Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/18/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Jána Auxta a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, D., štátny občan SR, 2/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, D., štátna občianka SR, obaja žalobcovia právne zast. F. C. G., advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 232 757, proti žalovanému CERAMIC HOUSES EU, s. r. o., so sídlom Ľ. Podjavorinskej 8, Lučenec, IČO: 47 084 065, právne zast. F. A. H., advokátka, so sídlom Dr. Herza 26, Lučenec, v konaní o zaplatenie 25 012,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -882 zo dňa 29. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej v texte „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 11 179,85 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 179,85 Eur od 26. 04. 2021 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). V poradí III. výrokom rozhodol okresný súd o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní a zároveň výrokom IV. vrátil žalobcom zostatok preddavku vo výške 594,76 Eur.

2. Okresný súd konal o žalobe žalobcov 1/ a 2/ (ďalej v texte aj „žalobcovia“), ktorí sa domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 25 012,71 Eur s príslušenstvom titulom odstúpenia od Zmluvy o dielo v zmysle ust. ( ďalej len „“).

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcami ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom, vznikol záväzkovo-právny vzťah, predmetom ktorého bolo vykonanie diela eko-keramického rodinného domu, v poníženom II. stupni vyhotovenia s rozšírením o prvky III. stupňa vyhotovenia. Zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 05. septembra 2020 (ďalej aj „Zmluva o dielo“). Keďže žalobcovia neboli spokojní so spôsobom vykonávania diela, a tiež s časovým sklzom, ktorý vznikol pri výstavbe diela, podaním zo dňa 19. novembra 2020 odstúpili od Zmluvy o dielo a vyzvali žalovaného, aby nevykonával ďalšiu stavebnú činnosť na diele. Okresný súd posúdil odstúpenie od Zmluvy o dielo žalobcami bez uvedenia dôvodu podľa .

4. V konaní nebolo podľa okresného súdu sporné, že dielo do jeho rozhodnutia nebolo ukončené a že žalovaný nemôže použiť rozpracované dielo k zhotoveniu diela pre iných objednávateľov, preto

uzavrel, že žalovaný ako zhotoviteľ diela má právo na zaplatenie vykonaných prác na diele ( ). Okresný súd pri posúdení vykonaných prác vychádzal z odborného vyjadrenia č. 77/2023 znalca Ing. Ivana Čierneho (ďalej v texte aj „odborné vyjadrenie“), ktorý určil zrealizované stavebné práce a dodávky na stavbe rodinného domu žalobcov v celkovej výške 50 851,76 Eur s DPH. V konaní taktiež nebolo sporné, že zo strany žalobcov jednotlivými platbami bola žalovanému za práce uhradená suma 62 031,61 Eur. Okresný súd preto považoval rozdiel vo výške 11 179,85 Eur za dôvodný nárok žalobcov voči žalovanému, keďže ako objednávatelia uhradili vyššiu sumu ako je zistený odhad hodnoty zhotoviteľom - žalovaným vykonávaných stavebných prác a dodávok, titulom vydania bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

5. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil, že cena diela bola medzi stranami sporu dohodnutá v Zmluve o dielo vo výške 77 147,14 eur s DPH, a nie v zmysle dodatku č. II., ktorý nebol zo strany žalovaného podpísaný. Akcentoval ale, že dohodnutá cena diela nemala vplyv na predmet sporu, a preto ani v tomto smere námietka zo strany žalovaného, že žalobcom bola poskytnutá zľava z ceny diela, nemá vplyv na predmet sporu. Podstatným je, že aplikácia ust. predpokladá, že žalovaný má nárok len na sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané do času odstúpenia žalobcov od zmluvy. Podľa názoru okresného súdu nemožno vychádzať pri určení ceny práce už vykonanej z východiskovej hodnoty nehnuteľnosti, ale je potrebné vychádzať z ceny zrealizovaných stavebných prác a dodávok na stavbe rodinného domu žalobcov zhotoviteľom stavby - žalovaným, ktoré určil znalec v odbornom vyjadrení ako cenu prác žalovaného na diele. V tejto súvislosti okresný súd odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2024.

6. Vo vzťahu k povinnosti objednávateľa (žalobcov) nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady v zmysle ust. , okresný súd za takéto náklady, ktoré si žalovaný v konaní uplatnil, nepovažoval. Uvedené odôvodnil tým, že náklady, ktoré si žalovaný vyúčtoval vo výzve zo dňa 22. februára 2021, nepovažoval za priame náklady, ktoré vznikli žalovanému z titulu odstúpenia od Zmluvy o dielo žalobcami. Pokiaľ by súd uvedené náklady, ktoré žalovaný požaduje od žalobcov vo výške 5 379,43 Eur posúdil ako obranu žalovaného, na túto by taktiež v zmysle záverov odborného vyjadrenia nemohol prihliadnuť, nakoľko neuhradené časti faktúr a z toho plynúce zmluvné pokuty, resp. úroky z omeškania boli zahrnuté vo vyčíslených dodaných prácach v odbornom vyjadrení znalca. Žalovaný má však právo len na zaplatenie prác od objednávateľa, ktoré už boli vykonané. Pokiaľ práce neboli vykonané, žalovaný ako zhotoviteľ diela na ich zaplatenie právo nemá, a nemôže si preto z tohto titulu uplatňovať k nim prináležiace úroky z omeškania, resp. zmluvnú pokutu. Pokiaľ si naviac žalovaný uplatňoval od žalobcov réžiu/škodu 10 % z nedodanej časti podľa bodu 7.8 Zmluvy o dielo, malo by ísť podľa tejto zmluvy o náklady súvisiace so spracovaním dokladov súvisiacimi s požadovanými zmenami z každej menenej čiastky. V konaní však podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by žalobcovia ako objednávatelia vyvolali akékoľvek zmeny počas realizácie Zmluvy o dielo. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedeným nákladom, ktoré by súviseli so spracovaním dokladov ohľadne akýchkoľvek zmien počas realizácie diela navrhnutých žalobcami.

