Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6S/56/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: WIN-POL s. r. o., IČO: 36 482 978, so sídlom Tolstého 5, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Adriána Kmecová, MBA, advokátka, so sídlom Hlavná 11, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101331920/2021 zo dňa 27.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101331920/2021 zo dňa 27.07.2021 a vec vracia Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) dňa 19.10.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101331920/2021 zo dňa 27.07.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 100421960/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 64 221,08 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a priznať náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

Administratívne konanie

3. Na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 100529494/2017 zo dňa 24.03.2017 vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015. Daňová kontrola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101389788/2018 zo dňa 19.07.2021 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19.07.2018.

4. Správca dane dňa 11.03.2021 rozhodnutím č. 100421960/2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 64 221,08 eur za zdaňovacie obdobie august 2015. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo nepriznanie oslobodenia od DPH z intrakomunitárneho dodania tovaru podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dodávok tovaru maďarskej spoločnosti PhaMerica Magyarországh Kft. Dôvodom nepriznania oslobodenia od DPH bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, konkrétne dôvodné pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný práve odberateľovi uvedenému na vystavených faktúrach, teda právo nakladať s tovarom ako vlastník nenadobudol práve odberateľ uvedený na faktúrach. K tomuto záveru dospel na základe skutkových zistení:

- Prostredníctvom MVI bolo zistené, že na základe vykonanej kontroly za obdobie 2015 (01/2015) boli maďarskou daňovou správou poskytnuté informácie, podľa ktorých konateľ odberateľa bol nekontaktný, neboli poskytnuté dokumenty (konateľ Tamás István Gyorgy je bezdomovcom), spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, podľa dostupných informácií spoločnosť nadobudla tovar zo Slovenska, ale nepriznala žiadne IC transakcie, priznala iba domáce transakcie, ktorých výsledkom je malá daňová povinnosť. Preprava bola zabezpečovaná spoločnosťou K&V Nemzetkozi Fuvarozó Kft., ktorej služby boli objednané žalobcom. Tovar bol doručený do skladu maďarskej spoločnosti Isteni Falatok Kft., ktorá mala zmluvu o skladovaní so spoločnosťou odberateľa. Faktúry boli platené odberateľskou spoločnosťou. Tovar kúpený v mene spoločnosti odberateľa ako zmiznutým obchodníkom bol odpredaný pre maďarskú spoločnosť RES-Care Magyarország Kft. ako ďalšiemu obchodníkovi, ktorý plnil funkciu nárazníka vo fakturačnom reťazci.

- Žalobca mal podľa preverovaných faktúr pre deklarovaného odberateľa dodať tovar v mesiacoch marec – október 2015 (62 faktúr). V elektronickom mýtnom systéme bolo 21 preverovaných motorových vozidiel zaznamenaných v dňoch, kedy sa mala uskutočniť preprava v Ľubiticiach, 41 preverovaných vozidiel bolo zaznamenaných v iných dňoch, nie v dňoch kedy sa mala uskutočniť preprava, resp. prepravy neboli zaznamenané vôbec.

5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe zistení správcu dane nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ tovaru sa stal vlastníkom tovaru. Odberateľ nepriznal za preverované zdaňovacie obdobie žiadne prijaté zdaniteľné obchody od žalobcu, teda nedeklaroval žiadne nadobudnutie tovaru. Tovar nebol predmetom dane v Maďarsku a nebol zdanený v krajine konečnej spotreby. Dôkazy prekladané v daňovom konaní žalobcom neboli dostatočné, a to hlavne kvôli tomu, že skutočnosti zistené správcom dane počas daňového konania a pochybnosti z nich vyplývajúce spôsobujú stav, kedy nie je možné jednoznačne potvrdiť preukázanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarska). Ide hlavne o výsledky MVI, z ktorých vyplýva, že pri posudzovaných zdaniteľných obchodoch nebolo preukázané, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa uvedeného na faktúre.

