Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-216-2024.pdf
PDF · 162.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/216/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, v spore žalobcu: Riešenia, spol. s. r. o., Mestská 10, Bratislava, IČO: 35 948 345, zastúpený: RIBÁR & PARTNERS, s. r. o., Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53 191 030, proti žalovanému: EA golf s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, 980 13 Hrnčiarska Ves, IČO: 47 383 127, zastúpený: Mgr. Marcel Drgon, advokát s. r. o., Jesenského 2, Bratislava, IČO: 51 173 565, o zaplatenie 3.820,80 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 25Cb/147/2022-146 zo dňa 18.03.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III a č. k. 25Cb/147/2022-146 zo dňa 18.03.2024 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj len súd prvej inštancie) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k. 25Cb/147/2022-146 vydaným dňa 18.03.2024 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že (I) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.820,80 eur s 9% úrokom z omeškania ročne a to zo sumy 2.622 eur od 08.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.198,80 eur od 04.10.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a (II) žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobou doručenou dňa 12.08.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.820,80 eur z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry č. 20210067 vystavenej na sumu 2.622 eur a splatnej faktúry č. 20210587 vystavenej na sumu 1.198,80 eur, ktorými žalobca vyúčtoval cenu poskytnutých služieb - správu kampaní výkonnostného marketingu za mesiac január 2021, resp. august 2021. 3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, ako poskytovateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o poskytovaní online marketingových služieb podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb online marketingu pre internetové sídlo objednávateľa DigitalGolf.sk (ďalej len „Služby“) za dohodnutú cenu (od októbra 2020 vo výške 2.622 eur vrátane DPH/mesiac a po dohode strán od marca 2021 vo výške 1.198,80 eur, vrátane DPH/mesiac). Žalovaný neuhradil cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných nasledovnými faktúrami: - č. 20210067 na sumu 2.622 eur vrátane DPH za služby v mesiaci január 2021. Faktúra sa stala splatnou dňa 07.03.2021. - č. 20210587 na sumu 1.198,80 eur vrátane DPH za služby v mesiaci august 2021. Faktúra sa stala splatnou dňa 3.10.2021. Obe faktúry boli na základe obchodných zvyklostí strán sporu doručené konateľovi žalovaného na jeho e-mail: P..X..sk; napriek viacerým výzvam žalobcu, vrátane predžalobnej výzvy zo dňa 08.07.2022, doručenej žalovanému 18.07.2022, žalovaný predmetné faktúry neuhradil ani čiastočne.
4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci dňa 23.08.2022 platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore uviedol, že žalobca mu neposkytol služby, ktorých zaplatenia sa podaným návrhom domáha. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zopakoval, že predmetom obchodného vzťahu strán sporu bolo poskytovanie služieb online marketingu pre internetové sídlo žalovaného DigitalGolf.sk za dohodnutú cenu (pôvodne 2.622 eur a následne 1.198,80 eur mesačne). Žalovaný nevytkol žalobcovi žiadne konkrétne nedostatky, resp. vady v poskytovaných službách. Za obdobie trvania obchodného vzťahu strán sporu žalovaný nevzniesol žiadnu relevantnú námietku k poskytovaným službám, ani žalobcovi nevrátil jedinú vystavenú faktúru. Z e-mailovej komunikácie (predovšetkým z e-mailu zo dňa 17.02.2021) bolo zrejmé, že žalovaný si bol vedomý rozsahu služieb, ktoré mu žalobca v tom čase poskytoval, avšak vzhľadom na svoje platobné schopnosti požadoval prejsť do „úsporného“ režimu, t. j. menší rozsah služieb za nižšiu celkovú cenu. Výsledkom bol ústretový krok žalobcu, keď od mesiaca február 2021 pokračoval v poskytovaní služieb za zníženú sumu (e-mail zo dňa 18.02.2021). Následne opäť až v auguste 2021 v čase, keď sa finančná situácia žalovaného zhoršila, požiadal žalovaný o skončenie spolupráce, v čom mu žalobca k septembru vyhovel. 6. Žalovaný v duplike uviedol, že hoci žalobca tvrdil, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ako dôkaz ju nepredložil, čím neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Potvrdil, že so žalobcom rokoval o uzavretí písomnej zmluvy o poskytovaní online marketingových služieb, ale na jej konečnom znení sa napokon nikdy nedohodli. Rovnako potvrdil, že so žalobcom spolupracoval, ale len na základe ústnej dohody, ktorá bola priebežne modifikovaná a to najmä v dôsledku nekvalitných služieb zo strany žalobcu. Žalobca skutočne poskytoval určité online marketingové služby, avšak podaným návrhom požadoval zaplatenie aj takých služieb, ktoré nedodal, resp. dodal nekvalitne. Predmetom spolupráce bolo spravovanie platených elektronických reklamných kampaní internetového obchodu spoločnosti žalovaného (Google, Sklik) tak, aby náklady na nepresiahli 10% z obratu. Ak je percento nákladov vyššie, ako je platba poskytovateľovi takejto služby, zmenšuje sa marža online obchodu a vzniká tým strata. Online marketingové služby dodávateľa nikdy neprinášali očakávaný nárast predaja a zisku spoločnosti žalovaného, ale naopak, nárast predaja nenastal a žalobca dodávaním nekvalitných služieb kontinuálne spôsoboval škodu. Dôvodom neuhradenia faktúr za mesiace január 2021 a august 2021 bolo nenaplnenie očakávaní vzťahujúcich sa k poskytovaným online marketingovým službám, keďže poskytované služby boli nekvalitné a nikdy nezodpovedali fakturovaným sumám. Faktúra za január 2021 nebola opodstatnená, nakoľko fakturovaná služba nebola poskytnutá. Už pred vystavením predmetnej faktúry žalovaný pre nekvalitu žalobcom poskytovaných služieb zadržal úhradu viacerých predchádzajúcich faktúr, v dôsledku čoho žalobca prestal s poskytovaním ďalších služieb, ale faktúry vystavoval priebežne ďalej. Po upozornení na danú situáciu bola uzatvorená ústna dohoda o znížení nasledujúcich faktúr a vystornovaní neuhradenej faktúry za január 2021. Po tom, ako sa poskytované služby ani v priebehu ďalších mesiacov nezlepšili, žalovaný dňa 27.08.2021 požiadal žalobcu o ukončenie spolupráce, pričom ešte v tomto mesiaci žalobca spôsobil žalovanému vysokú škodu nekvalitnou kampaňou na Facebooku, na ktorú minul viac finančných prostriedkov žalovaného, ako bola jeho tržba z predaja online obchodu. Na vysvetlenie obsahu e-mailu zo dňa 29.08.2021 žalovaný uviedol, že dorovnaním starých restov boli myslené podklady pre prípadné ďalšie kampane, ktoré ešte neboli žalovanou stranou dodané (fotografie, texty a pod.); určite tým neboli myslené úhrady faktúr, keďže v tom okamihu žiadne otvorené faktúry žalovaný neevidoval (okrem tej za január 2021, pri ktorej však čakal na dobropis). Úsporným režimom žalovaný myslel utlmenie spolupráce so žalobcom na nulu, k čomu však musel pristúpiť veľmi opatrne a to z obavy, aby pri “tvrdom rozchode “ nespôsobil nejaký exces, keďže z povahy poskytovaných služieb bol žalovaný istým spôsobom rukojemníkom žalobcu, pretože musel získať späť prístup ku všetkým online marketingovým kanálom naviazaným neobmedzene na svoje platobné karty. Žalobca bol v postavení, že mohol v okamžiku minúť tisíce eur spoločnosti žalovaného.