7. Námietku žalovaného k odbornému vyjadreniu vo vzťahu k tomu, že znalec neurčil cenu realizovaným dodávok, ale určil cenu nezrealizovaných dodávok a odpočítal to od stanovenej ceny, a nie od zmluvných cien, okresný súd nepovažoval za dôvodnú a odôvodnil, že znalec určil hodnotu nezrealizovaných prác žalovaným vo výške 14 952,78 Eur a súčasne ale určil aj hodnotu zrealizovaných prác vo výške 50 851,76 Eur. Z výsluchu znalca na pojednávaní podľa okresného súdu vyplynulo, že pri určení hodnoty vykonaných prác na diele vychádzal z cien, ktoré sú uvedené v Zmluve o dielo, v prílohách k Zmluve o dielo. Vysvetlil, že nebolo možné vychádzať z podkladov, ktoré predložil zhotoviteľ (žalovaný), pretože zhotoviteľ mal cenu stanovenú ako „balík“ bez špecifikácie jednotlivých častí stavby a nebola potrebná ani individuálna kalkulácia. Naviac, zhotoviteľ v konaní predložil aj rozbor zmluvne dohodnutej ceny diela, ktorý do odborného vyjadrenia znalec zapracoval.

8. Pokiaľ ide o námietky žalobcov, ako aj vyjadrenie žalovaného k nesprávne osadenému krovu, v tomto smere okresný súd konštatoval, že zodpovednosť za vady diela nebola predmetom tohto konania, naopak, predmetom tohto konania sú nároky z titulu odstúpenia žalobcov od Zmluvy o dielo v zmysle ust. . Okresný súd doplnil, že v tomto smere zo strany žalobcov nebola zmenená žaloba v zmysle , (ďalej v texte „CSP“).

9. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu okresný súd nepristúpil k vykonaniu výsluchu svedkov navrhnutých žalobcami, a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, že tieto dôkazy nevykonal vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania sú nároky z titulu odstúpenia žalobcov od Zmluvy o dielo, v ktorom konaní je potrebné zistiť cenu diela - prác už vykonaných, na ktoré zhotoviteľ, v danom prípade žalovaný, má právo, pokiaľ výsledok prác nemôže použiť inak, teda jednoznačne v danom prípade bolo potrebné stanoviť cenu prác, ktoré boli žalovaným ako zhotoviteľom diela vykonané a ktoré vykonané neboli. Za týmto účelom bolo nariadené odborné vyjadrenie, v rámci ktorého došlo k určeniu ceny prác, ktoré boli vykonané žalovaným a ktoré vykonané neboli. Ak aj žalovaný navrhol vypočuť svedka I. F. J. k cenovému vyčísleniu do času odstúpenia od Zmluvy o dielo, mohli z tohto titulu predložiť znalcovi k vypracovaniu odborného vyjadrenia potrebné podklady od autora a vlastníka technológie. Vypočutie ďalších svedkov považoval preto okresný súd za nepodstatné, nehospodárne. Doplnil, že navrhovaní svedkovia by sa nevedeli vyjadriť k otázke ceny vykonaných prác, resp. nevykonaných prác, ako rozhodným skutočnostiam pre posúdenie nároku žalobcov.

10. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci vyhovel žalobe, čo do zaplatenia sumy 11 179,85 Eur ( ako rozdiel medzi hodnotou zhotoviteľom - žalovaným vykonávaných stavebných prác a dodávok určenou odborným vyjadrením a sumou už zaplatenou žalobcami žalovanému do ich odstúpenia od zmluvy) a vo zvyšku žalobu zamietol.

11. Okresný súd zároveň priznal žalobcom v zmysle , príslušenstvo, ktoré úroky z omeškania uložil žalovanému zaplatiť od 26. apríla 2021, teda odo dňa nasledujúceho, kedy žalovanému uplynula 10 dňová lehota na zaplatenie dlžnej sumy, a to poslednou výzvou žalobcov zo dňa 13. apríla 2021, ktorú prevzal žalovaný dňa 15. apríla 2021.

12. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle ust. , a žalovanému ako úspešnému v prevažne väčšej miere priznal náhradu trov konania spoločne a nerozdielne od žalobcov v rozsahu 10,8 %. Zároveň rozhodol o vrátení nespotrebovaného preddavku na znalečné.

13. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ako aj žalovaný.

14. Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody v zmysle ust. , a . Prioritne namietali, že súd nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena medzi strany sporu. V tejto súvislosti akcentovali, že ide o spotrebiteľský spor, teda žalovaný bol dodávateľom a profesionálom, ktorý na základe Zmluvy o dielo staval pre žalobcov keramický dom. Kľúčovou otázkou, ktorú bolo potrebné podľa nich v konaní vyriešiť je, aká bola hodnota vykonaných prác. Domáhali sa v konaní zaplatenia sumy 25 012,71 Eur s príslušenstvom, pričom pri určení tejto sumy vychádzali z odborného stanoviska stavebného dozoru pána D.. Napriek tomu, že to bol práve žalovaný, ktorý tvrdil a mal preukázať, aká bola hodnota ním vykonaných prác, eventuálne, aké boli jeho náklady, okresný súd zaťažil v tomto smere dôkazným bremenom práve ich ako žalobcov, ktorí z tohto dôvodu následne navrhli znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bolo odborné vyjadrenie. V tomto smere poukázali na skutočnosť, že Zmluva o dielo a v nej uvedené informácie boli aj podľa tohto znalca nedostatočné, čo s ohľadom na autora Zmluvy o dielo - žalovaného bolo potrebné vykladať na jeho ťarchu.

