Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/11/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34 904 620, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -114 zo dňa 10.03.2026, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV. a VIII.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozhodol takto cit.:

,,I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 z 27.05.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 z 27.05.2015 v bode 6. v časti v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150,- EUR“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 z 27.05.2015 v bode 7. zmluvy, v časti, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 z 27.05.2015 v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.4., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných

dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“ „Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.“ „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 z 27.05.2015 v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2. v časti, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 z 27.5.2015 v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.3., v časti, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť ich záväzky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 z 27.5.2015 v článku 16. Spracúvanie osobných údajov, v bode 16.5., v časti, v znení: „ Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa Zmluvy o RÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. , a , , , až 4, až 5, , a , , a , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,Ú“), a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a (ďalej len ,P“).

3. Rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných strán), úver bol čerpaný a následne splácaný, hoci doposiaľ nebol splatený v celom rozsahu. Medzi stranami sporu tiež bolo nesporné, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.

4. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd prvej inštancie odvodil od a aktuálne účinného ZoSÚ. Nie je potrebné, aby spotrebiteľ preukazoval naliehavý právny záujem na takomto určení. Bezpredmetná je tak skutočnosť, že na majetok žalobcu bol po splatnosti jednotlivých splátok zo zmluvy vyhlásený konkurz. Nebráni to spotrebiteľovi, aby sa

v prípade pochybností obrátil na súd so žalobou o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe dotknutej zmluvy. Konštatoval, že v praxi súdov sa bežne vyskytuje nastolenie otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru i v prípade už zaniknutého dlho (napr. v dôsledku splnenia). V tomto videl obdobu, kedy k zániku záväzku spotrebiteľa došlo iba v dôsledku oddĺženia.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že na úver dopadá sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ minimálne z dôvodu, že v zmluve sa nenachádzajú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025. Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/39/ES zo dňa 23.04.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g). Zmluva neobsahuje exaktne a jednoznačne zhrnuté predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Údaje o schválenom úvere, či ustanovenie zmluvných dojednaní v bode 3.1 jednoznačne nie sú v zmysle citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ postačujúce, pričom ani na základe usmernenia v bode 3.1 zmluvných dojednaní spotrebiteľ nie je schopný identifikovať predpoklady použité na výpočet RPMN zo zmluvy sám preskúmaním jednotlivých jej podmienok. Vzhľadom na uvedené je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. V spojitosti s predchádzajúcim odsekom súd prvej inštancie dodal, že pre spotrebiteľa by následne mohlo byť mätúce aj dosadenie jednotlivých údajov, keď mu mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, ale reálne mu bol poskytnutý úver iba v sume 1.350 eur. Výška úveru uvedená v zmluve sa tak odlišuje od reálnej sumy poskytnutej žalobcovi. Hodnota RPMN vypočítaná z pre spotrebiteľa neznámych údajov, tak následne nevie byť spotrebiteľom odkontrolovaná.

6. Čo sa týka žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, súd prvej inštancie jej prípustnosť vyvodil z , prípadne písm. d) v spojení s , ako aj v spojení s a v záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podporne poukázal i na ZoSÚ, ktorý výslovne umožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Osobitným predpisom je o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. a umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré práve odvodzuje prípustnosť od , hoci podľa názoru súdu je priliehavejší prípadne , ktorý pojednáva o určení právnej skutočnosti), ale i ust. ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. zo dňa 30.01.2019. Podanie žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je legitímnym právom spotrebiteľov, ktorým sa môžu domáhať ochrany svojich práv podľa a

7. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo strany spotrebiteľa, ale iba vedľajších, či pre prípad omeškania – zmluvná pokuta, pričom toto nie je možné vyhodnotiť ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia a tiež v prípade zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru, nie je možné to vyhodnotiť ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia). Žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto prvoinštančný súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané ( ). V ďalšom súd prvej inštancie skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ( ). Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12.

