, k.ú. H..

67. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť súvisiacich výrokov o trovách konania, odvolací súd vec takto právne posúdil: Pokiaľ odvolateľ namietal aplikáciu , teda to, že súd I. inštancie videl vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom podľa odvolateľa sa jedná o prekvapivé rozhodnutie v tomto smere, pretože neumožnil žalobcovi, aby sa k tomu vyjadril, k jeho zámeru a dôkazom, z ktorých hodlal vychádzať . k tomuto odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že táto procesná vada bola zhojená už tým samotným postupom, že v rámci odvolacieho konania bolo poskytnutý dotknutej strane plnohodnotný procesný priestor na prednesenie skutkových a právnych argumentov k podmienkam a s týmito sa odvolací súd zaoberal. K tomuto odvolací súd uvádza, že účelom zákazu prekvapivého rozhodnutia je primárne ochrana kontradiktórnosti . Ak samotné odvolacie konanie vytvorí procesný priestor na vyjadrenie - najmä tým, že účastník v odvolaní podrobne napadne úvahu o moderácii trov a odvolací súd sa s jeho argumentáciou vecne vysporiada , táto vada sa konzumuje. Najvyšší súd, napríklad v uznesení zo dňa 10.10.2017 uviedol : "tým, že žalobca napadol výrok o náhrade trov konania odvolaním, v ktorom sformuloval svoje výhrady voči aplikácii ustanovenia súdom prvej inštancie, umožnil odvolaciemu súdu posúdiť vecnú správnosť napadnutého výroku a predmetné rozhodnutie buď potvrdiť alebo zmeniť.

68. Vo vzťahu k trovám konania tak pred súdom I. inštancie, ako aj v odvolacom konaní však odvolací súd dospel k záveru, že zákonu zodpovedajúcim postupom je aplikácia , podľa ktorého sa zohľadní úspech sporovej strany vo veci. Na rozdiel od súdu I. inštancie, odvolací súd opätovným preskúmaním veci nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia vo vzťahu k náhrade trov konania pred súdom I. inštancie ani pred odvolacím súdom, nezistiac v predmetnej veci výnimočné dôvody na takýto postup. V predmetnej veci odvolací súd konštatuje že žalobca mal úspech tak v konaní pred súdom I. inštancie ako aj v odvolacom konaní, preto výrokmi II. a IV. rozsudku odvolacieho súdu rozhodol tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1-38 solidárne. Žalobcu je možné považovať za úspešného v tomto konaní. O tej časti pôvodnej žaloby, kde bol žalobca neúspešný, už bolo právoplatne rozhodnuté predchádzajúcim rozsudkom odvolacieho súdu a to aj o jeho povinnosti nahradiť trovy konania žalovanej 1/ , rovnako aplikujúc zásadu úspechu podľa . Vo zvyšnej časti uplatnenej žaloby, ktorá je predmetom tohto konania a odvolacieho prieskumu bol žalobca plne úspešný tak pred súdom I. inštancie ako aj v odvolacom konaní. Preto je daný dôvod na aplikáciu vo vzťahu k žalobcovi tak k trovám konania pred súdom I. inštancie, ako aj trovám odvolacieho konania. Vo vzťahu k žalovaným , odvolací súd ich zaviazal na náhradu trov konania solidárne, pretože tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo podľa , pričom v tomto smere poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR pod sp. zn. -29 a -25.

69. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).