Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-46-2025.pdf
PDF · 127.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/46/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, 2/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. XXXX/XX, obaja právne zastúpení spoločnosťou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka s. r. o., so sídlom Žilina, Národná 17, proti žalovanému: G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C., H. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou: TOMKOWA, s. r. o., so sídlom Žilina, Kvačalova 1, o zaplatenie 8.162,93 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/52/2019-600 zo 6. novembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie ostáva nedotknutý vo výrokoch I. a II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 416,43 EUR a žalobcovi 2/ sumu 916,67 EUR, vrátane určenej lehoty splatnosti.
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje vo zvyšnej časti (výroky III. a IV.).
Žalovaný má voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 416,43 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 416,43 EUR od 1.7.2019 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi 2/ sumu 971,67 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 971,67 EUR od 1.7.2019 do zaplatenia (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). 2. Za nesporné východiskovo súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - CKN parcely č. 1744/2 - zapísanej na LV č. XXXX - žalobca 1/ v podiele 3 /10 a žalobca 2/ v podiele 7/10. Žalovaný ako vlastník stavieb - dom súp. č. XXX na parcele 1760/1 a dom súp. č. XXXX na parcele 1760/2 a dom súp. č. XXXX na parcele 1744/14 predmetnú/označenú nehnuteľnosť využíva ako prístupovú cestu, keďže podľa analýzy polohy CKN parcely č. 1744/2 daný pozemok slúži ako prístupová komunikácia pre autá aj pre peších k okolitým nehnuteľnostiam, ktoré sú umiestnené popri ňom a za ním a aj v budúcnosti môže slúžiť len ako prístupová komunikácia. 3. Žalovaný v konaní namietal to, že nie je jediným subjektom, ktorý využíva prístupovú cestu a tvrdil, že za rozhodné žalované obdobie zaplatil náhradu v rozsahu jeho podielu, kedy všeobecná hodnota ročnej odplaty 2.071,52 EUR x 29,73 % = 615,86 EUR, a teda je v zmysle podaného žalobného návrhu povinný uhradiť žalobcom úhradu za užívanie ich nehnuteľnosti v rozsahu rozhodného obdobia, t. j. dvoch rokov, celkom sumu 1.231,72 EUR, pričom túto povinnosť splnil, a to platbami dňa 27.9.2019 žalobcovi 1/ sumu 369,51 EUR a žalobcovi 2/ sumu 862,20 EUR, ktorá zodpovedá výške jeho podielu na nehnuteľnosti žalobcov.
4. Okresný súd v zmysle odpovede žalovaného na výzvu žalobcov mal za preukázané, že úhrada dňa 1.7.2019 vo výške 1.038,72 EUR (žalobcovi 2/ sumu 727,10 EUR a žalobcovi 1/ sumu 311,61 EUR) predstavuje odplatu za nim užívanie nehnuteľností za rozhodné obdobie (od 1.7.2017 do 30.6.2019) a z tohto dôvodu žalobcovia v tejto časti žalobu zobrali späť. Ostatný prehľad jednotlivých úhrad súd nepovažoval za peňažné plnenia v tomto konaní, pretože realizované platby vyhodnotil ako súvisiace s inými právoplatnými rozhodnutiami, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť za iné obdobie (rozsudok sp. zn. 6C/255/2013 a rozsudok sp. zn. 7C/45/2017).
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcov 1/ a 2/ považoval za skutkovo a právne dôvodný len čiastočne. Pri určení povinnosti žalovaného za rozhodné obdobie vychádzal zo znalcom (I. J.) stanovenej všeobecnej hodnoty práv a závad - vecného bremena - práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov iných nehnuteľností po komunikáciách na pozemku CKN 1744/2 zast. plocha a nádvoria o celkovej výmere 329 m2. Konštatoval, že žalobcom 1/ a 2/ prináleží voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemku bez právneho dôvodu, ktorého výška zodpovedá ohodnoteniu vecného bremena tak, ako na základe znaleckých posudkov stanovil znalec I. J. a to za rok 2017 v znaleckom posudku č. 64/2018 v hodnote 3.993,11 EUR (z čoho žalobcovia uplatňujú za obdobie od 1.7.2017 do 30.12.2017 sumu 1.996,55 EUR), v znaleckom posudku č. 14/2019 v období od 1.1.2018 do 31.12.2018 v hodnote 4.110,- EUR (ktorú sumu žalobcovia žiadali v špecifikácii uhradiť v celom rozsahu) a v znaleckom posudku č. 1/2020 hodnota stanovená od 1.1.2019 do 30.12.2019 v sume 4.185,23 EUR, ktoré vecné bremeno ročné za mesiac na celom pozemku 329 m2 predstavuje 348,77 EUR/mesiac (pričom žalobcovia uplatňujú za obdobie od 1.1.2019 do 30.6.2019 spolu sumu 2.056,38 EUR, ktorá predstavuje 342,73 EUR/mesiac x 6 mesiacov). 