Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/47/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcov: 1/ H.. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. L. č. X, F. M., zastúpený zákonnou zástupkyňou C. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. J., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. L. č. X, F. M., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Perhács, s. r. o., so sídlom Jelenec č. 353, ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu: D. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 103877/2024 zo dňa 04.03.2024, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -55 zo dňa 24.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcov 1/ a 2/ sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -55 zo dňa 24.09.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca D. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX (ďalej „pôvodný žalobca“), domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. 103877/2024 zo dňa 04.03.2024 (ďalej „preskúmavané opatrenie“), ako aj rozhodnutia prezidenta Finančnej správy č. 24681/2024 zo dňa 16.01.2024 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Administratívne konanie

2. Pôvodný žalobca sa podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.09.2019 domáhal, aby mu žalovaný vyplatil sumu 13.832 EUR s príslušenstvom. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že bol s ním neplatne skončený služobný pomer, keďže krajský súd v Košiciach ako správny súd rozsudkom zo dňa 21.06.2017 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR z 05.05.2009, ako aj rozhodnutie Colného úradu Michalovce z 20.01.2009, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru. Za čas od 22.01.2009 do 29.08.2017 mu bol doplatený služobný príjem vo výške 52.080,15 EUR dňa 12.10.2017. Tento príjem mu bol vyplatený bez zložky podľa , teda bez osobného príplatku v sume 4.000,- Sk za mesiac. Podľa názoru pôvodného žalobcu mu mala byť vyplatená aj táto časť služobného príjmu.

3. V predmetnom súdnom spore medzitýmnym rozsudkom Okresný súd Zvolen rozhodol tak, že nárok je dôvodný v rozsahu 100%. Krajský súd v Banskej Bystrici po podaní odvolania žalovaným zrušil medzitýmny rozsudok, súdne konanie zastavil a vec postúpil Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Na základe podaného dovolania žalobcom Najvyšší súd SR jeho dovolanie zamietol.

4. Po postúpení veci žalovanému tento dňa 16.01.2024 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa , a o finančnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) žiadosť žalobcu zamietol. Poukázal na , podľa ktorého za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa až l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Nadriadený postupoval v súlade so zákonom, keď po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru vydal oznámenie riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 12.09.2017, doručené 25.09.2017 a zaradil žalobcu do voľnej funkcie. Nadriadenému nevyplýva povinnosť rozhodnúť o náhrade služobného príjmu „rozhodnutím“. Jedná sa o opatrenie, ktoré mohol žalobca napadnúť, ak dospel k záveru, že mu nebola doposiaľ vyplatená náhrada jeho služobného príjmu v celom rozsahu a mohol sa domáhať nápravy v konaní pred správnym súdom. Napokon poukázal na to, že týmto opatrením mu už doplatok služobného platu vo výške 52.080,15 EUR poskytnutý. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje poučenie, že proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať odvolanie u prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi pôvodného žalobcu doručené 08.02.2024.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie datované dňom 22.02.2024, ktoré bolo podané na poštovú prepravu 23.02.2024 - v piatok, pracovný deň.

6. Žalovaný preskúmavaným opatrením pôvodnému žalobcovi oznámil, že v zmysle a v znení neskorších predpisov na podanie odvolania proti rozhodnutiu zákon ustanovuje 15 dňovú lehotu. Táto lehota začína plynúť od oznámenia rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na príslušnom orgáne. Vzhľadom na formuláciu odseku 3, odvolanie sa musí podať v zákonnej lehote oprávnenému orgánu, nepostačuje len jeho odovzdanie na poštovú prepravu. V danom prípade rozhodnutie mu bolo doručené 08.02.2024, odvolanie bolo podané na poštovú prepravu 23.02.2024. Odvolanie bolo oprávnenému orgánu doručené 26.02.2024. Pôvodný žalobca bol v prvostupňovom rozhodnutí správne poučený o lehote a mieste podania odvolania. Jeho odvolanie tak nebolo podané oprávnenému orgánu v zákonnej lehote do 23.02.2024, ktorým dňom sa stalo prvostupňové rozhodnutie právoplatným. Odvolanie tak bolo podané oneskorene a nie je spôsobilé vyvolať rovnaké právne účinky ako riadne podané odvolanie.