7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom konateľa žalobcu X. X., konateľa žalovaného P. X., svedka X. N. a oboznámením sa s obsahom listinných dokladov založených v spise: faktúry č. 20210067 a č. 20210587, mailová komunikácia strán sporu, návrh Zmluvy o poskytovaní online marketingových služieb zo dňa 31.8.2020 spolu s prílohami č.1, 2 a 3, reporty za obdobie 1.1.2020 - 28.6.2020 a 1.1.2021 - 28.6.2021, porovnanie výsledkov DIGITAL GOLF za roky 2019 a 2020, tabuľka na preukázanie skutočne dosahovanej PNO v roku 2020, januári a august 2021, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Faktúrou č. 20210067 vyúčtoval žalobca žalovanému správu kampaní výkonnostného marketingu za mesiac január 2021 sumou 2.622 eur s dátumom splatnosti 07.03.2021 a faktúrou č. 20210587 za mesiac august 2021 sumou 1.198,80 eur s dátumom splatnosti 03.10.2021. 9. Konateľ žalobcu X. X. objasnil začiatky spolupráce so žalovaným, ktorý mal záujem o poskytovanie služieb zo strany žalobcu už v minulosti, avšak pre údaje zistené zo stránky Finstat žalobca o spoluprácu záujem nemal, spolupracovať začali až potom, ako sa za žalovaného zaručil brat p. X.. Predmetom spolupráce bolo poskytovanie online marketingových služieb na dohodnutých platformách (napr. Google, FB a iné) vo viacerých krajinách. Cenu za poskytované služby navrhol p. N. a on ako konateľ ju schválil. Zmluva nebola uzatvorená písomne, lebo p. X. ju odmietol podpísať; spolupráca na základe ústnej zmluvy nebola úplne bežná, ale stávalo sa to v prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami dôvera. V začiatkoch corony konateľ žalovaného požiadal o zníženie fakturácie, žalobca mu vyšiel v ústrety. 10. Konateľ žalobcu P. X. potvrdil, že všetky dohody uzatváral s p. N., na začiatku spolupráce mal zo žalobcom uzatvorenú písomnú dohodu asi na obdobie 2 - 3 mesiace, ďalšia písomná zmluva uzatvorená nebola. Základom fakturácie po uplynutí účinnosti písomnej zmluvy bola ústna dohoda o PNO (náklad vs. výnos), ktorý mal byť 10 % z predajnej ceny bez DPH z platených kampani, ktoré mal žalobca na starosti. Dôvodom takéhoto postupu bolo to, že žalobca mal po celý čas neobmedzený prístup na firemné účty žalovaného, z ktorých sa automaticky strhávali náklady. Žalobca takýto výsledok však nevedel garantovať a preto žalovaný odmietol návrh písomnej zmluvy podpísať, keďže nechcel platiť paušál bez garancie výnosu. Poprel, že by faktúra za január 2021 nebola uhradená z dôvodu covidu; dôvodom bol zlý výsledok kampaní a preto sa dohodol s N. na znížení fakturácie. Navyše suma 2.622 eur s DPH nezodpovedala dohode s p. N., nakoľko dovtedy išli pri fakturácii podľa iného pravidla. Spolu s dohodou o znížení fakturácie bola s p. N. uzatvorená dohoda o stornovaní januárovej faktúry, k čomu však nedošlo. Pokiaľ išlo o faktúru za august 2021, tak na kampaň na Facebooku žalobca minul sumu 3.378 eur bez DPH, pričom tržba bola len vo výške 2.400 eur; vzhľadom na takýto výsledok požiadal p. N. o zastavenie kampane a celej spolupráce. Výpoveď nedal, keďže zmluva podpísaná nebola. Keď sa to žalobca dozvedel, urazil sa a podal žalobu. Počas celej doby spolupráce výsledky neboli také, ako očakával, na jednotlivých kampaniach prerábal, už zo samotného mailu zo dňa 17.02.2021 bola zrejmá jeho nespokojnosť s prácou žalobcu. Táto nespokojnosť vyústila v auguste 2021 až do ukončenia vzájomnej spolupráce.
11. Svedok X. N. vypovedal, že mal vo firme žalobcu na starosti marketingový tím, viedol ľudí pracujúcich na kampani pre p. X.. Na začiatku spolupráce bola uzatvorená písomná zmluva na obdobie štyroch mesiacov od februára 2020, ale už v marci 2002 sa začala corona, v dôsledku čoho sa so žalovaným dohodli na znížení objemu prác, vystavená faktúra za apríl 2020 bola stiahnutá a rozdelená na 3 splátky. Počas obmedzení vyplývajúcich z pandémie koronavírusu do konca júna 2020 bola dohodnutá fakturácia za odpracovaný čas, od júla 2020 bola dohodnutá fixná mesačná fakturácia, ktorá sa vzhľadom na zvýšený objem prác od augusta 2020 opäť navýšila, pričom v mesiaci august bola vystavená aj jednorazová faktúra na sumu 520 eur za self kontrolu pri prechode na nový e-shop. Od septembra 2020 došlo k zmene utlmeného režimu na plnú šírku prác v rozsahu podľa pôvodnej písomnej zmluvy. Svedok uviedol, že vypracoval podklady pre novú zmluvu, ktorú schválil konateľ spoločnosti, bola daná na pripomienkovanie žalovanému, ktorý ju síce nepodpísal, ale rešpektoval fakturáciu, ktorá prebiehala podľa nej a to až do februára 2021, kedy opäť nastalo zhoršenie pandemickej situácie a p. X. požiadal počnúc od marca 2021 o zníženie fakturácie. Svedok jednoznačne poprel uzatvorenie dohody o odpustení platby za január 2021, žiadna dohoda o stornovaní faktúry uzatvorená nebola. V auguste 2021 p. X. požiadal o dočasné zastavenie spolupráce z dôvodu potreby preverenia jej rentability. Zvýšené náklady v mesiaci august 2021 svedok odôvodnil spustením veľkého letného výpredaja, ktorý chceli dostať k čo najväčšiemu počtu golfistov. Žiadne oficiálne reklamácie počas celej doby spolupráce neboli, mohlo sa stať, že mal klient pocit, že výsledky neboli vyhovujúce, v takom prípade si to zmluvné strany vykomunikovali telefonicky alebo ústne. 10%-ú PNO považoval svedok za ideálny stav, ale takúto garanciu klientovi nedávali, nebolo to zakomponované v zmluve. Dosahované výsledky kampaní pre žalovaného považoval za dobré, dalo by sa to preukázať medziročným porovnaním rokov 2019 a 2020. Ako zamestnanec žalovaného mal pevnú mzdu, ktorej výška nezávisela od fakturácie pre jednotlivých klientov.