Súdne konanie

6. Žalobca v správnej žalobe namietal:

- Nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý spočíval v tom, že správca dane a žalovaný dostatočným a zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotili CMR doklady o preprave tovaru predložené žalobcom, keď na základe informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. hodnotili získané informácie všeobecne, a nie každú jednotlivú prepravu zvlášť. Z predložených CMR dokladov je zrejmé miesto a dátum vystavenia, odosielateľ, prepravca, miesto a dátum prevzatia zásielky, miesto doručenia, príjemca, názov, druh a množstvo tovaru. Nakoľko žalovaný CMR doklady nespochybnil, má povinnosť ich uznať ako vierohodný dôkaz o preprave tovaru. Z uvedeného je zároveň nevyhnutné dospieť k záveru, že okamihom, keď motorové vozidlá opustili Slovenskú republiku a vstúpili na územie Maďarska, bol tovar fyzicky prepravený do iného členského štátu. O pohybe tovaru na území Maďarska zároveň svedčia aj EKÁER čísla predložené žalobcom správcovi dane, ktoré predložil ku každej preprave. Žalovaný vo vzťahu k neuskutočneniu prepravy použil neurčité a nejasné vyjadrenia, keď konštatoval, že zo 62 preverovaných prepráv bolo 21 preverovaných vozidiel zaznamenaných v dňoch, kedy sa mala uskutočniť preprava v Ľuboticiach, 41 preverovaných vozidiel bolo zaznamenaných v iných dňoch, resp. neboli zaznamenané vôbec. Absentujú však adresné závery týkajúce sa predmetného zdaňovacieho obdobia.

- Uviedol, že správcovi dane okrem faktúr predložil aj kúpnu zmluvu, zálohovú faktúru, dodací list, potvrdenie o prijatí tovaru v inom členskom štáte, vyhlásenie o preprave, CMR, VIES – kontrola platnosti IČ DPH, doklad o vykonaní prevodu platby. Tým došlo k prenosu dôkazného bremena na správcu dane, ktorý však v konaní relevantným spôsobom nespochybnil žalobcom deklarované skutočnosti (ohľadne realizácie obchodov – dodanie tovaru do zahraničia), v konaní teda nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu.

- Nedostatočné vyhodnotenie vykonaných dôkazov, keď poukázal na to, že svedkovia A. B. a C. A. (skladníci) vo svojich výpovediach potvrdili existenciu tovaru, jeho naskladnenie, potvrdenie dodacích listov aj CMR dokladov, vyskladnenie a odoslanie na prepravu do iného členského štátu. Žalovaný napriek tomu hodnotil ich výpovede tak, akoby svedkovia všetko popreli.

- Nevykonanie dôkazov správcom dane, ktoré žalobca navrhol vykonať preverenie prepravy tovaru prostredníctvom NDS a Maďarskej diaľničnej spoločnosti; vypočuť ako svedkov vodičov vykonávajúcich prepravu; preveriť bankové platby a vypočuť konateľa odberateľskej spoločnosti (za účasti žalobcu). Žalobca namietal, že v konaní opakovane žiadal preveriť vykonanie prepravy, aj prostredníctvom EKÁER čísel, počas vyrubovacieho konania predložil správcovi dane rozbor jednotlivých prepráv tovaru (číslo faktúry, prepravná spoločnosť, miesto vykládky EČV vozidla, meno a priezvisko šoféra, EKÁER čísla).

- Nesprávne právne posúdenie v otázke nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník (ktorý nedostatok konštatoval žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia). Uviedol, že v prejednávanej veci je nespochybniteľné, že došlo k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník na strane žalobcu, ako aj na strane zahraničného odberateľa. K uvedenému záveru je nevyhnutné dospieť na základe skutočností, že došlo k fyzickému naskladneniu tovaru, prepraveniu tovaru (správca dane v záveroch potvrdzuje aj časť prepravy tovaru), ako aj k úhrade vystavených faktúr za dodanie tovaru.

- Namietal použitie odpovedí získaných prostredníctvom MVI ako dôkazov konaní, nakoľko tieto úkony boli vykonané bez akejkoľvej účasti žalobcu. Správca dane tak nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ( ), následne takto získané dôkazy nie je možné považovať za zákonné.