III. Konanie na správnom súde

7. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že predmetom súdneho prieskumu je opatrenie v zmysle , ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Žalovaný správne postupoval podľa , pretože konanie sa začalo po 01.07.2019, teda po jeho účinnosti. Práva a povinnosti, ktoré vznikli colníkovi zo služobného pomeru pred 01.07.2019, však v súlade s zostávajú zachované a posudzujú sa podľa predpisov účinných do 30.06.2019. Preto žalovaný postupoval správne, keď uplatnený nárok hmotnoprávne posudzoval podľa a konanie (procesnoprávne) viedol podľa .

8. K podstatnej otázke, či odvolanie bolo podané včas, poukázal na právnu úpravu . Podľa ods. 1 možno podať odvolanie v lehote 15 dní od oznámenia prvostupňového rozhodnutia (okrem rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia). Podľa veta pred bodkočiarkou sa odvolanie podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Z tejto formulácie zjavne vyplýva lehota aj miesto podania odvolania do 15 dní od oznámenia rozhodnutia priamo orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Túto dikciu podporuje aj prvá veta cit. zákona, podľa ktorého je lehota podľa , alebo 5 zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie doručí oprávnenému orgánu, alebo ak sa odvolanie odovzdá na poštovú prepravu. Z tejto formulácie možno argumentum a contrario vyvodiť, že v iných veciach ako upravených v , a neplatí, že je lehota zachovaná, ak sa odvolanie v posledný deň lehoty alternatívne buď doručí oprávnenému

orgánu alebo odovzdá na poštovú prepravu. Ak by zákonodarca mal úmysel, aby v každom prípade postačovalo v posledný deň lehoty podať odvolanie na poštovú prepravu, neustanovil by túto možnosť výslovne len pre postup podľa ods. 2, 4 a 5 s opomenutím odsekov 1 a 3. Zachovanie lehoty podaním odvolania na poštovú prepravu neplatí v právnom poriadku automaticky, ale musí byť vždy výslovne ustanovené, a to najčastejšie v predpisoch procesného práva. Pre prejednávaný prípad to znamená, že v posledný deň bolo odvolanie odovzdané na poštovú prepravu a prezidentovi žalovaného došlo až po uplynutí lehoty. Žalovaný preto postupoval správne, ak napadnutým opatrením vyhodnotil podané odvolanie ako oneskorené, nepristúpil k jeho vecnému prieskumu a prvostupňové rozhodnutie považoval za právoplatné. Keďže žalobca nepodal odvolanie v zákonnej lehote, nezaoberal sa správny súd jeho argumentáciou uvedenou v správnej žalobe o nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Tieto skutočnosti netvorili ani obsah preskúmavaného opatrenia.

9. V priebehu doručovania napadnutého rozsudku bolo zistené, že pôvodný žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Správny súd uznesením č. k. -77 zo dňa 26.11.2025 pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami, a to žalobcom 1. a žalobkyňou 2.

IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

10. Proti napadnutému rozsudku podali kasačnú sťažnosť žalobcovia 1. a 2. Namietali jednak nesprávne právne posúdenie veci a jednak nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku a jeho arbitrárnosť. K prvému sťažnostnému bodu v zmysle uviedli, že lehota na podanie odvolania je procesnoprávna. To znamená, že na jej zachovanie stačí, ak úkon bol vykonaný v zákonnom ustanovenej lehote, napríklad odovzdaný priamo na pošte. Nikdy sa nedá dopredu určiť, ako dlho bude trvať dodanie tohto podanie adresátovi, čo bez najmenších pochybností odporuje elementárnemu princípu právnej istoty. Aj pri zachovaní primeranej (príp. aj maximálnej) odbornej starostlivosti sa nemožno spoľahnúť na to, že ponechanie si jedného či dvoch dní rezervy na odoslanie podania zaručí odosielateľovi, že na oprávnený orgán bude táto správa doručená včas. Pokiaľ by sa v Slovenskej republike rozmohla právna prax a právny názor, že procesná lehota na podanie odvolania bude zachovaná až v momente, keď bude odvolanie doručené oprávnenému orgánu, nie už v momente jej odovzdania na poštovú prepravu, išlo by o prax odporujúcu zdravému rozumu. Priamo z ani okrajovo nevyplýva, že 15 dňová lehota na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nie je zachovaná, ak bolo písomné podanie v posledný deň lehoty odovzdané orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť, teda pošte.

11. K druhej námietke (dôvod podľa ) uviedli, že závery napadnutého rozsudku sú arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože správny súd neuviedol svoju právnu úvahu, žiadnym alebo nedostatočným spôsobom reagoval na námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe a v ďalších podaniach a jeho názory sú bez akéhokoľvek zdôvodnenia a prijateľného vysvetlenia. Najmä neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Nereagoval na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, čo je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Správny súd sa v kontexte riešenia ťažiskovej otázky (lehota na podanie odvolania) nastolenej argumentácii pôvodného žalobcu nijako nevenoval. Napokon namietali, že prvostupňový orgán neposkytol správne a úplné poučenie, keď neuviedol, že lehota na odvolanie proti rozhodnutiu je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie doručí oprávnenému orgánu. Žalobcovia nesúhlasili, aby konanie o kasačnej sťažnosti prebehlo bez možnosti ich účasti a ich právneho zástupcu. Navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný tak, že poukázal na , ktorý bol doplnený do tohto a ktoré pravidlo v ňom uvedené platí, okrem prípadu upraveného v tohto zákona, čo je práve posudzovaný prípad. K aktívnej legitimácii na podanie kasačnej sťažnosti poukázal na tohto zákona a podľa neho pri prechode nároku zo služobného pomeru sa musí jednať o existujúce plnenia v čase smrti poručiteľa, nie o nároky, ktoré by hypoteticky mohli vzniknúť alebo mohli byť priznané v budúcnosti.

V. Posúdenie veci kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola včas, oprávnenými osobami a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (

) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi v kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný ( ) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná.

14. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie opatrenia - oznámenia žalovaného o oneskorenosti odvolania pôvodného žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí jeho žiadosti o doplatenie časti funkčného platu - osobného príplatku podľa v znení neskorších predpisov. Podľa názoru správneho súdu, ktorý sa stotožnil s názorom žalovaného, odvolanie bolo podané oneskorene, pretože v lehote 15 dní nebolo podané u prezidenta finančnej správy, ale v tejto lehote bolo len odovzdané na poštovú prepravu. Naopak, žalobcovia majú za to, že postačuje, ak odvolanie bolo v posledný deň lehoty odovzdané na poštovú prepravu, pretože sa jedná o procesnú lehotu.

15. V prvom rade kasačný súd posúdil žiadosť žalobcov o ich účasť na kasačnom konaní. Túto žiadosť vnímal ako žiadosť o ich osobnú účasť, keďže procesne sú účastníkmi kasačného konania. Tá je možná dvoma spôsobmi, a to buď na nariadenom pojednávaní alebo na verejnom vyhlásení rozsudku. Čo sa týka nariadenia pojednávania, pojednávanie na kasačnom súde je výnimočné. Podľa kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. Žalobcovia žiaden dôvod nariadenia pojednávania neuviedli a kasačný súd sám nezistil potrebu jeho nariadenia. Obsah spisu, vrátane administratívneho spisu, kasačný súd považuje za dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a nebol potrebný ani osobitný výsluch žalobcov. Preto k nariadeniu pojednávania kasačný súd nepristúpil. Čo sa týka druhej možnosti, táto bola žalobcom k dispozícii, keď mali právo na osobnú účasť na verejnom vyhlásení rozsudku kasačného súdu, ktorého termín bol verejne zverejnený v súlade s .