8. Pokiaľ ide o posúdenie poplatku za poskytnutie úveru, súd prvej inštancie poukázal na body 59-63 odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora C-714/22, z ktorého je nepochybné, že poplatok za poskytnutie úveru podlieha súdnemu prieskumu neprijateľnosti. Za významný pre prejednávanú vec (čo sa týka posúdenia neprijateľnosti zmluvného dojednania upravujúceho poplatok za poskytnutie úveru) súd prvej inštancie považoval rozsudok Súdneho dvora vo veci C-280/24 (Malicnik) zo dňa 05.06.2025. Krajský súd v Prešove sa v predmetnej veci obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, pretože zastával názor, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, založené práve na judikatúre Najvyššieho súdu SR, sa odchyľuje od judikatúry Súdneho dvora a nie je súladné s právom EÚ. Na základe uvedených kritérií súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľná pre jej netransparentnosť. Zo zmluvy a ani z tvrdení uvedených žalovaným v konaní nebolo možné ustáliť, aké presne činnosti a „náklady“ boli odzrkadlené v dotknutom poplatku. Síce všeobecne uvádzal, že nešlo o žiaden poplatok za činnosť, ktorý by bol zákonom zakázaný v zmysle § 9 ods. 10 ZoSÚ, ale šlo o platbu za činnosť v záujme spotrebiteľa (za získanie peňažných prostriedkov) a svojím názvom definuje, za čo spotrebiteľ platí. Naďalej nie je zrejmé, aké náklady vznikli veriteľovi v súvislosti s činnosťou poskytnutia úveru (službou, za ktorú bol účtovaný predmetný poplatok - „získanie peňazí spotrebiteľom“). Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia, avšak to žalovaný vyslovene nešpecifikoval inak než ako „činnosť v záujme spotrebiteľa - získanie peňažných prostriedkov“. Dodal, že poskytnutie úveru je nielen v záujme samotného spotrebiteľa, ako sa to snaží naznačiť žalovaný, ale je tiež predmetom podnikania žalovaného, a teda je i v záujme samotného žalovaného, ktorého zdrojom príjmov je poskytovanie úverov. Pritom žalovaný mal možnosť objasniť dôvody účtovania tohto poplatku a jeho náklady, ktoré pokrýva práve účtovaným poplatkom. Žalovaný tak však neučinil, nepredostrel objasnenie účelu a zmyslu dotknutého poplatku, nákladom, ktoré má pokrývať a dôvodom vedúcim k jeho účtovaniu. Súd prvej inštancie navyše poukázal na rozhodnutia súdov, ktorými už bola totožná, resp. obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, a to rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 18.02.2019 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 14.11.2019), rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 21.02.2018 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.11.2018), rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 15.01.2018 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.08.2018) a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.3.2018 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 21.08.2018).

9. Čo sa týka zmluvnej podmienky, citovanej vo výroku IV. napadnutého rozsudku, z dôvodu hospodárnosti súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na skutočnosť, že obsahovo obdobné alebo totožné zmluvné podmienky (obsiahnuté prípadne iba v inak označených statiach zmluvy) už boli súdmi určené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 17.02.2023 súd nepriznal veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a spôsob jej určenia a mechanizmus dohody o zmluvnej pokute nemôže požívať právnu ochranu. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 16.09.2024 boli taktiež obdobné zmluvné dojednania určené ako neprijateľné zmluvné podmienky, pričom tento rozsudok ďalej odkazuje tiež na rozhodnutia

- rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. , sp. zn. , Okresného súdu Bardejov sp. zn. , sp. zn. , ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30.05.2023. Z rozhodnutí odvolacieho súdu - Krajské súdu v Prešove priamo vo vzťahu k žalovanému poukázal i na rozsudky sp. zn. z 16.02.2021, sp. zn. z 18.08.2025, sp. zn. z 19.06.2025, sp. zn. z 09.09.2025 a sp. zn. z 30.01.2025. Zo všetkých týchto súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, odkazujúc naviac i na malé písmo bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Odhliadnuc od malého písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere koncipovaná celá rovnako mierne zmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne (z

textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania), súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola osobitne vyjednaná zmluvnými stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom na tento spôsob dojednania sankcie v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, keď zaťažuje nad rámec nevyhnutného spotrebiteľa zmluvnou pokutou, ktorú si osobitne nevyjednal, nemal možnosť ovplyvniť jej výšku, či celkovo predmetné zmluvné dojednanie, vzhľadom na jeho formulárovosť. Ak aj žalovaný argumentoval splnením zákonných limitácií sankcií, resp. existenciou zmluvných dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných podmienok pre sankcie v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov ( ), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom dôsledku pre vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty je irelevantná, nakoľko a priori došlo k vnúteniu dojednania o zmluvnej pokute v rámci predformulovaní zmluvy. Napokon dodal, že veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou zmluvnou pokutou - nad rámec štandardných úrokov z omeškania a čo v konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Záverom súd prvej inštancie k týmto zmluvným podmienkam dodal, že nevidí dôvod na odklon od už skoršieho právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdmi a plne sa s nimi stotožňuje.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore.

