Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-58-2025.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/58/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., zastúpený: Advokátska kancelária Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, Nitra, IČO: 36 865 966, proti žalovanému: F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, H., o zaplatenie 85 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/19/2024-124 zo dňa 16. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E..
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 85 000 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 85 000 eur od 01.07.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 100, ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 531 ods. 1 až 3, § 585 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 151 ods. 1, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262, ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba je dôvodne podaná a preto jej vyhovel.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 27.09.2021 žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o urovnaní, pričom v zmysle preambuly veriteľ a dlžník na osobnom stretnutí 09.09.2021 prejavili obojstranný záujem o vyporiadanie záväzkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.04.2012, kde veriteľ poskytol finančné prostriedky v hodnote 38 950 eur a zmluvy o pôžičke zo dňa 18.03.2016, kde veriteľ poskytol finančné prostriedky v hodnote 205 000 eur. Podľa čl. I ods. 1.1 Dohody, predmetom tejto Dohody je urovnanie všetkých práv, povinností, vzájomných vzťahov a záväzkov medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúcich zo zmlúv. V čl. I. ods. 1.2 tejto Dohody je uvedené, že všetky sporné a ku dňu podpisu tejto Dohody nevyporiadané práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv sa nahrádzajú vyhláseniami, záväzkami a dohodami uvedenými v tejto dohode. Rovnako sa nahrádzajú touto Dohodou aj všetky nesporné alebo nepochybné právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo zmlúv. V zmysle čl. II. ods. 2.1 Dohody sa účastníci dohody zhodli na tom, že celková dlžná suma, ktorú dlžník uhradí Veriteľovi činí čiastku 220 000 eur. V čl. III. ods. 3.1 Dohody je uvedené, že podpísaním tejto Dohody jej účastníkmi sa všetky sporné práva a povinnosti zo Zmlúv ku dňu uzatvorenia tejto Dohody urovnajú, tak ako je
uvedené v tomto článku nasledovne, t.j. dlžná suma bude uhradená v dvoch splátkach do 30.06 2022 (čl. III, ods. 3.3. Dohody). V zmysle čl. IV, ods. 4.1 Dohody, dlžník sa zaväzuje splatiť Veriteľovi splátku 1 (v zmysle čl. III, ods. 3.4 Dohody vo výške 5 000 eur) v plnej výške do 31.12.2021 a splátku 2 (v zmysle čl. III, ods. 3.5 Dohody vo výške 215 000 eur) v plnej výške do dňa 30.06.2022, čo sa vníma ako nový, účastníkmi dohody dohodnutý konečný termín splatnosti.
3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 85 000 eur titulom uzavretej Dohody o urovnaní zo dňa 27.09.2021. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný podpísal Dohodu o urovnaní zo dňa 27.09. 2021, ako aj to, že podpisy žalovaného na ostatných zmluvách doložených do spisu sú jeho a ani to, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku zo dňa 18.03.2016 na sumu 205 000 eur. Žalovaný však rozporoval poskytnutie pôžičky zo dňa 20.04.2012 na sumu 38 950 eur, ako aj výšku ním uhradenej sumy, a keďže v prípade zmluvy o pôžičke ide o reálny kontrakt, aj platnosť dohody o urovnaní. K týmto námietkam súd prvej inštancie uviedol, že uvedená dohoda obsahuje všetky náležitosti, ktoré má dohoda obsahovať v zmysle § 585 a nasl. OZ, pričom urovnanie nie je vylúčené ani v prípade, ak je dohodnutý záväzok súdne nevymáhateľný, neplatný, alebo dokonca domnelý. Rovnako urovnať možno aj premlčaný záväzok, avšak dohoda musí byť urobená iba písomne, čo je v danom prípade splnené. Aj použitie všeobecných ustanovení o omyle je v prípade dohody o urovnaní v zmysle ust. § 586 ods. 1 OZ vylúčené, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného. Z predložených dokladov vyplýva, že podpis žalovaného na Dohode o urovnaní, tak ako aj na Zmluve o prevzatí záväzku a oboch zmluvách o pôžičke je úradne osvedčený, čo žalovaný aj potvrdil. Žalovaný aj vo vzťahu k spornej zmluve o pôžičke z roku 2012 uviedol, že podpis na zmluve je jeho, ale antidatovaný. Z osvedčovacej doložky k zmluve, vyplýva, že žalovaný uznal podpis za vlastný až dňa 03.05.2017, čo však nevylučuje skutočnosť, že peniaze mu boli reálne poskytnuté v roku 2012 a ani to, že zmluva bola reálne podpísaná v roku 2012, potvrdzuje to iba skutočnosť, že vtedy, t.j. dodatočne uznal svoj podpis za vlastný. Súd zároveň uviedol, že súdna prax je založená na preferencii výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti, pričom v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014.