6. Okresný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí o výške žalovaného nároku z týchto znaleckých posudkov, na základe ktorých znalec stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za vecné bremeno - strpenie závady vecného bremena práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov iných nehnuteľností po komunikácii na pozemku K. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 329 m2. Pokiaľ ide o znalecké posudky znalca I. L. J. (č. 64/218, č. 14/2019 a 1/2020) pre stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena - ťarchy, právo prechodu a prejazdu na nehnuteľnosti - pozemku CKN 1744/2 zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. C., tieto v zmysle ustanovenia § 209 CSP obsahujú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a preto okresný súd postupoval pri vykonávaní, ako i hodnotení tohto dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec sa v znaleckom posudku jasne vyjadril k metóde výpočtu, všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou a ako doplňujúca je použitá aj metóda polohovej diferenciácie. Pri výpočte vecného bremena (práva a závady bod 4. - strpenie závady vecného bremena
- práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov iných nehnuteľností po komunikácií na pozemku CKN 1744/2 zast. plocha a nádvoria o celkovej výmere 329 m2) znalec vychádzal z porovnávacej metódy zistenia všeobecnej hodnoty pozemku, ktorá charakterizuje podstatu všeobecnej hodnoty (v zmysle rovnováhy medzi dopytom a ponukou na voľnom trhu), a preto bola znalcom vybraná ako výsledná metóda. Hodnotiac výsledky týchto znaleckých posudkov pri výpočte vecného bremena (práva a závady) dospel okresný súd k záveru, že týmto dôkazom bola preukázaná za dané rozhodné obdobie (od 1.7.2017 do 30.6.2019) všeobecná hodnota práv a závad. 7. Pokiaľ ide o spornú otázku rozdelenia všeobecnej hodnoty práv a závad (ročná odplata) podľa podielu výmery pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré sú nevyhnutne prístupné z dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov, pričom tak prislúchajúc podielu výmery pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného (LV XXXX, XXXX a LV XXXX 1) činí podiel na náhrade 29,73 %, okresný súd uviedol, že predmetná právna otázka bola riešená v rámci iného už právoplatne skončeného súdneho konania (č. k. 6C/255/2013-410 zo dňa 30.1.2018 a 7C/45/2017-259 zo dňa 16.1.2019). Zdôraznil, že ide o tie isté subjekty a identickú nehnuteľnosť, ktorá je žalovaným využívaná naďalej a kde základ nároku
- existencia bezdôvodného obohatenia - bol daný už od 1.7.2011 a zodpovedá výške opakujúcej sa odplaty aj za rozhodné obdobie (od 1.7.2017 do 30.6.2019), ktoré je predmetom tohto súdneho sporu. Pokiaľ ide o ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v rozhodnom období a rozdelenia všeobecnej hodnoty práv a závad (ročnej odplaty) podľa podielu výmery pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré sú nevyhnutne prístupné z dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov, pričom podiel žalovaného na náhrade činí 29,73 % (podiel určený znaleckým posudkom I. J. č. 64/2017), súd prvej inštancie nevzhliadol zásadný dôvod pre odklonenie sa od určeného podielu výmery pozemkov pri priznávaní rovnakého práva medzi žalobcami 1/a 2/ a samotným žalovaným. Súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku č. 64/2017 sa dôsledne zaoberal úlohami a otázkami, ktoré mu stanovil súd, pričom jasne stanovil podrobný výpočet (v časti 2.1.3. znaleckého posudku)
rozdelenia stanovenej odplaty (náhrady za zriadenie vecného bremena) podľa podielu (miery zaťaženia) jednotlivých užívateľov (žalovaný evidovaný na LV č. XXXX, XXXX a LV č. XXXX - podiel u žalovaného na náhrade vecného bremena činí 29,73 %) a vyjadril sa k metóde výpočtu a rozdelenia všeobecnej hodnoty práv a závad (ročnej odplaty) podľa podielu výmery pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré sú nevyhnutne prístupné z dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov. Preto okresný súd hodnotiac nezmenený účel užívania dotknutého žalovaným aj v tomto rozhodnom období, pri stanovení podielu (miery zaťaženia) vychádzal z tejto metódy výpočtu znalcom stanoveného podielu na náhrade 29,73 %.
