Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/49/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom: Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2024/033855-004 zo dňa 20.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OU-ZA- OOP1-2024/033855-004 zo dňa 20.06.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Čadci, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej ako „OO PZ Čadca“) predložilo Okresnému úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej ako „prvostupňový orgán“ alebo „Okresný úrad Čadca“) Správu o výsledku objasňovania priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) zo dňa 20.11.2022, o zistení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 27.09.2022 v čase 8:15 hod. na D. D. F. C., pred panelovým domom E. XXX/XX G. E., napadol H. A., a to tak, že ho sotil, načo on spadol na zem a následne na to, ako sa postavil zo zeme, ho chytil za ruku a prehodil cez chrbát na zem, pričom obaja pri tomto akte spadli na zem, následkom čoho poškodený dopadol na tvrdý povrch okraja schodov, čím podľa odborného vyjadrenia znalca bolo H. A. spôsobené zranenie s dobou liečby a PN do 7 dní, počas ktorých bol obmedzený v obvyklom spôsobe života.

2. Okresný úrad Čadca vydal vo veci obvineného z priestupku rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-CA-OVVS-2022/017485-002 zo dňa 22.12.2022 (ďalej ako „rozkaz o uložení sankcie“), ktorým uznal A. B. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa a za spáchanie priestupku mu v zmysle , v nadväznosti na a , uložil pokutu vo výške 30,00 Eur.

3. V podaní označenom ako „Odvolanie“, ktoré bolo Okresnému úradu Čadca doručené dňa 24.04.2023 žalobca uviedol, že podáva odvolanie voči rozkazu o uložení sankcie z dôvodu, že podľa neho neobsahovalo všetky náležitosti rozhodnutia. Prvostupňový orgán vzhľadom na uvedené preskúmal rozkaz o uložení sankcie, ktorý následne zrušil prípisom č. OU-CA-OVVS-2023/000665 zo dňa 26.04.2023 z dôvodu, že v ňom absentovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok podľa . V prípise zároveň uviedol, že z dôvodu zrušenia rozkazu o uložení sankcie prvostupňový orgán nariadi ústne pojednávanie o priestupku, na ktorom vykoná dokazovanie.

Prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu

4. Prvostupňový orgán rozhodnutím o uložení sankcie za priestupok č. OU-CA-OVVS-2023/000665-018 zo dňa 20.06.2023 (ďalej ako „prvé prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním tým, že dňa 27.09.2022 v čase medzi 8:15 hod. a 10:30 hod na ulici C., pred panelovým domom č. XXX/XX v E. povedal H. A. nech „ide do piče“, keď ho vyháňal spred panelového domu na uvedenej adrese a následne ho fyzicky napadol tak, že ho sotil na zem, a keď sa zo zeme postavil, chytil ho za ruku a prehodil ho bokom cez chrbát na zem, na tvrdý povrch okraja schodov, čím spôsobil H. A. drobné zranenie, ktoré si podľa odborného lekárskeho vyjadrenia vyžiadalo lekárske ošetrenie a obvyklú dobu liečby s PN do 7 dní. Za spáchanie priestupku prvostupňový orgán podľa v nadväznosti na a zároveň uložil žalobcovi pokutu vo výške 30,00 Eur. Zároveň v zmysle vyhovel jeho žiadosti a upustil od uloženia povinnosti uhradiť štátu trovy priestupkového konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V odôvodnení prvého prvostupňového rozhodnutia Okresný úrad Čadca uviedol, že vzhľadom na vykonané dôkazy (vypočutie svedkov, lekársky záznam) má za to, že žalobca svojim konaním jednoznačne naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , úmyselným narušením občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví a iným hrubým správaním.

Prvé rozhodnutie žalovaného

5. Proti prvému prvostupňovému rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí (ďalej ako „žalovaný“) tak, že rozhodnutím č. OU-ZA-OOP1-2023/045356-002 zo dňa 27.09.2023 (ďalej ako „prvé rozhodnutie žalovaného“) prvé prvostupňové rozhodnutie podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán pochybil, keď nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie ani to, akými úvahami bol prvostupňový orgán vedený pri hodnotení týchto dôkazov, či skutočností, ani ako sa vyrovnal s námietkami obvineného z priestupku. Žalovaný konštatoval, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentovala akákoľvek vlastná úvaha hodnotiaca vykonané dôkazy. Prvostupňovému orgánu vyčítal tiež nesprávne označenie druhu priestupku, nedostatočné preukázanie viny žalobcu na základe vykonaného dokazovania, rovnako ako upustenie od uloženia povinnosti žalobcu uhradiť štátu trovy priestupkového konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nemal prvostupňový orgán vôbec preukázané.

