Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/4/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 726/24, 971 01 Prievidza, IČO: 56 478 062 a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. XX/X, (Obec I.), o návrhu otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. -33 zo dňa 17. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. -33 zo dňa 17. marca 2026 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol, že: „Nariaďuje výkon rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -42 zo dňa 30.07.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2025.“

2. Otec maloletého podal na okresnom súde dňa 10.12.2025 návrh na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -42 zo dňa 30.07.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2025 a odôvodnil hotým, že s maloletým nebol už tri mesiace a ani s ním netelefonuje, nakoľko matka maloletému zakazuje stretávať sa s otcom.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -42 zo dňa 30.07.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2025, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 10.00 hod. a počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od 25.12.2025 od 10.00 hod. do 26.12.2025 do 14.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme od matky v čase na to určenom pred bydliskom maloletého a odovzdá matke v čase na to určenom pred bydliskom maloletého. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.11.2024 č. k. -28 v časti týkajúcej sa stretávania sa maloletého s otcom. Dňa 29.12.2025 sa na úrad dostavila matka maloletého, ktorá okrem iného uvádzala, že neumožňuje stretávanie synovi s otcom, má strach o syna a nedôveruje otcovi. Stále má podozrenie, že berie drogy. Matka nesúhlasí so stretávaním otca s maloletým a nevidí význam v odbornom poradenstve. Jediné, čo by zlepšilo zdravotný stav otca, je liečenie. Terénnou sociálnou prácou v domácnosti matky bolo zistené, že matka spolu so synom a so svojím partnerom obýva trojizbový byt v jej osobnom vlastníctve. Hygiena v domácnosti bola na požadovanej úrovni, maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre uspokojovanie svojich potrieb. Matka uviedla, že pracuje ako administratívny pracovník v spoločnosti B., I..

4. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že pohovor s maloletým bol vykonaný bez prítomnosti iných osôb v domácnosti matky. Maloletý A. súhlasil, aby bol pohovor nahrávaný, zároveň, aby o uvedených skutočnostiach vedeli rodičia a teta sudkyňa. Počas pohovoru maloletý uvádzal ako sa má, čo dostal na Vianoce, ukázal svoje hračky, rozprával o tom, ako robí komiks. Maloletý bol matkou informovaný o dôvode pohovoru, matka mu mala povedať, že sa bude rozprávať o ocinovi. Ďalej maloletý uviedol, že nevie, kedy bol naposledy s ocinom, ale ocino bol za ním skoro každý deň v škole. Chodí, keď sú na obedoch a on potom asi pol hodinu čaká v družine, potom je s ním pokiaľ nejde na autobus. Na otázku, či by sa chcel s ockom stretávať pravidelne, maloletý odpovedal : “áno“. Na otázku ako by mu to vyhovovalo, uviedol, že: „no tak keď, keď sa mi bude chcieť“. Ďalej na otázku, či by chcel, aby sa rodičia dohodli a ocino zavolal mamine, maloletý uviedol : „áno, ale akože on je chorý teraz ... tak nech si kúpi nejaké lieky a nech nechodí stále v krátkom oblečení takto v zime na bicykli.“ Maloletý A. uviedol, že keď bol u ocina, tak mu bolo dobre, niečo si uvarili, mali nejaký program, ale už si nepamätá čo robili. Ocino mu telefonoval, ale nechápe, prečo mu nevolá. Na otázku, ako by chcel byť s ocinom, maloletý uviedol : “jak vždycky, že jak to bývalo“. Na doplňujúcu otázku, či tam chce aj spávať, maloletý uviedol: „áno, ale iba na jednu noc ... keď budem chcieť ísť domov, tak nech ma zavezie, lebo on vždycky taký, že nie nejdeš domov“. Ďalej uviedol, že chce, aby ho ocino počúval. Maloletý bol počas pohovoru riadne zaopatrený, pôsobil pokojným dojmom, bol bezprostredný. Zároveň úrad uviedol, že pre rodičov v mesiaci august 2025 sprostredkoval odbornú pomoc a rodičia sa zúčastňujú poradenského procesu.