15. Žalovaný podľa žalobcov nepreukázal, aká je skutočná hodnota vykonaných prác, preto mal okresný súd vychádzať zo sumy, ktorú žalobcovia predložili spolu so žalobou. Nesprávne formulovaná Zmluva o dielo mala preto zaťažovať práve žalovaného, ako autora zmluvy dodávateľa a profesionála, ak z tohto dôvodu znalec nedokázal presne určiť hodnotu vykonaných prác. Žalovaný tak podľa nich neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zaťažovalo práve jeho, pritom práve nesprávne právne posúdenie okresného súdu v otázke rozloženia dôkazného bremena zaťažilo konanie a aj výsledné rozhodnutie zásadnou vadou do tej miery, že bolo rozhodnuté inak, ako byť malo. Okresný súd im mal priznať nárok v celosti, a takýmto nesprávnym postupom bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces.

16. Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali, že z odborného vyjadrenia vyplynulo, že súčasťou ohodnocovaných vykonaných prác boli aj vykonané práce spočívajúce v nesprávnom osadení krovu, teda vadne vykonanej práce, keď odstránenie tejto vady bolo ohodnotené na sumu 9 865,93 Eur. V

hodnote vykonaných prác vo výške 50 851,76 Eur bola preto podľa nich nesprávne zahrnutá aj hodnota prác na vadne vykonanom krove. Nespornú vadnosť osadenia krovu okresný súd vo svojom rozhodnutí nijako nezohľadnil. Považujú za nespravodlivé, aby to boli práve oni, ktorí majú znášať všetky negatívne dôsledky vadne osadeného krovu, a napriek ich vadnosti bola v celosti hodnota práce zahrnutá v hodnote vykonaných prác, za ktoré má patriť žalovanému protihodnota. Súd mal podľa nich vychádzať zo sumy 41 038,11 Eur, a nie zo sumy 50 851,76 Eur.

17. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcov bol nesprávny postup okresného súdu, ktorý vychádzal iba z odborného vyjadrenia, a nie aj z jeho doplnenia. Znalec totiž sám konštatoval, že nedisponuje dostatočnými podkladmi od žalovaného, resp., že Zmluva o dielo nie je dostatočne špecifikovaná, preto postupoval v tomto smere podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. . Okresný súd sa s uvedeným dôkazom, doplnením odborného vyjadrenia nevysporiadal, tento dôkaz vynechal bez akéhokoľvek logického dôvodu.

18. Žalobcovia sa v odvolaní nestotožnili ani s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov konania, nakoľko výsledok sporu závisel od komplexného znaleckého dokazovania, ktoré sa týkalo určenia toho, akú majú hodnotu už vykonané práce v zmysle ust. . Sú názoru, že aj v prípade, ak im bola priznaná iba časť nároku, mal im súd priznať plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko potreba vedenia súdneho konania vznikla iba vďaka porušeniu zákona žalovaným, a jeho neochote sa dohodnúť.

19. V zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie aj žalovaný z dôvodov podľa ust. , a . Prioritne namietal, že rozsahom ním vykonaných prác boli všetky žalobcami uhradené platby spotrebované. Z uvedeného dôvodu aj rozporoval závery odborného vyjadrenia, vo vzťahu ku ktorým naďalej namieta nedostatočné zohľadnenie individuálnej kalkulácie nákladov, hoci bola znalcovi preukázateľne sprístupnená a mohla poskytnúť realistickejší obraz o hodnote dodávok. Odbornému vyjadreniu vytýka zároveň aj nesprávnu metodiku výpočtu rozostavanosti, keď znalec nevyhodnotil jednotlivo nacenené komponenty montovaného domu podľa kalkulačných podkladov výrobcu, ale použil univerzálnu metodiku USI, ktorá nie je pre tento typ diela určená a spôsobuje významné skreslenie údajov. Zároveň v odbornom vyjadrení neboli oddelené ceny dodaného a nedodaného diela na základe zmluvnej reality, ale pracovalo sa s tzv. „fikciou“ cien podľa dodatku, ktorý nebol nikdy uzavretý medzi stranami sporu. Znalec v odbornom vyjadrení, podľa žalovaného, vychádzal pri výpočte z nesprávnej jednotkovej ceny druhého stupňa, a zároveň považoval za nesprávnu aj formou výpočtu. Zásadným je pre žalovaného, že znalec nerešpektoval uznesenie súdu, aby stanovil cenu realizovaných dodávok. Na základe takto vykonaných dôkazov potom dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bol jeho nesúhlas s tým, že by nepreukázal, že autorom technológie a projektantom, resp. vlastníkom know-how a licencií k technológii krížom rebrovaným stien RRWS ( ribbed raft wall system) je I. F. J., pričom túto skutočnosť preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré predložil znalcovi. Okresnému súdu vytýkal, že dôkaz výsluchom svedka I. F. J. nevykonal, v dôsledku čoho sa nezaoberal otázkou vlastníckych práv, či technologického know - how zo strany žalovaného, ktorý by mohol ovplyvniť výpočet hodnoty reálne dodaného diela. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietali, že ani jeden z vymedzených odvolacích dôvodov špecifikovaných ust. , , uvedených žalovaným nemá oporu v samotnom texte jeho odvolania. Skutočnosť, že okresný súd nevypočul svedka I. J., nepredstavuje vadu v zmysle ust. , ale jedine vadu podľa ust. . Nakoľko však žalovaný tento odvolací dôvod výslovne neuvádza vo výpočte odvolacích dôvodov, navrhli, aby naň súd neprihliadal, nakoľko odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Naviac, výsluch danej osoby ako svedka by podľa žalobcov nič neobjasnil, nevykonanie tohto výsluchu preto nemožno vnímať ako nesprávny postup súdu. Zároveň žalovaný v odvolaní v konkrétnostiach neuviedol, v čom má podľa neho spočívať nesprávne skutkové zistenie okresného súdu. Odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by poukazovali na to, ktoré skutkové okolnosti boli podľa neho posúdené nesprávne, ani v čom má spočívať údajná nesprávnosť. Žalovaný sa tak v odvolaní obmedzuje len na všeobecné tvrdenia, že súd vec nesprávne skutkovo vyhodnotil. Rovnako podľa nich neobstojí ani ďalší odvolací dôvod žalovaného,

