Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-41-2025.pdf
PDF · 215.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/41/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 30 792 215, o zaplatenie 1.632,75 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2025 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.632,75 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.). uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 21731503, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.607 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 24 zmluvne dojednaných mesačných splátok vo výške 78,79 eura. Žalobca pred uzavretím zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, čo preukazoval predloženou zmluvnú dokumentáciou s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh nezaplatil a žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru, pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2022. Nakoľko žalovaný v poskytnutej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 26.09.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu zo dňa 30.11.2017 v znení dodatku č. 7 zo dňa 12.12.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky. Žalovaný si uplatnil aj úrok z omeškania.
2. Tunajší súd vydal dňa 04.09.2025 platobný rozkaz č.k.. 9Csp/41/2025-63, ktorý sa žalovanému napriek vykonaným šetreniam zo strany súdu nepodarilo doručiť do vlastných rúk, z dôvodov ktorých súd v zmysle § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil uznesením č.k. 9Csp/41/2025-81 zo dňa 10.11.2025.
3. Súd vyzval PZ žalobcu na doplnenie podstatných skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP vrátane ich preukázania, a to na preukázanie riadneho splnenia povinností uvedených v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z právnym predchodcom žalobcu, t.j. akým spôsobom posudzoval právny predchodca žalobcu schopnosť žalovaného splácať úver predovšetkým ohľadom preverenia príjmu a výdavkov žalovaného v príslušnej databáze alebo registri. Žiadal, súdu ozrejmil na základe akých podkladov určoval limit ukazovateľa schopnosti žalovaného splácať úver, z akých dokumentov mal za preukázaný čistý mesačný prijem žalovaného v sume 462,19 eur, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, a to zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, že žalovaný mal mať v čase jeho poskytnutia priemerný čistý mesačný príjem vo výške 630 eur, z dát dopytu do Sociálnej poisťovne bola zo strany veriteľa zadaná hodnota pre vymeriavací základ vo výške 522 eur a z výsledku schvaľovania Quatro vyplýva čistý príjem zohľadnený v sume 462,19 eur. Rovnako pokiaľ ide o výdavky v sume 123,39 eur, je potrebné riadne uviesť z čoho tieto výdavky pozostávajú. Súd dal žalobcovi do pozornosti, že splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1, ods. 19-49 Zákona č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu zosplatnenia, je predpokladom možnosti veriteľa jednorazovo zosplatniť spotrebiteľský úver. Žalobca reagoval na výzvu súdu zo dňa 26.03.2026, doručenej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.04.2026, až podaním zo dňa 19.06.2026 v ktorom zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom termíne pojednávania dňa 22.06.2026. Súd konštatuje, že na takéto podanie nebude prihliadať, nakoľko má zato, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas, pričom zaslanie vyjadrenie po viac ako dvoch mesiacoch od doručenia výzvy súdu nepovažuje za včasné podanie. Naviac súd uvádza, že ide o tak podstatné skutkové tvrdenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré mal žalobca uvádzať, preukazovať a konkretizovať už v rámci podanej žaloby a nie až na výzvu súdu, a to až v podaní ktorým ospravedlňuje svoju neprítomnosť na nariadenom termíne pojednávania.