12. Z tabuľky založenej žalobcom do spisu, ktorá preukazovala fakturáciu od januára 2020 do konca spolupráce mal súd prvej inštancie preukázané, že za mesiace september 2020 až január 2021 bola fakturovaná paušálna suma 2.622 eur s DPH, ktorá bola okrem spornej januárovej faktúry žalovaným
zaplatená, počnúc mesiacom február 2021 až do skončenia spolupráce, t. j. do augusta 2021 bola fakturovaná paušálna suma 1.198,80 eur s DPH, ktorá bola rovnako žalovaným až na spornú augustovú faktúru zaplatená. 13. Mailom zo dňa 02.11.2020 sa konateľ žalovaného dotazoval svedka N. na októbrovú fakturáciu, nakoľko suma bola vyššia ako dohodnutá v zmluve. Poukázal na dohodu, podľa ktorej sa počítala cena podľa zmluvy aj keď ešte nebola podpísaná. 14. Žalovaný odkazoval na návrh zmluvy o poskytovaní online marketingových služieb datovanej dňa 31.08.2020, ktorú nepodpísal. Platobné podmienky boli prílohou č. 2 zmluvy, kde v bode 2 bol dohodnutý mesačný fixný paušálny poplatok vo výške 2.622 eur s DPH s tým, že prvá faktúra bude vystavená za september 2020. 15. Mailom zo dňa 17.2.2021 konateľ žalovaného žalobcovi navrhol, aby od marca prešli do úsporného režimu, nakoľko mal dojem, že od 15.12. zbytočne išli v drahom režime. Navrhol platbu vo výške 999 eur mesačne len za údržbu kampani, keďže situácia na trhu bola zložitá. Obchod musí byť zaujímavý pre obe strany a on si momentálne nemohol dovoliť platiť viac ako bol schopný vyrobiť. Do momentu vyplatenia celej dlžnej čiastky preto navrhol ísť v úspornom režime. Ako P.S. uviedol, že „môj osobný názor je aktuálne taký, že za 2.600 eur mesačne nedostávam to, čo by som si predstavoval. To len, ak vás zaujíma spokojnosť vášho zákazníka". 16. X.E. N. mailom zo dňa 18.02.2021 akceptoval návrh žalovaného na zníženie fakturácie a potvrdil mu, že za mesiac február bude fakturovať žalobca navrhnutú sumu 999 eur bez DPH fix. Požiadal tiež o úhradu minuloročných faktúr. P. X. potvrdil, že „úhrada faktúr bude priorita a len termín sľúbiť nevie, všetko bude záležať od situácie, ktorú teraz nikto nevie odhadnúť“. 17. Následná mailová komunikácia z júna 2021 prebehla medzi konateľom žalovaného a X. N. a týkala sa nespokojnosti klienta s dosiahnutým PNO za december 2020 v porovnaní s decembrom 2021, resp. za obdobie 1-6 2020 vs. 1-6 2021. P. N. v reakcii poukazoval na zlepšenie tzv. PNO v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020. 18. Z porovnania YOY výsledkov DIGITALGOLF bolo zrejmé, že žalovanému v roku 2020 stúpli oproti predchádzajúcemu roku výnosy o 47,63 % a oproti tomu mediálne náklady klesli o 11,43 %. 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k predmetnému porovnaniu uviedol, že žalobca nesprávne spočítal čiastky aj s DPH, ktoré nemalo s výkonom spoločnosti nič do činenia, čo skresľovalo výsledky analýzy. V praxi bolo bežné, že poskytovatelia porovnateľných služieb aké poskytuje žalobca si účtujú províziu len z platenej reklamy, nakoľko na iných predajných číslach žalovaného nemajú so svojou činnosťou žiaden vplyv. 20. Podľa tabuľky vypracovanej žalovaným bolo PNO (výnosy/náklady) v roku 2020 24 %, v januári 2021 23 % a v auguste 2021 dokonca až 29 %. 21. Obchodný zákonník priamo neupravuje postup zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o dielo. Z toho dôvodu je potrebné použiť postup podľa § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka použijú sa predpisy občianskeho práva. Vychádza sa preto z § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. 22. Uzavretie zmluvy o dielo je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa skladá z návrhu zmluvy a z jeho prijatia. Základnou podmienkou návrhu zmluvy je jeho dostatočná určitosť a jednoznačné vyjadrenie prejavu vôle navrhovateľa, že chce uzavrieť zmluvu o dielo. Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie z ktorého možno vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek, včas urobeným spôsobom pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. 23. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní a citácii na spor sa vzťahujúcich zákonných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 275 ods. 4, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1), mal súd prvej inštancie z nesporných tvrdení strán sporu za preukázané, že v začiatkoch spolupráce bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľ uzatvorená cca na obdobie štyroch mesiacov písomná zmluva. Následne spolupráca medzi zmluvnými stranami pokračovala na základe ústnej dohody, nakoľko písomná zmluva uzatvorená nebola, keďže žalovaný ju odmietol podpísať. Žalobca vypracoval písomný návrh zmluvy o poskytovaní online marketingových služieb, zmluva bola datovaná dňom 31.08.2020, avšak z dôvodu nedosiahnutia dohody o jej obsahu zo strany žalovaného zmluva podpísaná nebola. Obchodný zákonník nevyžaduje pre platnosť zmluvy o dielo písomnú formu, t. j. zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť aj v ústnej alebo konkludentnej podobe, pre platnosť zmluvy je potrebné dosiahnutie dohody o určení zmluvných strán a predmete zmluvy. Zmluvnými stranami ústne uzatvorenej zmluvy bol žalobca ako poskytovateľ služieb a žalovaný ako objednávateľ, predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému marketingové služby pre internetové sídlo objednávateľa DigitalGolf.sk, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať cenu uvedenú
