Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cb/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou v právnej veci žalobcu: Zafirka, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 982 668, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 188,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 188,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 188,07 eur od 01.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, podanom elektronicky dňa 21.06.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 188,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie svojej žaloby uviedol žalobca skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 03.01.2019 došlo na ulici B. v K. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky D. R. N., EČV: P (poškodené vozidlo), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený U. V. (poškodený). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla X. I., EČV: K v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Držiteľom vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, je L. O.. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. X/XXXX zo dňa 14.01.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky B. iXX, EČV: BL XXXOV. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 25.01.2019, splatnú dňa 25.01.2019, na sumu 450 eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 14.01.2019 do 25.01.2019, t.j. za 12 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 35 eur. V sume 450 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30 eur. Poškodený zároveň dňa 25.01.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla vo výške 450 eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 25.01.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.02.2019, zaslaného žalobcovi, jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 15.02.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 261,93 eur. Žalovaný krátil uplatnený nárok s odôvodnením, že priznáva náklady na prenájom vozidla len počas doby 8 dní, za neprimerané náklady označil 4 dni. Rovnako uplatnený nárok krátil o prevádzkové náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Náklady vo výške 450 eur boli podľa presvedčenia žalobcu vynaložené poškodeným nutne a účelne, keďže po uvedenú dobu bol vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.02.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od dňa 01.03.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje postup žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok 188,07 spočíva v rozdiele sumy 450 eur, uvedenej vo faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého plnenia vo výške 261,93 eur.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v žalobe predložil listinné dôkazné prostriedky, a to: protokol o prenájme náhradného vozidla č. X/XXXX, zmluvu o nájme č. X/XXXX zo dňa 14.01.2019, faktúru č. XXXXXXX, znejúcu na sumu 450 eur, splatnú dňa 25.01.2019, čestné prehlásenie U. V. zo dňa 25.01.2019, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2019, uzatvorenú medzi žalobcom a U. V., oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2019, adresovanú žalovanému, uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 25.01.2019, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.02.2019, výpis z účtu.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 09.07.2019 na základe podanej žaloby a predložených listinných dôkazov žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Podľa jeho tvrdenia faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a neeviduje ho vo svojom účtovníctve. Namietal, že žalobca neuvádza, o aké a ani z . Tvrdil, že, žalobca nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a súčasne vyjadril presvedčenie, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. V tejto súvislosti poukázal na a uviedol, že subjektom zaviazaným na plnenie uvedené v predloženej faktúre bol poškodený a nie žalobca. Poškodený teda predstavoval dlžníka žalobcu, a preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa jeho názoru uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže túto pohľadávku poškodený žalobcovi pred jej cesiou neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Postúpenie pohľadávky považuje žalovaný za rozporné s . V nadväznosti na uvedené k úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. V súvislosti s touto právnou argumentáciou poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2008 a vyvodil, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatný právny úkon podľa z dôvodu neexistujúceho predmetu postúpenia. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného bolo síce uvedené, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise až do doručenia krycieho listu a nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo, a prenájom

náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný a preukázaný, a žalovaný ho považoval za zjavne účelový. Za účelové a irelevantné považoval žalovaný aj tvrdenie, že vozidlo poškodeného muselo byť v autoservise až do doručenia krycieho listu autoservisu, nakoľko autoservis nie je oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného, resp. podmieňovať jeho vydanie doručením krycieho listu poisťovne. Za nedôvodný považoval žalovaný nárok žalobcu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania, a to odkazujúc na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, pričom žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) tohto zákona, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu označil odpor za nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od . Ďalej poukázal na a uviedol, že k zániku záväzku z predmetnej faktúry č. XXXXXXX došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Jednalo sa o budúcu pohľadávku, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Poukázal na bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na uvedené podľa žalobcu možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa v spojení s , a Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.01.2018, na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 05.05.2015 a na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -100 zo dňa 30.05.2019. Zdôraznil, že nároky z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v zákona o PZP a podmienky vzniku nároku na náhradu škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia . Uviedol, že z dikcie PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Mal za to, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Zdôraznil tiež, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, a preto obranu žalovaného založenú na spochybnení nutnosti prenájmu náhradného vozidla považoval za účelovú a bezpredmetnú, spochybňujúcu samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Na námietku žalovaného ohľadom zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do vystavenia krycieho listu žalobca argumentoval, že je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí plnenia poisťovňou. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Postup prác v servise je závislý od ďalších faktorov, napr. od počtu objednávok, personálneho obsadenia, technickej vybavenosti, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Úroky z omeškania považoval žalobca za uplatnené dôvodne, pričom rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.11.2018, na ktorý sa odvoláva žalovaný, sa podľa názoru žalobcu týka odlišnej skutkovej a právnej otázky v súvislosti s priznaním nemajetkovej ujmy a v ňom prijaté závery sú na túto vec neaplikovateľné.

