Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-29-2024.pdf
PDF · 141.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/29/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a z členiek senátu JUDr. Gabriely Sedlákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy K?rtvélyovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C. D., právne zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom K. A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP5-2024/045394 zo dňa 25.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP5-2024/045394 zo dňa 25.06.2024 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy ako príslušný prvostupňový správny orgán vo veciach priestupkov podľa ustanovenia § 1 a § 4 zákona NR SR č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) rozhodnutím č. OU- PO-OVVS2-2024/032620-007 zo dňa 24.04.2024 uznal vo výroku č. 1 obvineného A. B. (žalobcu) vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.09.2023 v čase okolo 09:00 hod. v ambulancii detskej lekárky E. F. G. na H. I. J. X K. A. rušil príbeh vyšetrenia svojho maloletého syna tým, že zasahoval do práce zdravotníckeho personálu, vulgárne vynadal K. K., že je kretén, hajzel, pričom ho fyzicky napadol do a to tak, že ho kopol do oblasti brucha a tiež A. I. chytil za ruku a odsotil ju, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy uložil obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b) s prihliadnutím na § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu pokutu vo výške 40,- eur. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán uložil obvinenému povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur.
2. Konanie uvedené vo výroku č. 2 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A. B. (žalobca) tým, že dňa 06.09.2023 v čase okolo 09:00 hod. v ambulancii detskej lekárky E. F. G. na H. I. J. X K. A. sa slovne vyhrážal K. K., že mu ešte ukáže a taktiež sa mal slovne vyhrážať aj A. I., že bude mať z toho problém,
pričom mal K. K. fyzicky napadnúť a to tak, že ho mal chytiť za ruky, poškriabať ich, pričom ho mal kopnúť do oblasti nohy a zovretou dlaňou ruky v päsť ho udierať do oblasti hrudníka, teda mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, správny orgán podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
3. Prvostupňový správny orgán v predmetnej veci nariadil na deň 11.12.2023 ústne pojednávanie v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch na ktoré predvolal svedkyňu A. I., svedka K. K., svedkyňu L. D., a svedkyňu E. F. G.. Svedkovia detailne popísali priebeh priestupku. Následne správny orgán v zmysle § 44 ods. 2 správneho poriadku požiadal iný správny orgán, konkrétne Okresný úrad Ružomberok o vykonanie procesného úkonu - vypočutie obvineného (žalobcu). Obvinený pred dožiadaným správnym orgánom na ústnom prejednaní priestupku popísal celý jeho priebeh. Obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že audio nahrávky nikde nezverejnil, ma ich pre svoju potrebu a chcel ich navrhnúť ako dôkaz toho, ako incident prebiehal. Správnemu orgánu predložil audio nahrávku na pojednávaní. K výpovediam svedkov uviedol, že sú skreslené, prehnané a celé to má slúžiť len ako dôkaz voči nemu v konaní pred súdom. Dodal, že by bolo nelogické, aby si nahrával konflikt, pri ktorom by sa sám dopúšťal protiprávneho konania a potom tú nahrávku navrhol ako dôkaz. Obvinený bol podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku na ústnom pojednávaní priestupku oboznámený s celým spisovým materiálom a s podkladmi na vydanie rozhodnutia, čo svojim podpisom deklaroval v zápisnici o prejednaní priestupku dňa 26.03.2024. Súčasťou priestupkového spisu je aj zvuková nahrávka, ktorú predložil obvinený a ďalšie listinné dôkazy.
4. Prvostupňový správny orgán na základe priznania samotného obvineného a tiež na základe zhodných výpovedí uvedených svedkov dospel k záveru, že obvinený svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Obvinený na svoju obranu správnemu orgánu doložil zvukovú nahrávku na CD nosiči, ktorú vytvoril prostredníctvom svojho súkromného zariadenia. Z výpovedí svedkov dostatočne jasne vyplynulo, že si nepriali, aby ich obvinený nejakým spôsobom natáčal a že mu nedali súhlas na zaznamenávanie priebehu vyšetrenia v ambulancii. Sám obvinený potvrdil, že nahrával, hoci si to nepriali. Argumentoval tým, že pred vyšetrením upozornil pani I., že pokiaľ na danom vyšetrení bude prítomný aj pán K. priebeh vyšetrenia bude nahrávať. Z daného dôvodu správny orgán nevzal do úvahy súkromne vyhotovenú zvukovú nahrávku, keďže ide o nezákonne získaný dôkaz. Vzhľadom na uvedené správny orgán rozhodol o tom, že uznáva obvineného za vinného v 1. časti výroku.