16. Ďalej kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu samotných sťažnostných námietok. Žalobcovia okrem nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom namietali aj nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle . Namietali najmä, že neobsahuje odpovede na žiaden z nimi prednesených argumentov podstatných pre danú vec.

17. Podľa v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. S týmto názorom žalobcov sa kasačný súd nestotožnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je jasné a zrozumiteľné a správny súd v ňom vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri utváraní záveru, či je odvolanie pôvodného žalobcu podané oneskorene alebo podané v lehote. Správny súd uviedol jasne skutkový stav, z ktorého vychádzal, formuloval základnú právnu otázku, ktorú mal v rámci právneho posúdenia vyriešiť, ako aj svoje úvahy, ktoré vyústili do konečného právneho záveru ohľadne nezachovania odvolacej lehoty a oneskorenosti podania odvolania pôvodného žalobcu. Z jeho odôvodnenia možno bez pochybností zistiť skutkové okolnosti veci aj právne dôvody rozhodnutia, a preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré na neho kladie zákon ( ).

19. Kasačný súd sa najmä nestotožnil so sťažnostnou námietkou, že správny súd sa nevenoval ťažiskovej otázke týkajúcej sa lehoty na podanie odvolania vo svetle nastolených žalobných námietok. Uvedené tvrdenie je v rozpore s obsahom napadnutého rozsudku, pretože správny súd odpovedal na k tejto otázke vznesené žalobné námietky pôvodného žalobcu, ktoré v podstate spočívali v tom, že lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa v jej posledný deň podanie odovzdá na poštovú prepravu a že opačný záver z nevyplýva. Správny súd detailne ozrejmil svoj právny názor, podľa ktorého pre zachovanie tejto lehoty nepostačuje, ak sa odvolanie voči rozhodnutiu v posledný deň odovzdá na poštovú prepravu, pokiaľ sa v tejto lehote nedostane do dispozičnej sféry správneho orgánu. Konkrétne poukázal na cit. zákona, ktorý zakotvuje v určitých situáciách z tohto pravidla výnimku; nejde však o situáciu, ktorá je riešená v danom prípade, z čoho argumentum a contrario pre správny súd vyplynulo, že na ňu sa táto výnimka nevzťahuje. Naopak, žalobcovia v

kasačnej sťažnosti voči tejto právnej argumentácii žiadne námietky nevzniesli. Rovnako v kasačnej sťažnosti neuviedli, ktoré otázky podstatné pre danú vec správny súd nevyhodnotil a ktoré tak podľa ich mienky mali zostať nezodpovedané.

20. K tejto sťažnostnej námietke kasačný súd dodáva, že žalobcovia boli schopní kvalifikovane sformulovať sťažnostnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci a už táto skutočnosť svedčí o tom, že napadnutý rozsudok bol dostatočne odôvodnený. Napokon treba uviesť, že správny súd odôvodnil aj to, prečo sa venoval len posúdeniu otázky včasnosti odvolania a nevyhodnotil žalobné námietky súvisiace s meritórnym posúdením nároku pôvodného žalobcu na doplatenie služobného platu. Jeho odôvodnenie, že keďže žalobca nepodal odvolanie v zákonnej lehote, nezaoberal sa jeho argumentáciou o nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, keď tieto skutočnosti ani netvorili obsah preskúmavaného opatrenia, je podľa názoru kasačného súdu plne postačujúce.

21. Pokiaľ žalobcovia namietali, že preskúmavané opatrenie, prvostupňové rozhodnutie a rovnako aj napadnutý rozsudok sú arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené a v rozpore s princípom právneho štátu, pretože nie sú spravodlivé, kasačný súd zdôrazňuje, že to, že sa žalobcovia nestotožnili s jasne a zreteľne vysloveným právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nerobí tieto právne akty arbitrárnymi ani nedostatočne odôvodnenými. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa , listiny a právo podľa dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie ústavného súdu -17 z 08.03.2017).