5. Dňa 15.01.2026 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu otca v ktorom uviedla, primárnym dôvodom nerešpektovania uvedeného súdneho rozhodnutia je jej dôvodné podozrenie, že otec v súčasnej dobe aktívne užíva omamné a psychotropné látky. Otec nie je schopný vytvoriť pre maloletého bezpečné a stabilné prostredie zodpovedajúce jeho veku a potrebám. Jej konanie je vedené výlučne snahou chrániť zdravie, bezpečnosť a priaznivý psychický vývin maloletého. Životná situácia otca je dlhodobo komplikovaná, nestabilná a nepredvídateľná. Otec bol v minulosti opakovane závislý od omamných a psychotropných látok a matka má dôvodné podozrenie, že v súčasnej dobe je opäť aktívnym užívateľom omamných a psychotropných látok, nakoľko sa pravidelne pohybuje v spoločnosti bezdomovcov, užívateľov drog, ako aj osôb podieľajúcich sa na ich výrobe a ďalších sociálne neprispôsobivých osôb. Správanie otca voči maloletému považuje za mimoriadne nevhodné a v rozpore s jeho najlepším záujmom. Otec maloletého opakovane a bez predchádzajúceho ohlásenia vyhľadával v školskom zariadení, pričom maloletý viackrát matke uviedol, že sa za otca hanbí, keďže otec zapácha alkoholom. Zároveň uviedol, že pri jednej z týchto návštev mal otec v ruke predmet alebo látku, ktorú označil ako drogy. Maloletý pociťuje v súvislosti s otcom strach a stres. Otec opakovane a systematicky vyhľadáva, ako aj neustále kontaktuje maloletého aj jeho matku, mimo času určeného na styk.

6. Okresný súd s poukazom na , , , , a skutkový stav veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Konanie vo veci výkonu rozhodnutia sa začína na návrh osôb oprávnených na výchovu alebo styk s dieťaťom, alebo z úradnej povinnosti uznesením súdu o začatí konania. Účastníkom konania je maloleté dieťa (zastúpené kolíznym opatrovníkom) a ten, kto je z exekučného titulu oprávneným a povinným. Príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

7. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona a z podaného návrhu otca. S poukazom na zistené skutočnosti, mal okresný súd dostatočne osvedčené, že matka maloletého neplní dobrovoľne a v plnom rozsahu povinnosti, ktoré jej boli uložené vyššie uvedeným vykonateľným súdnym rozhodnutím. Neumožnenie stretávania sa otca s maloletým na základe vykonateľného rozhodnutia by mohlo viesť k nenapraviteľným dôsledkom na ich vzájomnom vzťahu, čo predstavuje vážny zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo byť vychovávané oboma rodičmi. Matka maloletého sa situáciu a problémy nepokúša riešiť a vhodným spôsobom nekomunikuje s otcom maloletého. Vzhľadom k uvedenému okresný súd podľa , nariadil výkon rozhodnutia.

8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie povinná, ktorá namietala, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že okresný súd vychádzal najmä z návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, zo správy ÚPSVaR zo dňa 07.01.2026 a z jej vyjadrenia doručeného súdu dňa 15. 01. 2026. Zdôraznila, že už v tomto vyjadrení podrobne uviedla, že nerealizovanie styku nebolo svojvoľné ani motivované

snahou narúšať vzťah maloletého s otcom, ale bolo vedené výlučne ochranou zdravia, bezpečnosti a priaznivého psychického vývinu maloletého, pričom poukázala na závažné skutočnosti týkajúce sa osoby a správania otca aj psychického stavu dieťaťa a navrhla vykonanie konkrétnych dôkazov, ktoré však súd nevykonal a napriek tomu výkon rozhodnutia nariadil. Na Okresnom súde Prievidza prebiehalo samostatné konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa domáhala obmedzenia práv otca, najmä zákazu styku, prípadne jeho neupravenia, čo považovala za zásadné pre posúdenie veci. Opakovane poukazovala na to, že otec bol podľa jej názoru osobou závadovou, bez stabilného bývania, závislou od omamných a psychotropných látok a osobou s trestnou minulosťou vrátane násilnej a drogovej trestnej činnosti. Napadnuté uznesenie považovala za vecne aj právne nesprávne, keďže súd vychádzal z formalistického záveru o neplnení povinností z jej strany a o možných následkoch neumožnenia styku, bez zohľadnenia všetkých rozhodujúcich okolností. Zdôraznila najmä, že súd pred vydaním uznesenia nevykonal ani jeden z ňou navrhovaných dôkazov a skutkový stav nezistil bez dôvodných pochybností. Navrhla vykonať toxikologické vyšetrenie otca, preverenie jeho pracovného pomeru a pracovnej disciplíny, zisťovanie na základnej škole maloletého ohľadom jeho správania, dopyt na obec E. F. k riešeniu jeho konania, výsluch svedka a preverenie prípadných aktuálnych trestných či priestupkových konaní voči otcovi, avšak súd žiadny z týchto dôkazov nevykonal a bez ďalšieho dokazovania nariadil výkon rozhodnutia.