5. Správny orgán zhodnotil uvedené výpovede vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obvineného - konaní o priestupku v časti slovného vyhrážania sa K. K. (výrok č. 2) zastavil, pretože obvinený spáchanie skutku tak ako ho opísali svedkovia poprel a správny orgán mal za to, že v danom prípade sa nepodarilo preukázať spáchanie skutku. Z jednotlivých výpovedí je zrejmé, že každý zo svedkov vnímal prejednávanie skutočnosti vo výrokovej časti č. 2 rozličným spôsobom a nie je možné jednoznačne obvinenému preukázať spáchanie skutku bez akýchkoľvek pochybností a preto správny orgán rozhodol o zastavení konania.
6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom namietal, že uvedených skutkov sa nedopustil. V odvolaní žiadal, aby bol opätovne urobený výsluch zúčastnených a žiadal, aby výsluch bol urobený tak, aby už vypočutí svedkovia nemohli stretnúť ešte nevypočutých z dôvodu, aby sa nemohli dohodnúť na výpovedi na túto položenú otázku. V odvolaní žalobca žiadal, aby bola zvuková nahrávka braná do úvahy ako dôkaz, keďže ide o dôkaz, ktorý autenticky preukazuje skutočnosti ako sa odohrali a boli vyhotovené v záujme obrany a ochrany jeho práv a práv dieťaťa. Obvinený sa voči druhému výroku rozhodnutia o zastavení konania neodvolal. Tento druhý výrok rozhodnutia zo dňa 24.04.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2024.
7. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. OU-PO-OOP5-2024/045394 zo dňa 25.06.2024 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené. Žalovaný v odôvodnení popísal skutkový stav tak, ako ho zistil správny orgán prvého stupňa, popísal obsah odvolania a uviedol ustanovenia právnych predpisov, ktorými sa spravoval pri vyhotovovaní rozhodnutia. Žalovaný po preskúmaní celého spisového materiálu skonštatoval, že zistený skutočný stav nebol sporný, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku tak ako je uvedené v prvom výroku prvostupňového rozhodnutia. Je
nespochybniteľné, že obvinený dňa 06.09.2023 rušil priebeh vyšetrenia svojho maloletého syna tým, že zasahoval do práce zdravotníckeho personálu, vulgárne vynadal K. K., že jej kreténa hajzel, pričom ho fyzicky napadol a to tak, že ho kopol do oblasti brucha a tiež A. I. chytil za ruku a odsotil ju. Správny orgán posúdil vec správne po právnej aj skutkovej stránke, teda správne vyhodnotil skutkový a právny stav a na vec aplikoval správne právne predpisy. Spáchanie skutku obvineným bolo preukázané svedeckými výpoveďami a obvinený priznal, že svedkovi K. K. povedal, že je kretén ... hajzel, poprel však spáchanie akéhokoľvek fyzického násilia. Spáchanie skutkov potvrdili svedkovia a nakoľko obvinený sa čiastočne k spáchaniu skutku priznal žalovaný nemal o vine obvineného pochybnosti. Zásadným argumentom, aby bol obvinený uznaný vinným z priestupku je zásada materiálnej pravdy ako jedna zo základných zásad správneho konania. Podľa tejto zásady rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.
8. Správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťou, prečo nepripustil zvukovú nahrávku ako dôkaz ... z výpovede svedkov dostatočne jasne vyplynulo, že si nepriali, aby ich obvinený natáčal a že mu nedali súhlas na zaznamenávanie priebehu vyšetrenia v ambulancii. Sám obvinený potvrdil, že ich nahrával, hoci si to nepriali. Argumentoval tým, že pred vyšetrením upozornil svedkyňu A. I., že pokiaľ na danom vyšetrení bude prítomný aj svedok K. K., priebeh vyšetrenia si bude nahrávať. Z daného dôvodu správny orgán nevzal do úvahy súkromne vyhotovenú zvukovú nahrávku, keďže ide o nezákonne získaný dôkaz ... Žalovaný sa stotožnil s vyššie citovaným názorom správneho orgánu prvého stupňa a dodal, že zvuková nahrávka zaznamenala len zvuk a nie je možné zistiť, či došlo k fyzickým útokom. Záverom žalovaný poukázal, že pre uznanie viny obvineného je nevyhnutné skúmať naplnenie skutkovej podstaty priestupku.
9. Žalovaný k relevantným odvolacím dôvodom obvinenému uviedol, že obvinený je dospelá, priestupkovo zodpovedná osoba, vedomá si toho, že nemôže konať v rozpore so zákonom a tak narúšať občianske spolunažívanie. Konanie obvineného bolo jednoznačne preukázané dvoma nestrannými výpoveďami svedkyne E. F. G. a L. D.. Rovnako to tak tvrdili aj svedkovia K. K. a A. I.. Žalovaný poukázal na § 34 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán je oprávnený, ak to vyžaduje záujem na zistenie skutočného stavu veci, vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Naproti tomu je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Tak bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný uviedol, že pri svojom rozhodovaní nevykonal ďalšie dokazovanie a vychádzal len zo spisového materiálu predloženým správnym orgánom, preto nebol povinný aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku.
II.
Správna žaloba
10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP, zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
11. V správnej žalobe žalobca uviedol, že správne orgány obidvoch stupňov odmietli vykonať zvukový záznam ako dôkaz a vychádzať z neho pri ustálení skutkového stavu s odôvodnením, že prítomní naň nedali súhlas. To však nie je rozhodujúcim kritériom, či možno zvukový záznam zhotovený bez súhlasu nahrávané osoby považovať za zákonný dôkaz použiteľný v súdnom či v správnom konaní. Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti pripúšťajú vykonanie takého dôkazu ako zákonného v prípade, že ho zhotoví slabšia strana (napríklad obeť voči páchateľovi trestného činu) na svoju obranu, teda aby preukázala útok voči sebe. Tak tomu bolo aj v tomto prípade (K. K. sa voči žalobcovi približne rok a pol pred vyšetrením maloletého dopustil protiprávneho konania proti telesnej integrite žalobcu). Na základe uvedeného žalobca zhotovoval počas vyšetrenia zvukový záznam a napriek tomu ho správne orgány odmietli vykonať, hoci ho zhotovila slabšia strana v obave z útoku silnejšej strany. Tým došlo k
porušeniu povinnosti správneho orgánu dostatočným spôsobom objasniť skutkový stav tak, aby mohol byť podkladom pre rozhodnutie. Správne orgány rozhodujú o tom, ktoré dôkazy vykonajú, ale nemôžu odmietnuť vykonať zákonne získaný dôkaz, ktorý má preukazovať, že skutkový dej nebol taký, ako by vyplývalo z iných dôkazov, prípadne, ktorý môže mať vplyv na posúdenie dôveryhodnosti svedkov. Žalobca poukázal na § 195 písm. a) Správneho súdneho poriadku a uviedol, že správny súd je oprávnený preskúmavať, či správny orgán zistili skutkový stav dostačujúco na riadne posúdenie veci. Zo zvukovej nahrávky (jej podstatné časti sú od 17 min 45 s do približne 28 min) vyplýva, že skutkový dej bol iný, ako ho ustálili správne orgány na základe svedeckých výpovedí. Vyplýva z nej, že K. K. na žalobcu viackrát slovne útočil, vyháňal ho z vyšetrenia vlastného syna, hoci k nemu nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu.
12. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že správne orgány porušili svoju povinnosť objasniť skutkový stav tak, aby mohol slúžiť na riadne posúdenie veci. Zvukový záznam vyhotovený žalobcom je zákonne získaným dôkazom, keďže ho vyhotovil v záujme svojej obrany voči K. K., ktorý ho už v minulosti napadol (obava žalobcu tak mala svoj odôvodnený základ). Nevykonaním záznam ako dôkazu a nezohľadnením výsledkov takéhoto dokazovania došlo k porušeniu procesných povinností správnych orgánov, čo má za následok nezákonnosť ich rozhodnutí. Žalobca žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III.
Vyjadrenie žalovaného
13. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 07.10.2024 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení žalovaný k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že žalovaný nemohol ovplyvniť, kto každý bol prítomný na vyšetrení maloletého syna žalobcu a z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že svedkovia chceli, aby pri vyšetrení dieťaťu bol pokoj, čo však nebolo možné, nakoľko zo všetkých svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalobca narúšal priebeh vyšetrenia dieťaťa. Spáchanie skutkov potvrdili svedkovia A. I., K. K. a L. D.. Svedkyňa E. F. G. potvrdila, že žalobca bol vulgárny voči svedkovi K. K. a tiež, že chytil svedkyňu A. I. za ruku. Žalobca priznal, že použil vulgarizmy voči svedkovi K. K.. Nakoľko spáchanie skutku potvrdili zhodne všetci prítomní svedkovia a žalobca sa čiastočne k spáchaniu skutku priznal, žalovaný nemal o vine žalobcu pochybnosti. Len sám žalobca uviedol, že svedok K. K. ho začal udierať, tak aby mu nespôsobil zranenie. Túto skutočnosť, však okrem ústneho vyhlásenia nevedel inak preukázať. Rovnako tak žalobca priznal, že svedok K. K. mu zranenie nespôsobil. Žalovaný nevykonal dôkaz - zvukovú nahrávku, z dôvodu, že prítomní naň nedali súhlas - čo však podľa žalobcu nie je dôvod na nepripustenie dôkazu, súd preto vo svojej rozhodovacej činnosti pripúšťa vykonanie dôkazu ako zákonného v prípade, že ho vyhotoví slabšia strana (napríklad obeť voči páchateľovi trestného činu). Žalovaný uvádza, že predmetný dôkaz nevykonal, avšak skutočný stav veci bol dostatočne zistený. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, či žalovaným bol slabšou stranou v spore, nakoľko jeho procesné postavenie bolo v pozícii obvineného. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Replika, Duplika
14. V replike doručenej súdu dňa 02.12.2024 žalobca zotrval na podanej žalobe. V replike k argumentu žalovaného o nadbytočnosti zvukového záznamu z dôvodu dostatočného zistenia skutkového stavu na základe iných dôkazov uviedol, že takýto argument sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza. Žalovaný v rozhodnutí o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na zhotovenie záznamu nedali nahrávané osoby súhlas, preto naň nemožno prihliadať. Z toho vyplýva, že dôvodom neprihliadania naň bola jeho nezákonnosť, nie nadbytočnosť. Žalovaný nemôže vo vyjadrení v správnom súdnom konaní nahrádzať nedostatky správneho konania a rozhodnutí v ňom vydaných. Ak žalovaný považoval daný dôkaz za nadbytočný, mal to uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Ak by nebolo na zvukový záznam prihliadnuté z dôvody nezákonnosti, ale dôvodu nadbytočnosti potom sa prístup správnych orgánov obidvoch stupňov javí ako selektívny, keď prihliadali len na dôkazy v neprospech žalobcu ako obvineného z priestupku. Na skutočnosti vyplývajúce zo zvukového záznamu nijako neprihliadali, hoci mali spôsobilosť spochybniť správnosť skutkových zistení získaných na základe iných dôkazov.