4. Okresný súd Levice doručil žalovanému žalobu s prílohami zverejnením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 116 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe kvalifikovane nevyjadril, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil žiadne listiny ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak by uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.06.2026, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť na pojednávaní, za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka postupu žalobcu, tak tento bol súdom vyzvaný aby preukázal v zmysle ust. §7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb. zák. riadne splnenie povinností pri zosplatnení tohto úveru. Žalobca na túto výzvu nereagoval. V zmysle koncentrácie konania sa na jeho reakciu neprihliada. Žalovaný má v zmysle týchto skutočností za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok zosplatnenia a súd podľa judikatúry mu nemôže priznať ani dôvodné platné splátky, lebo by išiel nad rámec žalobného petitu a z iného skutkového základu, ako žalobca tvrdil. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Záverom uviedol, že odkazujem na svoj prednes a tohto sa pridržiava. V zmysle toho považuje vykonané dokazovanie za úplné. Dokazovaním bolo preukázané jednak neplatné zosplatnenie a aj postúpenie pohľadávky na žalobcu. Ako už bolo spomenuté, súd nemôže ísť nad rámec žalobného petitu a v spotrebiteľských veciach to nie je prípustné, takže je jednoznačne dané v zmysle zákona, že to musí byť zmietnuté a priznané trovy konania žalovanému.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ďalšími písomnými vyjadreniami žalobcu a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré si súd zaobstaral postupom podľa § 185 ods. 2 a § 295 CSP, súhrnnými informáciami o údajoch poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a zahraničnými bankami za 4. štvrťrok 2021, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 1000161305 súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 15.03.2022 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, druh úveru viazaný spotrebiteľský úver, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1.607 eur na kúpu predmetu financovania, mobil + notebook, ktorého kúpna cena bola 1.857 eur, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,94 % p.a., RPMN vo výške 17,12 % p.a, celkové náklady spotrebiteľa boli 283,80 eur, doba trvania zmluvy 24 mesiacov. Prvá splátka splatná dňa 20.04.2022 a ďalšie splátky splatné k 20.dňu príslušného mesiaca. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach vo výške 78,79 eur s tým, že posledná
splátka je vo výške 78,63 eur. Žalovaný bola povinný zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1.890,80 eur. Žalovaný bol povinný uhradiť vopred časť kúpnej ceny (akontáciu) vo výške 250 eur, ktorej úhrada bola podľa bodu 5.1 zmluvy podmienkou poskytnutia úveru. V zmysle bodu 9.2 zmluvy bol veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok dlžníkom. V článku I. Zmluvy (údaje o klientovi) je uvedené, že žalovaný je zamestnaný od 09/2021 na dobu neurčitú, s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 630 eur, žalovaný je slobodný, bezdetný, má vlastníctvo bez hypotéky. V časti predložené doklady je iba jeden doklad- občiansky preukaz.
8. Z prehľadu splátok a úhrad za obdobie od 15.03.2022 do 30.11.2024 súd zistil, že žalovaný uhradil veriteľovi na úver celkovo sumu 328,78 eur, a to vo forme akontácie vo výške 250 eur, a splátkou dňa 31.05.2022 v sume 78,79,- eur. Následne žalovaný neuhradil už žiadnu splátku úveru. K 23.08.2022 predstavovala splátka úveru sumu 1.317,59 eur.
9. Z predžalobnej upomienky zo dňa 22.07.2022 súd zistil, že veriteľ (VÚB, a.s.) oznámil žalovanému, že do dňa odoslania výzvy evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 236,37,- eur s tým, že omeškanie pretrváva už od 20.05.2022 a vyzval ho k bezodkladne úhrade týchto splátok. Veriteľ zároveň upozornil, že v prípade, ak do 11.08.2022 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetná výzva bola podľa predloženej doručenky doručovaná žalovanému, a nebola prevzatá v odbernej lehote s tým, že žalobcovi bola vrátená dňa 03.08.2022. 10. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.08.2022 súd zistil, že veriteľ (VÚB, a.s.) oznámil žalovanému, že nakoľko ani na základe predžalobnej výzvy nedoplatil splatné splátky úveru, dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz k dňu 23.08.2022, pričom dlžná čiastka predstavuje sumu 1632,75 eur, ktorú veriteľ žiadal uhradiť do 25.09.2022. Žalobca súdu predložil dôkaz o doručovaní predmetného oznámenia žalovanému, ktorý si zásielku prevzal dňa 05.09.2022.
11. Z Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.11.2017 v znení jej Dodatku č. 7 zo dňa 20.12.2023 uzatvorenej medzi Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila dňa na žalobcu touto prílohou aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom dátum prevzatia zoznamu pohľadávok vzťahujúcich sa k predmetnej žiadosti o postúpenie a prevod 16.12.2024, nachádzajúcom sa na výtlačku a jednom CD-ROM nosiči, je dátumom postúpenia.
12. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4.štvrťrok 2021 so stavom ku dňu 31.12.2021 zverejnené MFSR súd zistil, že pre obdobný spotrebiteľský úver ako úver, ktorý je predmetom sporu (pri úveroch s dobou splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane) bola hodnota priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 9,69 %, pričom dvojnásobok tejto je 19,38 %.
13. Z dát dopytu vykonaných právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že tento vykonal dopyt do sociálnej poisťovne z ktorého vyplýva, že žalovaný má priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace aspoň 522 eur. Právny predchodca žalobcu vykonal lustráciu SRBI z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v čase uzatvárania zmluvy jeden splátkový úver so splátkou vo výške 60 eur so zostatkom 1.027 a dátumom ukončenia 15.08.2023 a jeden existujúci úver KARTY so splátkou 15 eur.
14. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
17. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy(ďalej len „ZoSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
32. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a l) ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
33. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
34. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
35. Podľa § 7 ods. 16ZoSU,veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
36. Podľa § 7 ods. 17 ZoSU, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ- a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5; b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
37. Podľa § 7 ods. 19 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
38. Podľa § 7 ods. 20 ZoSU, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
39. Podľa § 7 ods. 21 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
40. Podľa § 7 ods. 23 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
41. Podľa § 7 ods. 27 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
42. Podľa § 7 ods. 41 ZoSU, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa
osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
43. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) v znení opatrenia z 29. mája 2018 č. 6/2018 (oznámenie č. 168/2018 Z. z.), opatrenia zo 17. decembra 2019 č. 9/2019 (oznámenie č. 502/2019 Z. z.) a opatrenia z 23. augusta 2022 č. 4/2022 (oznámenie č. 308/2022 Z. z.) (ďalej len ako „Opatrenie“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
44. Podľa § 5 ods. 3 Opatrenia, čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa.
45. Podľa § 6a ods. 1 a 2 Opatrenia, podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4. Limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8. nastane po dovŕšení 65 rokov veku spotrebiteľa, okrem spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania alebo kreditnej karty poskytnutého pred dovŕšením 65 rokov veku spotrebiteľa, znižuje z hodnoty 8 o 0,25-násobok rozdielu aktuálneho veku spotrebiteľa zaokrúhleného nadol na celé číslo a hodnoty 40. Najnižšia hodnota limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu je 3. Limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta osobitne pre každého spoludlžníka, ktorého príjem je zahrnutý do výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať a pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sa berie do úvahy vážený priemer tak
46. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
47. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
48. Podľa § 9 ods. 15 ZoSU, platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 20 kalendárnych dní po kalendárnom mesiaci zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
49. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
50. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
51. Podľa § 15 ods. 1 ZoSU, Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
52. Podľa § 17 ods. 1 ZoSU, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
53. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) ZoSU, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.
54. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
55. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola dňa 15.03.2022 uzatvorená zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere, t.j. medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný - fyzická osoba - nepodnikateľ bola v postavení spotrebiteľa. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákon č. 129/2010 Z.z..
56. Napriek skutočnosti, že žalovaný bol v spore nečinný ( a to až do termíne pojednávania na ktorom došlo k vyhláseniu tohto rouzsudku, kedy sa dal zastúpiť právnym zástupcom), súd bol povinný od začiatku konania skúmať, či žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt bez súhlasu žalovaného a s tým spojené posudzovanie otázky, či bola pohľadávka veriteľa postúpená v súlade s § 17 ods. 1 ZoSU ako aj v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd bol povinný ďalej skúmať, či veriteľ pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval v súlade so zákonom, a to s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, či výška odplaty poskytnutého úveru neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať ako aj skutočnosť, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (ZoSU), účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorých absencia by bola sankcionovaná posúdením úveru za bezúročný a bez poplatkov. Súd bol zároveň povinný sa zaoberať aj skutočnosťou, či poskytnutý úver nie je možné posúdiť za bezúročný a bez poplatok podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 ZoSU ako aj skúmať, či veriteľ pri poskytnutí úveru postupoval v zmysle zákona a splnil si zákonnú povinnosť posúdiť schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSU).
57. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.03.2022, ktorá spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že predchodca žalobcu ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie spotrebiteľa. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak súd posúdil jednak ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
58. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice, všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.
59. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/ EHS. Zároveň obsah zmluvy nebol medzi stranami sporu sporný. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku. Súd poukazuje na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa teda v zmluve aj nachádzali nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu ktorých súd v konaní nezistil), nespôsobovalo by to neplatnosť celej zmluvy. Súd tak dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobili jej neplatnosť ako celku.
60. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmajúc, či táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto v predmetnej zmluve nevzhliadol.
61. Súd tiež konštatuje, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a tiež náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ZoSU. Súd preskúmaním zmluvy ďalej zistil, že RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 17,12 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty zmysle požiadavky § 11 ods. 1 písm. g) ZoSU, stanovenej podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 1 a 1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., keď RPMN spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok roku 2021, pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, predstavovala hodnotu 9,69 %, v dôsledku čoho tak najvyššia prípustná odplata predstavuje hodnotu 19,38 % (9,69 x 2 = 19,38).
62. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca pre nesplnenie povinnosti žalovaného splácať úver tento úver zosplatnil a následne pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu. Súd sa v konaní zaoberal otázkou platnosti zosplatnenia úveru a skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie žalovaného nároku. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre platné zosplatnenie úveru súd predložené listinné dôkazy vyhodnocoval v zmysle záverov aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.7.204, uznesenie 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024, uznesenie 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.4.2024). S poukazom na v nich uvádzané právne posúdenie možno dospieť k záveru, že v prípade dlhu splatného v splátkach v spotrebiteľských vzťahoch je oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru sprísnené úpravou § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže dôjsť len vtedy, ak je splnená okrem iného podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu troch mesiacov a neuhradenie tejto konkrétnej splátky ku dňu zosplatnenia úveru ani na výzvu veriteľa. Splatnosť celého dlhu nastáva, keď veriteľ o úhradu celého dlhu požiadal a nie od okamihu, kedy tak urobiť mohol. Splatnosť celého dlhu totiž nenastáva automaticky a v prípade, ak veriteľ právo úver zosplatniť nevyužije, naďalej platí dojednanie o plnení v splátkach, pričom právo veriteľa na zosplatnenie celého zostatku dlhu sa posúva na obdobie po splatnosti ďalšej neuhradenej splátky. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
63. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej dodatku č. 6 a jej neoddeliteľnej časti žiadosti o postúpenie, ktorou veriteľ VÚB, a.s. ako postupca postúpila dňa 16.12.2024 na žalobcu pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 15.3.2022, ktorá je predmetom sporu. V prípade bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524 Občianskeho Zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení. Splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Z § 92 ods. 8 Zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. (ďalej len ako „ZoSU“). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žalovaný nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, ktorý je publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod č. 6).
64. V prípade postúpenia bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ako „ZoB“), a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, a to, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Z dikcie § 92 ods. 8 ZoB okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd v súvislosti s posudzovaním platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovanom v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. R 4/2021, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.
65. Podmienka splatnosti postupovanej pohľadávky banky tiež vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého veriteľ nemôže previesť práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu okrem prípadu, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že konečný termín splatnosti úveru mal nastať dňa 20.04.2024, preto bolo potrebné skúmať, či sa postupovaná pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
66. Súd preto skúmal, či banka postúpila na žalobcu splatnú pohľadávku a pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dodržala zákonný postup podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
67. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za akých podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
68. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu, prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.
69. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
70. Súd poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp.zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 2Cdo/149/2021, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023 ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024), podľa ktorej upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa "dozvedieť" o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu a "spôsobe" ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba" výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú, pre ktorú plánuje predčasne zosplatniť dlh. Z toho dôvodu musí dodávateľ jednostranný úkon - výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej splátke mieni následne dodávateľ zosplatniť úver v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh naraz.
71. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 vyplýva, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
72. Súd sa stotožňuje s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR uvedenými v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, nakoľko podľa názoru súdu už zo samotnej výzvy na možnosť zosplatnenia spotrebiteľského peňažného dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný dlh predčasne zosplatnený. Napriek tomu, že Občiansky zákonník presne nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia peňažného dlhu veriteľom. Ak teda ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia dlhu podmieňuje uplynutím 3-mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne uvedená, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť dlh uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal disponovať aj dlžník. Keďže v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa §565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť teda o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie dlhu. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie dlhu.