9. V odvolaní povinná uviedla, že napriek tomu, že všetky navrhnuté dôkazy smerovali k objasneniu existencie ospravedlniteľných dôvodov na jej strane, aktuálnych pomerov otca a posúdeniu najlepšieho záujmu maloletého, súd ich nevykonal, nevysvetlil ich nadbytočnosť ani právnu nevýznamnosť a nevysporiadal sa so skutočnosťami zásadného významu pre bezpečnosť a psychický vývin dieťaťa. Namietala, že súd sa obmedzil na formalistické konštatovanie existencie vykonateľného titulu a jeho neplnenia, pričom rezignoval na preverenie jej závažných námietok, čím riadne nezistil skutkový stav. Navrhla aj pripojenie trestných spisov vedených voči otcovi. Zdôraznila, že jej konanie nebolo svojvoľné, ale motivované ochranou maloletého, najmä vzhľadom na podozrenie z opätovného užívania drog otcom, ktoré odvodzovala z jeho správania, vzhľadu a sociálnych kontaktov, ako aj z jeho nestability, nedostatočných bytových a materiálnych podmienok a neplnenia pracovných a vyživovacích povinností. Uviedla tiež, že otec narúšal školské prostredie maloletého, kde mal pôsobiť nevhodne, a že maloletý sa za neho hanbil, pociťoval stres a strach, čo sa prejavovalo aj psychosomaticky, pričom kontakt s otcom odmietal alebo podmieňoval vlastnou vôľou. Zároveň poukázala na narušený vzťah medzi otcom a maloletým a na opakované neohlásené vyhľadávanie maloletého aj mimo určeného času styku, vrátane príchodov k ich bydlisku.

10. Povinná v odvolaní namietala, že otec opakovane zvonil bez ohľadu na dennú, či nočnú hodinu, dlhodobo sa zdržiaval pred ich domom, čo si vyžiadalo zásahy Policajného zboru, a jeho správanie riešilo aj vedenie obce, poukázala aj na jeho svojvoľnú účasť na podujatí v kultúrnom dome, kde musel zasiahnuť starosta. Zdôraznila, že k týmto tvrdeniam navrhla konkrétne dôkazy, najmä toxikologické vyšetrenie otca, preverenie jeho pracovného pomeru a dochádzky, zisťovanie správania v školskom prostredí, overenie zásahov obce a polície, výsluch svedka a preverenie trestných, či priestupkových konaní, avšak súd sa s nimi nevysporiadal, nevyhodnotil ich ani nevysvetlil, prečo napriek ich obsahu dospel k záveru o splnení podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia. Okresný súd sa nezaoberal ani skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi zo záznamu z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 24. 02. 2026, hoci mali zásadný význam pre posúdenie veci. V tomto zázname matka uviedla, že otec si riadne neplnil styk, naopak maloletého neprimerane vyhľadával v škole, sprevádzal ho a navádzal na odchod za ním. Poukázala, že maloletý sa za otca hanbil, odmietal jeho prítomnosť a označoval ho prezývkami, pričom reagoval na jeho prítomnosť stresom. Zároveň konkretizovala, že otec počas vyučovania nerešpektoval pokyny školy, musel byť vyvedený riaditeľom a prinášal maloletému nevhodné veci, ktoré dieťa odmietalo.