8. Okresný súd ďalej vysvetlil, že vo veci nevykonal dokazovanie, ktoré vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 6.11.2024 navrhla právna zástupkyňa žalovaného (určiť všeobecnú hodnotu vecného bremena a pri určení hodnoty zohľadniť podiel žalovaného v užívaní pozemku parcela č. 1744/2), a to pre nadbytočnosť, keďže všetky relevantné skutkové tvrdenia (pre potreby rozhodnutia o veci, ako i vyslovený právny záver odvolacieho súdu) mal za nepochybne preukázané, pričom v tomto smere poukazuje aj na zásadu hospodárnosti konania uvedenú v čl. 17 CSP. 9. Súd prvej inštancie zhrnul, že pri určení povinnosti žalovaného za dané obdobie vychádzal zo všeobecnej hodnoty práv a závad stanovenej znalcom pre rok 2017 v sume 3.993,11 EUR, rok 2018 v sume 4.110,- EUR, rok 2019 v sume 4.190,- EUR a podľa podielu (miery zaťaženia) na jej náhrade 29,73 %. Výpočet za obdobie od 1.7.2017 do 31.12.2017 predstavuje náhrada v sume 1.996,55 EUR (3.993,11 EUR : 12 = 332,75 EUR x 6 mesiacov) a podiel 29,73% predstavuje suma 593,57 EUR. Výpočet za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 predstavuje náhrada v sume 4.110,- EUR a podiel 29,73 % predstavuje suma 1.221,90 EUR. Výpočet za obdobie od 1.1.2019 do 30.6.2019 predstavuje náhrada v sume 2.056,38 EUR (náhrada predstavuje 342,76 EUR/mesiac x 6 tak ako požadovali žalobcovia 1/ a 2/) a podiel 29,73 % predstavuje suma 611,36 EUR. Spolu táto náhrada za rozhodné obdobie od 1.7.2017 do 30.6.2019 priznaná súdom predstavuje sumu 2.426,83 EUR a po odpočítaní sumy 1.038,72 EUR (žalovaný túto sumu zaplatil žalobcom po podaní žaloby dňa 1.7.2019) predstavuje na doplatenie priznaného nároku suma vo výške 1.388,11 EUR. Pri pomere spoluvlastníckeho podielu žalobcov na pozemku CKN 1744/2 na doplatenie priznaného nároku vo výške 1.388,11 EUR u žalobcu 1/ (3/10) predstavuje na doplatenie suma 416,43 EUR a u žalobcu 2/ (7/10) predstavuje na doplatenie suma 971,67 EUR. 10. Žalobcovia 1/ a 2/ výzvou zo dňa 10.6.2019 žiadali žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia za uplatňované obdobie spolu vo výške 8.162,93 EUR najneskôr do 30.6.2019, a túto výzvu prevzal žalovaný dňa 18.6.2019. Žalovaný na túto výzvu reagoval čiastočnou úhradou dňa 1.7.2019, a teda so zvyškom požadovanej náhrady sa žalovaný dostal do omeškania od 1.7.2019, keďže peňažné plnenie neposkytol v lehote najneskôr do 30.6.2019. Preto okresný súd s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 3 vyhl. MS SR 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi 1/ popri istine i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 416,43 EUR od 1.7.2019 do zaplatenia, a žalobcovi 2/ popri istine úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 971,67 EUR od 1.7.2019 do zaplatenia.
11. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP, s poukazom na čiastočný úspech žalobcov 1/ a 2/ vo veci (priznaná suma 2.426,83 EUR + zastavené konanie v časti o zaplatenie sumy 1.038,72 EUR, ktorú žalovaný zaplatil žalobcom po podaní žaloby) predstavuje 43 % a vo zvyšnej časti o zaplatenie 4.697,38 EUR okresný súd žalobu zamietol, táto suma predstavuje neúspech žalobcov 57 % a predstavuje úspech žalovaného. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 14 % (ako rozdiel v %- tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu žalobcov) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný žalovaný. Preto priznal žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.
12. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí sa domáhali jeho zmeny prípadne zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na nové rozhodnutie. 13. Uviedli, že v prípade výroku IV., ani právna úprava CSP nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania v prípadoch, keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Zdôraznili, že v konaní boli úspešní v celom rozsahu napriek skutočnosti, že im nebolo priznané bezdôvodné obohatenia vo výške vyplývajúcej zo znaleckého posudku, ktorú predložili k žalobe. Za podstatné považovali to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia im bolo priznané za celé žalobou požadované obdobie, pretože bolo nutné rozlišovať, čo je hlavné a čo sprevádzajúce. Za hlavné považovali to, že žalovaný užíval ich pozemky bez zaplatenia akejkoľvek náhrady a sprevádzajúca je výška náhrady za takéto užívanie pozemku. Argumentovali, že ak mali v hlavnej časti konania plný úspech, potom im bolo potrebné priznať procesný úspech v plnom
rozsahu. Výšku bezdôvodného obohatenia považovali za iba druhotnú a nadväzujúcu. Nepovažovali za správne zaťažiť ich procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisí od znaleckej činnosti, resp. od úvahy súdu. V tomto kontexte poukázali aj na Nálezy Ústavného súdu SR z 15.4.2020, sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX a z 4.2.2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018, ako i konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. 14. Za právne dôležitú považovali skutočnosť, že od vyhotovenia znaleckého posudku I. J. došlo k zmene zisteného skutkového stavu, ktorú okolnosť okresný súd vôbec nevzal do úvahy. Za nemysliteľné považovali, aby bol súd nižšej inštancie viazaný takým právnym názorom, ktorý súd vyššej inštancie vyjadril vo vzťahu k pôvodne zistenému skutkovému stavu veci. Všeobecná hodnota m2 za roky 2011-2015 podľa I. J. bola 147,85 EUR. Podľa znaleckého posudku I. J. č. 64/2018 všeobecná hodnota CKN parcely č. 1744/2 za rok 2017 predstavuje sumu za 1 m2 250 EUR. Podľa znaleckého posudku I. J. č. 14/2019 všeobecná hodnota CKN parcely č. 1744/2 v roku 2018 predstavovala sumu 256,50 EUR za m2. Všeobecná hodnota pozemku za roky 2017 a 2018 podľa I. J. bola 253,25 EUR. 15. Od danej hodnoty sa podľa žalobcov odvíja všeobecná hodnota nájmu pozemku a taktiež bežný odčerpateľný zdroj – hodnota za zriadenie vecného bremena, a preto nie je možné vychádzať čo do hodnoty vecného bremena za roky 2017, 2018 a 2019 zo znaleckého posudku I. J.. Pokiaľ krajský súd v zrušujúcom uznesení poukazuje na metodiku výpočtu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výške hodnoty vecného bremena, uviedli, že ani sám znalec nikde nehovoril v znaleckom posudku o metodike. Naviac podľa potvrdenia Ministerstva spravodlivosti SR z 18.11.2021 jednoznačne vyplýva, že problematika vecných bremien je upravená v § 151n až 151p Obč. zák., no ministerstvo neeviduje vydanie metodického pokynu, ktorý by určoval spôsob delenia obmedzenia z vecného bremena. 16. Znalec na strane 26 posudku uvádza, že obmedzenie vlastníckych práv z titulu existencie závady zohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok pre viacero subjektov, resp. vlastníkov aj iných pozemkov (aj pred zriadením vecného bremena) a dopad zriadenie práva prechodu a prejazdu na využitie posudzovaného pozemku oproti jeho pôvodnému využitiu (prístupová komunikácia). Za preukázané považovali, že žiaden subjekt, ktorý vlastní iný pozemok nemá právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok, a preto nemožno hovoriť o žiadnom dopade zriadenia práva prechodu a prejazdu na využitie sporného pozemku oproti jeho pôvodného využitiu (prístupová komunikácia). Zo znaleckého posudku I. J. vyplynulo, že ak by sporný pozemok bol len prístupovou komunikáciou a vlastníci okolitých pozemkov by nemali právo prechádzať cez uvedený pozemok, nepovažovali za možné stanovenie podielu (miery zaťaženia) jednotlivých užívateľov okolitých pozemkov určovať podľa bodov a, b, c, d, tak ako ich uvádza znalec na strane 26. Uviedli, že doposiaľ nik z vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX M. XXXX nemali právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok a ani nebudú mať zriadené vecné bremeno. 17. Z konania pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 13C/52/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/243/2019 je podľa žalobcov zrejmé, že žaloba G. D. – žalovaného o zriadenie vecného bremena bola právoplatne zamietnutá a nebolo možné vychádzať z toho, že žalovaný má právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok a rovnako tak nepovažovali za možné u neho predpokladať zriadenie vecného bremena tak, ako to uviedol znalec I. J. na strane 27 posudku. 18. Nadväzne odvolatelia uviedli, že súd nemôže vychádzať (ani predpokladať) z toho, že vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX má právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok, pretože právoplatnými rozhodnutiami súdov návrh na zriadenie vecného bremena bol zamietnutý. Spoločnosť D. A., B. (vlastník nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX), ktorá sa domáhala zriadenia vecného bremena cez sporný pozemok vzájomnou žalobou v konaní sp. zn. 49C/58/2020 - žaloba bola taktiež zamietnutá. 