Druhé rozhodnutie prvostupňového orgánu

6. Po vrátení veci prvostupňový orgán opätovne vypočul svedkov a žalobcu, a následne vydal nové rozhodnutie č. OU-CA-OVVS-2024/000420-043 zo dňa 15.02.2024 (ďalej ako „druhé prvostupňové rozhodnutie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 27.09.2022 v čase okolo 10:15 hod., pred potravinami I., na ulici C. XXX/XX v meste E., fyzicky napadol H. A. tak, že ho obidvoma rukami jedenkrát sotil do oblasti pravého pleca, následkom čoho preletel bokom okolo železnej skrinky, tesne ponad jej roh a spadol na trávnatú časť zeme do blata. Následne, keď sa H. A. zo zeme postavil, podišiel k A. B., tak ho A. B. chytil rukami, prehodil ho bokom cez chrbát, pričom spadol na betónové koľaje vedľa schodov. Fyzickým napadnutím A. B. spôsobil H. A.

pomliaždenie driekovej oblasti vľavo, ktoré si podľa odborného lekárskeho vyjadrenia zo dňa 10.11.2022, č. 128/2022 I. J. K. vyžiadalo lekárske ošetrenie a obvyklú dobu liečby s PN do 7 dní. Za spáchanie priestupku zároveň prvostupňový orgán podľa v nadväznosti na a , uložil žalobcovi pokutu vo výške 30,00 Eur a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania vo výške 16,00 Eur. Z odôvodnenia druhého prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe vykonaného objasňovania a svedeckých výpovedí bolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví H. A.. Prvostupňový orgán v odôvodnení tiež uviedol, že konanie žalobcu nepovažoval za konanie v nutnej obrane ani v krajnej núdzi, nakoľko nehrozilo žiadne nebezpečenstvo hroziace záujmu chránenému zákonom.

Druhé rozhodnutie žalovaného

7. Proti druhému prvostupňovému rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. OU-ZA-OOP1-2024/033855-004 zo dňa 20.06.2024 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a potvrdil druhé prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Čadca. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vydal rozhodnutie súladné so zákonom, v konaní dodržal všetky práva účastníka konania, dôkazy boli získané v súlade so zákonom, rozhodnutie bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu a javí sa ako logické a odôvodnené. Prvostupňový orgán podľa žalovaného pri vydávaní rozhodnutia postupoval správne a zákonne, keď žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa . Konštatoval, že druhé prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Čadca bolo vydané dňa 15.02.2024 v rámci predĺženej lehoty na rozhodnutie, a preto sa nestotožnil s námietkou žalobcu, podľa ktorej došlo k zmeškaniu lehoty na ďalšie konanie a vydanie rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade nedošlo k zániku zodpovednosti za priestupok podľa , nakoľko k skutku došlo dňa 27.09.2022 a k zániku zodpovednosti za spáchaný skutok by došlo až dňa 27.09.2024. Súčasne žalovaný uviedol, že konanie žalobcu nemožno označiť za konanie v krajnej núdzi, tak ako to má na zreteli , nakoľko tvrdenie o poškodzovaní fasády H. A. bolo objasnené policajným orgánom pod č. OU-CA-OVVS-2024/00136, č. p. PS XXX/ XXXX-XX s negatívnym výsledkom, keď v tejto súvislosti nebola zistená žiadna spôsobená škoda, a preto bolo podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku v súlade s odložené. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu ohľadne jeho postavenia chránenej osoby, s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), podľa ktorého sa za chránenú osobu považuje aj osoba vyššieho veku, a teda osoba staršia ako 60 rokov, pričom chránená osoba má síce vyššiu právnu ochranu, avšak takéto postavenie môžu mať len obete trestných činov, pričom na obvineného z priestupku sa tento inštitút nevzťahuje. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že vykonanie navrhovaného dôkazu (rekonštrukcia na mieste samom), bolo na úvahe prvostupňového orgánu v súlade s správneho poriadku, pričom tento riadne odôvodnil, prečo daný dôkaz nevykonal, a to s poukazom na časový odstup, ako aj vzhľadom na to, že jednoduchá forma konfrontácie bola uskutočnená na ústnom prejednaní priestupku pri vypočúvaní žalobcu a jednotlivých svedkov.

Správna žaloba

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia spočívajú v jeho nezákonnosti, nakoľko bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a bola mu spôsobená ujma.