Pre žalovaného nemuseli byť zistenia vyplývajúce zo zvukového záznamu pre rozhodnutie vo veci dôležité, ale mal zdôvodniť prečo je tomu tak a prečo podľa jeho názoru nespochybňujú správnosť zistení na základe ostatných dôkazov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu Žiline sp.zn. 1To/42/2010, ktoré bolo publikované v časopise zo súdnej praxe pod č. 38/2017 a z ktorého vyplýva, že zvukový a obrazový záznam telefonického hovoru a záznam o korešpondencii medzi súkromnými osobami, zabezpečený jednou z komunikujúcich osôb aj bez výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok na zdokumentovanie a preukázanie porušenia ustanovení Trestného zákona druhou komunikujúcou osobou. K rovnakým záverom môže dôjsť aj pri správnom trestaní, ktorý je v mnohých otázkach ovládaný rovnakými právnymi zásadami ako trestné konanie. Aj v rámci správneho trestania môže byť ako zákonný dôkaz vykonaný zvukový, obrazový záznam, ktorý preukazuje porušenie ustanovení zákona o priestupkoch či iného právneho predpisu zaznamenaný inou osobou. Zhotovenie záznamu bolo odôvodnené obavou žalobcu zo správania K. K., ktorá mala reálny základ v jeho minulom správaní voči nemu. Na základe uvedeného žalobca zotrváva na podanej žalobe a na návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného.
15. Replika bola žalovanému doručená dňa 06.12.2024, žalovaný na ňu reagoval duplikou zo dňa 20.12.2024. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že zvukový záznam nevykonal, keďže skutočný stav veci bol dostatočne zistený. Navyše slovami poukázal na svedecké výpovede a naplnenie skutkovej podstaty priestupku žalobcom. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol dôvody, pre ktoré pripustil zvukovú nahrávku ako dôkaz, a to: sám žalobca potvrdil, že ich nahrával, hoci to nepriali ... z daného dôvodu nebola súkromne vyhotovená nahrávka uznaná ako dôkaz, keďže išlo o nezákonne získaný dôkaz ..., pričom dôvod nepripustenia dôkazu nerozširoval, len zopakoval. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa bol slabšou stranou v spore, nakoľko jeho procesné postavenie bolo v pozícii obvineného. Žalovanému nebolo zrejmé, aký malo toto konštatovanie súvis s argumentáciou v jeho vyjadrení k žalobe.
16. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 28.01.2025, ktorý na ňu nereagoval.
V.
Konanie na Správnom súde
17. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.
18. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 23.06.2026 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP5/2024/045394 zo dňa 25.06.2024 a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
VI.
Relevantná právna úprava
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
23. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
24. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
25. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
27. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 99 eur.
VII.
Právny názor správneho súdu
28. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
29. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy ktorým uznal vo výroku č. 1 žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.09.2023 v čase okolo 09:00 hod. v ambulancii detskej lekárky E. F. G. na H. I. J. X K. A. rušil priebeh vyšetrenia svojho maloletého syna tým, že zasahoval do práce zdravotníckeho personálu, vulgárne vynadal K. K., že je kretén, hajzel, pričom ho fyzicky napadol a to tak, že ho kopol do oblasti brucha a tiež A. I. chytil za ruku a odsotil ju, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. b) s prihliadnutím na § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu pokutu vo výške 40,- eur. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán uložil obvinenému povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby bol opätovne urobený výsluch zúčastnených. V odvolaní žalobca žiadal, aby bola zvuková nahrávka braná do úvahy ako dôkaz, keďže ide o dôkaz, ktorý autenticky preukazuje skutočnosti ako sa odohrali a boli vyhotovené v záujme obrany a ochrany jeho práv a práv dieťaťa. Žalobca sa voči druhému výroku rozhodnutia o zastavení konania neodvolal. Druhý výrok rozhodnutia zo dňa 24.04.2024 nadobudol právoplatnosť dňa
15.05.2024. Žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím č. OU-PO-OOP5-2024/045394 zo dňa 25.06.2024 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
30. Správny súd v prvom rade upriamil svoju pozornosť na to, či sa žalovaný a správny orgán prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými žalobnými námietkami. Po dôkladnom posúdení správnej žaloby vo veciach spadajúcich pod správne trestania podľa § 194 a nasl. SSP, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, dospel súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná a je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť, pretože napadnuté rozhodnutie trpí vadou, ktorá má za následok rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené a tým aj nepreskúmateľné. V správnom konaní je povinnosťou správneho orgánu na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodnúť na základe čo najúplnejšie zisteného skutkového stavu veci. Pre takýto typ správneho konania je veľmi podstatným to, že dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán, ktorý musí v konaní spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázať spáchanie priestupku. Podľa názoru súdu argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle.