11. Povinná v odvolaní namietala, že otec bol opakovane vykázaný aj z autobusu, pričom vodič mu zakázal sadnúť si pre jeho nevhodný stav, a že maloletému hovoril, aby matku neposlúchal. Uviedla, že sa zdržiaval v blízkosti ich bydliska, sledoval ich a obťažoval, pričom obdobné správanie už riešila aj obec, keď bol vykázaný z kultúrneho domu starostom počas pohrebného podujatia. Zároveň poukázala, že otec nie je s maloletým v telefonickom kontakte napriek určeniu tejto formy styku v rozhodnutí, a že maloletý opakovane uvádzal, že otec zapáchal, bolo z neho cítiť alkohol a mal pri sebe fľašu. Zdôraznila aj časť záznamu, v ktorej sám otec uviedol, že bol vo výkone trestu, bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť, podliehal toxikologickým kontrolám a býval bez nájomnej zmluvy, pričom doplnila, že podľa

informácie zamestnávateľa mal mať problémy s pracovnou disciplínou, absencie a došlo k skončeniu pracovného pomeru. Namietala, že súd tieto konkrétne skutkové tvrdenia síce opísal, avšak bez ich právneho vyhodnotenia, bez vysvetlenia ich významu a bez vykonania alebo odmietnutia navrhnutých dôkazov, čím neumožnil preskúmať, prečo napriek nim dospel k záveru o potrebe nariadenia výkonu rozhodnutia, hoci poukazovali na psychickú záťaž maloletého, narušovanie jeho školského režimu a možné rizikové správanie otca.

12. V odvolaní povinná podala návrh na odklad výkonu rozhodnutia podľa , pričom namietala, že ak súd pristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia, mal v rámci jedného rozhodnutia zároveň rozhodnúť aj o jeho odklade, čo zodpovedá bežnej súdnej praxi pri potrebe ochrany najlepšieho záujmu maloletého. Bez ohľadu na podané odvolanie navrhla, aby súd výkon rozhodnutia odložil, keďže v danom prípade boli splnené podmienky na postup podľa uvedeného ustanovenia. Zdôraznila, že realizácia výkonu rozhodnutia v aktuálnom stave predstavovala pre maloletého vážne riziko zásahu do jeho psychickej stability a priaznivého vývinu, pričom jej konanie nebolo motivované snahou mariť styk, ale ochranou maloletého pred situáciami, ktoré vnímal ako stresujúce, ohrozujúce a nepredvídateľné. Poukázala na konkrétne okolnosti týkajúce sa správania otca, podozrenia z užívania omamných a psychotropných látok, nevhodného správania v školskom prostredí, opakovaného kontaktovania maloletého mimo určeného režimu, ako aj na psychosomatické a emočné prejavy maloletého, pričom tieto tvrdenia neboli riadne vyhodnotené ani dokazovaním overené. Osobitne poukázala na skutočnosť, že na tom istom súde prebiehalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností otca, ktorého predmetom bol aj zákaz, resp. neupravenie styku, čo podľa nej osvedčovalo existenciu zásadného rozporu medzi exekučným titulom a aktuálnym skutkovým stavom, ktorý nebolo možné riešiť mechanickým výkonom rozhodnutia bez predchádzajúceho posúdenia jeho bezpečnosti a vhodnosti. Ďalej uviedla, že poradenský proces rodičov nebol ukončený, čo podľa nej potvrdzovalo potrebu ďalšieho zisťovania skutkového stavu a ochrany maloletého. Do právoplatného rozhodnutia, minimálne do vykonania základného dokazovania a oboznámenia sa so súvisiacim spisom, musí byť výkon rozhodnutia odložený, inak hrozí zásah do psychickej integrity maloletého, ktorý nebude možné následne napraviť. Na podporu svojich tvrdení poukázala aj na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej nariadenie výkonu rozhodnutia automaticky neznamená jeho bezpodmienečné uskutočnenie a súd je povinný skúmať aj dôvody na jeho odklad, najmä ak by výkon mohol mať negatívny dopad na maloleté dieťa.