v prílohe č. 2 zmluvy a to fixný paušálny poplatok vo výške 2.622 eur s DPH. Skutočnosť, že strany sporu rešpektovali cenu uvedenú v nepodpísanej zmluve mal súd prvej inštancie preukázanú jednak prehľadom vystavených faktúr, keď z tabuľky vypracovanej žalobcom bolo zrejmé, že počnúc októbrom 2020 žalovaný uhrádzal paušálnu mesačnú sumu 2.622 eur (za služby poskytnuté v mesiacoch september - december 2020), ako aj z mailu žalovaného zo dňa 02.11.2020, v ktorom reklamoval vystavenú faktúru za október 2020, nakoľko mu bola účtovaná vyššia suma ako sa dohodli v zmluve. Keďže v danom čase strany sporu žiadnu písomne uzatvorenú zmluvu nemali, logicky sa odvolával na ústnu dohodu, ktorá rešpektovala cenu nastavenú v nepodpísanej zmluve. Túto skutočnosť potvrdil priamo v texte mailu, keď uviedol „dohoda bola, že sa nám počítať cena podľa zmluvy, aj keď ešte nie je podpísaná". Z obsahu predmetného mailu možno vyvodiť, že cena za október 2020 bola fakturovaná vo vyššej sume ako 2.622 eur. Túto skutočnosť pripustil aj svedok X. N. keď uviedol, že takto nesprávne vystavená faktúra bola stiahnutá, žalovanému bola fakturovaná dohodnutá suma 2.622 eur, ktorú riadne zaplatil. Svedok X. N. vo svojej výpovedi taktiež potvrdil, že za obdobie od septembra 2020 platila medzi stranami sporu dohoda o výške ceny podľa nepodpísanej zmluvy. Dohodnutá cena 2.622 eur bola vyúčtovaná žalovanému aj za január 2021, faktúra bola splatná 07.03.2021, žalovaný mailom zo dňa 17.02.2021 požiadal o prechod do úsporného režimu počnúc dňom 01.03. a tým pádom aj zníženie fakturáciu na 999 eur mesačne a to až do momentu vyplatenia celej dlžnej čiastky. Z obsahu mailu síce vyplývala určitá nespokojnosť žalovaného z nastaveného "drahého režimu", ale predovšetkým z neho vyplývala obava zo situácie na trhu vo vzťahu k vynakladaniu finančných prostriedkov; žiadosť o odpustenie fakturácie za mesiac január 2021 sa v maily nenachádzala. Predmetný mail súd prvej inštancie nepovažoval za reklamáciu prác, žiadne konkrétne výhrady voči práci žalobcu v ňom obsiahnuté neboli. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že so žalobcom, konkrétne s p. N. uzatvoril dohodu o tom, že faktúra za mesiac január 2021 bude stornovaná, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, nakoľko svedok N. výslovne uzatvorenie takejto dohody poprel. Z vykonaného dokazovania teda bolo preukázané, že žalobca za január 2021 vyúčtoval žalovanému dohodnutú cenu za vykonané práce vo výške 2.622 eur s DPH, žalovaný nevykonanie fakturovaných prác, resp. ich vadné vykonanie nereklamoval, písomne o odpustenie fakturácie nepožiadal, pokiaľ išlo o tvrdenú ústnu dohodu o odpustení fakturácie, v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, preto súd prvej inštancie považoval vyúčtovanú odmenu za január 2021 faktúrou číslo 20210067 za oprávnenú a dôvodnú.
24. Neuhradená cena prác za august 2021 vyúčtovaná faktúrou č. 20210587 na sumu 1.198,80 eur predstavovala ďalšiu časť nároku žalobcu. Na základe žiadosti konateľa žalovaného pristúpil žalobca k zníženiu fakturácie od marca 2021, čo vyplývalo aj z tabuľky - prehľadu vystavených faktúr, podľa ktorej za mesiace február až august 2021 bola žalovanému fakturovaná paušálna suma 1.198,80 eur, ktorú on sám navrhol a aj riadne uhrádzal až do júla 2021, neuhradil práve faktúru vystavenú 03.09.2021 za práce uskutočnené v auguste 2021, ktorá bola splatná 03.10.2021. Nezaplatenie faktúry odôvodňoval veľkou nespokojnosťou s prácou žalobcu a s dosiahnutými výsledkami, keďže na jednotlivých kampaniach prerábal a vyvrcholilo to v auguste 2021, kedy mu odišlo z účtu vyše 3.000 eur (žalobca mal neobmedzený prístup k jeho firemným účtom) oproti predchádzajúcim bežným mesačným nákladom vo výške 300 eur a preto kampaň okamžite zastavil. Mailom zo dňa 29.08.2021 požiadal žalobcu o jednomesačné pozastavenie spolupráce týkajúce sa mesiaca septembra (1 mesiac prázdnin bez fakturovania a zásahov žalobcu); z uvedeného mailu opätovne nevyplývala žiadosť o storno fakturácie za mesiac august 2021, tak ako z neho nevyplývala ani reklamácia poskytovaných služieb, nevytýkal žiadne konkrétne vady poskytovaných služieb, dokonca uviedol, dorovná staré resty, čo možno považovať za prísľub vyrovnania dlhu. Pôvodnú argumentáciu žalovaného, že faktúru za august 2021 nezaplatil preto, lebo žalobca žiadnu prácu pre neho nevykonal považoval súd prvej inštancie za účelovú a ničím nepreukázanú, ak by bolo takéto tvrdenie pravdivé, nepochybne by nečinnosť žalovaný žalobcovi vytkol napríklad aj v e-maili z 29.06.2021 alebo 29.08.2021, čo sa však nestalo. Vysvetlenie žalovaného, že vyrovnaním starých restov mal na mysli dodanie podkladov pre ďalšie kampane sa javilo súdu prvej inštancie ako účelové a nepravdepodobné. Žalovaný svoju nespokojnosť s prácou žalobcu vysvetľoval tým, že pre neho bolo rozhodujúce dosiahnutie PNO maximálne vo výške 10 % (náklady/výnosy), takýto údaj bol aj predmetom ústnej dohody medzi zmluvnými stranami, avšak žalobca vystavoval faktúry aj za mesiace, v ktorých náklad/výnos menší ako 10 % nedosiahol. Žalobca dohodu o PNO odmietol, takáto dohoda so žalovaným uzatvorená nebola, čo vyplývalo jednoznačne aj z toho, že žalovaný sám poukazoval na dohodu o paušálnej mesačnej odmene v zmysle písomného návrhu zmluvy ako aj z toho, že uhrádzal faktúry, ktorými žalobca za obdobie od septembra 2020 až do ukončenia spolupráce účtoval žalovanému paušálnu odmenu v dohodnutej výške.