4. Súd prvej inštancie v závere skonštatoval, že podstatné náležitosti dohody o urovnaní sú splnené a preto nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal dohodu o urovnaní považovať za neplatnú. Žalovaný do spisu doložil viaceré doklady o úhradách, ktorými preukazoval, že uhradil žalobcovi celý dlh, resp. sumu vyššiu než mu žalobca poskytol. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danom spore sa uplatňuje nárok vyplývajúci z Dohody o urovnaní, ktorá je nováciou pôvodného záväzku/záväzkov, právnu relevanciu s ohľadom na preukázanie úhrady vo vyššom rozsahu ako deklaruje žalobca môžu podľa súdu preukázať iba doklady o úhradách žalovaného urobené po uzatvorení dohody o urovnaní, t.j. po dátume 27.09.2021, pričom žalovaný poukazuje (okrem jednej - a to v sume 5. 000,- eur uhradenej dňa 29.01.2022, ktorú však žalobca zohľadnil v úhradách už pri podaní žaloby, a teda medzi stranami sporná ani nie je) iba na úhrady pred podpisom Dohody o urovnaní a teda tieto doklady nie sú schopné preukázať zánik záväzku vzniknutého z Dohody o urovnaní. K námietke premlčacej doby súd prvej inštancie uviedol, že splatnosť celého dlhu v zmysle dohody bola dohodnutá na 30.06.2022 (čl. III. ods. 3.3, čl. IV. ods. 4.1 dohody), týmto dňom teda začala aj plynúť nová premlčacia doba a keďže žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 25.06.2024, žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. Zároveň súd poukázal aj nato, že žalovaný je dlhoročný advokát s odbornými vedomosťami v odbore právo a je tak schopný konať s náležitou starostlivosťou a taktiež uviedol, že ak žalovaný opiera svoju obranu o skutkové tvrdenia, ktoré svedčia o tom, že svoju profesijnú odbornosť v danom prípade nevyužil, môže mu to v súvislosti s tzv. materiálnym vedením sporu zo strany súdu byť i na ťarchu. Vzhľadom na uvedené, tvrdenia žalovaného, že mu neboli poskytnuté prostriedky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.04.2012, resp. že uhradil väčšiu sumu ako žalobca deklaruje a že v čase podpisu Dohody o urovnaní zo dňa 27.09.2021 boli obe pôžičky premlčané a on o tom nevedel a napriek tomu podpísal Dohodu o urovnaní zo dňa 27.09.2021, a ešte súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, sa súdu tieto tvrdenia žalovaného javili prinajmenšom ako nepravdepodobné. Účelom dohody o urovnaní je predsa práve záujem účastníkov dohody odstraňovať spornosť a pochybnosti medzi nimi a súdu potom nie je jasné, prečo by sa žalovaný, ako odborne erudovaná osoba, dohodou o urovnaní zaviazal na neexistujúci dlh, ktorý je ešte aj premlčaný, ak by naozaj nemal záväzky voči žalobcovi a nemal záujem sa dohodnúť a usporiadať vzťahy k spokojnosti oboch strán. A v prípade, že to naozaj aj bolo tak ako tvrdí, sám nesie zodpovednosť za to, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
5. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že z dôvodu hospodárnosti a účelnosti, nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka D. I., tak ako navrhol žalovaný, nakoľko žalovaný netvrdil, že by navrhnutý svedok bol prítomný priamo pri dohodovaní a uzavieraní Dohody o urovnaní v advokátskej kancelárii ULC Čarnogurský, príp. že by bol pri uzavieraní a preberaní peňazí v zmysle zmlúv o pôžičke, ktoré boli predmetom dohody o urovnaní a tak tento svedok podľa názoru súdu nemôže preukázať skutočnosti, ktoré by mali na predmet sporu akýkoľvek význam. Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v uplatnenej výške, t. j. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 01.07.2022 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 OZ, nakoľko sa žalovaný dostal podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ do omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
6. Proti uvedenému rozsudku voči výroku I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. Uviedol, že v súdnom konaní riadne a včas navrhol predvolať a vypočuť svedka D. I. a zároveň špecifikoval, k akým okolnostiam má byť svedok vypočutý a čo má jeho svedecká výpoveď preukazovať (t. j. svedok mal uviesť okolnosti za akých mala byť Dohoda o urovnaní uzatvorená, aké odkazy boli jemu ako žalovanému prostredníctvom tohto svedka od žalobcu zanechané ...). Napriek tejto skutočnosti, súd z dôvodu hospodárnosti a účelovosti nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka D. I.. Na základe uvedeného uviedol, že týmto postupom súd prvej inštancie nevykonal riadne a včas navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovaného práve výsluchom svedka by mohlo byť preukázané, že Dohoda o urovnaní uzavretá dňa 27.9.2021, je neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ, nakoľko určite nebol urobený slobodne a vážne. V dôsledku nevykonania tohto dôkazu, ako aj nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 7C/19/2024 zo dňa 16.4.2025 v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil na súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný dňa 30.09.2025 doplnil svoje odvolanie, v ktorom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/100/2018, resp. sp. zn. 5Cdo/202/2018 v ktorom je uvedené, že „nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdneho konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. v takomto prípade by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže nevykonanie stranou navrhnutého dôkazu by ho oproti druhej strane znevýhodňovalo“.
7. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a veľmi prehľadne, zmysluplne, vecne a právne správne uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku všetky podstatné okolnosti, ako aj odôvodnenie, ktoré obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 220 ods.2 CSP, vrátane ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Námietky žalovaného v podanom odvolaní považuje za účelové, formalistické a nemajúce vplyv na nárok uplatňovaný žalobcom. Odvolanie zo strany žalovaného je len snahou účelovo predĺžiť vymoženie nároku žalobcu a účelovo odložiť povinnosť žalovaného uhradiť finančný záväzok. K argumentu žalovaného, ktorý v odvolaní uviedol, že namieta platnosť dohody o urovnaní zo dňa 27.09.2021 a považuje ju za „neplatný právny úkon“ uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne tvrdenie, pre ktoré by mala byť táto Dohoda neplatná. Žalovaný uviedol len odkaz na § 37 OZ, že úkon z jeho strany nebol vykonaný slobodne a vážne, avšak neuviedol žiadne špecifiká (teda ani či úkon nemal byť vykonaný slobodne, alebo úkon nemal byť vykonaný vážne). Žalovaný neuniesol ani len bremeno tvrdenia, a následne k tomu ani dôkazné bremeno. Následne žalobca opätovne zhrnul skutkový stav veci a uviedol, že z Dohody o urovnaní je zrejmé, že všetky doterajšie nevysporiadané práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv sa nahrádzajú vyhláseniami, záväzkami a dohodami uvedenými v tejto Dohode. Rovnako sa nahrádzajú touto Dohodou aj všetky nesporné alebo nepochybné právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo Zmlúv. (čl. I bod 1.2.). Zmluvné strany sa dohodli, že celková dlžná suma, ktorú žalovaný (dlžník) uhradí žalobcovi (veriteľovi), činí 220 000 eur. (čl. II bod 2). Ide o nováciu záväzku, teda úplne nový záväzok, ktorý v plnom rozsahu nahrádza doterajší záväzok. Z tohto dôvodu môžu byť relevantné len plnenia zo strany žalovaného, ktoré by uskutočnil po 27.9.2021, teda po dni uzavretia Dohody o
urovnaní. Žalovaný však nepreukázal žiadnu platbu, ktorú by po termíne 27.9.2021 realizoval, ani takú netvrdil.