- Vo vzťahu k záverom žalovaného, ktorý dôvodil tým, že odberateľ žalobcu nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom vychádzal z informácií získaných prostredníctvom MVI, keď konštatuje, že žalobca dodal maďarskej spoločnosti syr Trappist, mozarellu, family goldy syrové výrobky, pizzarella syr, jagna syr v celkovej hodnote 2 761 720,43 eur v období . Následne uvádza, že preprava bola zabezpečená spoločnosťou K&V Nemzetkozi Fuvarozó Kft., ktorej služby boli objednané žalobcom, tovar bol doručený do skladu maďarskej spoločnosti Isteni Falatok Kft., ktorá mala zmluvu o skladovaní so spoločnosťou odberateľa PharMerica Magyrország Kft.. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že obchod sa reálne uskutočnil a žalobca má teda nárok na oslobodenie od dane. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť odberateľa mala v relevantnom období platné IČ DPH. Poukázal na to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, keď svoju pozornosť upriamil len na nekonanie odberateľského subjektu (nepodanie súhrnných výkazov, daňového priznania, neodvedenie dane), ktoré pripísal v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na princíp daňovej neutrality a s tým súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

- Namietal, že správca dane nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený žalovaným v poradí prvom zrušujúcom rozhodnutí. Na uvedenú námietku, ktorou žalobca upozorňoval na toto pochybenie správcu dane následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereflektoval.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, pričom žalobné body hodnotil ako nedôvodné, a to z dôvodu, že žalobné námietky sa zhodujú s odvolacími námietkami žalobcu, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

8. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo spolu s výzvou na podanie repliky doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 14.04.2022. Žalobca repliku nepodal.

9. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16.06.2026. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá zotrvala na žalobných námietkach a dôvodoch uvedených v správnej žalobe, pričom zároveň poukázala na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu v skutkovo obdobných veciach žalobcu. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Právne východiská

10. Podľa , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

11. Podľa správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

12. Podľa ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

13. Podľa rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

14. Podľa dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci, bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

15. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou indentifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

16. Podľa platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Právne posúdenie veci správnym súdom

17. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane podľa v medziach žalobných bodov ( a ) a po zistení, že žaloba

bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 64 221,08 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015. Dôvodom bolo nepriznanie práva na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnych dodaniach tovaru maďarskému odberateľovi PhaMerica Magyarország Kft., a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa , pretože: (i) žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný pre deklarovaného dodávateľa, (ii) nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, (iii) deklarovaný dodávateľ nedeklaroval žiadne prijaté zdaniteľné plnenia od žalobcu v predmetnom zdaňovacom období, (iv) tovar nebol predmetom dane v Maďarsku a nebol zdanený v krajine konečnej spotreby.

19. K hmotnoprávnym podmienkam priznania oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru: V zmysle ustanovení zákona o DPH, ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej v smernici o DPH (smernica Rady 2006/112/ES), je dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Účelom právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach tovaru do iného členského štátu upravuje vyššie citované ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle tohto ustanovenia je daňový subjekt povinný preukázať splnenie nasledovných hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane (i) status osoby nadobúdateľa tovaru ako osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (resp. zdaniteľnej osoby), (ii) prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa, ktorý v rámci transakcie koná v postavení zdaniteľnej osoby a (iii) fyzický pohyb - prepravu tovaru do iného členského štátu. Spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje vyššie citované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je pritom treba mať na zreteli ciele smernice o DPH a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 31.01.2023).

20. K relevancii skutkových zistení zahraničnej daňovej správy o nekontaktnosti odberateľa, nepodávaní daňových priznaní z jeho strany, či absencii registrácie pre daň vo väzbe k preukazovaniu splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru už existuje početná judikatúra NSS SR a SD EÚ. K nekontaktnosti odberateľa sa vyjadril SD EÚ v rozsudku C-277/14 PPUH Stehcemp zo dňa 22.10.2015 nasledovne „...nemožnosť v rámci správnych konaní nadviazať kontakt so spoločnosťou neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodaní vo veci samej...“ Vo vzťahu ku skutočnosti, že odberateľ nepodal daňové priznania možno poukázať na rozsudok SD EÚ C-587/10 VSTR zo dňa 27.09.2012: „Čo sa týka okolnosti, že dodávateľ predložil daňové priznanie nadobúdateľa týkajúce sa jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva, treba pripomenúť, že okrem podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno na to, aby sa plnenie označilo za dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie nijakej ďalšej podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28c A písm. a) prvého odseku šiestej smernice preto nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva.“ . Z takéhoto dôkazu možno dospieť výlučne k záveru o nesplnení si povinností odberateľa tovaru vo vzťahu k príslušnej daňovej správe, nie však k absolútnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane dodávateľom tovaru - v tomto smere ide totiž len o indíciu.

21. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú vyššie citované ustanovenia a . Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ. K odôvodneniu žalovaného, že daň v štáte nadobudnutia tovaru nebola odvedená, čím nebola zachovaná neutralita dane, súd uvádza, že skutočnosť, že odberateľ nepriznal nadobudnutie

tovaru, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu a nemôže byť dôvodom neuznania oslobodenia tovaru do iného členského štátu pre nesplnenie materiálnych podmienok.

22. Z uvedeného vyplýva, že samotné spochybnenie odberateľov uvedených na faktúrach nepostačuje pre záver správcu dane o tom, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie oslobodenia od DPH, pokiaľ nebolo preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Samotná okolnosť, že si odberateľ nesplnil vlastné evidenčné a daňové povinnosti ohľadne sporných zdaniteľných obchodov má iba obmedzenú dôkaznú relevanciu k tomu, či sa príslušné zdaniteľné obchody uskutočnili alebo nie. Preto samotné zistenia ohľadne nesplnenia daňových povinností odberateľskou spoločnosťou, ako aj jej nekontaktnosť, či absencia zamestnancov a pod. neposkytujú dostatočný podklad pre záver, ku ktorému dospel žalovaný – nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, konkrétne že odberateľská spoločnosť nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. K uvedenému súd ešte dodáva, že na str. 28 rozhodnutia správcu dane tento konštatuje, že odberateľská spoločnosť (zmiznutý obchodník v reťazci dodaní) následne predala predmetný tovar ďalšej maďarskej spoločnosti, ktorá v reťazci dodaní plnila funkciu nárazníka. Uvedené konštatovanie svojím obsahom nekorešponduje so záverom o tom, že dodávateľská spoločnosť nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník (nakoľko toto je v priamom rozpore s tvrdením, že tovar previedla na inú osobu) a zároveň je v kontexte nesplnenia hmotnoprávnych podmienok uvedené konštatovanie o zapojení do reťazca poznačeného podvodom značne zmätočné.

23. Preprava tovaru:

Otázku prepravy tovaru možno pri posudzovaní nároku na priznanie práva na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru uchopiť buď ako podporný argument k nesplneniu hmotnoprávnej podmienky nenadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník u nadobúdateľa tovaru, alebo posudzované ako samostatná hmotnoprávna podmienka – nepreukázanie prepravy tovaru. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je úplne zrejmé, akým spôsobom žalovaný túto otázku uchopil. V odôvodnení rozhodnutia je táto otázka uchopená iba čiastkovo konštatovaním nepreukázania prepravy tovaru a poukazom na informácie získané od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s.. Žalovaný a správca dane uviedli čísla, v koľkých prípadoch nebola preprava preukázaná, bližšie sa však týmto nezaoberali. Nešpecifikovali nepreukázanie prepravy vo vzťahu k relevantnému zdaňovaciemu obdobiu. Príslušná časť odôvodnenia rozhodnutia neobsahuje vlastné hodnotiace úsudky a závery týkajúce sa získaných informácií získaných z elektronického mýtneho systému. Napadnuté rozhodnutie tak v tejto časti vykazuje vadu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Takéto medzery v právnej úvahe následne bránia záveru o tom, ako mali byť tieto zistenia použité na spochybnenie vykonanie prepráv pri sporných obchodoch.

24. K prenosu dôkazného bremena: V úvode súd poukazuje na základné pravidlá prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní. Subjekt, ktorý si uplatňuje oslobodenie od DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na oslobodenie od DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na podporu svojho tvrdenia správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.

zo dňa 14.11.2018, z ktorého vplýva, že dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“

25. V prejednávanej veci je nevyhnutné dospieť k záveru, že informácie získané prostredníctvom MVI, na ktorých žalovaný založil nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od DPH , neboli postačujúce na relevantné spochybnenie skutočnosti, že deklarovaný odberateľ žalobcu nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Tento právny záver žalovaný bližšie nepodporil ďalšími dôkazmi vykonanými v rámci vlastnej dôkaznej povinnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu.

