Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-2224-2026.pdf
PDF · 84.94 KB
Case nature
Subarea
16Ek/2224/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast. Hrčka - D. - E. D., so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51433842, proti povinnému: DUOPHARM, s.r.o., so sídlom Plechotická 1084/2, 078 01 Sečovce, IČO: 36599051, o vymoženie 10000,00 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31274871, o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov súdneho exekútora n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 03.09.2026, domáhal od povinného vymoženia 10000,00 EUR s prísl.., na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/12/2018 zo dňa 04.02.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2026, vykonateľnosť dňa 01.09.2026, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/112/2025 zo dňa 15.07.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2026, vykonateľnosť dňa 01.09.2026 (ďalej spolu len ako ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 07.09.2026 (o 10h:11m:35s) poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31274871, (ďalej len „súdny exekútor“). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 07.09.2026 (o 10h:14m). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu na základe autorizovaného podania zo dňa 06.09.2026 doručeného súdu dňa 06.09.2026 o 22h:49m:04s, zaevidovaného automatizovaným elektronickým systémom v spise súdu dňa 07.09.2026 o 18h:03m:56s upovedomil súd o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu z dôvodu úhrady celej vymáhanej sumy, a preto požiadal o zastavenie exekúcie. Predmetným podaním oprávnený súčasne oznámil súdu aj skutočnosť neuplatnenia trov exekučného konania.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinnej nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
5. Podľa § 51 ods. 1 Exekučného poriadku ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. Na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie sa primerane vzťahuje ustanovenie § 48 ods. 7.
6. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
7. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)
8. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do momentu začatia exekúcie. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať procesné podmienky vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely zistenia prípadnej existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už nariadenú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. V prípade ak k splneniu vymáhaného nároku dôjde až v čase po začatí exekúcie o účinkoch splnenia vymáhaného nároku rozhoduje podľa § 61f Exekučného poriadku súdny exekútor.
9. Po doručení podania oprávneného súd z úradnej povinnosti opätovne preskúmal spisový materiál a konštatoval, že povinný uhradil vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom v celom jeho rozsahu a to v čase pred začatím exekúcie. Exekučné konanie začalo dňa 03.09.2026. Exekúcia začala dňa 07.09.2026. Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie bolo doručené súdu dňa 06.09.2026, avšak automatizovaným systémom súdu bolo v súdnom spise tohto exekučného konania zaevidované až dňa 07.09.2026 v čase po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj po momente začatia exekúcie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. V predmetnom konaní
boli preukázané okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom v celom jeho rozsahu v čase pred začatím exekúcie, ako aj skutočnosť, že oprávnený riadne upovedomil súd postupom podľa § 51 ods. 1 Exekučného poriadku o existencii dôvodu na zastavenie exekučného konania v čase pred začatím exekúcie, a preto bolo možné konštatovať právny záver, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané nedôvodne, a taktiež samotná exekúcia nezačala dôvodne, keďže v čase jej začatia už odpadol samotný predmet exekučného konania, čím neexistovala ani potreba, aby bol poverený v tejto exekučnej veci súdny exekútor, z ktorého činnosťou okrem osobitných prípadov je aj spojená aj otázka jeho nároku na náhradu trov. Súd opätovne konštatuje, že povinný do času začatia exekúcie dobrovoľne splnil nárok, ktorý mu bol uložený exekučným titulom priamo oprávnenému, a v tejto exekučnej veci oprávnený riadne navrhol zastavenie exekučného konania, a preto predmetné okolnosti zakladajú dôvod na zastavenie exekúcie súdom z úradnej povinnosti.
10. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd z úradnej povinnosti exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
11. S odkazom na § 61l ods. 3 Exekučného poriadku súd pri zastavení exekúcie rozhodol o náhrade trov súdneho exekútora.
12. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
13. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
14. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
15. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
16. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
17. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
18. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
20. Zo strany účastníka exekučného konania na strane oprávneného po upovedomení súdu o neuplatnení nároku na náhradu trov exekučného konania a zo strany účastníka exekučného konania na strane povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho zastúpenia) exekučného konania v súvislosti či už s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, návrhu na zastavenie exekúcie alebo iných trov, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku rozhodovať o týchto neuplatnených nárokov účastníkov exekučného konania.
21. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10)
22. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom od 01.01.2024 náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 EUR a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50 EUR. V danom prípade dôvod na zastavenie exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (keďže nastal pred začatím exekúcie), v čoho dôsledku súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného všeobecného pravidla existujú osobitné výnimky. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. Jedným z prípadoch prenesenia zodpovednosti za úhradu trov súdneho exekútora je nedôvodnosť začatia exekúcie z dôvodu splnenia vymáhaného nároku v čase pred jej začatím a danú skutočnosť možno pričítať oprávnenému. V zmysle § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. Oprávnený v danom prípade nenesie akúkoľvek právnu zodpovednosť za nedôvodne začatú exekúciu, keďže v prejednávanej veci riadne a včas upovedomil súd o zániku vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom v čase pred začatím exekúcie, a súčasne aj navrhol zastavenie exekučného konania. A preto v danom prípade súdnemu exekútorovi odmena a ani náhrada paušálnych výdavkov súdnemu exekútorovi nepatrí.
23. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2, § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, a nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.