19. Pre rozhodné obdobie považovali žalobcovia za nesprávne určené percento obmedzenia z dôvodu, že v danom období došlo k zmene daní z nehnuteľnosti, ktoré určuje Mesto Žilina každoročne rozdielne, každoročne sa tiež mení úroková sadzba NBS a taktiež výška inflácie, pričom všetky tri faktory majú vplyv pre výpočet obmedzenia. Okresný súd podľa žalobcov len prevzal dáta (bez ohľadu na zmenené skutočnosti), ktoré znalec uviedol v posudku za iné ako rozhodné obdobie čím nesprávne určil výšku úhrady. Pokiaľ ide o LV č. XXXX spoluvlastníčka J. J. žije v Austrálii a B. A. v J. a ani jedna z nich svoj pozemok neužíva, rovnako tak neužíva sporný pozemok za účelom prechodu a prejazdu. 20. Záverom argumentovali, že povinnosťou znalca je zobrať za základ pri určení odplaty za užívanie pozemku známe ceny, ktoré vychádzajú zo zmlúv uzatvorených za obdobné pozemky. Znalec vo svojom posudku sa síce odvoláva na zmluvy, ktoré sa týkajú nehnuteľností v iných častiach C.. Okresný súd však podľa žalobcov nevzal do úvahy, že v tomto konkrétnom „areáli“ je preukázané, že je uzavretá nájomná zmluva medzi G. D. a D. – A. B., ako prenajímateľom a nájomcom SPT s.r.o., ktorej predmetom je prejazd osobných motorových vozidiel a vozidiel zásobovania v časovom období denne, pričom za tento prechod a prejazd je dohodnutá úhrada sumou 466,50 EUR/mesačne za prechod pozemkov, ktoré
sa nachádzajú v danom mieste (ide o susedný a priľahlý pozemok k parc. č. 1744/2) a v danom čase. Využitie týchto parciel na prechod a prejazd je možný len prechodom cez ich parcelu, a preto hodnota vecného bremena by mala byť vyššia. Táto nájomná zmluva je uzavretá aj za obdobie od 1.1.2015, t. j. aj za obdobie, ktoré je predmetom sporu. Za nepodstatné považovali, aký výpočet použije znalec pre stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena, ale výška odplaty nemôže byť nižšia ako 466,50 EUR/mesiac. 21. Znalecký posudok I. J. bol vyhotovený dňa 31.5.2017 a predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená už za obdobie od 1.1.2015, a keďže túto zmluvu uzatvoril sám žalovaný, podľa názoru žalobcov znalcovi nič nebránilo vychádzať pri výpočte odplaty za prechod a prejazd z obsahu tejto nájomnej zmluvy, ktorá preukazuje výšku odplaty za prechod a prejazd v danom mieste a čase. 22. Napokon žalobcovia poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/79/2019 z 28.3.2018, v zmysle ktorého mali za zrejmé, že výšku bezdôvodného obohatenia možno ohodnotiť bez ohľadu na počet užívateľov tejto komunikácie, pretože právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalobcov je žalovanému priznané v celom rozsahu, bez ohľadu na počet ďalších užívateľov (resp. nie je ďalšími užívateľmi tohto pozemku nijako obmedzené).
23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Argumentáciu žalobcov považoval v celom konaní za nezmenenú, rovnako tak svoje tvrdenia žalovaný považoval za konštantné. 24. Poukázal na stanovisko odvolacieho súdu v danej veci, ktorý uviedol, že je potrebné rozhodnúť o nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za súčasného zohľadnenia inej metodiky výpočtu žalobného nároku, a to prostredníctvom percentuálneho rozdelenia výšky nároku v zmysle podielu toho ktorého vlastníka susediacich nehnuteľností. Zdôraznil pritom, že rovnako okresný súd rozhodol v totožných prípadoch žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, akurát za predchádzajúce obdobia. 25. Pokiaľ šlo o dôvody odvolania vo vzťahu k výroku IV. rozsudku, ktorým mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 14 %, žalovaný uviedol, že v danej veci boli do konania predložené znalecké posudky zo strany žalobcov a súčasne zo strany žalovaného. V konaní sa nevyhotovoval iný, ďalší znalecký posudok, od ktorého by záviselo rozhodnutie súdu, ktoré by tak bolo vydané inak alebo v inej výške, ako bol pôvodne uplatnený nárok. Aktuálnu úpravu náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP podľa žalovaného neobsahuje dôvody obdobné, ako tomu bolo v pôvodnej úprave podľa § 142 ods. 3 OSP. Z uvedeného dôvodu mal za to, že okresný súd správne posúdil percentuálnu úspešnosť žalovaného v konaní.
26. Z následnej reakcie žalobcov bolo zrejmé, že na podanom odvolaní a jeho dôvodoch zotrvali. Opakovane tvrdili, že nie je možné poukazovať na „metodiku“, ktorá fakticky ani právne neexistuje, zároveň ju neprezentoval ani znalec I. J.. Za jednoznačne preukázané považovali, že žiaden subjekt, ktorý vlastní iný pozemok nemá právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok, preto nepovažovali za dôvodné hovoriť o dopade zriadenia práva prechodu a prejazdu oproti jeho pôvodnému využitiu (príjazdová cesta). Zo znaleckého posudku I. J. vyplynulo, že ak by sporný pozemok bol len prístupovou komunikáciou a vlastníci okolitých pozemkov by nemali právo prechádzať cez uvedený pozemok, nebolo by možné stanovenie podielu (miery zaťaženia) jednotlivých užívateľov okolitých pozemkov určovať podľa bodov a., b., c. a d. tak, ako ich uvádza znalec na č. 26 posudku. Zdôraznili, že znalec nemohol vychádzať z toho, že na LV č. XXXX je predpokladané zriadenie vecného bremena, hoci čas ukázal, že jeho predpoklad je mylný, pretože súdy zriadenie vecného bremena pre spoločnosť D. A. B. zamietli. Za nepodstatné zároveň považovali, aký výpočet použije znalec pre stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena, keď výška odplaty nemôže byť nižšia ako 466,50 EUR/mesačne.