11. Proti tomuto rozsudku, výrokom I., II., IV. a VIII., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , a . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

12. Odvolanie proti výroku I. odôvodnil tým, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd retroaktívnou aplikáciou rozhodnutia z roku 2025 vykladá právnu úpravu aplikovanú v roku 2015, teda úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a týmto postupom odôvodňuje záver o dôvode bezúročnosti úveru. Retroaktívna aplikácia zmenenej judikatúry nemôže byť na ťarchu toho, kto právny úkon v roku 2015 robil. Ak sa má prihliadať na judikatúru (ktorá nie je ani ex lege záväznou) a vyvodzovať z nej pravidlá interpretácie hmotnoprávnej normy, tak potom pre jej aplikovanie musia platiť rovnaké pravidlá ako pre aplikáciu hmotnoprávnej normy vrátane zákazu retroaktivity. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN a predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na lícnej strane zmluvy a tiež vyplýva z článku 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe uvedených skutočností napáda výrok I. pre jeho nezákonnosť, nezrozumiteľnosť a absenciu právneho posúdenia, výkladu dotknutých zákonných ustanovení – najmä § 11 ods. 2 ZoSÚ a aplikáciu na konkrétny skutkový stav a súčasne aj pre výklad zákona na základe porušenia zákazu retroaktívnej aplikácie takých právnych názorov, ktoré v čase vykonania dotknutého úkonu (uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere) neexistovali.

13. Poukázal na to, že na majetok žalobcu bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. povolené oddlženie a vyhlásený konkurz. Jedným z dôsledkov povolenia oddlženia je ( ), že len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „“). Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v roku 2015, čiže akákoľvek a každá pohľadávka z tohto zmluvného vzťahu je dotknutá ust. konkurzného zákona a vylúčená z možnosti jej uspokojenia. Výrok o bezúročnosti nie je spôsobilý zmeniť postavenie žalobcu; od žalobcu nie je možné na základe povoleného oddlženia a vyhlásenia konkurzu nič vymáhať. Žalobca sám v podanej žalobe potvrdil, že uhradil len sumu 423,04 eur, hoci na účet prevzal sumu 1.350 eur. Postavenie žalobcu teda

sa ani nemôže stať sporné do okamihu, kedy by uhradil sumu 1.350 eur. Ide o ďalší dôvod, pre ktorý neexistuje právne relevantný záujem na určovaní bezúročnosti. Uviedol, že ust. bolo do doplnené preto, aby bola prípustná žaloba o určenie bezúročnosti ako žaloba o určenie právnej skutočnosti v prípade, v ktorých je takéto určenie relevantné – posúdiť koľko má dlžník uhradiť veriteľovi. Na základe tohto ustanovenia sa teda nezmenila základná požiadavka pre každú žalobu, ktorá vyplýva z – žaloba má riešiť ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak od dlžníka nie je možné žiadať a vymáhať nič k zaplateniu, pretože vznikli právne účinky konkurzu a oddlženia, potom určenie bezúročnosti nemôže ani objektívne a ani subjektívne zmeniť postavenie dlžníka. Vzhľadom na konkurz a oddlženie podmienka zásahu súdu v podobe súdneho rozhodnutia podľa v prípade podanej žaloby o určenie bezúročnosti nemohla byť a ani nebola splnená. Súd prvej inštancie vec nevyhodnocoval objektívne, neuviedol žiadne vecné alebo inak presvedčivé argumenty v prospech prípustnosti žaloby. Naopak, v tejto časti je jeho rozhodnutie zdôvodnené len subjektívnym presvedčením.

14. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol napádaným výrokom II. v rozpore so zákonom, v rozpore so stanoviskom Národnej banky Slovenska a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Podľa žalovaného výrok II. rozsudku je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17, aj s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.04.2023. Výrok II. rozsudku je na základe uvedených skutočností nezákonným. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal tým, že v čase uzavretia zmluvy v roku 2015 išlo o zákonom dovolený poplatok (ZoSÚ nezakazuje poplatok za poskytnutie úveru na rozdiel od napríklad iných druhov poplatku). Rozhodnutie vo veci Malicnik je nepoužiteľné nielen pre porušenie zákazu retroaktivity zmeny judikatúry, ale hlavne preto, že z označenia poplatku vyplýva presne, za čo sa poplatok platí.