25. Posúdiac dôkazy jednotlivo, tak ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola dôvodná, žalobca preukázal splnenie predmetu zmluvy, žalovaný naopak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že faktúra za práce vykonané v auguste 2021 sume 1.198,80 eur bola vystavená neoprávnene a preto nárok žalobcu aj v tejto časti považoval konajúci súd za dôvodný a preukázaný. 26. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd prvej inštancie priznal v súlade s § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. . 27. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný.
28. Voči napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal ho zrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, a priznať náhradu trov odvolacieho konania, dôvodiac tým, že v upomínacom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica 23. augusta 2022, č. k. 31Up/1132/2022, platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca mu neposkytol služby, ktorých zaplatenia sa návrhom domáhal. Faktúry síce žalovaný zaúčtoval, ale od počiatku ich namietal a žalobcu žiadal o ich dobropis.
29. Napadnutý rozsudok žalovaný považoval za nesprávny z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj z dôvodu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to arbitrárneho uprednostnenia tvrdení žalobcu pred tvrdeniami žalovaného bez patričných dôkazov.
30. V predmetnej veci išlo o obchodnú spoluprácu dvoch podnikateľov na základe ústnej zmluvy, ktorá bola ústnymi dohodami čo do obsahu plnení oboch zmluvných strán priebežne a kontinuálne modifikovaná od svojho začiatku až do konca. Súd prvej inštancie správne ustálil, že išlo o zmluvu o dielo, že predmetom plnenia zo strany žalobcu boli služby online marketingu pre žalovaného a predmetom plnenia zo strany žalovaného platenie odplaty.
31. Medzi stranami bol spor o tom, v akom rozsahu a v akej kvalite svoje služby žalobca žalovanému poskytol, aká bola dohodnutá výške odmeny za ne a či žalovaný prípadne žalobcovi niečo ostal dlhovať. Žalobca síce predložil návrh písomnej zmluvy, avšak vzhľadom na to, že predložený návrh nebol v súlade s vôľou žalovaného, k uzavretiu tejto písomnej zmluvy nedošlo a spolupráca účastníkov konania naďalej prebiehala na základe priebežných ústnych dohôd. Za žalobcu záležitosti obchodnej spolupráce medzi účastníkmi dohadoval zamestnanec, pán X.E. N., ktorého súd prvej inštancie vo veci vypočul ako svedka. Za žalovaného záležitosti obchodnej spolupráce medzi účastníkmi dohadoval konateľ P. X., ktorý bol konajúcim súdom vo veci vypočutý. Za žalobcu bol vo veci vypočutý konateľ, pán X. X., ktorý dohadovania podmienok spolupráce nikdy účastný nebol, podľa vlastného vyjadrenia iba schvaľoval dohody urobené X. N.. Z výpovede svedka X. N. vyplynulo, že jeho odmena za prácu vykonávanú pre žalobcu bola závislá aj od odplaty uhradenej za služby žalobcu, na ktorých poskytovaní participoval, teda aj od odplaty zaplatenej žalovaným. Žalobca okrem tvrdení svojho konateľa a výpovede X. N. ako listinné dôkazy svojho tvrdenia o dojednanej výške odplaty, ktorá bola pri uplatnenom nároku sporná, predložil zoznam faktúr vystavených žalovanému, návrh písomnej zmluvy z 31.08.2020, ktorá nebola uzavretá, e-mail konateľa žalovaného z 31.08.2020 a e-mail konateľa žalovaného z 17.02.2021.
32. Žiaden z týchto dôkazov však výšku dojednanej odplaty nepreukazoval a vzhľadom na obdobie trvania spolupráce a povahu komunikácie účastníkov, ktorá bola ústna, nevyhnutne predstavuje len nepatrný zlomok z nej a nijako príliš verne ju nezachytával, čo žalovaný namietal. E-mailovú komunikáciu predloženú žalovaným, ktorá preukazovala nekvalitu žalobcom poskytovaných služieb a rozpor jej fakturácie s ústne dohodnutými zmluvnými podmienkami súd prvej inštancie nijako nezohľadnil a nevyhodnotil.
33. Vzhľadom na povahu spolupráce účastníkov a skutočnosť, že sa jej podmienky kontinuálne dohadovali ústne medzi X. N., bránil sa žalovaný uplatnenému nároku najmä tvrdeniami, ktoré
konajúcemu súdu dokázal predniesť len ústne jeho konateľ. Žalovaný tvrdil a rovnako, ako žalobca, preukazoval len prednesom na skutkovom deji účastnej osoby - svojho konateľa, že žalobca napriek tom, že sa na podmienkach spolupráce riadne a úplne nikdy nedohodli, naozaj poskytoval určité online marketingové služby, avšak žalobou požadoval zaplatenie aj takých služieb, ktoré nedodal v takom rozsahu, ako ich fakturoval, resp. dodal nekvalitne.
34. Predmetom spolupráce so žalobcom bolo spravovanie platených elektronických reklamných kampaní internetového obchodu spoločnosti žalovaného (Google, Sklik) tak, aby náklady na ne nepresiahli 10% z obratu (PNO). Toto percento sa môže u rôznych dodávateľov takýchto služieb líšiť, záleží na marži, s akou daný dodávateľ služby pracuje. Ak je percento nákladov vyššie, ako je platba poskytovateľovi takejto služby, zmenšuje sa marža online obchodu a vzniká tým strata. Online marketingové služby dodávateľa, v tomto prípade žalobcu pre žalovaného, napriek dôvodnému očakávaniu nikdy neprinášali očakávaný nárast predaja a zisku žalovaného, ale naopak, nárast predaja nenastal a žalobca tak dodávaním nekvalitných služieb kontinuálne spôsoboval žalovanému škodu.