13. Povinná v odvolaní poukázala aj na relevantnú judikatúru a namietala, že súd nerešpektoval ustálené právne závery, podľa ktorých je potrebné v každej fáze konania o výkone rozhodnutia dôsledne prihliadať na najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom nemožno postupovať len formalisticky na základe existencie vykonateľného titulu (sp.zn. ). Zdôraznila, že súd je povinný priebežne vyhodnocovať, či samotný výkon rozhodnutia je v záujme maloletého, a nemôže mechanicky vychádzať z predchádzajúcej úpravy práv a povinností (NS SR, sp. zn. ). Poukázala tiež na to, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR musí byť záujem dieťaťa posudzovaný komplexne, nielen formálne, ale aj s prihliadnutím na emocionálne väzby a aktuálne prežívanie maloletého ( sp.zn.). Okresný súd sa podľa povinnej v napadnutom uznesení nevysporiadal s konkrétnymi skutkovými tvrdeniami ani so všetkými relevantnými okolnosťami, hoci podľa citovanej judikatúry a zásad mimosporového konania je povinný skúmať individuálnu situáciu dieťaťa, jeho osobné pomery, aktuálny stav a dopady rozhodnutia na jeho psychický a fyzický vývin (NS SR, sp. zn. , ako aj rozhodnutie OS Žiar nad Hronom, sp. zn. ). Namietala, že súd neodôvodnil, prečo považoval výkon rozhodnutia za namieste, hoci predložené tvrdenia poukazovali na psychickú záťaž maloletého, narušovanie jeho režimu a možné rizikové správanie otca. Zároveň zdôraznila, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe je súd povinný pred uskutočnením výkonu rozhodnutia presvedčivo posúdiť nielen porušovanie exekučného titulu, ale aj to, či výkon rozhodnutia je v prospech maloletého dieťaťa, a či jeho realizáciou nedôjde k zásahu do jeho psychickej stability, vyvolaniu strachu, neistoty alebo narušeniu pocitu bezpečia (porov. sp. zn. ). Tvrdila, že v danom prípade súd tieto kritériá nerešpektoval a jeho odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám kladeným na rozhodovanie vo veciach maloletých. Povinná v odvolaní zároveň navrhla, aby súd výkon rozhodnutia zastavil podľa , alternatívne podľa . Uviedla, že po vzniku exekučného titulu nastal taký skutkový a procesný stav, ktorý vylučoval jeho ďalšiu realizáciu v pôvodnej podobe, keďže vyšli najavo závažné okolnosti týkajúce sa bezpečnosti a vhodnosti styku otca s maloletým, aktuálneho psychického stavu maloletého a potreby ochrany jeho priaznivého vývinu. Poukázala najmä na prebiehajúce konanie

vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , ktorého predmetom bola práve úprava výkonu rodičovských práv a povinností otca vrátane návrhu na zákaz alebo neupravenie styku, pričom zdôraznila, že za takejto situácie nemožno bez ďalšieho pokračovať vo výkone rozhodnutia, ktorý by mohol byť v rozpore s najlepším záujmom maloletého. V danom štádiu bolo nevyhnutné najskôr vyriešiť otázku prípustnosti výkonu rozhodnutia v súčasných pomeroch, pričom bola presvedčená, že vzhľadom na existenciu uvedených okolností je výkon rozhodnutia neprípustný, keďže existoval iný dôvod, pre ktorý ho nebolo možné vykonať v zmysle . Zároveň z opatrnosti uviedla, že zistené a tvrdené skutočnosti môžu po vykonaní dokazovania viesť aj k záveru, že po vzniku exekučného titulu došlo k takej zmene pomerov, ktorá spôsobila zánik povinnosti rešpektovať doterajší rozsah styku, a teda by mohli byť splnené aj podmienky podľa . Navrhla, aby súd bezodkladne pripojil spis Okresného súdu Prievidza vedený pod sp. zn. a oboznámil sa s jeho obsahom, najmä s návrhom, skutkovým odôvodnením a navrhnutými dôkazmi, ktoré smerovali k objasneniu aktuálnych pomerov otca a maloletého, keďže tieto skutočnosti považovala za rozhodujúce pre posúdenie ďalšej prípustnosti výkonu rozhodnutia. Konanie o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých nemožno zúžiť na formálne posúdenie neplnenia povinností, pretože rozhodujúcim kritériom musí byť vždy najlepší záujem dieťaťa. Ak po vydaní exekučného titulu vzniknú závažné okolnosti spochybňujúce vhodnosť výkonu z hľadiska zdravia, bezpečnosti a vývinu maloletého, súd ich musí prednostne vyhodnotiť. Namietala, že súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia bez riadneho zohľadnenia jej tvrdení, prebiehajúceho konania sp. zn. a rizík pre dieťa. Nežiadala svojvoľné ignorovanie rozhodnutia, ale poukazovala na potrebu preverenia aktuálneho stavu, dovtedy považovala za opodstatnený odklad výkonu, prípadne jeho neprípustnosť a zastavenie konania. Navrhla, aby Okresný súd Prievidza po prejednaní veci rozhodol tak, že : „- výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. marca 2026, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , sa podľa odkladá až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prievidza sp. zn. alternatívne výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. marca 2026, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , sa vyhlasuje za neprípustný a konanie o výkone rozhodnutia sa podľa , zastavuje. Zároveň povinná navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní takto: - uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. marca 2026, vydané v konaní vedenom pod sp. zn. , sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, - prípadne, napadnuté uznesenie sa mení tak, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia sa zamieta. Povinná navrhuje, aby súd o návrhu na odklad výkonu rozhodnutia rozhodol bezodkladne, keďže podané odvolanie samo osebe nebráni uskutočneniu výkonu rozhodnutia a ďalší postup bez okamžitej procesnej ochrany by mohol mať na maloletého závažné a ťažko napraviteľné následky.“

