Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/197/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., XX. XXXXXXX XX/57, proti manželovi: D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., E. XXXX/XX, o rozvod manželstva, odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -56 zo dňa 9. júna 2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. -56 zo dňa 9. júna 2026 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že „I. Súd manželstvo D. B. a A. B., F. C., uzavreté dňa XX.X.XXXX v C., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza. II. Súd manželovi navrhovateľky povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania neukladá. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Navrhovateľka sa návrhom podaným proti manželovi domáhala rozvodu ich manželstva. V návrhu uviedla, že ich manželstvo je vážne rozvrátené, nežijú spolu od cca od 19.12.2023. Vzťahy medzi nimi sú dlhodobo narušené, citové puto zaniklo a neexistuje predpoklad obnovenia manželského spolunažívania. 3. Na pojednávaní navrhovateľka dodala, že pred uzavretím manželstva sa s manželom poznali asi 15 rokov a aj spolu žili. Následne sa rozhodli, že sa vezmú s tým, aby navrhovateľka mala v prípade smrti manžela nárok na vdovský dôchodok. Navrhovateľka uvádzala, že ich spolužitie bolo spočiatku dobré, ale posledných 5 rokov podľa nej nestálo za nič. Problém z jej pohľadu je manželova povaha, ona sa cíti skôr ako jeho dcéra a nie ako partnerka. Keď sa o tomto probléme aj bavili, manžel zaujal stanovisko, že on nespravil nič, za všetko môže ona, veď má aj papiere na hlavu, je invalidná. Zo spoločnej domácnosti odišla dňa 19.12.2024, išla bývať k rodičom do E.. S manželom sa ešte párkrát kontaktovali, ale vždy došlo k hádke. V januári 2025 jej manžel poslal urážlivú SMS správu, preto si ho zablokovala a od tej doby s ním nie je v žiadnom kontakte a nekomunikuje s ním. V súčasnosti žije sama vo svojom byte v C., je spokojná a vyrovnaná. Navrhovateľka uviedla, že aktuálne má priateľa, ale ten s ňou nebýva. K navrhovateľovi stratila akýkoľvek citový vzťah, podľa nej už nemožno ich manželstvo usporiadať. 4. Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že navrhovateľka k nemu prišla v roku 2012, priviedol ju ich spoločný známy G. B. s tým, že mu bude pomáhať. On v tom čase choval kurčatá na mäso a sliepky na vajíčka. Navrhovateľka mala manželovi celé roky hovoriť, ako sa o neho v starobe postará a tak ho „dobláznila“, že sa v roku XXXX rozhodli zosobášiť a on jej aj prepísal polovicu rodinného domu. Manžel poukazoval na to, že navrhovateľka sa snažila presvedčiť ho, aby vydedil svoje deti, a keď k tomu

nedošlo, možno preto z domácnosti odišla. Od navrhovateľky sa podľa jeho vyjadrenia dá čakať všetko a on má obavy, aby nezostal ako bezdomovec. V súvislosti s prevodom polovice rodinného domu má pripravené aj podanie na prokuratúru, aby sa preverili okolnosti tohto prevodu. Manžel v konaní uviedol, že navrhovateľka, keď mala nejaké problémy, nekomunikovala o tom s ním, niekedy aj celý deň zostala v posteli. On to však neriešil. Podľa jeho názoru sa k navrhovateľke vždy správal normálne, do ničoho ju nenútil, robil pre ňu všetko. Po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti jej ešte telefonoval, ale ona mu telefón zložila, a tak jej napísal SMS správu, aby mu neničila život. Od tej doby s navrhovateľkou nie je v kontakte. Manžel navrhovateľky uviedol, že za týchto okolností sa nechce rozvádzať, najskôr nech sa doriešia veci okolo domu, on nebude čakať, že navrhovateľka z neho urobí bezdomovca. 5. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu sobášneho listu účastníkov, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, na základe čoho ustálil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v C., u oboch ide o manželstvo tretie, obaja sú slovenskej národnosti, posledné spoločné bydlisko mali v C. H. E. I. XXXX/XX. Z manželstva účastníkov deti nepochádzajú. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že manželstvo uzatvárali po dlhoročnej asi 9- ročnej známosti a spolužití. Medzi účastníkmi je pomerne veľký vekový rozdiel (22 rokov) a podľa vyjadrenia manžela navrhovateľka vravievala, že sa o manžela v starobe postará. Dôvodom pre uzavretie manželstva podľa navrhovateľky bolo aj to, aby v prípade smrti manžela mala nárok na vdovský dôchodok. Navrhovateľka v tejto súvislosti odôvodňovala aj podanie návrhu na rozvod manželstva, nakoľko už s manželom nežije a ani sa o neho nestará, a preto nepovažuje za správne, aby čerpala výhody v prípade, ak by sa manželovi niečo stalo. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že táto vnímala, že spolužitie s manželom v období posledných 5 rokov nestálo za nič, na základe správania manžela si nepripadala ako jeho partnerka, ale ako dcéra. Pokiaľ mala snahu tento problém riešiť, manžel zastával stanovisko, že on nerobí nič zlé, na vine je navrhovateľka a poukazoval na to, že je na invalidnom dôchodku a má „papiere na hlavu“. Navrhovateľka sa rozhodla riešiť situáciu odchodom zo spoločnej domácnosti dňa 19.12.2024. Manžel navrhovateľky v konaní uviedol, že pre navrhovateľku robil všetko, nikdy ju do ničoho nenútil, správal sa k nej normálne. Podľa jeho názoru sa od navrhovateľky dá čakať všetko, keď si zhodnotí, že niečo/niekoho nepotrebuje, tak ho odkopne. V konaní manžel tvrdil, že z jeho strany je možné obnoviť spolužitie, ale navrhovateľka s ním vôbec nekomunikuje. Pre manžela mala v konaní zásadný význam otázka spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na rodinnom dome, v ktorom manžel žije, a jeho obavy, že by mohol prísť o bývanie. Manžel uviedol, že navrhovateľka kalkuluje s tým, že on zomrie, ale to sa ešte načaká. Poukazoval na to, že navrhovateľka chcela, aby vydedil svoje deti, a keď sa jej to nepodarilo, zrejme preto aj odišla. Navrhovateľka v tejto súvislosti uviedla, že manžel má 6 detí a ani jedno s ním nie je v kontakte a pripustila, že manželovi povedala, že pokiaľ by sa mu niečo stalo, ona bude mať problémy s jeho 6-timi deťmi. V konaní bolo z výpovedí účastníkov zistené, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v decembri 2024 už k obnoveniu spolužitia účastníkov nedošlo, títo nie sú v žiadnom kontakte, dlhodobo spolu nekomunikujú, navrhovateľka si manžela v telefóne zablokovala (podľa jej vyjadrenia ešte v januári 2025). Navrhovateľka žije sama v byte, ktorý je v jej vlastníctve, aktuálne má priateľa, s ktorým sa stretávajú. Je spokojná a vyrovnaná, za žiadnych okolností nepripúšťa obnovenie spolužitia s manželom, chce sa rozviesť. Manžel navrhovateľky žije sám v rodinnom dome, inú známosť nemá, v konaní deklaroval možnosť spolužitia s navrhovateľkou. 6. Okresný súd s poukazom na , (ďalej aj len „Zákona o rodine“) a zistený skutkový stav veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. V odôvodnení okresný súd uviedol, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnom citovom zblížení, v zhode, poskytujú si vzájomne pomoc a podporu. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení citovaného zákona. Musí ísť o rozvrat medzi manželmi, ktorý je vážny, trvalý a narušuje ich spolužitie. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského spolužitia. 7. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy v manželstve účastníkov sú vážne a trvalo rozvrátené, čoho dôkazom je skutočnosť, že manželstvo si neplní svoje základné funkcie. Účastníci od 19.12.2024 nežijú v spoločnej domácnosti, od tej doby, okrem niekoľkých telefonátov, neboli spolu v kontakte a podľa vyjadrenia navrhovateľky spolu vôbec nekomunikujú od januára 2025, kedy si navrhovateľka manžela v telefóne zablokovala. Príčinu rozvratu vo vzťahoch medzi účastníkmi súd konštatuje v rozdielnych povahových vlastnostiach účastníkov, rozdielnych pohľadoch na hodnotenie jednotlivých situácií, ktoré v spolužití účastníkov vznikli. V konaní každý z účastníkov