27. Napokon žalovaný v následnom stanovisku v celom rozsahu zotrval na svoje skoršej argumentácii.
28. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
29. Súd prvej inštancie náležite posúdil vec podľa § 451 a nasl. Obč. zák., keď vychádzal z toho, že žalovaný užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu, čím na jeho strane vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Predmetom konania nebolo posúdenie existencie vecného bremena, ale určenie rozsahu majetkového prospechu žalovaného získaného užívaním cudzej veci bez právneho titulu. 30. Uvedené považoval odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť vo vzťahu k opakujúcej sa argumentácii žalobcov, v zmysle ktorej „z konania pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 13C/52/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/243/2019 je zrejmé, že žaloba G. D. – žalovaného o zriadenie vecného bremena bola právoplatne zamietnutá a nebolo možné vychádzať z toho, že žalovaný má právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok“. Irelevancia tohto tvrdenia žalobcov je teda zjavná, keďže skutkový/právny základ žaloby nepochybne nespočíva v existencii vecného bremena. Naopak, samotní žalobcovia na inom mieste zdôrazňujú, že za hlavné považujú to, „že žalovaný užíval ich pozemky bez zaplatenia akejkoľvek náhrady“. Predmetné citácie v plnom rozsahu vystihujú určujúci záver odvolacieho (i prvoinštančného) súdu konštatovaný v druhej vete predchádzajúceho bodu (30.) tohto rozsudku.
31. Následne, čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, t. j. stanovenia všeobecnej hodnoty práv a závad, okresný súd vychádzal zo znaleckých posudkov predložených do konania, a túto hodnotu správne aplikoval na konkrétny právny vzťah medzi stranami sporu. Je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je dôkazným prostriedkom slúžiacim na zistenie odborných otázok, tu výšky všeobecnej hodnoty, neposkytuje odpoveď na otázku rozsahu povinnosti konkrétneho subjektu, ktorá je otázkou právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie preto správne nepriznal žalobcom nárok v plnej výške, ale pristúpil k jeho korekcii s prihliadnutím na rozsah užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. 32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého bolo potrebné zaoberať sa metodikou výpočtu uplatneného nároku, najmä otázkou rozdelenia hodnoty náhrady podľa podielu jednotlivých užívateľov predmetnej komunikácie. Súd prvej inštancie bol týmto právnym názorom viazaný (§ 391 ods. 2 CSP) a tento vo svojom novom rozhodnutí rešpektoval. 33. Možno preto len zopakovať, že s ohľadom na charakter spornej nehnuteľnosti ako prístupovej komunikácie, ktorá slúži aj iným subjektom, nie je možné preniesť celú výšku náhrady na žalovaného. Inak povedané, suma finančne kvantifikovanej hodnoty obmedzenia (bremena) žalobcov (tzv. „odčerpateľný zdroj“) musí/má byť uhradená (logicky) v súhrne/celosti len jedenkrát. Právnym základom nároku žalobcov je totiž celkové obmedzenie (bremeno) užívania ich majetku oprávnenými subjektmi a nie individuálna početnosť tohto užívania, k čomu fakticky smeruje požiadavka žalobcov, aby celá suma finančne kvantifikovanej hodnoty ich obmedzenia (bremena) bola hradená „každým panujúcim pozemkom“. Ad absurdum, pri pripustení logiky hypotetickej argumentácie žalobcov o užívaní dotknutého pozemku každým obyvateľom mesta, by každý z obyvateľov mal za užívanie (prechádzanie) platiť plnú výšku odplaty. 34. Argumentácia žalobcov, podľa ktorej iné subjekty nemajú právny titul na užívanie predmetnej komunikácie, nie je v tomto smere rozhodujúca (pozri v tejto súvislosti tiež body 30. a 31. tohto odôvodnenia), keďže pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia je relevantný rozsah faktického užívania a z neho plynúceho prospechu. Nemožno totiž žalobcom priznať náhradu v rozsahu, ktorý by nezodpovedal reálnemu prospechu získanému žalovaným, pretože by tým došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalobcov. Účelom znaleckého posudku nebolo určiť okruh právnych užívateľov, ale určiť hospodársky dopad obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov, ktoré vyplýva z faktického užívania pozemku žalovaným. To, že/či pre iné osoby nebolo zriadené vecné bremeno, nemá vplyv na výšku obohatenia žalovaného. 