14. Matka maloletého vo vyjadrení (čl. 65 spisu) uviedla, že správanie otca v poslednom období nadobudlo takú intenzitu, že výkon styku nie je vhodný ani v najlepšom záujme maloletého. Poukázala aj na to, že otec si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, keď za marec výživné neuhradil, čo svedčilo o jeho nestálom a nezodpovednom prístupe. Opísala opakované incidenty, počas ktorých sa otec zdržiaval pri bytovke, vyzváňal, búchal, sledoval maloletého a rušil okolie, pričom polícia musela opakovane zasahovať, napriek výzvam zotrvával na mieste a nerešpektoval pokyny ani jej stanovisko. Uviedla, že pri niektorých situáciách pôsobil ako osoba pod vplyvom drog. Ďalej konštatovala, že bezdôvodne prišiel na súd, čím maloletého rozrušil pred výsluchom, čakal ho pred školou a opakovane narúšal jeho bežný režim. Vyvrcholením bolo, keď sa opätovne zdržiaval pri bytovke a následne neoprávnene vnikol do ich priestoru, čo si vyžiadalo zásah polície a jeho odvedenie. Ide o opakované, stupňujúce sa a nepredvídateľné konanie, ktoré narúšalo pokojné prostredie, bezpečie a psychickú pohodu maloletého, spôsobovalo mu stres a negatívne zasahovalo do jeho vývinu. Dospela k záveru, že otec nie je schopný realizovať kontakt riadnym, pokojným a bezpečným spôsobom, a preto zastávala názor, že pokračovanie styku v súčasnej forme nie je v najlepšom záujme maloletého, pričom žiadala, aby súd na tieto skutočnosti prihliadol pri ďalšom rozhodovaní.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s

) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( a dôvodmi odvolania ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

16. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu konanie bolo začaté návrhom otca - oprávneného na výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, a to rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -42 zo dňa 30.07.2025, právoplatného dňa 04.09.2025, ktorým okresný súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 10.00 hod. a počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od 25.12.2025 od 10.00 hod. do 26.12.2025 do 14.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme od matky v čase na to určenom pred bydliskom maloletého a odovzdá matke v čase na to určenom pred bydliskom maloletého. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.11.2024 č. k. -28 v časti týkajúcej sa stretávania maloletého s otcom.

17. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že: „Nariaďuje výkon rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -42 zo dňa 30.07.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2025.“ Matka v podanom odvolaní namietala, že nerealizovanie styku nebolo svojvoľné ani vedené snahou narúšať vzťah maloletého s otcom, ale bolo motivované výlučne ochranou jeho zdravia, bezpečnosti a priaznivého psychického vývinu. Zároveň poukazovala na závažné skutočnosti týkajúce sa osoby a správania otca, ako aj na psychický stav dieťaťa.