73. Súd konštatuje, že nepovažuje za platnú Predžalobnú upomienku zo dňa 22.07.2022, ako ani Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2022. Tieto dva úkony žalobcu nespĺňajú podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 53 odsek 9 OZ v znení do 31.10.2024 a ustanovenie § 565 OZ. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok § 53 ods. 9 OZ v znení do 31.10.2024 ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s § 53 odsek 9 OZ v znení do 31.10.2024. Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky nebude spĺňať náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, nebude vychádzať zo splnenia zákonných podmienok ustanovených v odseku 9 alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa. V režime § 565 OZ nenastáva splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí
využiť. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neupokojeného zvyšku, je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 OZ). Zákon pre túto žiadosť osobitnú formu nepredpisuje, avšak vzhľadom na jej účinky vo vzťahu k zmene obsahu záväzkového vzťahu je pri záväzkoch vzniknutých na základe písomných dohôd nevyhnutné zachovať písomnú formu (§ 40 ods. 2 OZ). Vzhľadom na znenie § 53 ods. 9 OZ v znení do 31.10.2024 sa uplatní osobitný právny režim v prípade záväzkových vzťahov, ktoré vznikli na základe spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 OZ). Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré má spotrebiteľ ako dlžník vykonať v splátkach, môže veriteľ ako dodávateľ žiadosťou o zaplatenie uplatniť stratu výhody splátok až po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou splátky, pokiaľ súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
74. Z obsahu spisu a listinných dôkazov, ktoré žalobca do konania predložil jednoznačne vyplýva, že dňa 22.07.2022 žalobca zaslal žalovanému listinu označenú ako: „Predžalobná upomienka“ (číslo listu 41 spisu), v ktorej uviedol žalovanému, že eviduje omeškanie na úvere, ktoré pretrváva už od 20.05.2022 a výška nedoplatku dosiahla sumu 236,37 EUR, ktorú žiada žalobca uhradiť najneskôr do 11.08.2022 na účet uvedený v tejto upomienke. V opačnom prípade žalobca vyhlási predčasnú splatnosť celého zostatku úveru, čím žalovaný stratí možnosť splácať úver v mesačných splátkach a dlžný zostatok sa mu bude navyšovať o denný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške stanovenej príslušným právnym predpisom. Uvedenú výzvu si žalovaný prevzal dňa 03.08.2022 (číslo listu 42 spisu). Následne podaním označeným ako: „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 26.08.2022 (číslo listu 43 spisu), žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru vo výške 1.632,75 EUR ku dňu 23.08.2022. Uvedenú listinu si žalovaný prevzal dňa 05.09.2022.
75. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na účinné zosplatnenie úveru (§ 565 OZ) je potrebné dodržať postup podľa § 53 odsek 9, t. j. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 53 odsek 9 OZ a § 565 OZ. Ak sám žalobca vo svojich výzvach vymedzil splátku, ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a ktorá bola splatná od 20.05.2022, tak bol oprávnený uplatniť si právo na mimoriadne zosplatnenie zvyšku úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatnou splátkou, ktorú vo svojej výzve presne špecifikoval. V danom prípade, vzhľadom k tomu, že žalobca presne neuviedol a nešpecifikoval, s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, lebo neurčil presne deň, uviedol iba, že ... „Omeškanie na úvere pretrváva už od 20.05.2022“ ..., čo nie je presná špecifikácia a tým nedodržal zákonnú podmienku zosplatnenia úveru po troch mesiacoch od omeškania splatnej splátky. Je možné preto konštatovať, že žalobca zosplatnil úver dňa 23.08.2023, čo oznámil žalovanému, avšak nie je možné zistiť presne deň splátky, pre ktorú zosplatnil úver a pre ktorú sa dostal do omeškania, a či teda bol zachovaný postup podľa § 53 odsek 9 a následne § 565 OZ, čo nie je v súlade so zákonom. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva taký právny záver veci, že žalobca zosplatnil úver v rozpore s ustanovením § 53 odsek 9 OZ, a preto takýto úkon je neplatný a nenastali platné účinky zosplatnenia úveru.
76. Podľa názoru súdu aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je dostatočne určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v § 103 vety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka.
77. Z konštrukcie predmetného oznámenia je zrejmé, že neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného nemožno oznámenie zo dňa 26.08.2022 považovať
za kvalifikované oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Súd tak konštatuje, že aj výzva k splateniu celého úveru, realizovaná predchodcom žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko neobsahuje (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto ju nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu predchodcom žalobcu zamýšľané právne účinky, teda predčasnú splatnosť úveru poskytnutého žalovanému predpokladané zák. ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
78. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predchodca žalobcu nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom.
79. Hoci ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj absencia kvalifikovanej výzvy k splateniu celého úveru v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka) možno vyvodiť záver, že vo veci nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (k platnému zosplatneniu úveru) zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovaného pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.
80. Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v súlade so zákonom, nie je možné prijať záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB ako aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Banka ako postupca by tak postúpila na žalobcu v rozpore s ustanoveniami § 92 ods. 8 ZoB a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nesplatnú pohľadávku. Pozornosti súdu však neušlo že k samotnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo až po konečnej splatnosti úveru dojednanej v zmluve (dňa 20.04.2024). Teda ku dňu postúpenia pohľadávky žalobcu nastala konečná splatnosť úveru.