31. Správny v tejto súvislosti uvádza, že dokazovanie vytvára jadro konania o priestupku. Orgány verejnej správy v jeho priebehu overujú a hodnotia otázky vzniku zodpovednosti za priestupok a na základe vykonaného dokazovania vyvodzujú závery o zodpovednosti osoby obvinenej zo spáchania priestupku. Dokazovanie - ako súbor procesných úkonov - vyjadruje vzťah medzi hmotnoprávnou zásadou zákonného vymedzenia priestupkov a sankcií a procesnoprávnym pravidlom stíhania obvineného zo spáchania priestupku len zo zákonných dôvodov. Vystihuje stav, v ktorom orgán verejnej správy skúma pravdivosť svojho subjektívneho presvedčenia o vine obvineného, avšak zároveň je pri realizácii všetkých svojich úkonov viazaný právom. Správny orgán týmto spôsobom overuje, či okolnosti spáchaného skutku zodpovedajú zákonom ustanoveným znakom priestupku. Keďže zodpovednosť za spáchaný priestupok musí správny orgán vyvodiť zákonom ustanoveným spôsobom, nemôže v rámci dokazovania opomenúť ani princíp prezumpcie neviny. Povinnosť dokazovania ovládajú princípy viazanosti právom a zákonnosti a pravidlá prezumpcie neviny. Uvedené záruky vytvárajú obsah práva na spravodlivý proces.
32. V správnom konaní sú ako dôkaz prípustné iba také prostriedky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Požiadavku súladu dôkazov s právnymi predpismi je potrebné interpretovať čo najširšie. Jedná sa tu nie len o súlad s procesnými pravidlami vyplývajúcimi zo správneho poriadku alebo priestupkového zákona, ale v širšom zmysle aj o súlad s princípmi vyplývajúcimi z nadnárodných predpisov. Vo veciach správneho trestania môžeme za zákonný označiť ten dôkaz, ktorý bol obstaraný a vykonaný v súlade s právom a s princípmi viažucimi sa na dokazovanie vo veciach správneho trestania. Podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva je možné aj správne delikty (priestupky) označiť za delikty trestnej povahy, na prejednávanie ktorých sa vzťahuje ochrana práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok Krajského súdu v Košiciach KE-7S/32/2015 zo dňa 30.04.2019).
33. Po preskúmaní administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a súdneho spisu správny súd zistil, že správne orgány nevykonali žalobcom navrhovaný dôkaz - oboznámenie sa so zvukovou nahrávkou z predmetného incidentu, pretože ho považovali za nezákonný, keďže obvinený z priestupku (žalobca) ho vykonal bez súhlasu poškodených. Takéto konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa je nedostatočné, bez akéhokoľvek odôvodnenia. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí na str. 6 uviedol: „Obvinený na svoju obranu správnemu orgánu doložil zvukovú nahrávku na CD nosiči, ktorú vytvoril prostredníctvom svojho súkromného zariadenia. Z výpovedi svedkov dostatočne jasne vyplynulo, že si nepriali, aby ich obvinený A. B. nejakým spôsobom natáčal a že mu nedali súhlas na zaznamenávanie priebehu vyšetrenia v ambulancii. Sám obvinený potvrdil, že ich nahrával, hoc si to nepriali. Argumentoval tým, že pred vyšetrením upozornil pani I., že pokiaľ na danom vyšetrení bude prítomný aj pán K., priebeh vyšetrenia si bude nahrávať. Z daného dôvodu správny orgán nevzal do úvahy súkromne vyhotovenú zvukovú nahrávku, keďže ide o nezákonne získaný dôkaz.“ Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány prvého stupňa nepristúpili k testu proporcionality. Test proporcionality je metodikou na riešenie ústavnosti konfliktu medzi dvoma základnými právami, v