22. Kasačný súd tak vyhodnotil ako nedôvodnú sťažnostnú námietku týkajúcu sa nedostatku dôvodov napadnutého rozsudku v zmysle .

23. Čo sa týka sťažnostnej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , aj túto námietku považuje kasačný súd za nedôvodnú. Táto námietka sa týkala otázky včasnosti podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti pôvodného žalobcu o doplatenie časti funkčného platu. Otázku včasnosti podania odvolania je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná v čase podania odvolania.

24. Podľa v znení účinnom ku dňu 23.02.2024 (deň odovzdania odvolania na poštovú prepravu) proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník konania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety.

Podľa § 293 ods. 3 cit. zákona, odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; za oprávnený orgán, ktorý rozhodnutie vydal, sa pri odvolaní proti služobnému hodnoteniu považuje nadriadený, ktorý ho schválil.

Podľa § 308 ods. 4 cit. zákona, lehota podľa § 293 ods. 2, 4 alebo ods. 5 je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie doručí oprávnenému orgánu alebo ak sa odvolanie odovzdá na poštovú prepravu. Lehota podľa § 295 ods. 3 je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty návrh na obnovu konania doručí nadriadenému príslušnému na konanie podľa § 295 ods. 1 alebo ak sa návrh na obnovu konania odovzdá na poštovú prepravu.

25. Z jazykového výkladu vyplýva, že odvolanie sa podáva oprávnenému orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, čo znamená, že odvolanie je podané riadne a včas, ak sa v zákonom stanovenej lehote dostane do dispozície zákonom určenému orgánu. Len za splnenia tejto podmienky je odvolanie spôsobilé vyvolať predpokladané právne účinky. Samotné slovné vyjadrenie „podať“ použité v a cit. zákona znamená, že odvolanie musí byť podané, t. j. doručené v odvolacej lehote zákonom stanovenému orgánu. Uvedený záver podporuje aj

všeobecný význam slova „podať“, ktorý znamená „predložiť“, „dať do ruky“, z ktorého je odvodený aj pojem „podanie“ (ako niečo, čo sa úradne podáva). V takomto zmysle používa slovo „podanie“ a „podať“, napr. § 19 ods. 3 Správneho poriadku alebo § 27 ods. 3 Správneho poriadku.

26. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcami v tom, že lehota na podanie odvolania je lehotou procesnou. Avšak len zo samotného charakteru tejto lehoty ako procesnej nevyplýva ten dôsledok, že je automaticky zachovaná, ak sa odvolanie v posledný deň lehoty odovzdá na poštovú prepravu. Takéto benefícium sa síce spravidla so zachovaním procesných lehôt spája, nejde však o ich definičný znak, ktorý by mal nastať vždy, bez potreby existencie právnej úpravy, ktorá by uvedené v jednotlivých právnych predpisov upravovala. Naopak, v prvom rade je rozhodujúce, ako právne predpisy upravujú možnosť zachovania takejto lehoty. Zachovanie procesnoprávnych lehôt odovzdaním na poštu vyplýva zásadne v príslušných procesných predpisov ( , , , už uvádzaný Správneho poriadku). Nie je vylúčené, že procesná lehota sa bude počítať „hmotnoprávne“, teda odovzdanie podania na poštu nebude stačiť na jej zachovanie; na druhej strane zákonodarca môže ustanoviť, že hmotnoprávna lehota sa bude počítať procesnoprávne.