26. K žalobným námietkam, ktorými žalobca namietal hodnotenie ním predložených, resp. správcom dane vykonaných dôkazov zo strany správcu dane a žalovaného (hodnotenie predložených listinných dôkazov, ako hodnotenie výsluchov svedkov – skladníkov žalobcu), súd v prvom rade uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, že v daňovom konaní nedošlo k prenosu dôkazného bremena spätne na žalobcu, nie je posúdenie tejto žalobnej námietky v prejednávanej veci rozhodujúce. Jednako však súd preskúmal aj túto žalobnú námietku, pričom z odôvodnenia napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že daňové orgány sa hodnoteniu vyššie uvedených dôkazov venovali len v obmedzenom rozsahu. Odôvodnenie rozhodnutia síce obsahuje uvedenie predmetných dôkazov, ich obsahu, avšak následné vyhodnotenie ich relevancie a samotný hodnotiaci úsudok vo vzťahu k záverom o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie oslobodenia od DPH pri predmetných dodaniach tovaru absentuje. Odôvodnenie rozhodnutia v dôsledku uvedeného vyznieva tak, že žalovaný vychádzal pri konštatovaní o nesplnení hmotnoprávnych podmienok výlučne z informácií získaných prostredníctvom MVI (nekontaktnosť odberateľa, nedostatok zamestnancov, informácie o konateľovi odberateľa, nepriznanie dane, ani intrakomunitárnych dodávok tovarov), ako aj nedostatočne analyzovaných informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. (bez konkretizácie vo vzťahu k relevantnému zdaňovaciemu obdobiu), pričom ostatné dôkazy získané v daňovom konaní (vrátene tých predložených žalobcom) nie sú vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach. Súd vychádzajúc z uvedeného, považoval túto žalobnú námietku za dôvodnú.

27. Podľa ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právny rámec pre získavanie informácií od zahraničných daňových správ v rámci členských štátov Európskej únie vytvára nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré je priamo aplikovateľné. Postup správcu dane, ktorým na základe inštitútu MVI získal informácie od maďarskej daňovej správy, ktoré sa týkali priameho zahraničného odberateľa žalobcu, bol teda plne v súlade s vnútroštátnym, ako aj európskym právom, pričom vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia sú takto získané informácie, zákonne získanými dôkazmi v daňovom konaní. Súd na základe uvedeného nepovažoval žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal použitie informácií získaných prostredníctvom MVI v daňovom konaní, za dôvodnú.

28. Žalobca v súvislosti s preukazovaním vykonania prepravy tovaru, namietal nevykonanie dôkazov, ktoré navrhoval vo vzťahu k preukázaniu uskutočnenia prepravy (preverenie EKÁER čísel, vypočutie vodičov vykonávajúcich prepravu tovaru) – ktoré správcom dane neboli vykonané, nakoľko ich nepovažoval za relevantné, resp. návrhy žalobcu na vykonanie dôkazu označil ako nedostatočne konkrétne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že túto námietku žalobca uplatnil aj v podanom

odvolaní, pričom žalovaný sa s ňou vysporiadal na str. 9 a 11 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že EKÁER čísla predstavujú registračné kódy, ktoré v zmysle maďarskej právnej úpravy je nevyhnutné získať registráciou vozidla pred vykonaním prepravy tovaru (teda každú prepravu tovaru je nevyhnutné vopred zaregistrovať a vykonať ju je možné až po pridelení EKÁER čísla). Vzhľadom k tomu, že tieto registračné čísla sa prideľujú vopred pred vykonaním prepravy, nevyplýva z ich preverenia informácia o skutočnom uskutočnení prepravy. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému výsluchu vodičov uvedených na CMR dokladoch, žalovaný poukázal na to, že žalobca v návrhu na vykonanie dokazovania neuviedol identifikačné údaje svedkov, ktorých vypočutie navrhoval, predmetný dôkaz tak nebolo možné vykonať. Súd nepovažoval túto žalobnú námietku za dôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný sa s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov vysporiadal dostatočným spôsobom, ich nevykonanie náležite odôvodnil. Je nevyhnutné súhlasiť s odôvodnením nevykonania navrhovaných dôkazov (výsluchy svedkov), pretože ak žalobca kvalifikovaným spôsobom mieni navrhnúť dôkazy, ktorých vykonanie v daňovom konaní požaduje, je potrebné, aby tieto náležitým spôsobom aj označil. Uvedené spadá pod dôkazné bremeno žalobcu (v situácii, kedy v daňovom konaní došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane späť na žalobcu, k čomu v prejednávanej veci nedošlo, ako súd uviedol v bode 25. odôvodnenia).