predmetnej veci medzi právom žalobcu na obhajobu a právami dotknutých osôb na súkromie. Samotný test proporcionality pozostáva z troch krokov, testu vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti, ktoré sa skúmajú postupne, pričom tieto kroky musia byť naplnené kumulatívne (súčasne) a nevyhovenie jednému z týchto krokov znamená nevyhoveniu celému testu proporcionality. V prvom kroku testu proporcionality - teste vhodnosti - sa skúma, či tento zásah sleduje dostatočne dôležitý, legitímny cieľ na ospravedlnenie jeho vykonania a či existuje racionálna väzba medzi zásahom a cieľom zásahu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15.12.2009). V tejto konkrétnej veci je obsahom testu vhodnosti posúdenie, či by prípadným obmedzením práva na súkromie dotknutých osôb vykonaním zvukovej nahrávky bolo možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ - realizáciu iného základného práva (práva obvineného na obhajobu). K obmedzeniu osobnostných práv dotknutých osôb totiž možno pristúpiť len vtedy, ak by vykonanie predmetnej zvukovej nahrávky mohlo objektívne prispieť k realizácii práv žalobcu ako obvineného na obhajobu.
34. Žalovaný taktiež vo svojom rozhodnutí stroho na str. 8 uviedol, že sa s citovaným názorom správneho orgánu prvého stupňa stotožňuje a dodal, že zvuková nahrávka zaznamenávala len zvuk a nie je možné z nej zistiť, či došlo k fyzickým útokom. Žalovaný tiež na str. 9 uviedol, že správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať, najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočnosti zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Predmetné vysporiadanie sa s odvolacou námietkou žalobcu bolo nedostačujúce a úplne v ňom absentuje vykonanie testu proporcionality.
35. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 3Asan/32/2019 zo dňa 14.01.2020, ktorý judikoval:„12. Žalovaný nevykonal navrhovaný dôkaz, ktorým bol obrazovo-zvukový záznam, nakoľko tento vyhodnotil ako nezákonný z dôvodu, že obvinený na jeho vyhotovenie neudelil súhlas. V tejto súvislosti sa žalovaný nezaoberal požiadavkou navrhovateľov vo vzťahu k vykonaniu testu proporcionality. V správnom konaní sa nezriedka vyskytujú dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, avšak ich použitie resp. vykonanie môže byť za splnenia určitých podmienok prípustné. Pôjde najmä o obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené bez vedomia alebo súhlasu osoby, ktorej osobný prejav je na zázname zachytený. Pri predmetných záznamoch vzniká konflikt s ustanoveniami občianskeho práva upravujúcimi ochranu osobnosti a prejavov osobnej povahy (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj s čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 16, 19 ústavy. Mimoriadny význam prípustnosti aplikácie takto nadobudnutých dôkazov sa objavuje v situácii, kedy dochádza k tzv. dôkaznej núdzi. Správny orgán je v takomto prípade oprávnený zvážiť použitie aj takéhoto dôkazu, avšak je potrebné, aby realizoval test proporcionality. Cieľom testu proporcionality je posúdenie otázky, či je namieste uprednostniť verejný záujem na odhaľovaní a postihovaní protispoločenskej činnosti alebo právo dotknutej osoby na ochranu osobnosti. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v prípade civilného súdneho konania takýto problém rieši Civilný sporový poriadok v čl. 16 ods. 2, podľa ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 C.s.p. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že C.s.p. nadobudol účinnosť až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Táto námietka je irelevantná, nakoľko z textu odôvodnenia krajského súdu je zrejmé, že riešenie vyplývajúce z C.s.p. uviedol len na účely ilustrácie, resp. poukázania na určitú analógiu a nie za účelom konštatovania, že žalovaný mal v čase vydania rozhodnutia (t. j. v dobe, kedy nebol C.s.p. účinný) aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku. 13. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mal správny orgán v rámci testu proporcionality posúdiť, či sa v danom prípade jedná o natoľko výnimočné okolnosti, že iný postup nie je možný a nepripustením takéhoto dôkazu by hrozila zrejmá nespravodlivosť, či napriek pripusteniu dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, budú zachované garancie spravodlivého procesu vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a či v danom prípade bude s ohľadom na princíp proporcionality odôvodniteľné uprednostnenie verejného záujmu, resp. záujmu poškodenej strany, pred ochranou záujmu subjektov dotknutých takýmto dôkazom. Zodpovedanie týchto otázok a s tým spojená možnosť prípustnosti nezákonného dôkazu však môže nastať až po posúdení toho, či obstaraný záznam vôbec predstavuje zásah do osobnostných práv dotknutej osoby a za predpokladu, že takýto dôkaz zaobstarala súkromná osoba a teda nie v prípade, ak túto nezákonnosť spôsobil konajúci správny orgán alebo iný orgán verejnej moci pri výkone svojich právomocí. Tieto orgány sú totiž prísne viazané zákonom na základe tzv. legálnej licencie v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy. 14. V prípade, ak bol dôkaz v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotovený v rozpore so zákonom, je potrebné ešte pred vykonaním testu proporcionality v prvom rade posúdiť, či vykonanie takéhoto
dôkazu je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby, pričom uvedené treba posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Relevantným tak napríklad je, či bol záznam vyhotovený na mieste, ktoré samo o sebe prezumuje zabezpečenie súkromia dotknutej osoby. Je totiž zásadný rozdiel v tom, či bol záznam vyhotovený napr. v obydlí dotknutej osoby, alebo na verejnom priestranstve, kde je miera súkromia objektívne znížená či už z dôvodu zákonom aprobovaného monitorovania verejných priestranstiev alebo pohybu okoloidúcich osôb. Vychádzať treba aj zo samotnej intenzity (krik počuteľný v širšom okolí oproti šepotu) zaznamenaného prejavu. Ďalším relevantným faktorom je identifikovateľnosť dotknutej osoby na základe obstaraného záznamu. Absencia identifikovateľnosti osoby totiž vylučuje spôsobilosť záznamu zasiahnuť do práv takejto osoby. 15. Pokiaľ je jednoznačné, že záznam vyhotovený v rozpore so zákonom zasiahol do práv dotknutej osoby, je potrebné prihliadať na subjekt, ktorý takýto záznam vyhotovil. Ak je totiž zhotoviteľ záznamu a dotknutá osoba v rovnocennom právnom postavení (t. j. nejde o rozdielne postavenie, o aké ide v prípade štátneho orgánu a fyzickej osoby), nemožno automaticky vylúčiť možnosť jeho použitia aj napriek tomu, že nebol vyhotovený v súlade so zákonom. 16. Možno teda uzavrieť, že vykonanie dôkazu v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného súkromnou osobou bez súhlasu osoby, ktorej prejav je na ňom zachytený, môže byť s prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu (ako napr. verejné miesto vyhotovenia záznamu, intenzita prejavu) prípustné. Táto prípustnosť je však podmienená vykonaním testu proporcionality, ktoré prináleží orgánu prejednávajúcemu priestupok.“
36. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou správnych orgánov reagovať na požiadavku žalobcu o vykonanie dôkazu tak, že vykonajú test proporcionality, zaujmú k tomuto výsledku testu svoje stanovisko, ktoré náležite odôvodnia. Následne po vyhodnotení výsledku testu proporcionality mali správne orgány rozhodnúť o tom, či pripustia zvukovú nahrávku ako dôkaz. 37. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že je právnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia správnych orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V rozhodnutí je potrebné uviesť, ktoré zistenia z toho ktorého dôkazu vyplývajú a to jednak v prospech, ako aj v neprospech páchateľa. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že splnenie uvedených zákonných predpokladov absentovalo v rozhodnutí žalovaného, čím došlo do zásahu do práv žalobcu, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
38. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je opodstatnená, keďže preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, vykonať test proporcionality, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé z akých dôkazov správny orgán vychádzal, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.
39. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
40. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
41. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.