35. Odplata, ktorú žalobca od počiatku spolupráce účtoval, bola priebežne dohadovaná v rôznej výške a vzhľadom na online marketingové služby, ktoré od žalobcu žalovaný očakával. Žalobca však očakávania nikdy nenaplnil, ním poskytované služby boli nekvalitné a nikdy nezodpovedali fakturovaným sumám. Z tohto dôvodu žalovaný pôvodne neuhradil žalobcom vystavené faktúry za mesiace november až január 2021 a viedol so žalobcom rokovania o otázke kvality poskytovaných služieb a odplate za ne. Výsledkom rokovaní bola dohoda o storne faktúry za január 2021 a zníženie požadovanej odplaty počínajúc mesiacom február 2021 (fakturované v marci 2021). Od začiatku spolupráce so žalobcom mal žalovaný problémy a v podstate dohody týkajúce sa rozsahu a kvality poskytovaných služieb žalobca nedodržal ani raz.
36. Žalovaný faktúru za január 2021 považoval za neopodstatnenú, nakoľko fakturovaná služba nebola poskytnutá. Už pred jej vystavením totiž pre nekvalitu žalobcom poskytovaných služieb zadržal žalovaný úhradu viacerých predchádzajúcich faktúr. Keďže faktúry predchádzajúce januáru 2021 neboli uhradené, žalobca prestal poskytovať ďalšie služby, hoci faktúry vystavoval priebežne naďalej a to bez poskytovania dohodnutých služieb. Keď žalovaný na to poukázal, dohodli sa ústne na znížení nasledujúcich faktúr a vystornovaní neuhradenej faktúry za január 2021.
37. Po niekoľkých ďalších mesiacoch bolo jasné, že služby žalobcu stále neboli kvalitné a efektívne a že žalovanému naďalej spôsobovali viac škody, ako úžitku. 27.08.2021 preto žalobcu požiadal o ukončenie spolupráce, pričom ešte v tomto mesiaci žalobca spôsobil vysokú škodu nekvalitnou kampaňou na Facebooku, kde na kampaň samotnú žalobca minul viac prostriedkov žalovaného, ako bola tržba z predaja online obchodu. Výška tejto škody bola zrejmá z tabuľky, ktorú žalovaný súdu prvej inštancie predložil spolu s podaním zo dňa18.01.2024.
38. Skutkový stav veci tak súd prvej inštancie mohol ustáliť len z tvrdení účastníkov, z ktorých len jeden (žalovaný) bol prostredníctvom svojho konateľa osobne zúčastnený dohadovania podmienok vzájomnej spolupráce, výsluchu svedka X. N., ktorý podmienky vzájomnej spolupráce účastníkov dohadoval za žalobcu a ktorý priznal, že bol na veci hmotne zainteresovaný a listinných dôkazov, ktoré žiadne z tvrdení žalobcu, okrem toho, že okrem iných vystavil dve faktúry, ktoré mu žalovaný rozporoval, nepreukazovali.
39. Osobitne žalovaný poukázal na okolnosť, že obsah ústnej dohody mal súd prvej inštancie preukázaný z písomného návrhu zmluvy jedného z účastníkov, ktorý však druhou stranou sporu nesporne nebol akceptovaný a takáto zmluva nikdy nebola uzavretá. Rovnako arbitrárny bol aj záver súdu prvej inštancie o tom, že dôvodnosť nároku žalobcu bola daná aj tým, že iné ako žalobou uplatnené a ňou vystavené faktúry žalovaný uhradil.
40. Bol to žalobca, kto slovami svojho konateľa do sporu vniesol skutočnosť, že so žalovaným spoluprácu nadviazal až potom, ako sa za neho zaručil brat jej konateľa, ktorý so žalobcom spolupracoval cestou svojej spoločnosti a ktorej žalobca poskytoval obdobné služby, ako žalovanému. Žalovaný tvrdil, že odplata žalobcu mala byť do 10% PNO. Žalobca tvrdil, že to nebolo obvyklé a že žalovaný mal platiť odplatu podľa cenníka žalobcu, resp. podľa nikdy neuzatvorenej písomnej zmluvy. Žalovaný, majúc vedomosť o tom, že aj spoločnosti brata konateľa žalovaného žalobca účtoval odplatu podľa PNO, a to dokonca vzhľadom na sortiment (pneumatiky) v nižšej (5%) výške, žiadal, aby konajúci súd žalobcovi
uložil edičnú povinnosť predložiť zmluvu s touto spoločnosťou brata konateľa žalovaného, čím by sa po jej vykonaní ako dôkazu preukázalo, že PNO bol skutočne obvyklým spôsobom určenia odplaty žalobcu. Súd prvej inštancie však návrhu žalovaného nevyhovel.
41. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo dostatočne zrejmé, prečo konajúci súd tvrdeniam žalobcu pripísal vyššiu relevanciu napriek tomu, že im nesvedčili písomné dôkazy a napriek tomu, že v kontradiktórnom súdnom konaní je to v prvom rade žalobca, kto je povinný uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení. Faktúra nie je dôkazom ničoho iného, ako skutočnosti, že bola vystavená. Ak žalovaný spochybňoval obsah a kvalitu fakturovaných služieb a výšku fakturovanej odplaty, čo robil v celom rozsahu, bol svoje tvrdenia o správnosti obsahu faktúry povinný preukázať žalobca, a to ako aj čo do preukázania rozsahu a kvality poskytnutých služieb, tak aj výšky odplaty za ne.
42. To sa však nestalo a vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie s takým záverom, že sa to udialo a že súd prvej inštancie skutkový stav zistil tak, ako uviedol v napadnutom rozsudku, bolo nesprávne, pričom zároveň súd prvej inštancie nevykonal všetky žalovaným označené dôkazy a napadnutý rozsudok ako výsledok vykonaného dokazovania bol nepreskúmateľný, arbitrárny a teda zaťažený inou vadou, čím boli dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) a f) CSP.
43. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie. Mal za to, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nárok na zaplatenie 3 820,80 eur s príslušenstvom bol neoprávnený. Naopak, žalobca svoj nárok na zaplatenie predmetnej sumy riadne vysvetlil a predovšetkým ho preukázal príslušnými dôkazmi. Procesnú obranu žalovaného považoval za nedôvodnú a účelovú a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
44. Poukázal na to, že žalovaný na svoju procesnú obranu uvádzal viaceré tvrdenia, ktoré neboli v zhode s objektívnou skutočnosťou. V odvolaní síce uviedol, že nebola preukázaná výška odplaty žalobcu za poskytovanie služieb online marketingu pre žalovaného, opomínal však zásadný dôkaz - e-mail konateľa žalovaného p. X. zo dňa 02.11.2020 adresovaného zamestnancovi žalobcu p. N., z ktorého vyplývala akceptácia návrhu o odmene „pan N., prisla mi faktura za oktober a je vyssia ako sme sa dohodli v zmluve. dohoda bola, ze sa nam pocita cena podla zmluvy aj ked este nie je podpisana, viete sa na to prosim pozrieť? musime strazit kazde euro. dakujem P. X.“, Uvedená komunikácia strán sporu reflektovala návrh Zmluvy o poskytovaní online marketingových služieb zo dňa 31.08.2020, s ktorým sa žalovaný oboznámil, pričom túto skutočnosť v konaní nepoprel. Hoci táto zmluva podpísaná nebola, bolo zrejmé, že v čase predmetného e-mailu existovala minimálne dohoda o cene za poskytované služby práve podľa znenia návrhu tejto zmluvy. V tomto duchu bola žalovanému vystavená faktúra č. 20210067 za obdobie 01/2021 v sume 2 622 eur s DPH. Ohľadom druhej neuhradenej faktúry č. 20210587 za obdobie 08/2021 na sumu 1 198,80 eur s DPH - z vykonaných dôkazov v konaní, predovšetkým z e- mailovej komunikácie strán sporu, bolo zrejmé, že v priebehu mesiaca február 2021 (17.-18.02.2021) došlo medzi nimi k dohode o následnom rozsahu poskytovaných služieb ako aj o odmene za ne vo výške 999 eur bez DPH (t. j. 1 198,80 eur s DPH). Faktúra č. 20210587 teda znova len zodpovedala tomu, čo si zmluvné strany dohodli. 45. Žalobca poprel, že by žalovaný kedykoľvek počas trvania ich zmluvného vzťahu reklamoval kvalitu poskytovaných služieb, t. j. že by žalobca služby neposkytoval tak, ako bolo dohodnuté. Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom a žalobca to v konaní poprel. Žalovaný neadresoval žalobcovi žiadnu konkrétnu výhradu voči kvalite poskytovaných služieb. Tvrdenia žalovaného o tom, že od počiatku poskytované služby namietal a žiadal dobropis, nemožno v kontexte skutkových okolností vnímať ako vecné a relevantné. Z predloženej e-mailovej komunikácie (predovšetkým z e-mailu zo dňa 17.02.2021) bolo zrejmé, že žalovaný si bol vedomý rozsahom služieb, ktoré mu žalobca v tom čase poskytoval, avšak vzhľadom na svoje platobné schopnosti požadoval prejsť do „úsporného“ režimu, t. j. menší rozsah služieb za nižšiu celkovú cenu. Výsledkom bol ústretový krok žalobcu, keď od februára 2021 pokračoval v poskytovaní služieb za zníženú sumu (e-mail zo dňa 18.02.2021). Následne opäť až v auguste 2021 v čase, keď sa finančná situácia žalovaného zhoršila, požiadal žalovaný o skončenie spolupráce, v čom mu žalobca k septembru vyhovel. 46. Bez významu nebolo, že žalovaný žiadnu z vystavených faktúr žalobcovi nevrátil s výnimkou jediného prípadu zo dňa 02.11.2020 týkajúceho sa faktúry za mesiac 10/2020. v tomto prípade išlo o pôvodne mylne vystavenú faktúru a v nadväznosti na e-mail žalovaného došlo následne zo strany žalobcu k
náprave. Nová faktúra za mesiac 10/2020 pod č. 20200702 bola dňa 02.11.2020 vystavená na sumu 2 622 eur s DPH a táto bola dňa 21.12.2020 žalovaným uhradená v plnej výške.
47. Žalovaný sa v odvolaní opäť snažil navodiť dojem, že dohoda o odmene medzi stranami sporu mala byť závislá od podielu nákladu na obrate (PNO), teda ako uvádzal žalovaný vo výške maximálne 10 % PNO. Toto tvrdenie nebolo pravdou. Pokiaľ žalovaný zároveň v tejto súvislosti odkazoval na obchodný vzťah žalobcu s treťou osobou (spoločnosťou brata žalovaného), žalobca považoval takýto argument za bezpredmetný a to bez ohľadu na to, aby sa zaoberal pravdivosťou tohto tvrdenia. Obsah práv a povinností medzi stranami sporu bol výsledkom výlučnej dohody medzi nimi bez toho, aby sa v ňom odkazovali na parametre právnych vzťahov jednej alebo druhej strany s inou osobou. 48. Žalobca procesnú obranu žalovaného považoval v celom rozsahu za účelovú. Zjavnou snahou žalovaného bolo bezdôvodne sa vyhnúť povinnosti splniť si záväzok voči žalobcovi, pričom žalovaný svoje tvrdenia uvádzal bez akejkoľvek opory v skutočnostiach vyplývajúcich z konkrétnych dôkazov. Žalovaný namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku, no z jeho odvolania nebolo zrejmé, v čom súd prvej inštancie arbitrárne uprednostnil tvrdenia žalobcu pred tvrdeniami žalovaného. Žalobca bol názoru, že napadnutý rozsudok vzhľadom na jeho obsiahlosť, úplnosť a argumentačnú presvedčivosť (pri rešpektovaní zásady hospodárnosti konania ale aj práva strán na spravodlivý proces) bol plne v súlade so základnými princípmi, na ktorých stojí civilné sporové konanie. 49. V odvolacej replike zo dňa 10.07.2024 žalovaný zotrval na svojich odvolacích námietkach a postojoch prezentovaných v spore pred súdom prvej inštancie so záverom o povinnosti žalobcu preukázať rozsah a kvalitu žalobcom poskytovaných služieb ako aj výšky odplaty za ne, čo však tento neučinil. 50. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 06.08.2024 a zdôraznil, že žalovaný mu neadresoval reklamáciu poskytovaných služieb vytknutím konkrétnych vád a s napadnutým rozsudkom sa stotožnil. 51. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili. 52. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). 53. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 54. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu /napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny/ bez upovedomenia navrhovateľa. 55. Podľa § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka, (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 56. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná /§ 536 ods. 3/, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 57. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. 58. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela.
59. Predmetom sporu je v zmysle podanej žaloby zaplatenie sumy celkovo 3.820,80 eur z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry č. 20210067 v sume 2.622 eur a splatnej faktúry č. 20210587 v sume 1.198,80 eur, ktorými žalobca vyúčtoval cenu poskytnutých služieb - správu kampaní výkonnostného marketingu za mesiac január 2021, resp. august 2021 spolu s 9% úrokom z omeškania ročne a to zo sumy 2.622 eur od 08.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.198,80 eur od 04.10.2021 do zaplatenia. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie ústnej zmluvy o poskytovaní online marketingových služieb, pričom žalobca bol ako poskytovateľ služieb a žalovaný ich objednávateľ. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému marketingové služby pre jeho internetové sídlo DigitalGolf.sk, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať počnúc októbrom 2020 paušálnu mesačnú sumu 2.622 eur (za služby poskytnuté v mesiacoch september - december 2020) a od januára 2021 v sume 1 198,80 eur. Spornou bola úhrada žalobcom vystavenej faktúry č. 20210067 na sumu 2.622 eur za mesiac január 2021 a faktúry č. 20210587 na sumu 1.198,80 eur za mesiac august 2021. 60. Odvolací súd uvádza k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Súd prvej inštancie v zodpovedajúcom rozsahu ustálil zistený skutkový stav vyplývajúci z posúdenia nároku žalobcu a aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy (Obchodný zákonník). 61. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpoveď na tie otázky sporových strán, ktoré majú pre spor podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práva, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Preto odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. US 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 CSP), a nie strán sporu.
62. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 63. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Súd prvej inštancie správne postupoval pri vykonávaní dokazovania. Rozdelenie dôkazného bremena medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje relevantná právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalobca si splnil povinnosť v rámci procesného útoku, predložil dôkazy na preukázanie svojho nároku - úhrady predmetných faktúr, preukázal, že si splnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v ústne dojednanej zmluve, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za dodané služby nesplnil a ani hodnoverným spôsobom nepreukázal, že žalobca nemal nárok na zaplatenie dojednanej odmeny za ním dodané služby a z akého dôvodu. 64. Žalovaný v odvolaní namieta skutočnosti, ktoré namietal už v konaní pred súdom prvej inštancie a na ktoré dal konajúci súd v napadnutom rozsudku dostatočne jasné odpovede a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä body 9 - 24 tohto rozhodnutia a nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca namietal obe posudzované faktúry z dôvodu nedodania zazmluvnených služieb žalobcom, resp. nekvalitne dodaných služieb. V spore však žalovaný takéto namietané skutočnosti nepreukázal, naopak v konaní bolo preukázané, že žalobcovi žiadne nedodanie služieb za faktúrami fakturované mesiace január 2021 a august 2021, resp. ich nízku kvalitu nijakým relevantným spôsobom nenamietal počas trvania ich zmluvného vzťahu po obdržaní týchto faktúr. Z doloženej emailovej komunikácie medzi stranami vyplýva, že úhradu neuhradených faktúr dokonca žalobcovi opakovane prisľúbil (email z 17.02.2021, v ktorom uviedol, že .... „do momentu, kým vyplatíme celú dlžnú čiastku, pôjdeme v úspornom režime“...., resp. email z 18.02.2021 ..... „úhrada faktúr bude naša priorita, ale termín vám teraz neviem sľúbiť, sľúbiť môžem to to, že sa úhrade budem venovať tak, aby sme to mali čím skôr zo stola....“ avšak ani v konaní predložených emailoch, príp. inom dôkaze explicitne kvalitu poskytovaných a fakturovaných služieb žalobcovi nikdy relevantným spôsobom nenamietal. Bolo preukázané, že žalovaný tieto skutočnosti nikdy priamo žalovanému nenamietal a namietal ich až v odpore proti v spore vydanému platobnému rozkazu. V zmysle ústne uzatvorenej zmluvy žalobca vystavil faktúry, ktoré zaslal žalovanému, ktorý v nadväznosti na opakované dotazy žalobcu ohľadom vykonania ich úhrad prisľúbil ich uhradenie. Ani z inej v spore predloženej emailovej komunikácie medzi stranami nie je možné vyvodiť vytknutie konkrétnych vád a pochybení žalobcu pri plnení ústnej zmluvy a špecifikovanie pochybení pri dodaní marketingových služieb žalovanému. Žalovaný v emailovej komunikácii opakovane vytýkal nenaplnenie jeho očakávaní online marketingovej kampane vedenej žalobcom z hľadiska zvýšenia dopytu po jeho ponúkaných produktoch (zvýšenia tržieb). Odvolací súd je názoru, že nenaplnenie takýchto očakávaní žalovaného neznamená automaticky bez ďalšieho, že žalobcom poskytované ústnou zmluvou dohodnuté marketingové služby boli poskytované vadne, ale stav kedy neboli naplnené očakávania žalovaného v raste tržieb mohol súvisieť s mnohými inými faktormi existujúcimi v danom období na trhu a ktoré mali vplyv na správanie sa potencionálnych zákazníkov žalovaného. 65. Pokiaľ žalovaný namietal nevykonanie všetkých ním navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie nepripustil vykonanie dôkazu navrhnutého žalovaným na pojednávaní konanom dňa 18.03.2024, a to dôkazu - predloženie inej obdobnej zmluvy žalobcu s iným podnikateľským subjektom (bratom žalovaného), ktorá mala potvrdzovať jeho tvrdenie o výške ceny za poskytované služby žalobcom odvíjajúce sa od PNO (náklad - výnos vo výške 10% z predaja bez DPH). Odvolací súd má za to, že aj bez takéhoto dôkazu bol skutkový stav sporu zistený dostatočne na prijatie záveru o dôvodnosti žaloby a podľa odvolacieho súdu zmluvné podmienky vyplývajúce z obchodného vzťahu žalobcu s iným obchodným partnerom nemajú žiadny relevantný súvis s uzatvorenou ústnou zmluvou medzi stranami, ktorá ústna zmluva bola dojednaná na základe individuálnych požiadaviek a možností jej účastníkov bez ohľadu na iné podobné zmluvy uzatvorené s inými podnikateľskými subjektami a žalobcom. 66. Žalovaným namietaná iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to arbitrárneho uprednostnenia tvrdení žalobcu pred jeho tvrdeniami odvolací súd pokladal za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k svojim záverom na základe riadne
vykonaného dokazovania, správne a v dostatočnom rozsahu ustáleného skutkového stavu spore pri zohľadnení a dôslednom sa vysporiadaní s preukázanými skutkovými tvrdeniami a námietkami oboch procesných strán a svoje rozhodnutie - napadnutý rozsudok jasne a logicky odôvodnil.
67. Odvolací súd k skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu ohľadom úhrady faktúry č. 20210067 za január 2021 vystavenej na sumu 2.622 eur a faktúry č. 20210587 na sumu 1.198,80 eur za mesiac august 2021 v plnom rozsahu poukazuje odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 23 - 24 tohto rozhodnutia). 68. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania, napadnutý rozsudok ako vecne správny a dostatočne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcu. Súd prvej inštancie taktiež správne posúdil aj nárok na príslušenstvo (úrok z omeškania), na ktoré zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v zákonnej výške 9% ročne od správne určeného začiatku omeškania žalovaného (túto skutočnosť žalovaný v odvolaní nenamietal). 69. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne úspešný v odvolacom konani´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. 70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).