Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76Ek/2508/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. - E. F.. E., o vymoženie 2530,18 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Martišík, ml., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. 266EX 29/25, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Martišík, ml., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. 266EX 29/25 z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 81,78 Eur.

III. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.11.2024, domáhal od povinného vymoženia 2530,18 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza, sp. zn. zo dňa 10.07.2012.

2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd poverením zo dňa 06.08.2025, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Anna Michnicová, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 261EX 337/25.

3/ Súdny exekútor dňa 09.06.2026 predložil súdu v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že: „Týmto podávam žalobu o zastavenie exekúcie : podľa vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie v prospech oprávneného/dodávateľa EOS KSI Slovensko, s.r.0., Pajštúnsko 5, 851 01 Bratislava, IČO : 35 724 803 pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s a unijným právom, pretože mi boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Žiadam predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju ! !!! Za súdom uznanú pohľadávku žiada exekútor n e p r e h ľa d n ým.nej asným a nepreukazným spôsobom navyše aj trovy až 1.466,78 EUR !!! Ako povinná osoba dôrazne podávam jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky ! Spornú pohľadávku neuznávam čo do dôvodu ai do výškv ! Exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu ! 1 Z dôvodu opatrnosti podávam námietku premlčania ! Preto popieram nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazujem pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu spin.5(do/232/2012, ako ai na rozhodnutie

Ústavného súdu SR č.k. ako ai na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k.-19. Zdôrazňujem súdu, že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak mám záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach po 50,00 EUR mesačne až do celkového splatenia a v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s SR, v súlade: ( ďalej ako „OZ" ), zvlášť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach v nich podľa , ale aj iné spotrebitera chrániace ustanovenia, Smernica Rady č.93/13/ EHS z 5.apríla1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách aj v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy, v tomto prípade aj v súlade so o ochrane spotrebiteľa. Poukazujem na : o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. o ochrane spotrebiteľa -Predávajúci ( pozn.v tejto spornej veci veriteľ) nesmie : a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený je verejne známy finančný úžerník, ktorý konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu so mnou v rozpore so zákonmi SR aj EÚ. Pričom ho verejne označujú za viacnásobného finančného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne oklamal aj mňa. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci : a) súd nevykonat dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci; b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je; c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie d súd nezistil, či ide o spotrebiterskú zmluvu; e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktikv; g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Preto popieram nárok oprávneného/dodávateľa v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazujem pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu I sp.zn.5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k.-19. Nikto nemá právo odňať mi ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s podľa ČI.46, ČI.47, ČI.48 a toto právo nemá ani súd. ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byt' vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v ČI. 46 ods.1 inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (). Obsah práva na súdnu ochranu v ČI. 46 ods. 1 nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle ČI. 46 ods. 1 preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ). Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V predmetnej veci: a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci; b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je; c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie; d súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu; e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky; g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS Súd je zo zákona povinný skúmať dôvody exekúcie ako aj samotný exekučný titul. Je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť súd rozpor so zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s súd preskúmava zákonnosť exekúcie, ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov čím bola odňatá ústavná možnosť konať pred súdom. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex off skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce

svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s SR, medzinárodnými dohovormi, iudikatúrou EU priznal žalobcovi ai Plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Odôvodnenie a skutkové okolnosti : Spotrebiteľská zmluva ( ďalej len „zmluva"), podľa ktorej dodávateľ/veriteľ/oprávnený poskytol dlžníkovi /povinnému úver/pôžičku a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Dodávateľ/veriteľ/oprávnený predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a Zmluvu musel podpísať ako celok jedným podpisom a ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa ale najmä ide o zmluvu v rozpore so zákonom z ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ/veriteľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijaterné zmluvné podmienky - neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ČI.3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smerníce je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu. Podľa : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." Podľa „Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako ie uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a iei uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná." Konanie dodávateľa/veriteľa/oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí úveru ako spotrebiterovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ / veriteľ /oprávnený použil nekalé obchodné praktiky: - neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy - použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol nim vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. - nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. - nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ( napr. v rozhodnutiach spis. zn. zo dňa 01.07.2010, spis. zn. zo dňa 26.04.2012 ) vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmj je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny)za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu primeranú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebitera a v takomto prípade Je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu (Krajský súd Prešov, sp.zn. ). Dávam súdu do pozornosti rozsudky: Krajský súd Košice sp.zn.8CoE/64/2012 Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa , .s.p., bez nariadenia pojednávania podľa , a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak podľa i Exekučného poriadku zastavií exekúciu, pretože povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom výkonu exekúcie. Odvolací súd poukazuje na to, že takto zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie () a prípadné nadobudnutie majetku alebo prijmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, či možného uspokojenia pohradávky oprávnenej zo mzdy povinného, ktorú by mohol poberať, ak sa v budúcnosti zamestná, nemajú žiadne reálne opodstatnenie v zistených osobných a majetkových pomeroch povinného a preto sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Podávam námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, preto že: Nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. V Exekučnom príkaze ktorý zaslal súdny exekútor nie je zo strany súdneho exekútora

preukázateľné ani uvedené, z čoho trovy exekúcie, ktoré si uplatňuje pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré voči povinným vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základv upovedomení súdneho exekútora, preto je súd povinný výšku náhrady preskúmať i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu. V upovedomení o začatí exekúcie ako ani v exekučnom príkaze súdneho exekútora nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto žiadam súd, aby výšku náhrady preskúmal i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie je v rozpore so zákonom. Žiadam, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s a unijným právom aby predmetnú exekúciu ZASTAVIL v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Oprávnený je povinný nahradiť trovy konania.“

4/ Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie úvodom poukazuje na § 61n, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2 , § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že povinný neuviedol ani nepreukázal skutočnosti, ktoré by nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené, oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Zároveň si vyčísluje trovy vo výške 81,78 Eur. K žiadosti povinného o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach vo výške 50 Eur oprávnený uvádza, že nesúhlasí s navrhovaným splátkovým kalendárom, čo však povinnému nebráni, aby dobrovoľne vykonával úhrady, čím sa dlžná suma bude ponižovať. K žiadosti povinného o odblokovanie bankového účtu oprávnený uvádza, že nesúhlasí s odblokovaním bankového účtu povinného.

5/ Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8/ Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9/ Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10/ Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

11/ Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

12/ Súd po preskúmaní celého spisového materiálu zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.05.2026 je v poradí druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že povinný môže podať v priebehu konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti resp. dôvody na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších podaných návrhoch, kde platí tzv. koncentračná zásada je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Vzhľadom na to, že povinný doručil súdu v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.05.2026, v ktorom namietal totožné skutočnosti ako v predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18.02.2025, nemožno hovoriť o podaní povinného v zákonom stanovenej lehote (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). Nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ustanovenia § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd takémuto návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť nemohol. Pre úplnosť súd dodáva, že so skutočnosťami namietanými povinným v poradí v druhom návrhu na zastavenie exekúcie, sa exekučný súd vysporiadal v uznesení sp. zn. zo dňa 25.05.2026.

13/ V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -12 zo dňa 21.02.2023, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že obrana povinného v exekučnom konaní je založená na koncentračnej zásade. To znamená, že povinný má povinnosť uplatniť všetky námietky spochybňujúce možnosť vykonať exekúciu už v jej prvom procesnom štádiu a v jedinom procesnom úkone, ktorým je návrh na zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedených skutkových okolností je zrejmé, že povinný podal ďalší návrh na zastavenie exekúcie, avšak po zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, pričom povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd konštatuje, že s ohľadom na uvedené, nie je v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku povinný prihliadať na oneskorene podaný návrh na zastavenie exekúcie.

14/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

15/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

16/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

17/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

18/ Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

19/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

20/ V zmysle § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.

21/ Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.06.2026 uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 81,78 Eur. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej odmeny vo výške 101,25 Eur, odmena za

polovičný úkon predstavuje sumu 50,62 Eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 50,62 Eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2026 (1 x 15,86 Eur) tak predstavujú celkovo sumu 81,78 Eur s DPH, pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

22/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.