9. Žalobca poukázal na dôkazy vylučujúce jeho zavinenie na zranení H. A., a to konkrétne potvrdenie z chirurgickej ambulancie I. I. L. zo dňa 27.09.2022, v ktorom je uvedené, že H. A. bol sotený inou osobou, narazil si lumbálnu oblasť vľavo o skrinku, pričom bol údajne liečený na chrbticu. Následne z potvrdenia I. B. B. vyplýva, že H. A. bol dňa 27.09.2022, sotený pred obchodom známou osobou a pritom narazil krížami do skrinky. Známa osoba ho následne chytila, hodila ho cez seba, obidvaja spadli na zem a odvtedy ho bolí krížová oblasť a vyžaruje do ľavej dolnej končatiny a do pravého bedra. V danej súvislosti žalobca poukázal na nesúlad lekárskych správ, nakoľko zo správy I. L. vyplýva, že H. A. udával bolesť

v ľavej oblasti a zo správy I. B. vyplýva, že udával bolesť pravého bedra. Ďalším nesúladom je, že H. A. uviedol, že bol sotený známou osobou, no neuviedol dva pády. Na ďalší nesúlad žalobca poukázal v súvislosti s tvrdeniami H. A. na lekárskych vyšetreniach a na polícii. Žalobca uviedol, že s predmetnými lekárskymi potvrdeniami sa dostavil H. A. na OO PZ Čadca až po mesiaci, a to dňa 26.10.2022, kde uviedol, že išiel popred panelový dom č. 152 v čase 8:15 hod., pričom ho tam fyzicky napadol J. B., a to tak, že ho sotil, na čo následne spadol na zem, po páde sa postavil, následne ho chytil za ľavú ruku a prehodil ho cez chrbát, v dôsledku čoho dopadol chrbticou na okraj schodu a narazil si chrbát, pričom po príchode policajnej hliadky odišiel do nemocnice na ošetrenie.

10. Podľa žalobcu v spise chýba záznam z operátu polície z čísla 158 a záznam z výjazdu hliadky. Rovnako poukázal na skutočnosť, že čas napadnutia bol uvedený o 8:15 hod., na základe čoho mu bol z Okresného úradu Čadca doručený rozkaz o uložení sankcie za úmyselné napadnutie a drobné ublíženie na zdraví. Predmetný rozkaz bol vydaný bez poučenia o odvolaní, a teda ako konečný a nemenný, no žalobca sa napriek tomu odvolal. Následne bolo nariadené ústne prejednanie priestupku dňa 23.05.2023, kde už H. A. podľa žalobcu uviedol iné okolnosti incidentu, keď uviedol, že pri sotení preletel priamo ponad plechovú búdku a padol rukami do trávy a blata a keď sa postavil, postavil sa pred žalobcu a odťahoval ho od kamaráta. Následne tvrdil, že žalobcu odtláčal rukami v postavení, keď stál pred dverami večierky, čo znamená, že k nemu prekonal minimálne 3 metre. Žalobca ďalej uviedol, že H. A. ho fyzicky napadol a on sa pred jeho útokom bránil, a teda z jeho strany išlo o nutnú obranu. Do spisu doložil aj fotodokumentáciu o mieste incidentu a postavení osôb pred obchodom. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že došlo k špekulatívnemu určeniu času spáchania skutku o 10:15 hod., pričom ešte v čase 10:23 hod. bol H. A. zachytený na fotografii, ako kope do fasády domu s cieľom ju poškodiť, konzumujúc pritom alkoholický nápoj, čo všeobecne záväzné nariadenie mesta Čadca zakazuje. Žalobca uviedol, že takéto poškodzovanie H. A. znemožnil, pričom spadol a keď sa postavil, zaútočil na neho päsťou a žalobca mu zachytil ruku pred svojou tvárou a obaja spadli na zem.

11. Ďalej žalobca namietal postup prvostupňového orgánu pri výsluchu svedkyne I. M. J. dňa 17.01.2024, ktorá bola vypočúvaná bez jeho prítomnosti. Na ďalšom ústnom prejednaní priestupku dňa 15.02.2024 trval na tom, aby svedkyňa uviedla znovu svoju výpoveď, čo prebehlo tak, že prejednávajúca vybrala zo spisu list s výpoveďou svedkyne zo dňa 17.01.2024 a podala jej ho do ruky, aby ho prečítala. V dôsledku tejto manipulácie žalobca nebol spôsobilý vnímať ďalšie konanie a zápisnicu odmietol podpísať.

12. Žalobca ďalej namietal, že na ním navrhnutý dôkaz – vykonanie rekonštrukcie udalosti na mieste incidentu, teda pred obchodom I., žalovaný nereagoval, čo žalobca považuje za porušenie práva na obhajobu. Tiež zdôraznil, že svojim konaní neporušil , ale primeraným spôsobom chránil svoje vlastníctvo a keď ho H. A. z pomsty napadol, zaútočil na neho päsťami a chcel ho zvaliť zo schodov, v sebaobrane zachytil jeho ruku a obidvaja spadli na zem. Skutočnosť, že sa nezranil je podľa neho otázkou šťastia, avšak v prípade pádu na schody mohli byť pre neho následky fatálne.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2024 navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a nestotožňuje sa s námietkami žalobcu vyjadrenými v podanej žalobe. Stotožňuje sa s právnym názorom prvostupňového orgánu, nakoľko vykonané dokazovanie z jeho strany v potrebnej miere preukázalo, že sa žalobca dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti druhého prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vykonal vo veci obvinenia žalobcu rozsiahle dokazovanie, svedkov náležite a dôkladne vypočul v rozsahu vyžadovanom z hľadiska zásady materiálnej pravdy, vďaka čomu druhé prvostupňové rozhodnutie, aj napadnuté rozhodnutie, vychádzali z dostatočne zisteného a presvedčivého skutkového stavu veci a boli dostatočným spôsobom odôvodnené. Podľa žalovaného odôvodnenie protiprávneho konania žalobcu spôsobom, že len chránil svoje vlastníctvo a na útok H. A. reagoval nutnou obranou neobstojí. Má za to, že v prípade konania žalobcu neboli naplnené zákonné predpoklady pre krajnú núdzu a taktiež ani pre nutnú obranu tak, ako to má na zreteli . Ak by v prípade žalobcu skutočne došlo k poškodzovaniu fasády danej nehnuteľnosti zo strany H. A., čo v konaní nebolo preukázané, mal podľa