teda, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Absentuje akákoľvek právna argumentácia či citácia príslušných ustanovení zákona, alebo judikatúry, ktorými by tento odvolací dôvod žalovaný podporil. Zároveň sa nijako nevyrovnáva s právnou argumentáciou okresného súdu uvedenou v odôvodnení rozsudku. Navrhli, že keďže odvolanie žalobcu nespĺňa základné zákonné náležitosti, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol.

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ rozporuje námietku žalobcov spočívajúcu v nesprávnom rozložení dôkazného bremena medzi strany sporu s poukazom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Má za to, že každý dokazuje svoje skutkové tvrdenia a z tejto zásady nie je v osobitných ustanoveniach a nasl. pre spotrebiteľské spory upravená žiadna výnimka, a teda žalobcovia, ako tí, ktorí v konaní uplatnili nárok, mali povinnosť výšku nimi uplatneného nároku v konaní dokazovať. Zároveň sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že by neposkytol znalcovi všetky podklady k tomu, aby mohol správne určiť hodnotu vykonaných prác na základe individuálnej kalkulácie, keďže ako sa sám znalec vyjadril na pojednávaní, všeobecná metodika na ocenenie predmetu diela nie je použiteľná. Naďalej vytýka, že znalec nepoužil individuálnu kalkuláciu ním doloženú, a v dôsledku takéhoto postupu znalca tento dospel k diametrálne odlišnému výpočtu hodnoty vykonaných prác oproti prepočtu na základe individuálnej kalkulácie. Nestotožňuje sa s tvrdením, že nepreukázal, aká je skutočná hodnota vykonaných prác, v dôsledku čoho mal súd vychádzať zo sumy, ktorú uplatnili žalobcovia podanou žalobou, pretože len to, že sú spotrebiteľmi, naviac zastúpení v spore advokátom, ich nezbavuje povinnosti predložiť súdu dôkazy na preukázanie opodstatnenosti a výšky ich nároku. Na zistenie jeho výšky bolo nariadené dokazovanie vykonaním odborného vyjadrenia a v procese jeho realizácie poskytol znalcovi všetku potrebnú súčinnosť. Považuje stanovenie hodnoty zrealizovaných prác na diele v odbornom vyjadrení za neakceptovateľné a neprípustné. Naviac sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcov v odvolaní ohľadne krovu, nakoľko napriek tomu, že pri osadzovaní krovu došlo k odchýlke oproti projektovej dokumentácii, túto skutočnosť nie je možné považovať za vadu. Mierne posunutie krovu oproti projektu nie je možné, z hľadiska jeho funkčnosti či možnosti užívania stavby ako celku, považovať za vadu; ide len o estetiku stavby riešiteľnú dodatočným zateplením. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by nejakým spôsobom nápravu posunu krovu oproti projektu žalobcovia riešili, a nevznikli im teda v súvislosti s tým nejaké dodatočné náklady, nie je možné túto skutočnosť považovať za vadu v právnom zmysle. Zotrval preto na svojom stanovisku uvedenom v podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd žalobu žalobcov zamietol ako neopodstatnenú.

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov doplnil, že okresnému súdu nevytýkal to, že nevykonal výsluch navrhnutého svedka, ale to, že nesprávne konštatoval, že nepreukázal, že autorom a projektantom, resp. vlastníkom know-how a licencií technológii krížom rebrovaných stien RRWS je Ing. architekt F. J.. A to napriek tomu, že takýto dôkaz v konaní poskytol, a rovnako navrhol aj vykonanie ďalších dôkazov. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu opakovane akcentoval, že nebola zohľadnená individuálna kalkulácia, ktorú mal znalec k dispozícii, napriek tomu, že iná metodika na určenie hodnoty vykonaných prác neexistuje. Vzhľadom na jeho námietku vo vzťahu k použitému spôsobu určenia hodnoty vykonaných prác znalcom v odbornom vyjadrení má za to, že je možné konštatovať, že okresný súd správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretoval, keď dôsledne nepostupoval v zmysle ust. a nemal v konaní riadne preukázanú sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané.

24. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného konštatovali, že sa žalovaný svojím vyjadrením snaží sanovať ním podané zmätočné odvolanie, ktoré neobsahovalo dostatočné špecifikovanie a odôvodnenie odvolacích dôvodov. Vo vzťahu k výsluchu svedka I. F. J. akcentovali, že predmetom sporu nebolo pôvodcovstvo technológie a uvedená otázka žiadnym spôsobom neurčuje ani neovplyvňuje výsledok sporu. Stanovenie hodnoty čiastočne vykonaného a nedokončeného diela bola otázka skutková, ktorá bola v konaní riešená a vyriešená znalcom, ktorý svoje závery poňal do dvoch písomných výstupov, a to odborného vyjadrenia a jeho doplnenia, pričom udržateľne, odborne a presvedčivo vysvetlil tieto závery aj v rámci jeho výsluchu na súde. Opätovne však žalovaný vo vyjadrení nekonkretizuje a netvrdí, ktoré skutkové zistenie súdu nie je správne. Zotrvali na svojich dovtedajších vyjadreniach.

25. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov a žalovaného, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a a bez nariadenia pojednávania podľa

a contrario rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu podľa , .

26. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolacom konaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je dostatočné, konzistentné, zaoberajúce sa všetkými stranami sporu vznesenými námietkami, preto sa odvolací súd obmedzil na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia ( ). Nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu sa odvolací súd zaoberal aj podstatnými vyjadreniami žalobcov a žalovaného prednesenými v konaní pred okresným súdom, ktoré boli opakovane aj obsahom ich odvolania a k nim uvádza nasledovné:

27. Okresný súd správne založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia platne odstúpili od Zmluvy o dielo v zmysle ust. , v dôsledku ktorého boli povinní zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. V konaní bolo po vykonanom dokazovaní preukázané, že žalobcovia v priebehu realizácie diela viacerými platbami zaplatili žalovanému sumu 62 031,61 Eur, pričom žalovaný ako zhotoviteľ až do odstúpenia od Zmluvy o dielo žalobcami zrealizoval stavebné práce a dodávky na stavbe rodinného domu žalobcov v celkovej výške 50 851,76 Eur. Ak potom žalovaný z tohto dôvodu prijal za vykonané stavebné práce a dodávky od žalobcov ako objednávateľov (do odstúpenia od Zmluvy o dielo) o 11 179,85 Eur viac, správne okresný súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť túto sumu titulom bezdôvodného obohatenia podľa žalobcom a vo zvyšku žalobu zamietol. S uvedeným skutkovým, ako aj právnym záverom okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

28. Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri určení výšky nároku žalovaného na zaplatenie za vykonané stavebné práce a dodávky poskytnuté žalobcom do odstúpenia od Zmluvy o dielo, ak mal za to, že zhotoviteľ ( žalovaný) po odstúpení od Zmluvy o dielo žalobcami, už nemohol po zrealizovaných prácach ich výsledok použiť inak. Dôvodne, vzhľadom na vzájomne si odporujúce tvrdenia strán sporu o výške (sume), ktorá by zodpovedala cene už vykonaných prác a dodávok zhotoviteľom do odstúpenia od Zmluvy o dielo, vychádzal okresný súd z odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom ustanoveným v konaní.

29. Znalec v závere tohto vyjadrenia zároveň konštatoval, že zhotoviteľom nerealizované stavebné práce na diele (bez dodávky a montáže krytiny a klampiarskych konštrukcií - viď Zmluva o dielo), dodávky a montáž okien v štandarde, realizácie kontaktného zatepľovacieho systému s izolantom z minerálnej vlny s povrchovou úpravou ušľachtilá omietka - sú štandardné stavebné práce a nijakým spôsobom sa nedotýkajú montážnych prác a dodávok panelov z kompozitného materiálu, teda nijakým spôsobom sa nezasahuje do úžitkového vzoru číslo 7037. Znalec doplnil, že pre takto zvolený postup nie je potrebná individuálna kalkuláciách pre zistenie hodnoty dodávky prefabrikovaných kompozitných stien, tak ako sa toho dožadoval žalovaný, ktorý uvedené namietal aj v odvolaní. Takýmto postupom mal znalec za to, že bola zachovaná objektivita a nezávislosť výsledku výpočtu na podkladoch dodatočne poskytnutých aj zhotoviteľom. Záverom znalec jednoznačne konštatoval, že zhotoviteľ, teda žalovaný, zrealizoval na stavbe rodinný dom Podkylava stavebné práce a dodávky v rozsahu a v hodnote celkovo vo výške 50 851,76 Eur s DPH, keď súčasne konštatoval, že žalobcami uhradená suma 62 031,61 Eur nezodpovedá zistenému stavu rozostavanosti v zmysle cien dohodnutých v Zmluve o dielo.

30. Ak aj znalec konštatoval vo svojom odbornom vyjadrení, že vzhľadom na strohú definíciu rozsahu diela a ceny diela v Zmluve o dielo uvedenú za stavbu v druhom stupni vyhotovenia vyjadrenú jednou sumou (hoc prvky tretieho stupňa sú definované a „ocenené“ samostatne) nemohol vyjadriť stupeň dokončenosti stavby v percentách alebo iným exaktným spôsobom, bola by táto konštatácia či záver nepodstatným pre posúdenie, v akej výške mal žalovaný ako zhotoviteľ diela nárok na zaplatenie vykonaných, skutočne zrealizovaných a vykonaných prác na diele, až do odstúpenia žalobcov od Zmluvy o dielo. Z ust. totiž vyplýva, že zhotoviteľ má nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, teda zrealizované do odstúpenia od zmluvy. Výšku tohto nároku možno podľa názoru odvolacieho súdu určiť tak negatívnym spôsobom, teda aké práce

zrealizované neboli, alebo pozitívnym spôsobom, teda, ktoré práce boli reálne vykonané a použité. Oba spôsoby výpočtu však musia nevyhnutne viesť k rovnakému výsledku, a to rovnakej sume pomernej časti dojednanej ceny diela. Ak teda žalobcovia v odvolaní namietali, že informácie v Zmluve o dielo boli pre znalca nedostatočné, bolo práve úlohou znaleckého dokazovania určiť výšku nároku žalovaného, a až následne vyhodnotiť, či suma už zaplatená žalobcami do odstúpenia od Zmluvy o dielo, bola alebo nie dostatočná, prípadne, či boli všetky finančné prostriedky žalobcami poskytnuté žalovanému spotrebované, alebo naopak boli nedôvodne vyplatené vo vyššej sume.

