Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-29-2026.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/29/2026
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. (bez ulice), toho času D. E. D. F., G. XX, XXX XX F., proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX A., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom (v súlade s terminológiou používanou v ustanoveniach § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku súd dané podanie žalobcu bude označovať ako „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“, prípadne skrátene „návrh“), ktorý bol na tunajší súd doručený dňa 10.06.2026, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd „blokol predaj“ jeho rodinnej záhrady v oblasti Kira, zapísanej na LV č. XXXXX, parcela číslo 4731/10, ktorá je na jeho bývalú družku (žalovanú). Návrh odôvodnil tým, že žalovaná ho oklamala, žiadala, aby to na ňu prepísal zo svojej dcéry J. B., že si tam postavia spoločný dom. Tvrdil, že písal už aj na kataster, ale ten mu odpovedal, že to môže spraviť len súd, a preto sa obracia na súd, lebo žalovanej išlo len o to, aby to mohla predať a dať ich všetkých do omylu, podviedla ich a nakoľko tú záhradu majú po nebohých rodičoch, žiada aby sa na ňu dala plomba, keďže sa dozvedel, že ju vraj predala a on nechce prísť aj o svoju rodinu, že to dovolil tej podvodníčke. Nakoľko ide o jediný majetok po rodičoch, žiada nariadiť neodkladné opatrenie. K návrhu žalobca nepripojil žiadne dôkazy a žiadne dôkazy v ňom ani neoznačil. 2. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento musel v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, nakoľko z obsahu jeho návrhu (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že domáha sa ním, aby súd žalovanej uložil povinnosť nenakladať (zákaz nakladať) s označenou nehnuteľnosťou, čo však nie je možné, lebo neosvedčil, že označená žalovaná má danú nehnuteľnosť vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii, nakoľko podľa zápisu na liste vlastníctva žalovaná nie je (a ani ku dňu doručenia návrhu súdu nebola) vlastníčkou označenej nehnuteľnosti a nemá k nej aktuálne žiaden právny vzťah.
3. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods. 1 CSP).
4. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
5. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť aj to, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Takéto neodkladné opatrenie, ako to vyplýva už z jeho povahy má nielen zabezpečovací, ale aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami možno uložiť len tomu, kto je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a predpokladom jeho nariadenia preto je osvedčenie, že označený žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Ak žalovaný vec alebo právo nemá u seba, nemá právnu (faktickú ) možnosť s ním nakladať, výrok neodkladného opatrenia by nebolo možné materiálne vykonať. Právna teória i súdna prax sú preto dlhodobo zjednotené na tom, že v prípade neodkladného opatrenia, ktorým sa má uložiť nenakladanie s určitými vecami alebo právami, musí mať žalovaný (osoba, ktorá má byť zaviazaná neodkladným opatrením) reálne vec u seba. Uvedené právne závery právnej teórie (k tomu podporne viď napr. publikácie K. K. C., zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, IURA EDITION, 1997, strana 105 alebo Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2009, 153 s.) sa opierajú aj o roky platnú súdnu prax podľa ktorej súd zamietne návrh na nariadenie predbežného (pozn. dnes neodkladného) opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať s vecou po tom, čo zistí, že žalovaný už túto vec scudzil, a to ešte pred podaním návrhu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. januára 1997, sp. zn. 28Co 26/97.) Rovnako viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.10Co/45/2021, bod 38 odôvodnenia „Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo faktickej alebo právnej dispozícii.“)
9. Uvedené závery sú platné a plne aplikovateľné aj za súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku. K tomu súd poukazuje aj na aktuálny Veľký Komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie, autori Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Praha, C.H.BECK, rok 2022, s.1238 kde vo vzťahu k podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. c) Civilného poriadku je rovnako uvedené, že „Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť.“
10. V tu súdenej veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť už len preto, lebo žalobca neosvedčil, že práve označená žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Neosvedčil, že práve označená žalovaná má predmetnú nehnuteľnosť vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii a že preto práve ona je osobou pasívne vecne legitimovanou pre nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu tvrdil, že predmetná záhrada zapísaná je na jeho bývalú družku H. I., čo nezodpovedá skutočnosti.
11. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. A. (keďže žalobca v návrhu uviedol, že má ísť o záhradu v záhradkárskej osade Kira, ktorá je v A., súd mal za osvedčené, že návrh týka sa nehnuteľnosti v k. ú. A.) vyplýva, že aktuálnym vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra „C“ parcelné
číslo 4731/10 o výmere 800 m2, trvalý trávny porast, je L. M., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, A.. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedená kúpna zmluva a doplnenie návrhu, č. O./XXXX zo dňa 08.06.2026, č. z. XXXX/XXXX.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Žalobca neosvedčil pasívnu vecnú legitimáciu označenej žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ním označená žalovaná už v čase doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu (10.06.2026) nebola vlastníčkou označenej nehnuteľnosti, nemala k nej žiaden právny vzťah, a preto nebolo jej možné uložiť povinnosť s ňou nenakladať. Pre úplnosť treba uviesť, že žalobca nepredložil ani neoznačil ani žiaden dôkaz, ktorým by bolo vôbec osvedčené predošlé právo žalovanej k označenej nehnuteľnosti (list vlastníctva, či scudzovací úkon – zmluvu, ktorou na ňu malo byť prevedené vlastnícke právo).
14. Zodpovedanie otázky vecnej legitimácie súdom je nevyhnutné pri každom rozhodnutí, vždy, a to ex offo, teda aj bez námietky a aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009 „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“
15. Vzhľadom na uvedené, nakoľko žalobca žiadnym dôkazom neosvedčil, že by v čase podania návrhu osobou, ktorá mala predmetnú nehnuteľnosť vo faktickej alebo právnej dispozícii, bola práve tu označená žalovaná H. I., pričom z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXXX pre k .ú. A. vyplýva, že H. I. nie je evidovaná ako vlastník alebo držiteľ danej nehnuteľnosti a jej vlastníkom je iná osoba, ako tu označená žalovaná, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemohol vyhovieť. Len pre úplnosť treba uviesť, že z návrhu a tvrdení žalobcu vyplývajú pochybnosti aj o aktívnej vecnej legitimácii samotného žalobcu, nakoľko uvádza, že malo dôjsť pôvodne k prepisu nehnuteľnosti na žalovanú z jeho dcéry J. B.. Neuviedol, či táto je maloletá, či plnoletá, ani nepredložil žiadne dôkazy na svoje tvrdenia (zmluvu o prevode, vtedajší list vlastníctva a podobne), ale pokiaľ predošlým vlastníkom nehnuteľnosti skutočne nemal byť žalobca, ale jeho dcéra, potom by na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nebola osvedčená ani len aktívna vecná legitimácia samotného žalobcu.
16. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP).
17. V danom prípade podľa názoru súdu nebol osvedčený základný predpoklad pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia, ktorým je osvedčenie reálnej držby spornej veci žalovanou, nakoľko, ako už súd uviedol, povinnosť nenakladať s vecami alebo právami možno uložiť len tomu, kto je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a predpokladom jeho nariadenia preto je osvedčenie, že označený žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii, čo tu osvedčené nebolo. Žalobca žiadal „bloknúť predaj“ nehnuteľnosti žalovanou, avšak v čase, kedy bol súdu doručený návrh, nehnuteľnosť, ako vyplýva z listu vlastníctva, predaná bola, preto nebolo možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie žiadané žalobcom. Ak malo dôjsť k ujme na právach žalobcu, jeho dcéry či rodiny konaním označenej žalovanej, potom vzhľadom na súčasný stav (kedy žalovaná
vlastníčkou označenej nehnuteľnosti nie je) na nápravu musí zvoliť žalobca iné právne prostriedky než ním navrhované neodkladné opatrenie.
18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.
19. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
20. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol, a to podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mala plný úspech žalovaná, preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú (návrh ani uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa jej v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP ani nedoručujú), preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.