15. Vo vzťahu k výroku IV. rozsudku žalobca namietal, že závery súdu prvej inštancie o tom, čo má spôsobovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach odporujú zákonu a súd prvej inštancie pri výklade pojmu „značná nerovnováha“ poprel judikatúru Súdneho dvora EÚ. V postupe súdu prvej inštancie možno zároveň identifikovať prvky nerovného prístupu k sporovým stranám, pretože v otázke kde to jednej strane vyhovuje (zhodou okolností spotrebiteľ) sa judikatúra Súdneho dvora EÚ aplikuje bez ohľadu na iné základné právne princípy (zákaz retroaktivity, kedy súd rozhodnutím z roku 2025 vykladá právnu úpravu z roku 2015) a zároveň keď to (zhodou okolnosti rovnakej strane) vyhovuje, tak sa judikatúra Súdneho dvora EÚ prehliada. Súd prvej inštancie výrokom IV. rozhodol v rozpore s , , nariadenia vlády č. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o (b) ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň (c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného neprijateľnou zmluvnou podmienkou je iba podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore so zákonom nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia . Za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu a to len preto, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod. (pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné ustanovenie o povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah právnej normy (zákona). Toto vyslovil napríklad vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku. Za neprijateľnú podmienku sa nepovažujú ani ustanovenia zmluvy o cene plnenia a o predmete plnenia. Poukázal na ust. , , a nariadenia vlády č.

Zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3- násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00 % ročne). Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazali (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp. zn. , obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. ). Žalovaný poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.3.2024 a sp. zn. zo dňa 26.1.2023, ktorý sa síce zaoberá problematikou výšky odplaty pri spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na a zákonný limit odplaty v nariadenia vlády SR č. , keďže niektoré súdy napriek tejto právnej úprave posudzujú samostatne výšku zmluvného úroku (ako jednej súčasti odplaty) so zásadou dobrých mravov, pričom dovolací súd uviedol, že ide o nesprávny postup zasahujúci do princípu právnej istoty. Rozhodujúca totiž podľa neho je právna úprava zavádzajúca limit pre výšku odplaty a pokiaľ zmluvné úroky nepresiahnu tento limit (za predpokladu, že iná odplata nebola dohodnutá), potom nie je možné dohodu o úrokoch posudzovať podľa . Tento záver možno aplikovať aj pri sankciách, teda aj pri zmluvnej pokute, ktorej výška je v súlade s právnou úpravou a teda nemožno dospieť k záveru o jej neprimeranosti. Podľa európskej judikatúry test neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva v porovnaní s právnou úpravou príslušného členského štátu. Ide vlastne o skúmanie podmienky „hrubej nerovnováhy“, teda či zmluvná podmienka nepredstavuje odklon od zákonnej úpravy v neprospech spotrebiteľov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-321/22 zo dňa 23.11.2023. Podľa neho značná nerovnováha môže vyplývať zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Argumentácia súdu prvej inštancie o „vnútení zmluvnej podmienky“ je po skutkovej i právnej stránke absolútne nedôvodnou, bez opory vo vykonanom dokazovaní. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz a ani nebolo tvrdené, že žalobca bol nútený fyzickým donútením alebo psychickou vyhrážkou, aby uzavrel zmluvu. Skutočnosť, že text zmluvy je predformulovaný je síce predpokladom pre posudzovania ustanovenia v tom zmysle, či spôsobuje alebo nespôsobuje hrubú nerovnováhu. Avšak nie je ani predpokladom ani dôvodom pre samotný záver o hrubej nerovnováhe.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal k povinnosti uvádzať v zmluve predpoklady pre výpočet RPMN na najnovší rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025. Preto, pre tú ktorú konkrétnu zmluvu, v zmysle smernice a v zmysle rozsudku SD EÚ, zmluva obsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN len vtedy, ak sú tieto predpoklady v zmluve uvedené ich slovným pomenovaním, so súčasným priradením ich číselnej hodnoty k týmto pomenovaniam, teda tak, aby ich spotrebiteľ nehľadal skúmaním obsahu zmluvy, ani čo sa týka ich slovného vyjadrenia, ani čo sa týka ich číselného vyjadrenia. Rovnako z bodu 3. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-448/17, vyplýva, že zmluva musí obsahovať údaje nevyhnutné na uskutočnenie výpočtu RPMN, ktoré je nutné doplniť do vzorca na výpočet RPMN (samotný vzorec však zmluva obsahovať nemusí, ten je obsiahnutý v úniovom aj vnútroštátnom práve). Aj z tohto rozsudku vyplýva, že údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie výpočtu musia byť len čísla, nemôžu nimi byť slová.