31. Okolnosť, že žalobcovia považujú Zmluvu o dielo za uzavretú ako „nesprávne formulovanú“, nespôsobuje jej neplatnosť, či akúkoľvek inú vadu, pre ktorú by nebolo možné ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdiť. V konaní na návrh žalobcov okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, a znalec v odbornom vyjadrení presne určil cenu zrealizovaných prác a dodávok poskytnutých žalovaným až do odstúpenia od Zmluvy o dielo žalobcami a túto určil aj, a teda nie len na podklade Zmluvy o dielo.

32. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že z odborného vyjadrenia vyplynulo, že súčasťou ohodnocovaných vykonaných prác boli aj vykonané práce spočívajúce v nesprávnom osadení krovu, teda vadne vykonanej práce, keď odstránenie tejto vady bolo ohodnotené znalcom na sumu 9 865,63 Eur, a napriek tomu túto sumu okresný súd pri rozhodovaní vo veci samej nezohľadnil, odvolací súd uvádza, že určujúcim časovým okamihom vzniku zodpovednosti za vady je čas splnenia zmluvy, pretože zodpovednosť sa vzťahuje na tie vady, ktoré existovali v čase splnenia zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa však zmluva zrušila od počiatku a na nároky zmluvných strán sa vzťahuje ust. . Na to, aby vznikla zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela musí byť Zmluva o dielo splnená, čo v danom prípade nebola, keďže žalobcovia odstúpili od zmluvy pred dokončením diela. Okresný súd sa preto otázkou vád diela a ich uplatnením alebo neuplatnením, ani splnením notifikačnej povinnosti správne nezaoberal, a aj v tomto rozsahu je jeho odôvodnenie vecne správne.

33. Žalobcovia v odvolaní namietali aj nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý podľa nich nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena medzi strany sporu. Mali za to, že ich okresný súd nedôvodne zaťažil povinnosťou preukázať výšku zrealizovaných prác zhotoviteľom do času, kedy odstúpili od Zmluvy o dielo, a to napriek tomu, že spolu so žalobou pripojili aj odborné stanovisko stavebného dozoru pri realizácii diela. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd dodáva, že v civilnom procese sa dôkazné bremeno chápe ako povinnosť účastníka strany konania preukázať tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba právne dôsledky. Ide o procesnú zodpovednosť, ktorá umožňuje súdu rozhodnúť aj v prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nebola alebo nemohla byť preukázaná z dôvodu nečinnosti účastníka konania. Dôkazné bremeno je teda procesná zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení, pričom jeho nesplnenie vedie k nepriaznivému rozhodnutiu súdu. Žalobcovia v konaní úspešní boli, preukázali svoje tvrdenia o tom, že uhradili žalovanému ako objednávateľovi za vykonané práce na diele až do času kedy od Zmluvy o dielo odstúpili, sumu vyššiu než zodpovedala skutočne zrealizovaným prácam. To, že žalobcovia neboli úspešní v celom rozsahu, nakoľko sa domáhali zaplatenia sumy 25 012,71 Eur s príslušenstvom a bola im priznaná suma 11 179,85 Eur, v dôsledku vykonaného dokazovania odborným vyjadrením, nemožno považovať za porušenie ich práva na spravodlivý proces. Skutkové a právne závery vo vzťahu k výške nároku, ktorý bol priznaný žalobcom ako čiastočne úspešnej strane sporu, boli dôsledkom a vyhodnotením dokazovania v konaní. Ak aj žalobcovia spolu so žalobou predložil odborné stanovisko stavebného dozoru pána D., odborné stanovisko bolo žalovaným v konaní spochybnené, v dôsledku čoho to boli práve žalobcovia, ktorí navrhli znalecké dokazovanie. Žalobcovia až dodatočne v rámci odvolacieho konania namietajú, že mal okresný súd vychádzať výlučne z nimi predloženého odborného stanoviska, a nemal znalca v konaní na ich návrh ustanoviť. Odvolací súd však dodáva, že je to práve súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, ktoré nie, je subjektom, ktorý určuje čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Síce neplatí, že dokazovať skutočností v spore je len povinnosťou žalobcu, v prejednávanej veci žalobcovia pripojili k žalobe odborné stanovisko stavebného dozoru pána D., ktorý ako stavebný dozor posudzoval stupeň realizácie stavby, ktorá je predmetom tohto sporu, avšak jeho obsahom nebolo ustálenie sumy ( ani pozitívne ani negatívne), ktorá by predstavovala cenu zrealizovaných alebo nezrealizovaných prác a dodávok žalovaného ako zhotoviteľa do odstúpenia od Zmluvy o dielo, teda sumu, ktorá by v zmysle pripadala na práce už vykonané. Uvedené odborné stanovisko vychádzajúc zo stupňa rozostavanosti diela všeobecne