18. Podľa , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

19. Podľa , na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

20. Podľa , súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

21. Podľa , pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia: a) o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, b) o nariadení ústavnej starostlivosti, c) o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu alebo d) o nariadení neodkladného opatrenia podľa , alebo . 7

22. Podľa a proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti.

23. Podľa , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

24. , ktorým sa mení a dopĺňa , došlo k zmene ustanovenia . Táto novela nadobudla účinnosť dňa 01.01.2023, keďže nie je v prechodných ustanoveniach upravená špecifická účinnosť k tomuto ustanoveniu.

25. došlo k zakotveniu obligatórnej povinnosti súdu nariadiť v tomto konaní pojednávanie. Nová právna úprava upravuje povinné osobné stretnutie sudcu s účastníkmi konania na pojednávaní. Právna úprava vychádza z predpokladu, že osobné pôsobenie sudcu ako súdnej autority môže byť zárukou pre vyriešenie veci. Tým sa najmä vytvorí priestor pre zistenie, či skutočne nedochádza k plneniu povinnosti uloženej v rozhodnutí a z akých príčin, vytvorí sa priestor pre otázky sudcu voči účastníkom konania a vzájomné otázky, prípadne aj za účasti maloletého, čo vytvára

predpoklad pre efektívne a priame vyriešenie veci. Súd môže osobným pôsobením v priamom kontakte viesť povinnú osobu k dobrovoľnému plneniu, pričom práve na pojednávaní má priestor oboznámiť účastníkov konania s dôsledkami neplnenia povinnosti uloženej súdom, najmä o možnosti začať ex offo konanie o zmene v úprave osobnej starostlivosti maloletého. Výsledkom pojednávania môže byť aj uloženie mediácie rodičom alebo uloženie povinnosti absolvovať psychologické poradenstvo.

26. Vykonávacie konanie v danej veci sa týka výkonu rozsudku vo veci styku maloletého s otcom. Výnimky uvedené v sa nevzťahujú na tento prípad (nejde o návratové konanie, nariadenie ústavnej starostlivosti, uloženie výchovného opatrenia ani neodkladné opatrenia podľa , alebo ).

27. Keďže povinnosť nariadiť pojednávanie vo vykonávacom konaní je obligatórna, je toto nariadenie pojednávania žiaduce už vo fáze vykonávacieho konania, kedy súd rozhoduje, či výkon nariadi alebo nie. Jej účelom je možnosť osobného pôsobenia konajúceho sudcu pre zistenie, či skutočne nedochádza k plneniu povinností, z akých príčin, čo zabezpečuje efektívne a priame vyriešenie veci.

28. V danej veci prvostupňový súd rozhodoval už za účinnosti tejto novely bez toho, aby vykonal pojednávanie v danej veci. Týmto procesným postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu princípu ústnosti ( ) a princípu priamosti (), keď účastníci boli zbavení možnosti riadne uplatňovať svoje práva vo vykonávacom konaní a to aj s ohľadom na povinnosti súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadom zisťovania dôvodov, pre ktoré nedochádza k plneniu povinností a ich možnosti sa bezprostredne vyjadriť k vykonaným dôkazom. Porušením tejto obligatórnej povinnosti došlo podľa odvolacieho súdu k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivé konanie, ktoré vyplýva z Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky z , resp. a 38 ods. 2 ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

29. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v prvoinštančnom konaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolaciemu súdu pri rozhodovaní absentuje riadne zistený podklad vyplývajúci z nevykonaného dokazovania za súčasného porušenia povinnosti vykonať pojednávanie, ktorého dôsledkom je nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nakoľko vyššie uvedený nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou okresného súdu opätovne vec prejednať v súlade s na nariadenom pojednávaní, a to so zameraním na konkrétne dni, kedy sa mal styk podľa vykonateľného rozhodnutia uskutočniť, či sa uskutočnil a ak nie, z akých dôvodov. Na základe riadne vykonaného dokazovania okresný súd rozhodne v konaní, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvedie, na základe akých dôkazov dospel k svojim záverom. Všetky relevantné skutkové okolnosti potom v rozhodnutí riadne odôvodní postupom v súlade s v spojení s v nadväznosti na tak, aby rozhodnutie bolo náležite odôvodnené a presvedčivé z hľadiska práva na spravodlivý proces. Pri ďalšom postupe je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.