35. Neobstojí v rozoberanej súvislosti odvolacia námietka, že tzv. metodika výpočtu „neexistuje“. Znalec I. I. J. vysvetlil spôsob určenia hodnoty vecného bremena – vychádzal z pomeru miery obmedzenia užívacích práv vlastníka pozemku a všeobecnej hodnoty pozemku. Tento výpočtový model nie je v rozpore so znaleckou praxou a absencia osobitného metodického pokynu Ministerstva spravodlivosti neznamená, že znalecké ocenenie nemožno vykonať. Znalec má právo použiť odborné postupy a zohľadniť bežnú znaleckú prax. Jeho výpoveď (posudok) je hodnotená súdom podľa § 191 CSP, čo okresný súd aj urobil. Navyše, je tu evidentný vnútorný rozpor v argumentácii žalobcov, ktorí na jednej strane popierajú existenciu „zákonného základu“ znalcom zvolenej metodiky výpočtu (rozdelenia hodnoty bremena medzi vlastníkov nehnuteľností), fakticky sa však domáhajú (opäť) len použitia (inej) metodiky, ktorá ale rovnako postráda zákonný rámec v zmysle naznačovanom žalobcami, keďže v žiadnej právnej norme spôsob výpočtu dotknutého nároku nie je explicitne zadefinovaný. 36. Ak odvolatelia v danej súvislosti poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/79/2019 z 28.3.2018, v zmysle ktorého mali za zrejmé, že výšku bezdôvodného obohatenia možno
ohodnotiť bez ohľadu na počet ďalších užívateľov, nejde ani o jeden z prípadov podľa § 193 CSP, resp. nejde o rozhodnutie/právny názor súdu vyššej inštancie, ktorým by boli konajúce súdy v prejednávanej veci viazané.
37. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že výška bezdôvodného obohatenia mala byť určená minimálne vo výške odplaty dohodnutej v nájomnej zmluve uzavretej medzi inými subjektmi, konkrétne vo výške 466,50 EUR mesačne, ktorá zmluva podľa ich názoru preukazuje reálnu trhovú hodnotu užívania obdobného pozemku v danom mieste a čase, krajský súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. 38. Nájomná zmluva predstavuje výsledok autonómnej vôle zmluvných strán, ktoré si môžu dohodnúť výšku odplaty aj odchylne od obvyklej trhovej ceny, a to z rôznych dôvodov (napr. obchodná stratégia, osobitné vzťahy medzi subjektmi, špecifické podmienky užívania, časové obmedzenia a pod.). Z tohto dôvodu nemožno z jednej konkrétnej zmluvy bez ďalšieho vyvodzovať všeobecný záver o obvyklej (trhovej) cene za užívanie porovnateľnej nehnuteľnosti. Takáto zmluva môže predstavovať len jeden z čiastkových údajov, ktorý však sám osebe nemá dostatočnú vypovedaciu hodnotu pre určenie všeobecnej hodnoty. Pre použitie konkrétnej zmluvy ako relevantného podkladu pre určenie výšky náhrady by musela byť preukázaná jej vecná a ekonomická porovnateľnosť s posudzovaným prípadom, najmä pokiaľ ide o rozsah a intenzitu užívania, charakter nehnuteľnosti, právne postavenie užívateľa, časové a prevádzkové obmedzenia, ako aj celkový kontext zmluvného vzťahu. Zo spisu však nevyplýva, že by žalobcovia preukázali, že uvedená nájomná zmluva sa týka identického alebo aspoň porovnateľného rozsahu práv a povinností, aké sú predmetom tohto konania. Bez takéhoto preukázania nie je možné túto zmluvu použiť ako relevantný „benchmark“. 39. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza zo zásady, že náhrada má zodpovedať obvyklej (všeobecnej) cene, ktorá by bola dosiahnutá v danom mieste a čase za porovnateľných podmienok. Túto všeobecnú hodnotu je možné spoľahlivo určiť iba na základe odborného posúdenia znalca, ktorý pri jej stanovení zohľadňuje širší okruh porovnateľných údajov a aplikuje metodiky oceňovania, ktoré reflektujú rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu. Naopak, jednotlivá zmluva môže predstavovať cenu nadpriemernú (napr. z dôvodu špecifického záujmu nájomcu) alebo podpriemernú (napr. z dôvodu dlhodobého vzťahu medzi stranami), a preto nemôže bez ďalšieho nahradiť znalecké posúdenie. 40. V prejednávanej veci bola všeobecná hodnota užívania predmetnej nehnuteľnosti určená znaleckými posudkami, ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako relevantný dôkaz. Tieto posudky vychádzali z porovnávacej metódy a reflektovali širší trhový kontext. Ak by súd nahradil tieto odborné závery jediným individuálnym zmluvným údajom, išlo by o postup, ktorý by nebol v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v spojení s ich relevanciou. K argumentu „minimálnej hranice“ náhrady odvolací súd dodáva, že daný záver nemá oporu v právnom poriadku. Právna úprava bezdôvodného obohatenia nestanovuje žiadnu minimálnu hranicu náhrady odvodenú od individuálnych zmluvných vzťahov. Výška náhrady musí zodpovedať konkrétnemu rozsahu prospechu získaného obohateným subjektom.