8. Ďalej zdôraznil, že znenie Dohody pripravovala právna kancelária Čarnogurský Law Firm – ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016. Z výpovede žalobcu, ako aj žalovaného vyplýva, že samotnú Dohodu pripravovali pracovníci tejto advokátskej kancelárie, pričom žalovaný ju bol podpísať v tejto kancelárii bez prítomnosti žalobcu, ktorý ju prišiel podpísať následne. Predmetná Dohoda bola uzavretá na základe vzájomnej dohody oboch strán, vážne a slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku, tiesne či nevýhodných podmienok. Uviedol, že žalovaný dobrovoľne podpísal dohodu o urovnaní, svoj podpis opätovne úradne osvedčil, záležitosť bola riešená cez advokátsku kanceláriu ULC Čarnogurský a nie osobne samotným žalobcom, ale prostredníctvom na to objednanej advokátskej kancelárie. Žalovaný neuviedol ani žiadne námietky v roku 2023, keď sa podpisovala zmluva o prevzatí záväzku pánom I.. Je logické, že pokiaľ by záväzok pán žalovaného 28.9.2023 neexitoval, tak ako tvrdí dneska (z dôvodu, že Dohoda o urovnaní je neplatná), tak by žalovaný ani nepodpísal zmluvu o prevzatí záväzku, že ho preberá pán I.. Ak by ten záväzok v tom čase neexistoval, ako tvrdí pán žalovaný, nemal by pán I. ani čo prevziať. Zároveň zo zmluvného prevzatia záväzku vyplýva, že žalovaný mal pohľadávku voči p. I. vo výške 130 000 eur a tým, že pán I. prevzal záväzok žalovaného voči žalobcovi, tak sa započítali vzájomné nároky medzi žalovaným a pánom I. vo výške 130 000 eur. Opätovne pokiaľ by záväzok žalovaného v roku 2023 neexistoval, ako dnes tvrdí pán žalovaný (z dôvodu tvrdenej neplatnosti Dohody o urovnaní), tak by podpísaním zmluvy o prevzatí záväzku sa žalovaný vzdal sumy 130 000 eur voči pánovi I.. Nakoniec uvedené potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní dňa 16.4.2025, keď uviedol, že 205 000 eur prišlo na jeho účet v roku 2016, hneď ako prišli 130 000 eur išlo od mňa pánovi I., a tým pádom, že som mal taký veľký záväzok voči p. C. a ja som to nedokázal vtedy splatiť a pán I. nedokázal splatiť mne, tak sme sa dohodli, takto – Zmluvou o prevzatí záväzku. Tým žalovaný potvrdil, že dobrovoľne uzavrel Zmluvu o prevzatí záväzku v roku 2023, pričom logicky, ak by nebola platná Dohoda o urovnaní v roku 2021, tak by sa nemohla uzavrieť ani Zmluvy o prevzatí záväzku v roku 2023. Taktiež poukázal na to, že žalovaný je advokátom zapísaný v SAK, t. j. osobou práva znalá, vrátane právnych otázok „nedobrovoľného konania“, t.j. ak by takéto nastalo, tak si musel byť vedomý aké sú právne prostriedky ochrany (trestné oznámenie, atď.), avšak žiadne z nich nevykonal. Preto zhrnul, že žalovaným podané odvolanie je nedôvodné, rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a riadne odôvodnené a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu a rozhodol, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I a II, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdiť.
10. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešla právna aktívna povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
12. Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
13. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca A. J. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Jediným dedičom zo zákona je A. B. C. – syn pôvodného žalobcu, ktorý sa vyjadril, že dedičstvo po poručiteľovi neodmieta. Keďže ide o majetkový spor, odvolací súd rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom zomrelého pôvodného žalobcu.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke poskytol žalovanému finančné prostriedky spolu vo výške 243 950 eura. Dohodou o urovnaní zo dňa 27.09.2021 sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 220 000 eur v splátkach a to vo výške 5 000 eur do 31.12.2021 a vo výške 215 000 eur do 30.06.2022. Na základe Zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 29.09.2023, dlh vo výške 130 000 eur za žalovaného prevzal nový dlžník D. I. a záväzok vo zvyšnej sume 85 000 eur žalovaný neuhradil. Žalobca preto podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý platobný rozkaz sp. zn. 33Up/1266/2024 dňa 21. augusta 2024 vydal. Vzhľadom na to, že žalovaný voči uvedenému platobnému rozkazu podal dňa 21. augusta 2024 odpor, Okresný súd Banská Bystrica postúpila vec podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní príslušnému súdu (Okresnému súdu Nitra), nakoľko bol v zákonnej lehote doručený návrh na pokračovanie v konaní. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 16. apríla 2025 č. k. 7C/19/2024-124 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 85 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 85 000 eur od 01.07.2022 do zaplatenia, do troch dní právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
17. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz a to vypočutie svedka D. I., ktorý mal preukázať, že Dohoda o urovnaní uzavretá dňa 27.09.2021 je neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
18. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súdu uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci vykonal tie dôkazy, ktoré boli potrebné na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva a posúdenia žalobcovho nároku boli významné. Žalovaný v rámci odvolania nepredložil mimo navrhovaného dôkazu (vypočutie svedka D. I.) iné dôkazy, z ktorých by vyplynul iný skutkový stav než ten, ktorý tvorí základ napadnutého rozhodnutia. Tým, že súd prvej inštancie v konaní nevypočul navrhovaného svedka D. I., nedošlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výsluch svedka nepovažoval za potrebný z dôvodu, že žalovaný netvrdil, že by navrhnutý svedok bol prítomný priamo pri dohadovaní a uzatváraní Dohody o urovnaní zo dňa 27.09.2021, prípadne pri dohadovaní zmlúv o pôžičkách a preto svedok nemohol preukázať skutočnosti, ktoré by mali na predmet sporu akýkoľvek význam. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli v prejednávanej veci predložené a preukázané a taktiež vypočul obe sporové strany, pričom na základe takto vykonaného dokazovania správne vyhodnotil skutkový stav, na základe ktorého bolo možné vo veci rozhodnúť.