81. Súd sa preto zaoberal skúmaním či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, Žalobca tvrdil, že pohľadávku uplatňovanú voči žalovanému v tomto konaní nadobudol na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 30.11.2017 a Dodatku k nej zo dňa 20.12.2023 od pôvodného veriteľa, ktorým bola Všeobecná úverová banka, a.s. Postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt upravuje vyššie citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktoré vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému subjektu, ktorého výber spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi, a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému aj nebankovému subjektu, t. j. subjektu, voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva vymožiteľnej centrálnou bankou. Bez zaslania predmetnej výzvy spotrebiteľovi banka nie je oprávnená spotrebiteľa o takúto ochranu pripraviť. Písomná výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta (spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty min. 90 kalendárnych dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený spotrebiteľovi, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 uviedol, že: „...z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Naviac obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.“ . Súd vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, na ktoré odkazuje aj uznesenie sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, dospel k záveru, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný; tieto pod predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nespadajú (pričom tie predložené žalobcom naviac tieto skutočnosti ani neobsahujú). Skutočnosť, že by právny predchodca upozornil žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky nevyplýva naviac ani zo žiadneho z predložených listinných dôkazov. Táto otázka bola riešená rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.7.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, ročník 2025 pod č. 38) s právnou vetou: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“, na dôvody ktorého súd plne odkazuje.
82. Súd má za to, že žalobca nepreukázal zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepreukázal relevantnú písomnú výzvu banky tak, ako ju má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výzvy predložené žalobcom ako listinné dôkazy spolu so žalobou, a to predžalobná upomienka ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky banky neobsahujú ani nepreukazujú, lebo obsahom ani účelom nie sú výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákonao bankách. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Takáto výzva zo strany žalobcu predložená nebola.
83. Keďže podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená nebola, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a bolo žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Žalobu preto súd v celom rozsahu zamietol.
84. Súd na potvrdenie vecnej správnosti svojho rozhodnutia (teda aj pre prípad ak by dospel k záveru o platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu) uvádza, že v rámci posudzovania splnenia povinnosti žalobcu sa zaoberal aj skutočnosťou, či veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosť uloženú mu zákonom, a to posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou, nakoľko, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 prvá veta ZoSU).
85. Ako vyplýva zo vyššie citovaných zákonných ustanovení, veriteľ, ktorý je veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a) tak ako je to nepochybne aj v prípade žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, je povinný pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupovať okrem iného v zmysle § 7 ods. 1, § 7 ods. 16 až ods. 23 predmetného zákona a môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi len vtedy, ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver musí veriteľ zároveň určiť v súlade s § 7 ods. 21 tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d), neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a), teda čistý príjem spotrebiteľa. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa podľa ods. 20 použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. V prípade porušenia povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, sankcionuje zákon veriteľa tým, že tento nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Porušenie povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, sa považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona, pričom za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 predmetného zákona, ktoré porušenie má za následok nástup ďalšej zákonnej sankcie a to v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Podľa § 7 ods. 16 je pritom veriteľ vynaloženie odbornej starostlivosti povinný hodnoverne preukázať.