obsahovalo záver, že zhotoviteľ vykonal dielo v hodnote 37 018,90 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetom odborného stanoviska predloženého žalobcami spolu so žalobou, nebolo určenie výšky - sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, tak ako to predpokladá právna norma v ust. . Správne tak žalobcovia pristúpili v priebehu konania k návrhu na vypracovanie odborného vyjadrenia znalcom, ktorého závery okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri posudzovaní nároku žalobcov rešpektoval. Nemožno preto prijať ich argument, že nesprávne rozloženie dôkazného bremena viedlo k diametrálne odlišnému výroku rozhodnutia, nakoľko žalobcovia boli v konaní úspešní, aj keď nie v takom rozsahu, ako tvrdili. Naopak v prípade, ak by záver odborného vyjadrenia potvrdil stanovisko žalovaného, že všetky ním prijaté platby od žalobcov v súvislosti s realizáciou diela boli spotrebované, neboli by v konaní úspešnými. Nedošlo tak k neúmernému zaťaženiu dôkazným bremenom jedného účastníka (žalobcov) zo strany okresného súdu, ktorý by nesprávne uplatnil zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a rozhodol v ich neprospech. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zásada, že každý musí preukázať svoje tvrdenia, je v skutkovo a právne zložitých sporoch niekedy ťažko naplniteľná, z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že niekedy jednoducho nie je v možnostiach strany, ktorá niečo tvrdí, svoje tvrdenia preukázať. Ak teda žalobcovia tvrdili, že zaplatili na platbách pri realizácii diela žalovanému viac ako predstavuje cena zrealizovaných prác do odstúpenia od Zmluvy o dielo, okresný súd dôvodne nevychádzal z odborného stanoviska zaoberajúceho sa stupňom rozostavanosti diela. Až na základe odborného vyjadrenia predloženého znalcom, ktorý určil aké práce a v akom rozsahu, v akej výške, boli zrealizované či nezrealizované na diele, bolo možné o nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodnúť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorého sa záver znie: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. Povinnosť strany sporu tvrdiť, má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. V súlade s a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. V prejednávanej veci žalovaný výslovne poprel nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak naopak tvrdil, že v rozsahu, v akom mu boli žalobcami zaplatené zálohové platby za ním zrealizované práce a dodávky do odstúpenia od zmluvy, boli tieto spotrebované. Žalovaný teda poprel skutkové tvrdenie žalobcov, že mu zaplatili o 25 012,70 Eur viac bez právneho dôvodu. Skutková okolnosť, v akej výške boli práce na diele do odstúpenia od Zmluvy o dielo žalovaným skutočne nezrealizované, resp. v akom rozsahu zrealizované neboli, bola práve predmetom odborného vyjadrenia predloženého znalcom, ak odborné stanovisko predložené žalobcami spolu so žalobou takéto závery neposkytovalo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 22. júla 2020. Aj keď sa strana sporu dopustila určitej nedôslednosti pri preukazovaní svojich tvrdení (nevedela inými dôkazmi preukázať presný rozsah ním vykonaného diela a jeho cenu), nešlo o taký prípad neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena, ktorý by mal za následok nesprávny postup súdov spočívajúci v neprípustnom vyvodzovaní negatívnych právnych účinkov pre strany sporu zo zanedbania procesnej povinnosti popri tvrdení protistrany.

34. Nedôvodným je aj odvolací argument žalobcov, že okresný súd vychádzal pri posudzovaní ich nároku iba z odborného vyjadrenia, a nie aj z jeho doplnenia. To, že znalec uznal, že nedisponuje dostatočnými podkladmi od žalovaného, resp., že Zmluva o dielo nie je dostatočne špecifikovaná, nemá žiaden vplyv na to, že okresný súd vychádzal z odborného vyjadrenia predloženého znalcom. Tvrdenie, že sa okresný súd s uvedeným dôkazom doplnením odborného vyjadrenia nevysporiadal, nezodpovedá skutkovému stavu zistenému okresným súdom. Znalec na pojednávaní dňa 7. mája 2024, po tom ako svoje odborné vyjadrenie doplnil, konštatoval, že vychádzal tak z údajov zo Zmluvy o dielo, pričom zhotoviteľom mu bol predložený aj rozbor zmluvnej ceny diela, ktorý bol tiež zapracovaný do odborného vyjadrenia. Znalec sa na pojednávaní dňa 13. mája 2025 vyjadril aj k doplnku č. 1 k námietkam, ktoré boli vznesené zo strany oboch strán sporu, keď poukázal na to, že práve na základe položených otázok zo strany žalobcov určil aj všeobecnú hodnotu rodinného domu, avšak táto nie je predmetom sporu, preto ju netreba brať do úvahy, keďže všeobecná hodnota môže byť nižšia, ako sú aj vykonané práce. Vysvetlil, že v doplnku je cena ako hodnota stavby zistená podľa vyhlášky a v odbornom vyjadrení matematicky vychádzajúc z ceny Zmluvy o dielo po všetkých odpočtoch a prepočtoch. Suma uvedená v odbornom vyjadrení zahŕňa aj krov v stave, v akom bol vykonaný, pričom v doplnku v sume 34 198 Eur nie je zahrnutý krov. Okresný súd preto správne vychádzal z hodnoty zrealizovaných prác vychádzajúc z ceny Zmluvy o dielo a súčasne zahŕňajúcej aj krov v stave, v akom bol vykonaný, nakoľko k realizácii týchto prác došlo a nebolo možné

prihliadať na jeho vady, tak ako je uvedené v bode 32. tohto odôvodnenia. Na jeho záveroch nič nemení ani charakter Zmluvy o dielo ako zmluvy spotrebiteľskej. Žalobcovia neuviedli akým spôsobom by mali byž v konaní pred súdom porušené ich práva ako spotrebiteľov. To, že Zmluvu o dielo vyhotovil žalovaný ako dodávateľ nespochybňuje jej platnosť a účinnosť až do momentu odstúpenia od nej.

35. Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie žalobcov za dôvodné, nakoľko okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ich námietkami už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

36. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, ani v tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody pre zmenu či zrušenie rozhodnutia okresného súdu. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že rozsahom ním vykonaných prác boli všetky žalobcami uhradené platby spotrebované, jeho skutkový a právny záver je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ktoré nespochybnil žiadnym dôkazom. Nepredložil v konaní iné odborné vyjadrenie, posudok, obsahujúci ním tvrdené predpoklady pre záver, že platby uhradené žalobcami boli spotrebované.