27. Z uvedeného vyplýva, že je na rozhodnutí zákonodarcu, ako upraví plynutie a zachovanie lehôt a nič mu nebráni, aby aj lehotu procesnú upravil tak, že na jej zachovanie nebude postačovať len odovzdanie podania na poštovú prepravu, ale až jeho skutočné podanie na príslušnom orgáne verejnej moci. V danom prípade zákonodarca presne takýto prístup aj zvolil. pôvodne vôbec neobsahoval právnu úpravu, že lehota je zachovaná aj odovzdaním podania v posledný deň na poštovú prepravu. Až novela účinná od 01.01.2022 do doplnila odsek 4, ktorý platil aj v čase podania odvolania v preskúmavanej veci. V cit. zákona zákonodarca konkretizoval situácie, na ktoré bude platiť uvedené benefícium. Týmito situáciami sú situácie uvedené v , a a . Ako správne uviedol správny súd, ani jedna z týchto situácií však nespadá na tu prejednávanú vec. Tu prejednávaná vec spadá pod cit. zákona, pretože ide o odvolanie proti rozhodnutiu. Nejde o odvolanie proti služobnému hodnoteniu, ani o odvolanie podané v 3-mesačnej lehote v dôsledku nesprávneho alebo žiadneho poučenia, ani o žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty podanú spolu s oneskoreným odvolaním, ani o návrh na obnovu konania.

28. Samotné prípady, kedy je lehota zachovaná v oboch situáciách, teda aj ak sa v posledný deň lehoty odvolanie podá oprávnenému orgánu aj ak sa odvolanie odovzdá na poštovú prepravu, sú prípady, na ktoré zákonodarca vztiahol uvedené benefícium vzhľadom na ich špecifickosť. Avšak na všeobecné odvolanie voči rozhodnutiu sa už táto výhoda nevzťahuje a lehota je zachovaná len v situácii, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie podá (doručí) oprávnenému orgánu. V súlade s právnym názorom správneho súdu kasačný súd konštatuje, že ak by zákonodarca mal úmysel, aby každé odvolanie postačovalo v posledný deň lehoty odovzdať na poštovú prepravu, neustanovil by túto možnosť výslovne len pre postup podľa § 293 ods. 2, 4 a 5.

29. V danom prípade nie je možné ani „dopĺňať“ do novú normu, ktorá v ňom nie je obsiahnutá a ktorá by umožňovala zachovanie lehoty v zmysle aj v inej situácii ako tých, ktoré sú uvedené explicitne v tomto ustanovení. Tu je na mieste vyložiť teóriu ohľadne nezamýšľaných (pravých) medzier v práve a zamýšľaných (nepravých) medzier v práve. Doktrína, ale aj judikatúra ústavného súdu (napr. sp. zn. ) pripúšťa postup sudcovskej tvorby práva len na vypĺňanie nezamýšľaných (pravých) medzier v práve, teda v situácii, kedy je zjavné, že zákonodarca určitú situáciu neupravil len z opomenutia, hoci od neho racionálne bolo možné očakávať, že by ju upraviť chcel. Naopak, sudcovskou tvorbou práva zásadne nemožno vypĺňať zamýšľané (tzv. nepravé) medzery v práve, teda situácie, kedy absencia úpravy je dôsledkom rozhodnutia zákonodarcu, nie jeho opomenutia. Ak by súd v takýchto prípadoch sudcovskou tvorbou dopĺňal do právneho poriadku právnu normu, ktorú v nej zákonodarca nechcel mať, znamenalo by to, že by v rozpore so svojou ústavnou úlohou právo neinterpretoval, ale tvoril (porovnaj podobne nález ústavného súdu sp. zn. ). Aj judikatúra ústavného súdu využívala analógiu na vypĺňanie medzier ohľadom úpravy lehôt zásadne v tých prípadoch, kedy príslušný právny predpis neobsahoval nijakú úpravu lehôt (napr. sp. zn. ).

30. Podľa kasačného súdu pri ustanovení nemožno hovoriť o takejto nezamýšľanej (pravej) medzere v práve. Zákonodarca v odseku 4 jednoznačne prejavil svoju vôľu, kedy má byť lehota zachovaná samotným odovzdaním na poštovú prepravu, keď taxatívne uviedol

prípady, v ktorých sa tak stane. Jednak je to v prípade lehoty na podanie troch typov odvolania podľa § 293, ktoré už boli špecifikované vyššie a jednak v prípade lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 295. Zákonodarca však pri lehote na podanie odvolania všeobecne proti rozhodnutiu podľa § 293 ods. 1 cit. zákona žiadny takýto benefit nestanovil, a preto je neprípustné, aby bol v tomto smere výkladom jednoznačnej právnej normy menený jej obsah.