žalovaného žalobca možnosť takémuto poškodzovaniu zamedziť tým, že by zavolal príslušníkov polície a nie tým, že by sám spôsobil závažnejší následok (v tomto prípade poškodenie zdravia H. A.), ak tento následok (poškodenie fasády) teoreticky podľa žalobcu hrozil. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že údajné použitie nutnej obrany vo vzťahu k osobe H. A. nebolo podporené zabezpečenými svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov.

Replika žalobcu

15. Žalobca v replike zo dňa 13.11.2024 uviedol, že skutok, z ktorého bol uznaný vinným nie je priestupkom, pretože neobsahuje subjektívnu stránku priestupku. Má za to, že jeho sebaobrana bola reflexívna, čo vylučuje úmysel. Ďalej uviedol, že žalovaný sa podľa neho nevysporiadal so skutočnosťou extrémne dlhej práceneschopnosti H. A., v čase od 27.09.2022 do 31.05.2023, ale svoje rozhodnutie zaslal Sociálnej poisťovni, ktorá od neho požaduje sumu 6 503,60 Eur, čím podľa žalobcu žalovaný prekročil svoju právomoc.

Duplika žalovaného

16. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

Konanie pred správnym súdom

17. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej ako „“), keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 17.06.2026 v zmysle . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2026 ( ).

18. Správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle , správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v , pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu bola dôvodná, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Relevantné zákonné ustanovenia

19. Podľa ; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

20. Podľa ; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

21. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku; je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

22. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

23. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

24. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

25. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku; účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

26. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku; vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

27. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

28. Podľa § 46 správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

29. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 27.09.2022 v čase okolo 10:15 hod., pred potravinami I., na ulici C. XXX/XX v meste E., fyzicky napadol H. A. tak, že ho obidvoma rukami jedenkrát sotil do oblasti pravého pleca, následkom čoho preletel bokom okolo železnej skrinky, tesne ponad jej roh a spadol na trávnatú časť zeme do blata. Následne, keď sa H. A. zo zeme postavil, podišiel k A. B., tak ho A. B. chytil rukami, prehodil ho bokom cez chrbát, pričom spadol na betónové koľaje vedľa schodov. Fyzickým napadnutím mal žalobca spôsobiť H. A. pomliaždenie driekovej oblasti vľavo, ktoré si podľa odborného lekárskeho vyjadrenia zo dňa 10.11.2022, č. 128/2022 I. J. K. vyžiadalo lekárske ošetrenie a obvyklú dobu liečby s PN do 7 dní. Uvedeným konaním sa mal žalobca dopustiť spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví, za čo dostal sankciu – pokutu vo výške 30,00 Eur.

30. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či prvostupňový orgán a žalovaný náležite posúdili splnenie všetkých znakov priestupku podľa , za ktorý bol žalobca uznaný za vinného. Správny súd poukazuje na , podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné poukázať na to, že ustanovenie chráni hodnotu občianskeho spolunažívania o vnímaní ochrany pokojného spolužitia obyvateľov Slovenskej republiky. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a cielenými zásahmi – pred vyvolávaním strachu o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví) či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z priestupku/schválnosti). Týmto spôsobom nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj z celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov.

31. Podľa ustanovenia , je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, a to: subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku, pričom môže ísť len o fyzickú osobu, ktorá má deliktuálna spôsobilosť, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (podmienky: vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (môže byť

komisívne alebo omisívne), následkom a príčinnou súvislosťou medzi týmto konaním a následkom, t. j. kauzálny nexus. Fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.

32. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení . Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t. j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

33. Správny súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu zameral na skúmanie, či vykonané dôkazy, z ktorých žalovaný a prvostupňový orgán vychádzali, nie sú pochybné a či vykonané dôkazy logicky odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému dospeli.