poukazoval na správanie sa druhého manžela. Podiel na vzájomných nezhodách zrejme mal aj pomerne veľký vekový rozdiel medzi účastníkmi. Účastníci časom spolu nedokázali riadne komunikovať a riešiť problémy, ktoré v spolužití vznikali. V dôsledku toho sa navrhovateľka v manželstve necítila komfortne a nakoniec sa rozhodla situáciu riešiť odchodom zo spoločnej domácnosti. Hoci manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva, v jeho vyjadreniach v konaní na adresu navrhovateľky nezaznela ani jedna pozitívna informácia, čo nesvedčí o existencii jeho citového vzťahu voči navrhovateľke a snahe o usporiadanie manželstva. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že voči manželovi už neprechováva žiaden cit, naopak, odkedy odišla zo spoločnej domácnosti, cíti sa spokojná a vyrovnaná. Navrhovateľka zásadne ďalšie spolužitie s manželom odmieta, nechce s ním byť v kontakte. Aktuálne má priateľa, s ktorým sa stretáva. Za takéhoto stavu, napriek nesúhlasu s rozvodom zo strany manžela navrhovateľky, nemožno očakávať, že by sa vzťahy v manželstve účastníkov usporiadali a manželstvo si riadne plnilo svoj účel. K tomu je potrebná snaha zo strany oboch manželov, čo však v danom prípade nie je. Súd tiež uvádza, že ani zo strany manžela navrhovateľky nemožno jednoznačne konštatovať, že by mal reálnu snahu o usporiadanie vzťahu s navrhovateľkou. V konaní bolo z výpovede manžela zistené, že dôvodom nesúhlasu s rozvodom manželstva zo strany manžela bola najmä skutočnosť, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom manžel žije, a preto má obavu, že by mohol po rozvode manželstva prísť o bývanie. Sám sa vyjadril, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, kým sa nedoriešia veci okolo rodinného domu a že vlastníctvo rodinného domu v C. je pre neho „kardinálnou otázkou z hľadiska jeho budúcnosti“. Navrhovateľka v žiadnom prípade nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, preto okresný súd za tejto situácie považuje manželstvo účastníkov za hlboko a trvale rozvrátené bez perspektívy usporiadania ich vzťahov, preto rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. 8. V konaní navrhovateľke priznal okresný súd oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2-ice. V zmysle veta prvá o súdnych poplatkoch by mal pomernú časť súdneho poplatku uhradiť manžel navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky je starobný dôchodca a jeho dôchodok predstavuje sumu 426,20 Eur mesačne, tak okresný súd v zmysle veta druhá vyslovil, že manželovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok (jeho alikvótnu časť) za podaný návrh neukladá. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Proti rozsudku podal odvolanie manžel, ktorý uviedol, že svoje odvolanie smeroval proti výrokovej časti rozsudku z dôvodu, že sa v nej podľa jeho názoru nespomínala podstatná skutočnosť spočívajúca v tom, že ho navrhovateľka podvodným spôsobom pripravila o polovicu jeho rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese E. I. J. XXXX/XX v C.. Tvrdil, že navrhovateľka mu od roku 2012, keď prišla do C., opakovane tvrdila, že sa o neho v starobe postará, pričom toto jej konanie podľa jeho názoru vyvrcholilo uzavretím manželstva v roku XXXX. Na základe týchto uistení súhlasil s prevodom 1/2-ice svojho rodinného domu na navrhovateľku. Za potvrdenie toho, že zo strany navrhovateľky išlo o podvodné konanie, považoval skutočnosť, že následne od neho odišla a podala návrh na rozvod manželstva. Poukázal na to, že navrhovateľka na pojednávaní odôvodnila podanie návrhu na rozvod tým, že po jeho smrti nechce poberať vdovský dôchodok, pretože jej to pripadá nefér, avšak súčasne si podľa jeho tvrdenia ponecháva polovicu jeho rodinného domu. Ďalej uviedol, že navrhovateľka sa na pojednávaní vyjadrila, že má zabezpečiť notára a že mu svoju polovicu domu prevedie späť. V nadväznosti na to zabezpečil notára a dal vypracovať príslušnú zmluvu, avšak po oznámení tejto skutočnosti navrhovateľke mu mala táto povedať, že žiadne dokumenty podpisovať nebude. Z uvedeného vyvodil záver, že navrhovateľka A. B. na pojednávaní nehovorila pravdu. Keďže ju podľa vlastných slov dobre poznal, predpokladal, že na pojednávaní uvádzala nepravdivé tvrdenia, avšak bol ubezpečený, že z pojednávania sa vyhotovuje písomný aj zvukový záznam. Z tohto dôvodu žiadal, aby boli tieto záznamy konfrontované s jeho tvrdeniami, pričom zdôraznil, že všetky skutočnosti uvedené v odvolaní sú pravdivé. Súčasne poukázal na to, že podvody páchané na senioroch majú rôzne formy. Navrhol preto, aby Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie, v rámci ktorého by sa súd zaoberal podľa jeho názoru nepravdivými tvrdeniami navrhovateľky prednesenými na pojednávaní dňa 9.6.2026. 