31. Sťažnostné námietky týkajúce sa tohto právneho posúdenia sú len všeobecného charakteru a vôbec nepolemizujú s výkladom , hoci správny súd odôvodnil svoj rozdielny názor práve aplikáciou cit. zákona. Žalobcovia len poukazovali na procesný charakter tejto lehoty, z ktorého odvodzovali jej automatické zachovanie v prípade odovzdania odvolania v posledný deň na poštovú prepravu. Takto formulovaná sťažnostná námietka nemôže mať úspech. Samotný charakter tejto lehoty ako procesnej neodôvodňuje všeobecnú zásadu zachovania tejto lehoty odovzdaním podania na poštovú prepravu. Načasovanie odovzdania odvolania na poštovú prepravu tak, aby bolo doručené ešte v rámci tejto lehoty príslušnému orgánu, je už v kompetencii odvolateľa, avšak vzhľadom na jej dĺžku (15 dní) nie je možné konštatovať, že by odovzdanie na poštovú prepravu nebolo účinným spôsobom, ako odvolanie podať v stanovenej lehote.

32. Z dôvodov uvedených vyššie, kasačný súd, v súlade s názorom správneho súdu, dospel k záveru, že aj keď je lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu podľa procesná, bolo potrebné, aby odvolanie žalobcu do jej konca došlo na príslušný orgán. Vzhľadom na konkrétnu právnu úpravu stanovenú v cit. zákona na zachovanie tejto lehoty nepostačovalo, aby bolo odvolanie odovzdané na poštovú prepravu. Ak žalobca odovzdal svoje odvolanie v posledný deň lehoty len na poštovú prepravu a došlo príslušnému orgánu až po jej uplynutí, nebolo možné ho považovať za podané včas. Žalovaný tak nechybil, ak s ním naložil ako s oneskoreným podaním.

33. K námietke, že prvostupňový orgán neposkytol žalobcovi správne a úplné poučenie, kasačný súd uvádza, že túto námietku žalobca prvýkrát uplatnil až v kasačnej sťažnosti, hoci ju mohol uplatniť už skôr, keďže prvostupňové rozhodnutie, ktorého súčasťou je inkriminované poučenie, mal k dispozícii počas administratívneho konania aj súdneho konania. Preto je potrebné takúto námietka právneho posúdenia vyhodnotiť ako neprípustnú podľa . Len na okraj súd uvádza, že poučenie zodpovedá zákonnej dikcii , podľa ktorého odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ako aj odseku 1 tohto ustanovenia, ktorý stanovuje lehotu 15 kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia v prípade odvolania všeobecne proti rozhodnutiu. Dôsledky zákonnej úpravy nie sú obligatórnou náležitosťou poučenia.

34. K námietke, že postupom žalovaného došlo k porušeniu práva pôvodného žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces (odmietnutie spravodlivosti), uvádza, že žalovaný ako orgán verejnej správy nemohol toto právo porušiť, pretože vo vzťahu k nemu ide o právo na inú ochranu, nie na súdnu ochranu. Naopak, právo na súdnu ochranu mu zostalo zachované, pretože mal efektívny prostriedok nápravy a mohol (čo aj urobil) napadnúť preskúmavané opatrenie správnou žalobou.

VI. Záver

35. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcov ako nedôvodnú a podľa ju zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa a contrario v spojení s tak, že hoci ako úspešný účastník má právo na náhradu trov kasačného konania, táto mu nebola priznaná, pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti situácie. Žalobcovia ako neúspešní účastníci kasačného konania nemajú právo na náhradu jeho trov ( a contrario v spojení s ).

37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.