34. Žalobca vypovedal, že si nie je vedomý spáchania priestupku, nakoľko chránil svoj majetok, pričom išlo o nutnú obranu, nakoľko H. A. sa k nemu aktívne približoval a pripustil, že sa ho pri tom aj dotkol, z čoho vyplýva, že sa voči nemu bránil. Fyzický kontakt s H. A. nepoprel a uviedol, že dňa 27.09.2022, si pred potravinami I. všimol dve osoby (ktoré odfotil v čase 10.15. hod., 10.17 hod. a 10.23 hod.), ktoré konzumovali alkoholické nápoje na mieste, ktoré na to nie je určené. Keďže sa H. A. opieral o fasádu domu chrbtom a nohou, ktorú obmieňal, išiel k nemu a povedal im, že toto je ich chodník a ich fasáda. H. A. povedal, že nemá piť pivo a nemá poškodzovať fasádu. Keďže ho neuposlúchol a naďalej tam stál, mal ruky vo vačku a okopával fasádu, pristúpil k nemu, položil mu pravú ruku na ľavé rameno a slabou intenzitou ho posunul od fasády z chodníka na trávu, aby mu dal najavo, že trvá na tom, aby sa z chodníka a fasády odsunul preč. K pádu H. A. uviedol, že tento sa zapotácal, pošmykol sa a spadol na brucho. H. A. sa potom postavil, podľa jeho názoru bol pod vplyvom alkoholu, vyšiel po schodoch k nemu na plošinu, postavil sa tvárou pred neho a chcel ho udrieť. Žalobca sa zľakol, reflexne mu zachytil ruku, lebo ho chcel udrieť na hlavu a zároveň sa otočil a chcel ustúpiť, ale spadol na chrbát medzi betónové koľajnice pre auto. H. A. videl ležať vedľa neho na chrbte na betónových koľajach. Žalobca zároveň poprel, že by niekomu vulgárne nadával.

35. H. A. vo svojej výpovedi uviedol, že keď vyšiel z potravín I., stretol svojho známeho J. I., rozprával sa s ním, fajčil, bol opretý chrbtom o fasádu panelového domu. Žalobca vyšiel von z vchodu a išiel smerom k svojmu motorovému vozidlu, zobral svoj mobil, začal si ich fotiť a následne začal na nich kričať, aby odtiaľ išli preč, že to nie je verejné miesto a aby išli odtiaľ „do piče“. H. A. mu povedal, že nič zlé nerobia, že tam len stoja, žalobcovi zrejme vadili položené pivá. Žalobca prišiel k nim, povedal niečo H. A. (už si nepamätal čo) a sotil doňho, obidvoma rukami do oblasti pliec, do boku a spadol na trávu do blata, preletel okolo železnej skrinky. Vstal a zbadal, že žalobca ide napadnúť J. I., preto sa medzi nich postavil a ukazoval žalobcovi rukami, nech ide preč, avšak ho nenapadol. H. A. taktiež uviedol, že žalobca sa posúval ku dverám potravín I., pričom vtedy ho žalobca chytil rukami, nechápe ako, prehodil ho bokom na zem, na kraj betónu, ktorý je súčasťou schodov, pričom H. A. spadol na spodnú časť chrbta v krížovej oblasti.

36. N. J. I. vypovedal, že sa s H. A. stretol pri potravinách I., žalobca sa nachádzal pri svojom motorovom vozidle a kričal na nich, aby išli odtiaľ preč. Následne k nim podišiel, opäť im povedal, aby odtiaľ išli preč a vylial im pivo. Žalobca podišiel k H. A. a obidvoma rukami do neho sotil, načo H. A. spadol na zem, na bok, na trávu. J. I. uviedol, že potom odišiel preč.

37. Svedkyňa I. M. J. vypovedala, že dňa 27.09.2022, v čase okolo 8.15 hod. vyšla z bytu venčiť psa. Začula krik, presný čas, kedy ho počula nevedela určiť. Išla bližšie a počula ako žalobca vulgárne napáda nejakého pána (teraz vie, že išlo o H. A.). Uviedla, že vulgárne po ňom kričal, s odstupom času si nepamätala konkrétne slová, či boli určite adresované H. A.. Ďalej počula ako žalobca kričal na H. A., aby odišiel preč, že niečo poškodzuje. Žalobca napadol H. A. tak, že ho sotil, H. A. sa bránil, začali sa naťahovať a žalobca spadol na H. A., ktorý spadol na betónové koľaje, ktoré sú vedľa schodov.

38. Z takto uvedených výpovedí žalobcu, H. A. a svedkov J. I. a I. M. J., žalovaný ustálil, že H. A. bol žalobcom fyzicky atakovaný dvakrát, pričom prvý fyzický útok mal byť preukázaný na základe výpovedí H. A. a J. I. a druhý fyzický útok mal byť preukázaný na základe výpovedí H. A. a I. M. J..