10. K doručenému odvolaniu manžela sa písomne vyjadrila manželka, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že s rozsudkom, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, súhlasila, považovala ho za vecne správny a navrhla jeho potvrdenie. Uviedla, že odvolaniu manžela nerozumela, pričom z jeho obsahu podľa jej názoru vyplývalo, že manžel nemal záujem o záchranu ich vzťahu, ale snažil sa pred súdom vykresliť ju ako osobu, ktorá ho mala podvodným spôsobom pripraviť o rodinný dom. Takéto tvrdenia odmietla s tým, že neboli pravdivé a predstavovali podľa nej výmysly, ktoré manžel opakovane uvádzal.

Ďalej uviedla, že tieto vyjadrenia vnímala ako psychicky zaťažujúce a z tohto dôvodu si želala pokoj od bývalého manžela. Zároveň uviedla, že aj počas rozvodového konania deklarovala ochotu previesť svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na manžela, avšak nie bezodplatne, keďže nevidela dôvod, pre ktorý by mala previesť svoj podiel na nehnuteľnosti bez akejkoľvek náhrady. Súhlasila však s objektívnym určením hodnoty domu a pozemkov, napríklad znaleckým posudkom, a s tým, aby jej manžel vyplatil polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností. Manželka zároveň poukázala na list vlastníctva k rodinnému domu na E. I. J. XXXX/XX K. C., z ktorého podľa jej tvrdenia vyplývalo, že nešlo o prevod polovice domu z manžela na ňu, ale naopak. Uviedla, že predmetný dom nadobudla darovacou zmluvou v roku 2021 od svojho syna, ktorý nebol synom manžela. Podľa jej vyjadrenia syn nadobudol nehnuteľnosť v dražbe a dom v minulosti patril bývalej manželke manžela. Počas trvania ich vzťahu bývali spoločne v predmetnom dome a spoločne sa podieľali na úhrade nákladov spojených s jeho užívaním a na bežnej prevádzke domácnosti. Následne v roku 2024 darovala polovicu domu manželovi, čo s odstupom času vzhľadom na jeho správanie považovala za chybu. Uviedla tiež, že pokiaľ by sa správanie manžela nezmenilo, zvážila by podanie žaloby o vrátenie daru, pretože sa domnievala, že jej správaním hrubo porušoval dobré mravy v zmysle . Za nepravdivé a nespravodlivé označila tvrdenia manžela, podľa ktorých ho mala podvodným spôsobom pripraviť o polovicu domu len preto, že sa rozhodla ukončiť podľa svojho názoru nefungujúce manželstvo. 11. K doručenému vyjadreniu manželky sa manžel k momentu rozhodovania odvolacieho súdu už nevyjadril. 12. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III., keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v , stotožnil. 13. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. 14. Podľa , , o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19. 15. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol ako nedôvodné, pretože ani tvrdenia uvedené v odvolaní neboli vyhodnotené ako dôvodné. Manžel vo svojom odvolaní nesúhlasil s rozsudkom o rozvode manželstva a namietal najmä to, že súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru nezaoberal okolnosťami súvisiacimi s prevodom spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu na ulici E. J. XXXX/XX K. C. na manželku. Tvrdil, že manželka ho mala podvodným spôsobom pripraviť o polovicu jeho domu, keď ho od roku 2012 presviedčala, že sa o neho v starobe postará, pričom na základe týchto uistení uzavreli v roku XXXX manželstvo a následne previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na manželku. Ďalej namietal pravdivosť tvrdení manželky uvedených na pojednávaní, pričom sa domáhal preverenia zvukového a písomného záznamu z pojednávania a z týchto dôvodov žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu manžela sa písomne vyjadrila manželka, ktorá so závermi rozsudku súdu prvej inštancie súhlasila a považovala ho za vecne správny. Uviedla, že tvrdenia manžela o podvodnom konaní odmieta ako nepravdivé. Poukázala na to, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti nenadobudla od manžela, ale darovacou zmluvou od svojho syna v roku XXXX. Zdôraznila, že počas spoločného života sa podieľala na úhrade nákladov

