Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-80-2025.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Subarea
6S/80/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Štefánikova tr. 69, 940 01 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OSZP3-2025/040153 zo dňa 04.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.09.2025, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.09.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 30.09.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OSZP3-2025/040153 zo dňa 04.08.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „LOGIPARK 29 – I. etapa“ uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže okamžitý výkon alebo právne následky, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. S poukazom na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti žalobca konštatoval, že tieto je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle § 362 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, pričom rozhodnutie už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Normatívy uvedené v žalobe dôsledne uplatnené neboli, čo spôsobilo vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci samej ako aj vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie o odvolaní s priamym kauzálnym následkom predstavujúcim reálne ohrozenie záujmov životného prostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia z hľadiska verejných záujmov ochrany pred dôsledkami klimatickej krízy a verejných záujmov ochrany vôd z hľadiska zabezpečenia prirodzeného vodného režimu. Zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenia na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.06.2026, doručeným správnemu súdu toho istého dňa, konštatujúc, že správna žaloba bola podaná predčasne, pričom bola tiež podaná proti nesprávnemu rozhodnutiu. Podmienkou prípustnosti správnej žaloby totiž bolo (neúspešné) vyčerpanie riadneho opravného prostriedku. Správna žaloba bola neprípustná a právne irelevantná. Správna žaloba smerovala len proti napadnutému rozhodnutiu ako prvostupňovému rozhodnutiu, hoci existovalo aj rozhodnutie o odvolaní podanom proti napadnutému rozhodnutiu. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 09.06.2026.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.
11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný vážny nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.
12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
15. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“) odôvodnil hrozbou závažnej ujmy a inými vážnymi nenapraviteľnými následkami v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V návrhu však neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého rozhodnutia by mal taký dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú ujmu alebo vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí. K návrhu ani nepripojil žiadne dôkazy a existenciu dôvodov hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí podložil len neurčitými úvahami o možných následkoch výkonu napadnutého rozhodnutia. Zároveň dôvodnosť tvrdení o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Len jednoduché tvrdenie hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia považoval správny súd za nepostačujúce na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a iných vážnych nenapraviteľných následkov v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia nepreukázal.
16. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotné konštatovanie žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom, bolo na osvedčenie splnenia predmetného predpokladu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pochopiteľne nepostačujúce. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
17. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Správny súd sa nimi preto pri rozhodovaní o predmetnom návrhu nezaoberal. Takisto sa správny súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu nezaoberal námietkami žalovaného týkajúcimi sa ním namietanej neprípustnosti správnej žaloby v predmetnej právnej veci. Podľa správneho súdu je totiž potrebné skôr, ako by pristúpil k posúdeniu dôvodnosti týchto námietok, umožniť žalobcovi, aby sa k nim mohol vyjadriť.
18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].