41. Nedôvodným je tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie neprihliadol na zmenu hodnoty nehnuteľností v rozhodnom období. Zo spisu je zrejmé, že okresný súd vychádzal zo znaleckých posudkov reflektujúcich hodnotu nehnuteľnosti v rozhodnom období rokov 2017 až 2019, teda zohľadnil aktuálne cenové pomery. Skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia s následnou aplikáciou tejto hodnoty na rozsah povinnosti žalovaného, nemá vplyv na správnosť skutkových zistení súdu. 42. V rozoberanej súvislosti odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi zmenou kvantitatívnej hodnoty nehnuteľnosti (ceny) a zmenou kvalitatívnych východísk pre určenie rozsahu bezdôvodného obohatenia (metodiky výpočtu). Znalecké posudky predložené do konania reflektovali aktuálnu všeobecnú hodnotu práv a závad pre jednotlivé roky, pričom okresný súd z týchto hodnôt vychádzal. Nemožno preto hovoriť o tom, že by súd prvej inštancie pri určení základnej hodnoty náhrady vychádzal z neaktuálnych alebo prekonaných údajov. 43. Na druhej strane, podiel 29,73 % použitý súdom prvej inštancie nepredstavuje vyjadrenie ceny alebo hodnoty pozemku, ale vyjadruje mieru participácie žalovaného na užívaní predmetnej nehnuteľnosti v pomere k ostatným potenciálnym alebo faktickým užívateľom. Ide teda o relatívny pomer, ktorý nie je priamo závislý od absolútnej hodnoty nehnuteľnosti. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či došlo k takej zmene skutkového stavu, ktorá by mala vplyv na rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným, charakter nehnuteľnosti a okruhu subjektov, ktoré ju využívajú. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rozhodnom období došlo k takejto zmene. Sporný pozemok naďalej slúži ako prístupová komunikácia, spôsob jeho využívania je rovnaký (prechod a prejazd). Rovnako tak nenastala zmena v osobe a rozsahu užívania žalovaným.
44. Žiada sa doplniť, že zmena trhovej hodnoty pozemku je prirodzeným ekonomickým javom, ktorý odráža vývoj cien na trhu s nehnuteľnosťami, avšak bez ďalšieho nepredstavuje zmenu skutkového stavu v právne relevantnom zmysle. Ide o zmenu intenzity hodnoty, nie o zmenu podstaty právneho vzťahu. Znalecký posudok znalca I. I. J. bol v tejto veci použitý nie ako podklad pre určenie aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti, ale ako podklad pre určenie metodiky rozdelenia náhrady podľa podielu užívania. Tento spôsob/postup vychádza z výmery nehnuteľností a ich funkčného prepojenia, taktiež z rozsahu potreby prístupu cez sporný pozemok. Ide teda o štrukturálnu analýzu vzťahov medzi nehnuteľnosťami, ktorá nie je závislá od aktuálnej cenovej hladiny, ale od fyzických a funkčných charakteristík územia. Pokiaľ teda žalobcovia namietajú, že v medziobdobí došlo k zmene cien, táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť tejto metodiky, keďže táto sa neuplatňuje na určenie absolútnej výšky náhrady, ale na jej spravodlivé rozdelenie medzi jednotlivých užívateľov. Obdobne žalobcovia nesprávne prepájajú otázku výmery a percenta obmedzenia s ekonomickými faktormi, ako sú zmeny dane z nehnuteľností, úrokovej sadzby či inflácie.
45. Napokon, za vecne správny vyhodnotil odvolací súd aj výrok o náhrade trov konania. 46. Vo všeobecnosti síce žalobcovia náležite uvádzajú, že nie je „správne zaťažiť ich procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisí od znaleckej činnosti, resp. od úvahy súdu“, v osobitostiach súdenej veci je však práve a len (sporná) metodika výpočtu tým (relevantným) základom nároku, ktorý určuje/určil mieru úspechu v spore. Inými slovami, zásadným pre výsledok konania nebola znalcom stanovená hodnota bremena, ale právne posúdenie rozsahu povinnosti konkrétneho subjektu – žalovaného – podieľať sa na náhrade tohto bremena. 47. Preto je z hľadiska § 255 a nasl. CSP rozhodujúce porovnanie žalobného návrhu s skutočným výsledkom konania – teda s tým, do akej miery bolo žalobe vyhovené. Okresný súd tak postupoval správne, keď určil pomer úspechu strán a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomernom rozsahu.
48. Na základe konštatovaného pristúpil odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku v meritórnom zamietajúcom výroku, ako i závislom výroku o trovách konania.
49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolatelia – žalobcovia 1/ a 2/ neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalovaný voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100 %.
50. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.