7. Svoje vyjadrenie k odporu doložil žalobca listinou, v ktorej autoservis I.-CD P. K., dňa 23.08.2019 čestne prehlásil, že motorové vozidlo D. R. N., EČV: P bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa

03.01.2019 u nich umiestnené za účelom opravy od 03.01.2019 do 25.01.2019. PO vykonaní opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo hneď odovzdané držiteľovi, a to dňa 25.01.2019.

8. Žalobca navrhol po podaní odporu pokračovanie v konaní, v nadväznosti na ktorú okolnosť Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Žilina.

9. Tunajší súd následne nariadil pojednávanie, ktoré vzhľadom na aktuálnu epidemickú situáciu v Slovenskej republike s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 808 zo dňa 31.12.2020 a vyhlášku MS SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov opakovane odročil s tým, že pojednávanie sa riadne konalo dňa 28.05.2021 za účasti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil s poukazom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a vyjadril súhlas s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Podľa názoru súdu boli splnené procesné podmienky na to, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu odkázal na žalobu a písomné vyjadrenia žalobcu učinené vo veci.

10. Medzi stranami nebol sporný skutkový stav vymedzený v žalobcom žalobe s výnimkou okolnosti, počas akej doby bol poškodený nútený používať náhradné vozidlo, nakoľko ostatné skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel a súd zistil, že zodpovedajú predloženým dôkazom, ktoré súd oboznámil na pojednávaní.

11. Podľa , , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

12. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa a , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

15. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

16. Podľa , , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

17. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len zákon o PZP/, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

20. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia poistného plnenia vo výške 188,07 eur s príslušenstvom, ktorá suma zodpovedá rozdielu sumy 450 eur a sumy 261,93 eur, ktorá bola žalovaným žalobcovi uhradená ako uznané poistné plnenie s tým, že zvyšnú časť uplatnenej sumy žalovaný krátil s poukazom na nedôvodnú dĺžku prenájmu náhradného vozidla a na neodôvodnenosť uplatňovania prevádzkových nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla, nakoľko tieto by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Poistné plnenie bolo uplatnené titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému úhradou nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s tým, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v tom čase u žalovaného. Poškodený pohľadávku postúpil na žalobcu. Existencia udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody ani príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody neboli v konaní rozporované, spornou bola výška škody, ktorá v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla poškodenému vznikla. Samotný vznik škody, teda moment, kedy došlo k úbytku majetkových hodnôt na strane poškodeného, nastal úhradou nájomného, pričom k úhrade došlo započítacím prejavom, tak, ako vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky. K uzavretiu nájomnej zmluvy došlo v dôsledku toho, že počas vykonávanej opravy poškodený nemohol užívať vlastné motorové vozidlo, a teda existuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody na strane poškodeného.

25. Primárne sa súd sa zaoberal námietkami nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, pričom túto procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

26. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2019, uzavretej medzi poškodeným a žalobcom, dospel súd k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Platnosť tejto zmluvy nebola v konaní spochybňovaná dôvodne. Postúpená pohľadávka poškodeného bola spôsobilá na postúpenie ako budúca pohľadávka, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 450 eur. V čl. 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (záväzok na úhradu odplaty za postúpenie a záväzok na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené

písomným oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré učinil poškodený listom zo dňa 25.01.2019. Tým, že si zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávky započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného

- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla však postúpená pohľadávka titulom náhrady škody voči žalovanému a nič nebránilo tomu, aby si ju ďalej voči žalovanému uplatňoval žalobca.

27. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody, a to na základe § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, keďže v konaní nebolo sporné, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

28. Aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu strán považoval súd za preukázanú aj vzhľadom na postup žalovaného pred podaním žaloby, keď z oznámenia o poistnom plnení jednoznačne vyplýva, že poisťovňa, ktorá má v tomto spore procesné postavenie žalovaného, adresovala predmetné oznámenie postupníkovi - spoločnosti Zafirka, s.r.o., ktorá má v konaní procesné postavenie žalobcu.