K správnemu pochopeniu rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23 a inštitútu predpokladov použitých na výpočet RPMN, žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.01.2025 a sp. zn. zo dňa 27.02.2025, ako aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -145 zo dňa 29.01.2025.

17. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru v odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. alebo sp. zn. , tak tieto rozhodnutia sú už prekonané vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je citovaná vnútroštátna judikatúra v rozpore s únijným právom. Poukázal na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/24 zo dňa 05.06.2025. Rovnako odkázal na odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-714/22, ktorý bol vydaný vo vzťahu k spoločnosti Profi Credit Bulgaria. Čo sa týka odvolania proti výroku II. (poplatok za poskytnutie úveru), žalovaný vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru opomína ťažiskovú argumentáciu, a to posúdenie predmetného poplatku skrz ust. . Uviedol, že je mylná predstava žalovaného, pokiaľ zamietnutie žaloby v časti o určenie neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru opiera o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/2017 z 03.10.2019. V tomto konaní pred SD EÚ sa posudzovalo maďarské spotrebiteľské právo, ktoré nie je zhodné so slovenským spotrebiteľským právom. Smernica Rady 93/13/EHS nevyžaduje plnú harmonizáciu, preto nie je v rozpore so Smernicou, a preto ani rozsudok SD EÚ C-621/17 nijakým spôsobom neruší slovenskú právnu úpravu obsiahnutú v a naviac, ak ust. , ani nie je v žiadnom rozpore s rozsudkom SD EÚ vo veci C-621/17, ale je s ním v zhode, nakoľko ani podrobnú ani žiadnu špecifikáciu všetkých služieb poskytnutých ako protihodnotu dotknutých poplatkov, nevyžaduje. Opätovne vo vzťahu k Smernici Rady 93/13/EHS žalobca zdôraznil, že v ustanovila, že príloha obsahuje indikatívny nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, a to na účely minimálnej harmonizácie. Nič preto nebráni tomu, aby národná právna úprava poskytla spotrebiteľom ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vo väčšom rozsahu a na účely minimálnej harmonizácie slúži Smernica na inšpirovanie národných zákonodarcov. Vychádzajúc z tohto konceptu, slovenský zákonodarca v transponoval postupne viaceré zmluvné podmienky a postupne tento zoznam rozširoval.

18. Čo sa týka odvolania proti výroku IV. v bode 14.1. (sankcie), žalobca uviedol, že zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa a na včasné splnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinností veriteľa, z čoho vyplýva, že porušenie povinností dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou duplicitnou sankciou za omeškanie. Predmetné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli individuálne dojednané. Totožná zmluvná podmienka, t.j. zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou splátok, vo vzťahu k žalovanému, bola určená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo 16.09.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30.01.2025. Obdobná zmluvná podmienka v zmluvách žalovaného bola určená za neprijateľnú rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 16.02.2021.

19. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 16.06.2026 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád

rozhodnutia, a to podľa ust. , , a , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že úver je bezúročný a bez poplatkov, výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie úveru, výrok IV. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky - zmluvnej pokuty a súvisiaci výrok VIII. o trovách konania. Keďže výroky III., V., VI. a VII. rozsudku žalovaný odvolaním nenapadol, neboli preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako také nadobudli právoplatnosť.

24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

25. Odvolací súd nezistil, aby sa prvoinštančný súd dopustil uvedeného alebo iného akéhokoľvek nesprávneho procesného postupu, ktorý by zakladal prípustnosť a aj dôvodnosť odvolacieho dôvodu pod písm. b/ .

26. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

27. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

28. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

29. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie odvolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie v spore. Prvoinštančný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle .

30. Odvolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv odvolateľa nezistil také nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

31. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za procesnú vadu konania podľa tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

32. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. , alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené ani iné vady a žiadnu takúto vadu neuviedol ani odvolateľ.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle odvolací súd uvádza, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

34. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

35. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia vychádzajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114454 zo dňa 27.05.2015, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

36. K odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). V rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu.

37. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

38. ZoSÚ účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 9 ods. 2 presne definoval, aké náležitosti, okrem všeobecných, musia zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Podľa ust. ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

39. Odvolací súd poukazuje na to, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strane v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v ZoSÚ sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky.

40. Práve v súvislosti s uvedením všetkých predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere správne súd prvej inštancie poukázal na aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok z 23. januára 2025 vo veci C 677/23, v zmysle záverov ktorého ,,Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“

41. V bode 30. a 59. rozhodnutia Súdny dvor uvádza, že ,,Ako vyplýva z článku 10 ods. v spojení s odôvodnením 31 tejto smernice, požiadavka zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere, vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom nosiči, náležitosti uvedené týmto ustanovením je nevyhnutné na to, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami ...“ ,,Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku , ...“. V bode 62. rozhodnutia Súdny dvor uvádza, že ,,Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku ...“.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje jasné a jednoznačné zhrnuté predpoklady použité na výpočet RPMN. Údaje uvedené v bode 3.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu sú vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ nepostačujúce, keďže neumožňujú spotrebiteľovi tieto predpoklady samostatne identifikovať. V dôsledku tohto nedostatku správne súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

43. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie retroaktívnou aplikáciou rozhodnutia Súdneho dvora z roku 2025, neprípustne vykladal právnu úpravu aplikovanú v roku 2015, teda v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn , , , ) podľa ktorej nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.

44. Navyše odvolací súd dodáva, že výklad smernice podaný Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku vo veci C-677/23 nie je ani ,,zmenou judikatúry“ ako namietal žalovaný, keďže odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak ako rozhodol Súdny dvor, rozhodovali aj súdy Slovenskej republiky ešte pred jeho rozhodnutím, avšak ojedinele sa vyskytli aj rozhodnutia, s opačným právnym názorom (prezentovaným žalovaným). Preto ani odkaz žalovaného na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. nie je opodstatnený.

45. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že žaloba je v časti určovacieho výroku o bezúročnosti úveru procesne neprípustnou z dôvodu povolenia oddlženia a vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na § 11 ods. 4 ZoSÚ, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, pričom poznámka pod č. 18ba) odkazuje na ods. c) a d) . Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepotrebuje preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu nijako nebráni podaniu žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Správne súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax súdov, ktorá bežne pripúšťa posudzovanie týchto vlastností zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj po zániku dlhu (napríklad jeho splnením) a analogicky aplikoval aj na situáciu, kedy k zániku záväzku spotrebiteľa došlo v dôsledku oddlženia.

46. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur uvedenej v bode 6. zmluvy (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie) odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

47. K námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nezdôvodnil odklon od rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa dovolací súd k poplatku za poskytnutie úveru nestaval kriticky, odvolací súd poukazuje na aktuálnejší rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05. júna 2025 vo veci C-280/24. Podľa tohto rozhodnutia článok 4 ods. 2 a článok 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za poskytnutie úveru, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, spĺňa požiadavku transparentnosti stanovenú v týchto ustanoveniach len z toho dôvodu, že jednak z názvu tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony vykonané veriteľom, ktoré sú potrebné na uzavretie tejto zmluvy a sú internou záležitosťou veriteľa a jednak, že výška uvedeného poplatku je v uvedenej zmluve presne určená. Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje

pri uzatváraní tejto zmluvy a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa prenáša náklady na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru.

48. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05. júna 2025 vo veci C-280/24, považuje odvolací súd rozhodnutia uvádzané žalovaným v odvolaní za prekonané.

49. Z rozsudku Súdneho dvora vyplýva, že veriteľ musí preukázať, že provízia (poplatok) zodpovedá skutočne poskytnutým službám a nákladom, ktoré vynaložil. Žalovaný uvedené v konaní nepreukázal. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 150 eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, je tu rovnaký záujem veriteľa na poskytnutí úveru spotrebiteľovi ako záujem spotrebiteľa na získaní úveru, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

50. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu, čo je zrejmé z ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery, avšak spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu v podobe úrokov. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere.

51. Poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný vo výške 150 eur, 10 % z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktoré si veriteľ hneď zrazil z poskytnutej čiastky. Konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, keď spotrebiteľ žiadajúci o poskytnutie finančných prostriedkov z dôvodu ich nedostatku, ihneď musí zaplatiť poplatok, 10 % z výšky poskytnutého úveru, nevedno začo.

52. Samotná skutočnosť, že ZoSÚ nezakazoval poplatok za poskytnutie úveru, nebráni vykonaniu testu ne/prijateľnosti zmluvnej podmienky. K námietke žalovaného ohľadom porušenia zákazu retroaktivity zmenou judikatúry, sa odvolací súd už vyjadril vyššie a odkazuje na túto časť odôvodnenia.

53. Predmetom odvolacieho konania, bol aj výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v zmluvy o spotrebiteľskom úvere v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.4..

54. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. a , nariadenia vlády č. Tieto ustanovenia upravujú maximálnu výšku sankcií za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa. Námietka žalovaného by mohla byť predmetom odvolacieho prieskumu a prípadne dôvodná, pokiaľ by súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľnú aj zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.3. zmluvy, ktorý odkazuje na .

55. Žalovaný tiež namietal, že za neprijateľnú podmienku nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu. Ustanovenia bodov 8.1., 8.2. a 8.4. zmluvy nepreberajú obsah žiadneho ustanovenia zákona. Potenciálne by bolo možné uvažovať a skúmať, či ustanovenie bodu 8.3. zmluvy je v súlade s ust. a ust. nariadenia vlády č. Ustanovenie bodu 8.3. zmluvy nebolo súdom prvej inštancie vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto ani odvolací súd nie je oprávnený ho posudzovať a skúmať z pohľadu testu ne/prijateľnosti.

56. Ustanovenia bodov 8.1., 8.2. a 8.4. zmluvy boli vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu formulácie zmluvnej pokuty v nich. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-34/13 rozhodol, že zmluvná podmienka, je vylúčená z pôsobnosti smernice len vtedy, ak odráža obsah záväzného ustanovenia. Dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, nie je v žiadnom prípade v zmysle zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv záväzné. Preto skúmanie zmluvných podmienok obsahujúcich dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve, podlieha súdnemu prieskumu a nie je vylúčené z pôsobnosti smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Potom aj námietka žalovaného o tom, že sa prehliada judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, resp. že sa aplikuje ako to súdu vyhovuje, nie je dôvodná.

57. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, z roku 2006 a 2009, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, nie sú ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle , navyše v nich neboli posudzované spotrebiteľské vzťahy ako v prejednávanom spore.

58. Žalovaný poukazoval aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. . Ako už bolo odvolacím súdom uvedené, predmetom sporu pri zmluvných podmienkach v bodoch 8.1., 8.2. a 8.4. nie je výška odplaty a jej prípadný žalovaným tvrdený súlad so zákonnou úpravou, spor spočíva v ustanoveniach zmluvy obsahujúcich inštitút zmluvnej pokuty, jej dojednanie v zmluve a spôsob jej dojednania, či je alebo nie je dohodnutá na neprospech spotrebiteľa.

59. Odvolací súd za problematický považuje v prvom rade najmä spôsob dojednania zmluvnej pokuty. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere je typickou štandardnou formulárovou listinou. V zmluve koncipovaná zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute ( ) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Žalovaný nepreukázal a ani len netvrdil, aby žalobcu spotrebiteľa osobitne upozornil na dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré bolo zapracované v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spolu s ostatnými podmienkami zmluvy, bez zvýraznenia ustanovení o zmluvnej pokute a navyše malým písmom.

60. Napokon je potrebné dodať, že veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou zmluvnou pokutou - nad rámec štandardných úrokov z omeškania, čo v konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Predmetné zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že zmluvnú pokutu by si veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda aj pri omeškaní v trvaní napr. jedného dňa by okrem omeškanej splátky spotrebiteľ musel uhradiť naviac aj zmluvnú pokutu.

61. Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie spôsobom prezentovaným žalovaným.

62. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a súvisiacom výroku VIII. o trovách konania ako vecne správny podľa a potvrdil.

63. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý podal vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

64. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).