86. Žalobca pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver nepostupoval podľa § 7 predmetného zákona, keď nijakým spôsobom súdu nepreukázal výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovaným, netvrdil a nepreukázal, z akého čistého príjmu žalovaného pri posudzovaní schopnosti splácať úver vychádzal, z čoho a v akej výške vychádzal pri vyčíslení nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, prípadne aj osôb, voči ktorým by mohol mať spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, netvrdil a nepreukázal, že pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver zohľadnil výšku splátky spotrebiteľského úveru ako aj ďalšie peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, keď je nepochybné, že každý človek peňažné záväzky spojené s bežným každodenným životom, ktoré znižujú jeho príjem, má. Žalobca bol v zmysle § 7 ods. 27 pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme spotrebiteľa bol žalobca povinný overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že veriteľ si nesplnil riadne splnil povinnosť uloženú mu zákonom (§ 7 ods. 1 ZoSU) keď neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Súd konštatuje že žalobca nepreukázal, akým spôsobom posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver predovšetkým s ohľadom na preverenie príjmov a výdavkov žalovaného v príslušnej databáze alebo registri, súdu nepreukázal, že by od žalovaného vyžiadal výpis z účtu resp. dôkaz preukazujúci jeho reálny príjem u zamestnávateľa, a to aj napriek výzve súdu, na ktorú reagoval však až odstupom času viac ako dvoch mesiacov, a z ktorého dôvodu súd na toto vyjadrenie žalobcu neprihliadol. Z obsahu spisu nie je zrejmé, ako žalobca určoval limit ukazovateľa schopnosti splácať úver, z akých relevantných dokumentov mal preukázaný čistý mesačný príjem žalovaného vo výške 462,19 eur, z obsahu spisu vyplýva a to najmä zo zmluvy, že žalovaný mal mať v čase poskytnutia úveru priemerný čistý mesačný príjem vo výške 630 eur, avšak z dát dopytu do Sociálnej poisťovne vyplýva, že zo strany veriteľa bola zadaná hodnota pre vymeriavací základ vo výške 522 eur a z výsledku schvaľovania Quatro vyplýva čistý mesačný príjem zohľadnený v sume 462,19 eur, Rovnako žalobca súdu aj napriek výzve neobjasnil výdavky v sume 123,39 eur, ako aj zohľadnenie ďalších úver ktoré boli zistené z úverového registra ( 1 x splátkový úver a 1x kreditné karty). Žalobca súdu nepreukázal riadne skúmanie príjmu žalovaného a to predložením výpisu z účtu žalovaného alebo potvrdením zamestnávateľa o príjme. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobca nepreukázal splnenie si zákonnej povinnosti v rozsahu požadovanom zákonom č. 129/2010 Z.z. a to najmä § 7 ods. 1, ods. 19-49, čo má za následok , aj to že predchodca žalobcu tak nemohol úver jednorázovo zosplatniť a to z dôvodu hrubého porušenia svojej povinnosti skúmať bonitu žalovaného ako spotrebiteľa. Ak teda veriteľ v rozpore so zisteným skutkovým stavom žalovanému spotrebiteľský úver poskytol, potom nemožno dospieť k inému záveru, než že tento nielenže nekonal pri posudzovaní schopnosti splácať úver žiadateľom s odbornou starostlivosťou, ale túto svoju povinnosť bezpochyby aj hrubo porušil, v dôsledku čoho by tak nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie úveru a tiež by sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
87. Vo vzťahu k tejto konštatácii však uvádza, že žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil od tvrdenia o splatnosti úveru v celosti a s tým súvisiaceho nároku na úhradu úrokov a úrokov z omeškania zo zosplatneného úveru, teda ako plnenie z predčasne zosplatného úveru vrátane príslušenstva zosplatneného úveru. V danom prípade zo samotných listín predložených do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. že zo strany žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobca rozhodol zosplatniť predmetný úver zmluvne dojednaným spôsobom, úver sa tak stal splatným až ku dňu dojednanej konečnej splatnosti úveru, pričom naviac súd konštatuje že v dôsledku porušenia povinnosti zo strany právneho predchodcu
žalobcu sa tento považuje aj za bezúročný a bez poplatkov. Súd však prednostne poukazuje na ustanovenie § 216 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný žalobným návrhom. Súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať.
88. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o platnom zosplatnení úveru, súd nemohol žalobcovi v konaní priznať ani príslušenstvo uplatneného nároku v podobe úroku a úrokov z omeškania z neplatne zosplatneného úveru, keďže by došlo k porušeniu spomínanej zásady “ne ultra petitum“. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Preto súd konštatuje, že v prípade ak by aj dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný – teda že by vykonaným dokazovaním bolo preukázané platné postúpenie pohľadávky, tak by z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).
89. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 2. októbra 2024, sp.zn. I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012)..... Rovnako nedôvodný je aj odkaz sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“
90. Na základe uvedeného a vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, platné zosplatnenie pohľadávky pred termínom jej konečnej splatnosti, pričom konečná splatnosť v zmysle zmluvy nastala však ešte pred postúpením pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu, avšak žalobca nepreukázal ani to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky po termíne konečnej splatnosti t.j. 20.04.2024. Postúpenie bankovej pohľadávky z postupcu na žalobcu (nebankový subjekt) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 ZoB je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca uplatňovanej pohľadávky nie je veriteľom žalovaného. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
91. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
92. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
93. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
94. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Súd preto rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
V Leviciach, dňa 22. júna 2026
Mgr. Alexandra Lisyová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Patrícia Marková