19. Je pravdou, že žalovaný už v podanom odpore a aj počas súdneho pojednávania navrhoval vypočuť svedka D. I., avšak v tomto smere je potrebné zdôrazniť, že len súd rozhodne o tom, ktorý z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP). V konaní bolo hodnoverne preukázané, že dňa 27.09.2021 sporové strany uzatvorili Dohodu o urovnaní, ktorej obsah nadväzoval na zmluvy o pôžičkách (zo dňa 20.04.2012 a 18.03.2016, uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným), ktorej predmetom bolo určenie, že celková dlžná suma, ktorú žalovaný (dlžník) uhradí žalobcovi (veriteľovi) je vo výške 220 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v dvoch splátkach a to splátku vo výške 5 000 eur do 31.12.2021 a splátku vo výške 215 000 eur do 30.06.2022 (č. l. 6 spisu). Zo zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 28.09.2023 vyplýva, že preberajúci dlžník D. I. prevzal na seba časť dlhu pôvodného dlžníka - žalovaného, vo výške 130 000 eur a nastúpil ako dlžník na jeho miesto. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 29.01.2022 bola na jeho účet pripísaná platba vo výške 5 000 eur, ktorú realizoval žalovaný (č. l. 10 spisu) a preto zostatková dlžná suma bola preukázateľne vo výške 85 000 eur. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že Dohoda o urovnaní obsahovo spĺňa požiadavky uvedené v § 585 OZ a rovnako správne určil, že záväzok žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nie je premlčaný, nakoľko Dohoda o urovnaní bola uzatvorená dňa 27.09.2021, avšak končená splatnosť celého dlhu bola určená dňom 30.06.2022 (splatnosť druhej splátky vo výške 215 000 eur) a teda žaloba podaná dňa 25.06.2024 na Okresný súd Banská Bystrica, bola podaná v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
20. Aj napriek opakovaným námietkam žalovaného ktorý tvrdil, že Dohoda o urovnaní zo dňa 27.09.2024, je absolútne neplatný právny úkon, uvedené tvrdenie žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a nešpecifikoval, v čom má neplatnosť spočívať, pričom ak bol v tomto presvedčení, nevyužil na svoju obranu žiadne inštitúty, iba odkázal na ust. § 37 ods. 1 OZ. Žalovaný mal v konaní sám produkoval argumenty a uniesť tak bremeno tvrdenia, v čom mala spočívať neplatnosť právneho úkonu uzatvorenia Dohody o urovnaní. Samotné tvrdenie žalovaného, že navrhovaný svedok D. I. dosvedčí okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní nie je relevantné, nakoľko navrhovaný svedok nebol osobne prítomný pri uzatváraní jednotlivých Zmlúv o pôžičke a uzatváraní Dohody o urovnaní a preto nie je zrejmé, k akým okolnostiam by sa vedel vyjadriť. Sám žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že „výsluchom tohto svedka by mohlo byť preukázané, že Dohoda o urovnaní uzavretá dňa 27.09.2021 je neplatný právny úkon v zmysle § 37 od. 1 OZ“ (č. l. 139 rub strany), pričom žalovaný iba vyjadril možnosť, že svedok by mohol niečo preukázať. V Zmluve o pôžičke a rovnako v Dohode o urovnaní je uvedené, že zmluvné strany obe listiny neuzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, jej obsahu porozumeli, čo potvrdili svojim podpisom, ktorý bol navyše notárskou kanceláriou riadne overený. Ak žalovaný uzatvoril Dohodu o urovnaní v rozpore s § 37 OZ, na základe svojich vedomostí (žalovaný má právnické vzdelanie) mohol a mal vedieť, ako sa voči uvedenému brániť, pričom v konaní nevzniesol žiadne konkrétne námietky.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).