domácnosti a starostlivosti o spoločné bývanie. Súčasne uviedla, že vzťahy medzi manželmi boli dlhodobo narušené, komunikácia problematická a manžel sa voči nej opakovane vyjadroval spôsobom, ktorý vnímala ako urážlivý a psychicky zaťažujúci. Navrhla, preto potvrdenie napadnutého rozsudku. 16. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že predmetom konania o rozvod manželstva je posúdenie splnenia zákonných podmienok rozvodu podľa § 23 Zákona o rodine, teda existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, a nie riešenie majetkových sporov medzi účastníkmi. Námietky manžela smerujúce k okolnostiam prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu, k údajnému podvodnému konaniu manželky, prípadne k budúcemu usporiadaniu majetkových vzťahov medzi účastníkmi, preto nepredstavujú skutočnosti spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie o rozvrate manželstva. Tieto otázky môžu byť predmetom iných samostatných konaní, nemajú však rozhodujúci význam pre posúdenie splnenia podmienok rozvodu. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré boli potvrdené aj obsahom odvolacieho spisu, vyplynulo, že manželka jednoznačne a dlhodobo deklarovala nezáujem pokračovať v manželskom spolužití, odmietala obnovu manželského vzťahu a na návrhu na rozvod po celý čas konania zotrvala. Medzi účastníkmi pretrvávali závažné konflikty, vzájomná dôvera bola narušená a ich predstavy o ďalšom fungovaní manželstva boli nezlučiteľné. Samotný obsah podaného odvolania, v ktorom manžel rozsiahlo poukazoval na majetkové spory, nepravdivosť tvrdení manželky a vzájomné obviňovanie, zároveň potvrdzuje pretrvávajúcu konfliktnosť vzťahov medzi účastníkmi a absenciu predpokladov pre obnovenie riadneho manželského spolužitia. 17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že manželstvo účastníkov v čase rozhodovania už neplnilo svoj spoločenský účel, citové a osobné väzby medzi manželmi boli vážne narušené a neexistovala reálna perspektíva obnovy manželského spolužitia. Skutočnosť, že manžel s rozvodom nesúhlasil, sama osebe nebráni rozvodu manželstva, pokiaľ je nepochybne preukázané, že rozvrat vzťahov dosiahol intenzitu predpokladanú § 23 Zákona o rodine. Nemožno totiž spravodlivo požadovať od jedného z manželov, aby zotrval v manželstve proti svojej vôli len z dôvodu nesúhlasu druhého manžela. V § 23 Zákona o rodine je upravená všeobecná hmotnoprávna podmienka rozvodu manželstva, ktorou je existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, v dôsledku ktorého manželstvo nemôže plniť svoj účel a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvrat manželstva musí mať kvalifikovanú intenzitu a musí sa javiť ako trvalý, nezmeniteľný a nenapraviteľný. V posudzovanej veci vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo naplnenie uvedených predpokladov. Odvolacie námietky manžela nesmerovali proti samotným skutkovým zisteniam rozhodným pre posúdenie rozvratu manželstva, ale predovšetkým proti majetkovým a osobným sporom medzi účastníkmi. Tieto námietky, preto neboli spôsobilé vyvrátiť správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu a odvolací súd tak nenašiel dôvod na odklon od jeho rozhodnutia. 18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z obsahu spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi manželmi boli vážne a trvalo rozvrátené a manželstvo dlhodobo neplnilo svoj spoločenský účel ani žiadnu zo svojich základných funkcií. Zo zistených skutočností vyplynulo, že manželia spolu nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spoločne a nevytvárali manželské spoločenstvo, ktoré je podstatným predpokladom riadneho fungovania manželstva. Za týchto okolností okresný súd správne dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že odvolanie podal manžel, ktorý s rozvodom manželstva nesúhlasil. Samotný nesúhlas jedného z manželov s rozvodom však nemôže byť dôvodom na zachovanie manželstva v prípade, ak vykonané dokazovanie preukázalo jeho trvalý a nenapraviteľný rozvrat. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že manželka na rozvode zotrvala a neprejavila vôľu obnoviť manželské spolužitie, pričom ani z vyjadrení manžela nevyplynuli konkrétne okolnosti nasvedčujúce reálnej možnosti obnovenia manželského zväzku. Pokiaľ manžel vo svojom odvolaní poukazoval najmä na majetkové otázky súvisiace s rodinným domom a na tvrdené nepravdivé vyjadrenia manželky, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania bolo posúdenie splnenia zákonných podmienok na rozvod manželstva. Majetkové spory medzi účastníkmi ani prípadné sporné otázky týkajúce sa vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti neboli rozhodujúce pre posúdenie existencie alebo neexistencie rozvratu manželstva. Tieto okolnosti preto samy osebe nemohli mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozvode. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva bolo vecne správne, pretože vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že manželstvo účastníkov už neplnilo svoj účel a neexistoval predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia v budúcnosti. 19. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že súd nie je povinný osobitne reagovať na každú argumentáciu účastníka konania, ale len na tie námietky a tvrdenia, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci

podstatné. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať dostatočné vysvetlenie skutkových a právnych záverov, na ktorých rozhodnutie spočíva, pričom nie je nevyhnutné podrobne sa vysporiadavať so všetkými okolnosťami uvádzanými účastníkmi, ktoré nemajú význam pre posúdenie splnenia zákonných podmienok rozvodu manželstva. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne sa zaoberať tými odvolacími tvrdeniami manžela, ktoré sa týkali predovšetkým majetkových vzťahov medzi účastníkmi alebo ich vzájomných výhrad, keďže tieto neboli rozhodujúce pre posúdenie otázky existencie trvalého rozvratu manželstva. 20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ak sa stotožní so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia opakoval všetky dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Postačuje, ak na správnosť týchto dôvodov poukáže a prípadne ich doplní vlastnou argumentáciou vo vzťahu k odvolacím námietkam účastníka konania. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre rozvod manželstva účastníkov. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu veci, náležite vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi boli vážne a trvalo narušené, manželstvo dlhodobo neplnilo svoj účel a neexistoval reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Skutočnosti uvádzané manželom v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť týchto záverov. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. podľa a ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na správne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. 21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa , súd môže priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie o rozvod manželstva je mimosporovým konaním, v ktorom je základným pravidlom pri rozhodovaní o trovách konania princíp vyjadrený v . Odklon od tejto zásady podľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak okolnosti konkrétneho prípadu odôvodňujú záver, že priznanie náhrady trov jednému z účastníkov zodpovedá požiadavke spravodlivosti. 24. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil existenciu takých výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali aplikáciu . Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie splnenia zákonných podmienok rozvodu manželstva. Manžel vo svojom odvolaní vyjadroval nesúhlas s rozvodom a poukazoval predovšetkým na okolnosti súvisiace s majetkovými vzťahmi medzi účastníkmi a na svoje presvedčenie o nečestnom konaní manželky. Tieto okolnosti však neboli rozhodujúce pre posúdenie otázky existencie vážneho a trvalého rozvratu manželstva. Odvolací súd prihliadol na charakter konania, ako aj na skutočnosť, že zo zistených okolností prípadu nevyplýva existencia takých mimoriadnych dôvodov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov. Za danej situácie bolo preto potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa všeobecného pravidla upraveného v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznať. 25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).