29. K žalobnej námietke nerešpektovania právne záväzného právneho názoru odvolacieho orgánu súd uvádza, že podľa sú právne závery vyjadrené v rozhodnutí odvolacieho orgánu záväzné pre prvostupňový orgán. Ide o prejav inštitucionálnej nadradenosti odvolacieho orgánu vo vzťahu k prvostupňovému orgánu, ktorý je vynútiteľný kompetenciou odvolacieho orgánu zrušiť rozhodnutie, ktoré nerešpektovalo jeho právny názor. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva viazanosť odvolacieho orgánu jeho predchádzajúcim právnym názorom, vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí a už vôbec viazanosť správneho súdu takýmto názorom. Inými slovami úlohou správnych súdov v zásade nie je vynucovať dodržiavanie pokynov odvolacieho orgánu zo strany prvostupňového orgánu, a to už vôbec v prípade, ak tento názor zmenil samotný odvolací orgán. Úlohou a poslaním správnych súdov je posúdiť, či výsledné (konečné rozhodnutie), ako výsledok celého administratívneho konania, nezasahuje do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v rozpore so zákonom ( ). Prípadné procesné pochybenia sa stávajú predmetom záujmu správneho súdu až v tom prípade, ak mohli viesť k vydaniu nezákonného konečného rozhodnutia ( ). Nerešpektovanie v zrušujúcom rozhodnutí vyjadreného právneho názoru odvolacieho orgánu prvostupňovým orgánom, pokiaľ bolo v ďalšom konaní opätovne aprobované odvolacím orgánom (došlo k zmene pôvodného názoru), za predpokladu, že nové názory sú riadne odôvodnené, v zásade nepredstavuje takú procesnú vadu, ktorá by mala potenciál vplyvu na zákonnosť konečného rozhodnutia (neoberá účastníka konania napr. o možnosť vyjadriť sa, navrhovať dôkazy, podať odvolanie a dostať odpoveď na svoje námietky). Námietky žalobcu v tomto smere sú preto zjavne bezdôvodné. (k tomu porovnaj aj rozhodnutie NSS SR sp. zn. )

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záverom, že napadnuté rozhodnutie vykazuje vadu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), vadu nedostatočného zistenia skutkového stavu ( ), ako aj vadu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ( ).

31. Záväzný právny názor správneho súdu: Žalovaný opakovane vo veci rozhodne. Prípadnú pochybnosť týkajúcu sa prepravy tovaru zdôvodní konkrétne vo vzťahu ku jednotlivým sporným zdaniteľným obchodom. Splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na oslobodenie od dane u žalobcu posúdi v nadväznosti na závery o rozložení dôkazného bremena uvedené v tomto rozsudku ako aj pri dôslednom posúdení všetkých vykonaných dôkazov vo veci individuálne, tak aj vo vzájomnej súvislosti (svoje posúdenie dôkazov, ktoré žalobca predložil riadne zdôvodní). V prípade, ak by dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane boli vo veci splnené, tak priznanie tohto práva žalobcovi vyhodnotí taktiež v nadväznosti na uplatnenie inštitútu daňového podvodu. V takom prípade dôsledne vykoná a posúdi všetky kroky príslušného testu daňového podvodu, tak ako sú predpokladané ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) zo 6. júla 2006. Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu (C-439/04) a Belgické kráľovstvo proti Recolta Recycling SPRL (C-440/04), D.:D.:E.:XXXX:XX].

32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [ a ]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. ( v spojení s a )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).