29. Z predloženej zmluvy o nájme č. X/XXXX zo dňa 14.01.2019 súd zistil, že poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo na dobu od 14.01.2019 do 25.01.2019, t. j. na 12 dní, pričom bolo dojednané zmluvné nájomné 35 eur denne a súčasne poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 eur. Na základe tejto zmluvy o nájme bola poškodenému dňa 25.0.2019 vystavená faktúra č. XXXXXXX, z ktorej vyplýva, že poškodenému bolo účtované nájomné v sume 350 eur (suma 35 eur denne za 12 dní) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur, celkovo znela faktúra na sumu 450 eur. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 14.02.2019 súd zistil, že žalovaný považoval náklady na prenájom za účelné len za 8 dní, ktorú dobu považoval za dobu nevyhnutnej opravy a 4 dni považoval za neprimerané náklady na náhradné vozidlo. Okrem uvedeného na základe najazdených kilometrov na prenajatom vozidle vyčíslil sumu 38,08 eur ako prevádzkové náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla, a túto sumu taktiež nepriznal v rámci poistného plnenia. Žalovaný poukázal žalobcovi ako poistné plnenie sumu 261,93 eur (450 - /4 x 35/ - 38,08).

30. Podľa ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.

31. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.11.1990, sp. zn. /R 7/1992/: Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. V prípade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla musí teda ísť o náklady, ktoré sú nutne a účelne vynaložené.

32. Žalovaný na rozdiel od svojho záveru vysloveného v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.02.2019 v tomto konaní neuvádzal výhrady týkajúce sa časti uplatneného nároku v sume 38,08 eur, ktorú sumu vyčíslil žalovaný podľa prílohy k oznámeniu o poistnom plnení ako prevádzkové náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Vo vzťahu k uvedenej časti uplatneného nároku nepoužil žalovaný v konaní žiadne prostriedky procesnej obrany, preto súd nemal dôvod, aby túto časť nároku súd osobitne skúmal, a to bez ohľadu na to, že námietky ohľadom tejto sumy, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie, sa dali vyvodiť z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.02.2019. Súd sa vo veci zaoberal len námietkou, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany poškodeného bolo užívanie náhradného vozidla nutné, pričom vo vzťahu k dobe nutnosti prenájmu náhradného vozidla moment doručenia krycieho listu autoservisu považoval súd na rozdiel od žalovaného za relevantný, ktorú námietku vzniesol žalovaný v rámci svojej procesnej obrany. V tejto súvislosti súd uvádza, že z predloženého čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 25.01.2019 vyplýva, že náhradné vozidlo mal zapožičané po dobu 12 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v

autoservise, a to až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy svojho poškodeného vozidla nemal poškodený podľa jeho prehlásenia k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla tak vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, ktorého pravdivosť v konaní nebola relevantne spochybnená. Súčasne podľa názoru súdu je zrejmé, že poškodený bol vodič, ktorý svoje motorové vozidlo aktívne využíval, o ktorej skutočnosti svedčí fakt, že došlo k predmetnej škodovej udalosti. Poškodený mal vlastné motorové vozidlo k dispozícii vždy, keď jeho použitie považoval za potrebné a vhodné a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil, zmenil zaužívaný spôsob, ktorým sa dopravuje. Preto súd náklady vynaložené na nájom náhradného motorového vozidla považuje za nevyhnutné a účelné náklady na strane poškodeného, pričom ich rozsah vyplýva zo zmluvy o nájme. Tieto účelné náklady zahŕňajú nielen dohodnuté denné nájomné v sume 35 eur (v zmluve o nájme č. X/ XXXX označené ako zmluvné nájomné), ale aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla v sume 30 eur, ktorý bol zmluvne dohodnutý, nakoľko sa jedná o náklad spojený s prenájmom náhradného vozidla a niet dôvodu na to, aby ho znášal poškodený bez náhrady zo strany žalovaného. Súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla ani označeného poplatku. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla.

33. Z predloženého čestného prehlásenia autoservisu I.-CD P. K. vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise s cieľom jeho opravy od 03.01.2019 do 25.01.2019. Po vykonaní opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo ihneď odovzdané držiteľovi, a to dňa 25.01.2019. V zmluve o prenájme č. X/XXXX sa dohodol nájom od 14.01.2019 do 25.01.2019. Je teda zrejmé, že počas vykonávania opravy na motorovom vozidle poškodeného došlo k prenájmu náhradného vozidla, pričom prvým dňom prenájmu bol 14.01.2019 a posledným dňom prenájmu vozidla bol deň 25.01.2019, kedy došlo k prevzatiu vozidla z autoservisu. Preto nárok na náhradu nákladov za nájomné za prenájom náhradného vozidla za 12 dní po 35 eur denne, spolu v sume 420 eur a náhradu poplatku za pristavenie a odobratie vozidla v sume 30 eur, považoval súd za opodstatnený nárok na náhradu škody podľa v spojení s , zákona o PZP a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy . V nadväznosti na uvedené považoval súd nárok žalobcu v časti 188,07 eur, ktorý zodpovedá škode spočívajúcej v úhrade nájomného za náhradné vozidlo v sume 420 eur zvýšenej o poplatok za pristavenie a odobratie vozidla v sume 30 eur po odpočítaní uhradenej sumy 261,93 eur za dôvodný.

34. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že vozidlo muselo byť umiestnené v autoservise do vystavenia krycieho listu poisťovňou, súd konštatuje, že skutočnosť, že poškodený si mohol vozidlo prebrať z autoservisu skôr a v prevyšujúcom rozsahu nešlo o účelnú dĺžku trvania nájmu, mal preukázať žalovaný, čo však neučinil. Krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani jeho argumentácia nebola jednoznačná. Čo sa týka doby opravy, podľa presvedčenia súdu jedná sa o objektívnu skutočnosť, ktorú nemohol poškodený ovplyvniť a taktiež nemohol myť vplyv ani na to, či mu autoservis vydá vozidlo až po doručení krycieho listu alebo skôr.

35. Žalobca si žalobou uplatnil okrem istiny predstavujúcej náhradu škody aj úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy 188,07 eur 01.03.2019 do zaplatenia. Podľa jeho názoru žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t. j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Šetrenie poistnej udalosti bolo skončené dňa 13.02.2019 (žalobca zmätočne uviedol dátum 03.01.2019, jedná sa o zrejmú nesprávnosť), nárok žalobcu bol preto splatný 28.02.2019 (žalobca zmätočne uviedol dátum 18.01.2019, jedná sa o zrejmú nesprávnosť) a od 01.03.2019 (žalobca zmätočne uviedol dátum 19.01.2019, jedná sa o zrejmú nesprávnosť) sa dostal žalovaný do omeškania.

36. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

37. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

38. Podľa veta prvá ods. 1 a ods. 2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Súd napriek právnej argumentácii žalovaného doloženou rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. , nenadobudol pochybnosť o tom, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody sa žalovaný dostal do omeškania, v nadväznosti na ktorú okolnosť si žalobca dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania. V danom prípade sa jedná o omeškanie so splnením peňažného záväzku, pričom ohľadom výšky úroku z omeškania je potrebné na základe aplikácie ustanovenia zákona o PZP použiť osobitný predpis, ktorým je . Vo vzťahu k momentu, ktorým sa žalovaný dostal do omeškania, je potrebné vychádzať z ustanovenia zákona o PZP a začiatok omeškania viazať na moment skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Prešetrovanie poistnej udalosti, z ktorej si uplatnil žalobca nárok touto žalobou, bolo skončené dňa 13.02.2019 (tento deň bol za deň skončenia prešetrovania poistnej udalosti označený v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.02.2019). Týmto dňom tak začala plynúť pätnásťdňová lehota na poskytnutie plnenia, a preto nárok žalobcu na poistné plnenie bol splatný 28.02.2019. Nasledujúcim dňom, t. j. od 01.03.2019 sa žalovaný dostal do omeškania, keďže žalovaný neodôvodnene poskytol nižšie poistné plnenie oproti uplatnenej výške poistného plnenia, na ktorý mal žalobca nárok. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Ohľadom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. , súd uvádza, že sa stotožnil s názorom žalobcu, že označené rozhodnutie najvyššej právnej autority sa týkalo odlišnej skutkovej a právnej otázky. V označenom rozhodnutí sa súd zaoberal posudzovaním skutkových a právnych otázok spojených s uplatnením práva na poistné plnenie titulom náhrady škody v prípade vzniku nepeňažnej ujmy. Podľa presvedčenia tunajšieho súdu ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa viaže výlučne na omeškanie spojené s nesplnením nepeňažnej povinnosti vymedzenej § 11 ods. 6 zákona o PZP, pričom úrok z omeškania upravený v § 11 ods. 8 zákona o PZP so stanovením začiatku omeškania podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP je potrebné vnímať ako sankciu za neplnenie tejto povinnosti. Zákon o PZP ani iný právny predpis však nevylučuje vznik nároku na úroky z omeškania v prípade, že sa jedná o poistné plnenie peňažného charakteru majúce základ v majetkovej ujme, ako je tomu v tejto prejednávanej veci. Preto v konkrétnych okolnostiach tejto veci splatnosť poistného plnenia je potrebné viazať na uplynutie lehoty 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Inak by tomu bolo v prípade povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, ktoré by bolo spojené s uplatnením nárokov vyplývajúcich z nemajetkovej ujmy (bolestné, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia), ktorá otázka bola riešená vo veci rozhodnutej Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 22.11.2018, sp. zn. , kedy by splatnosť poistného plnenia nastala až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ibaže by z rozhodnutia súdu vyplývala iná lehota na plnenie.

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).