39. V predmetnej veci nebol podľa názoru správneho súdu presne a bez pochybností zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Je nepochybné, že dňa 27.09.2022 došlo pred potravinami I., nachádzajúcimi sa v panelovom dome na ulici C. XXX/XX v meste E., ku konfliktu medzi žalobcom a H. A., ktorého mal byť účastný aj svedok J. I. a videla ho aj svedkyňa I. M. J.. Priebeh tohto konfliktu však popisujú žalobca, H. A. a svedkovia J. I. a I. M. J. rôzne, pričom žalovaný sa rozpormi v ich výpovediach riadne a dostatočne nezaoberal. H. A. uviedol, že potom, čo ho žalobca sotil oboma rukami do oblasti pliec a boku, spadol na trávu do blata a preletel okolo železnej skrinky, následne vstal a zbadal ako žalobca ide napadnúť J. I.. Preto sa medzi nich postavil a ukazoval žalobcovi rukami nech ide preč, ale nenapadol ho. V rozpore s uvedeným J. I. uviedol, že potom čo k nim žalobca prišiel a opätovne im povedal, aby išli preč a vylial im pivo, podišiel k H. A. a oboma rukami do neho sotil, načo tento spadol na zem, na bok, na trávu, pričom J. I. následne odišiel. Z uvedeného sa taktiež nepotvrdilo, že by žalobca išiel napadnúť svedka J. I., keď tento uviedol, že potom, čo H. A. spadol na zem, odišiel. Svedkyňa I. M. J. uviedla, že žalobca napadol H. A. tak, že ho sotil, tento sa bránil, začali sa naťahovať, pričom žalobca spadol na H. A., ktorý spadol na betónové koľaje, ktoré sú vedľa schodov. V rozpore s týmto tvrdením je potom výpoveď H. A., ktorý uviedol, že žalobca doňho sotil oboma rukami do oblasti pliec, do boku a on spadol na trávu do blata, preletel okolo železnej skrinky, následne vstal a zbadal, že žalobca ide napadnúť J. I., tak sa postavil medzi nich a rukami žalobcovi ukazoval nech ide preč, avšak ho nenapadol. Žalobca sa posúval ďalej, chytil ho rukami a prehodil ho bokom na zem, na kraj betónu, ktorý je súčasťou schodov. Takto uvedenými rozpormi v jednotlivých výpovediach sa žalovaný podľa správneho súdu dostatočne nezaoberal ani neodôvodnil, prečo im nepripisoval žiadnu váhu. Žalovaný iba poukázal na to, v ktorých častiach sú jednotlivé výpovede svedkov zhodné a na základe zhody v jednotlivých častiach výpovedí svedkov, následne ustálil dva fyzické útoky vykonané žalobcom na H. A., ktoré popísal. Možno preto konštatovať, že žalovaný vychádzal iba z častí výpovedí svedkov (rôznych), ktoré sa podľa neho v jednotlivých častiach zhodovali, avšak neozrejmil ako vyhodnotil zvyšné časti výpovedí, ktoré sa nezhodovali. Na základe uvedených výpovedí a ich nezrovnalostí sa podľa správneho súdu vynárajú pochybnosti, či došlo k dvom fyzickým útokom na H. A. zo strany žalobcu, ako aj, či tieto boli uskutočnené žalobcom tak, ako boli popísané v rozhodnutí žalovaného (resp. prvostupňového orgánu), a teda, či je dostatočne a bezpochyby preukázaný i kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a zraneniami H. A., s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež dostatočne nevysporiadal. Uvedené skutočnosti podľa správneho súdu vnášajú do konania určité pochybnosti, s ktorými sa mal žalovaný vysporiadať. S ohľadom na uvedené správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ohľadne nezrovnalostí vo výpovediach v nadväznosti na nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie spáchaného skutku, za dôvodné.

40. V kontexte uvedeného správny súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého: „v situácii „tvrdenie proti tvrdeniu“ sú všeobecné súdy povinné dôkladne posudzovať vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich výpovedí a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne pri hodnotení týchto výpovedí a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie neviny. Mimo iného v takejto situácii všeobecné súdy rozhodne nemôžu opomenúť, ak je u svedka či svedkov, ktorých výpoveď stojí proti výpovedi obvineného, objektívne prítomná pochybnosť o ich nezainteresovanosti na výsledku konania. Uvedená povinnosť všeobecných súdov je potom ešte zvýraznená v prípadoch, kedy takáto svedecká výpoveď či svedecké výpovede, stojace proti výpovedi obvineného, predstavujú jediný priamy dôkaz, z ktorého má byť preukázaná vina obvineného. S ohľadom na princíp prezumpcie neviny i právo na spravodlivý proces potom rozhodne nemožno akceptovať uznanie viny obvineného za situácie, kedy jediným priamym dôkazom proti nemu je výpoveď svedka, u ktorého a priori nemožno vylúčiť akýkoľvek záujem na výsledku konania, pričom táto svedecká výpoveď je posúdená ako vierohodná iba s odôvodnením, že

bola podaná pod hrozbou sankcie v prípad krivej výpovede.“. Správny súd v tomto smere poukazuje taktiež na rímsku zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania a analogicky v rámci priestupkového konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako taká neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny, ktorá má na konanie zásadný význam. Zásada prezumpcie neviny je natoľko významná, že je priamo (expresis verbis) zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody a tak isto tvorí súčasť , konkrétne sa nachádza v . Správny súd zdôrazňuje, že stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

41. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na ambulantný záznam z chirurgickej ambulancie, H. XXXX, E. zo dňa 27.09.2022, vystavený I. I. L. a ambulantný záznam z neurologickej ambulancie 2, B. O. N. H. E. zo dňa 27.09.2022, vystavený I. B. B., na základe ktorých bolo vypracované Odborné vyjadrenie č. 128/2022 zo dňa 10.11.2022 I. J. K., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia ev. č. 915659. Uviedol, že na základe odborného vyjadrenia utrpel H. A. dňa 27.09.2022 „pomliaždenie driekovej oblasti vľavo“ bez konštatovania vonkajších úrazových zmien, ktoré si vyžiadalo dobu liečby a PN v obvyklej praxi do 7 dní. Poranenia podľa odborného vyjadrenia vznikli pôsobením vonkajšieho, mechanického, tupého násilia pôsobiaceho na danú oblasť, a to buď aktívnym pohybom zraňujúceho tupého predmetu voči poranenému, alebo aktívnym pohybom raneného voči zraňujúcemu predmetu. Žalobca vo vzťahu k uvedeným lekárskym správam namietal, že lekárske správy taktiež obsahovali rozpory, keď z lekárskej správy z chirurgickej ambulancie vyplýva, že H. A. bol sotený inou osobou a narazil si lumb. obl. vľavo o skrinku a z lekárskej správy z neurologickej ambulancie vyplýva, že bol sotený pred obchodom známou osobou a odvtedy ho bolí krížová oblasť a vyžaruje do LOK a do pravého bedra. S ohľadom na uvedené je potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že pokiaľ lekárske správy, z ktorých žalovaný (resp. prvostupňový orgán) pri svojom rozhodovaní vychádzal, obsahovali nezrovnalosti, mal sa s nimi žalovaný zaoberať a v odôvodnení rozhodnutia sa s týmito rozpormi vysporiadať, ako aj uviesť svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záverom ohľadne predložených lekárskych správ a o ich prípadnej súladnosti.

42. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že pri svojej výpovedi H. A. uviedol, že ho napadol J. B., teda iná osoba, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu, konkrétne zo Záznamu o podaní vysvetlenia podľa Č. p. ORP-P-375/2022 zo dňa 03.11.2022 vyplynulo, že H. A. ozrejmil, že bol fyzicky napadnutý A. B. a nie ako uviedol v prvotnom oznámení, J. B., čo bolo potvrdené tým, že si zapamätal ŠPZ vozidla, na ktorom odišiel útočník a ktoré patrí A. B., čo potvrdila aj vykonaná lustrácia vozidla. Túto námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

43. K námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že súčasťou administratívneho spisu nie je záznam z operátu polície z čísla 158 a ani záznam z výjazdu hliadky, správny súd uvádza, že tieto záznamy skutočne nie sú súčasťou predložených administratívnych spisov, hoci administratívny spis by tieto záznamy mal obsahovať, resp. žalovaný mal uviesť, prečo tieto neboli súčasťou administratívneho spisu. Z výpovede svedkyne I. M. J. pritom vyplynulo, že táto telefonicky kontaktovala policajnú hliadku, ktorá sa následne dostavila na miesto, kde malo dôjsť k spáchaniu priestupku, čo vyplýva aj zo Záznamu o podaní oznámenia podľa Č.: ORP-P-375/2022 zo dňa 26.10.2022.

44. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa špekulatívneho určenia času spáchania skutku, správny súd uvádza, že prvostupňový orgán uviedol, že priestupku sa mal žalobca dopustiť v čase okolo 10:15 hod. a nie presne o 10.15 hod., ako to nesprávne uvádza žalobca. Treba prisvedčiť žalobcovi v tom, že ním predložené fotografie, na ktorých je zachytený H. A. a J. I., sú skutočne vyhotovené v čase o 10:23 hod., čo však automaticky neznamená, že prvostupňový orgán pochybil, keď určil čas spáchania skutku v čase okolo 10:15 hod., nakoľko tento časový údaj nie je určený presne, ale približne, a preto správny súd túto žalobnú námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

45. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup pri výsluchu svedkyne I. M. J., ktorá mala byť vypočutá bez jeho prítomnosti a následne na ďalšom pojednávaní mala k dispozícii svoju výpoveď zo dňa 17.01.2024, ktorú jej bolo umožnené prečítať, správny súd uvádza, že v zmysle správneho poriadku, nič nebránilo tomu, aby svedkyňa I. M. J. mala k dispozícii svoju predošlú výpoveď. Zároveň z obsahu

administratívnych spisov, konkrétne zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.02.2024 vyplynulo, že bola opätovne vypočutá na základe žiadosti žalobcu, pričom žalobca svedkyni I. M. J. odmietol klásť otázky z dôvodu, že jej nemohol tykať, pričom bol prvostupňovým orgánom poučený, aby bol slušný, nerušil priebeh pojednávania, pretože inak bude vykázaný z miestnosti a pojednávanie sa ukončí. Žalobca následne opätovne uviedol, že svedkyni odmieta klásť otázky, keďže jej nemôže tykať, a preto môže odísť. Správny súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že prvostupňový orgán vykonal na žiadosť žalobcu opätovne výsluch svedkyne I. M. J., na ktorom mu bolo umožnené vypočuť si jej výpoveď a zároveň jej klásť otázky. Skutočnosť, že žalobca túto možnosť nevyužil z dôvodu, že mu nebolo umožnené tykať svedkyni, nemožno vyhodnotiť ako nesprávny postup prvostupňového orgánu pri výsluchu svedka, pričom je potrebné uviesť, že prvostupňový orgán žalobcu poučil o nevhodnosti jeho konania a prípadných následkoch, pričom sám žalobca aj naďalej zotrval na tom, že svedkyni odmietol klásť otázky. Správny súd s ohľadom na uvedené takto žalobcom vznesenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

46. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa žiadosti žalobcu o rekonštrukciu udalosti na mieste samom, správny súd uvádza, že dokazovanie v priestupkovom konaní vykonáva správny orgán, a to podľa svojej úvahy. Pokiaľ prvostupňový orgán ustálil, že nie je potrebné vykonať rekonštrukciu udalosti na mieste samom s ohľadom na dostatok vykonaných dôkazov, nebolo potrebné, aby vykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, keďže správny orgán nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy v konaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí preto správne poukázal na § 34 ods. 4 správneho poriadku, v zmysle ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, a preto bolo na úvahe správneho orgánu, či žiadosti žalobcu ohľadne vykonania ním navrhovaného dôkazu vyhovie. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade nevyhovenia návrhu na vykonanie dokazovania, je povinnosťou správneho orgánu v rozhodnutí dostatočne presvedčivo odôvodniť, prečo nedošlo k vykonaniu navrhovaného dokazovania. Správny súd po preskúmaní napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, v zhode so žalovaným konštatuje, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil, prečo žiadosti žalobcu o vykonanie dokazovania nevyhovel, a to argumentujúc časovým odstupom a vykonaním jednoduchej formy konfrontácie uskutočnenej na ústnom prejednaní priestupku pri vypočúvaní žalobcu a jednotlivých svedkov, ktorú za účelom ustálenia spáchaného skutku vyhodnotil ako dostačujúcu.

47. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa porušovania Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2019 mesta Čadca, H. A. a pokusu poškodiť cudziu vec správny súd uvádza, že porušovanie všeobecne záväzného nariadenia nebolo predmetom priestupkového konania a nemalo súvis s meritom veci. Správne preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že sa H. A. a J. I. správali protizákonne, mal možnosť obrátiť sa na príslušný policajný orgán. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval aj túto žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.

48. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle , správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v . S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti (odsek 39 a 41 odôvodnenia tohto rozsudku), správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti posúdenia naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku podľa a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd preto podľa a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

49. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi predmetný skutok, zohľadniac uvedené závery správneho súdu, potom čo jednoznačne zistí a ustáli bez pochybností skutkový stav veci a svoje rozhodnutie z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku podľa náležite odôvodní.

50. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s extrémne dlhou práceneschopnosťou H. A., na základe ktorej od neho Sociálna poisťovňa požaduje náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou nemocenských dávok H. A. za obdobie 10/2022 až 05/2023 vo výške 6503,60 Eur, treba zdôrazniť, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 20.06.2024, pričom výzva Sociálnej poisťovne adresovaná

žalobcovi je zo dňa 24.07.2024, teda bola vydaná až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Správny súd však konštatuje, že s ohľadom na Odborné vyjadrenie I. J. K., č. 128/2022 zo dňa 10.11.2022, vydané pre účely administratívneho konania, v ktorom znalec konštatoval, že zranenie H. A. si vyžiadalo lekárske ošetrenie a obvyklú dobu liečby s PN do 7dní, sa potom fakticky ako minimálne neobvyklá javí skutočnosť, že práceneschopnosť H. A. napokon trvala 8 mesiacov.

51. Správny súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom – výsluch účastníkov konania, keď žalobca neuviedol, ktorých účastníkov žiada vypočuť a za akým účelom, a to z dôvodu, že vykonanie výsluchu účastníkov konania s ohľadom na obsah administratívnych spisov a zistený skutkový, ako aj právny stav, nepovažoval správny súd za potrebné pre svoje rozhodnutie.

52. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa , keď zaviazal žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

53. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( ). 53. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.