37. Opakovane žalovaný v odvolaní namieta nedostatočné zohľadnenie individuálnej kalkulácie nákladov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd výslovne uviedol, že táto bola predložená za účelom vypracovania odborného vyjadrenia znalcovi. Znalec v jeho odbornom vyjadrení uviedol, že pokiaľ aj zo strany žalovaného bola doručená individuálna kalkulácia, táto nebola dostatočná pre individuálnu kalkuláciu ceny pre odborné vyjadrenie. Znalec výslovne konštatoval, že na miestnom šetrení, ktoré bolo 28. februára 2023, mali sporové strany predložiť ďalšie podklady a doklady potrebné pre odborné vyjadrenie, pričom malú časť týchto dokladov predložili obe strany a následne bolo vykonané šetrenie, kedy mal práve žalovaný predložiť všetky ďalšie podklady, o ktorých vedel. Zhotoviteľ však predložil len časť dokladov, časť zaslal emailom. Všeobecnú hodnotu vykonaných prác na diele bolo preto podľa znalca možné určiť vo všetkých ostatných položkách okrem samotnej výroby kompozitných stien. V Zmluve o dielo totiž nebol jednoznačne definovaný rozsah diela. Následne doplnením č. 1 k odbornému vyjadreniu sa znalec vyjadril aj ku kalkulácii nákladov, ktoré zhotoviteľ predložil až na jeho vyžiadanie. Znalec však výslovne poukázal na to, že objednávateľ diela, teda žalobcovia, neboli na začiatku zmluvného vzťahu s touto kalkuláciou oboznámení, resp. kalkulácia nie je ani prílohou Zmluvy o dielo, z dôvodu ktorého nebolo znalcom na kalkuláciu pri riešení zadanej úlohy prihliadané. Vo vzťahu k dodatku č. 1 k odbornému vyjadreniu znalca okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, že v ňom zodpovedal na otázky položené zo strany strán sporu, avšak tieto otázky neboli relevantné pre rozhodnutie v predmetnej veci, ak v danom spore v zmysle treba vychádzať z hodnoty vykonaných prác, a nie určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, resp. jej východiskovú hodnotu. Opakovane žalovaný namietal, že v odbornom vyjadrení neboli oddelené ceny dodaného a nedodaného diela na základe zmluvnej reality, ale pracovalo sa s takzvanou „fikciou“ cien, pričom tak z odborného vyjadrenia, ako aj z jeho dodatku je opakovane akcentované, že znalec nemohol vychádzať z cien uvedených len v Zmluve o dielo, ak táto všetky neobsahovala, pričom práve žalovaný ako zhotoviteľ zmluvu pripravoval. Žalovaný teda spochybňoval závery odborného vyjadrenia, vytýkal, že znalec vychádzal pri výpočte z nesprávnej jednotkovej ceny druhého stupňa, považoval za nesprávnu aj formu výpočtu, napriek tomu v konaní nepredložil odborné vyjadrenie či znalecký posudok, ktorý by jeho tvrdenia a námietky voči odbornému vyjadreniu preukázal. Naopak, znalec bol pred súdom opakovane vypočutý a k námietkam žalovaného, ako aj žalobcov sa vyjadril a poskytol odpovede, na základe čoho dospel v odbornom vyjadrení k jeho záverom prijatým súdom.

38. Žalovaný v odvolaní namietal aj skutočnosť, že v konaní nebola preukazovaná otázka autorstva technológie a projektu, resp. vlastníka know-how a licencií k technológii krížom rebrovaných stien RRVS, a súd nedôvodne nevykonal dôkaz výsluchom svedka I. architekta F. J.. predmetom sporu nebolo pôvodcovstvo technológie a otázka vlastníctva technológie, resp. výsluch autora tejto technológie žiadnym spôsobom nemá vplyv na výsledok sporu. Určenie hodnoty čiastočne vykonaného a nedokončeného diela žalovaným bola otázka skutková, ktorá bola v konaní tak pred okresným ako aj odvolacím súdom posudzovaná cez prizmu odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom, ktorý svoje závery odôvodnil, na dodatočné otázky a námietky zo strany strán sporu zodpovedal tieto i na pojednávaní priamo pred súdom, pričom udržateľne, odborne a presvedčivo vysvetlil tieto závery aj v rámci jeho výsluchu pred okresným súdom. Odvolací súd preto nepovažoval ani odvolanie žalovaného za dôvodné.

39. Okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, keď uložil povinnosť nahradiť trovy konania pomerne v zmysle ustanovenia , , ktorý pomer podrobne ustálil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Okolnosť, že spor vyvolalo konanie žalovaného a jeho neochota sa dohodnúť, nepredstavuje dôvody, pre ktoré by mal byť žalobcom priznaný plný nárok na náhradu trov konania. Pomerné rozdelenie trov je odrazom reálneho výsledku sporu (vydanie bezdôvodného obohatenia) a predstavuje i prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Okolnosti, na ktoré žalobcovia poukazovali v odvolaní, a tá skutočnosť, že potreba vedenia súdneho konania vznikla iba vďaka porušeniu zákona žalovaným a neochote sa dohodnúť, by predstavovali argumentáciu pre aplikáciu ustanovenia , ktoré ustanovenie predpokladá naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať okolnosti týkajúce sa samotného predmetu sporu, ktorým bol nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nebol založený na porušení zákona žalovaným, ale dôsledkom odstúpenia od zmluvy žalobcami. Ani okolnosť, že žalovaný nebol ochotný dohodnúť sa so žalobcami, nepredstavuje výnimočnú okolnosť, pre ktorú by nemal súd posudzovať pomerný úspech/neúspech strán sporu v konaní.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní neboli úspešní žalobcovia, nebol úspešný ani žalovaný, preto ani jednému z nich nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).