Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Spv-1-2024.pdf
PDF · 165.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Spv/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556 proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 1394/43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, za účasti ďalšieho účastníka konania: Centrum rehabilitácie Miroslava Náhlika - CEREMINA, n.o., so sídlom Hlavná 11/6, 919 25 Šúrovce, IČO: 51 808 960, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UV 7697/II-22-2024 zo dňa 10. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci návrhu navrhovateľa Centrum rehabilitácie Miroslava Náhlika - CEREMINA, n. o., so sídlom Hlavná 11/6, 919 25 Šúrovce, zastúpeného v konaní patentovým zástupcom F. B. G., H. XXXX/XX, XXXXX I. J. B. na výmaz úžitkového vzoru č. 7697 s názvom „Kostým na liečbu porúch pohybového systému a ochorení centrálnej nervovej sústavy“ majiteľa B. C., bytom A. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného v konaní spoločnosťou IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto rozhodnutím č. UV 7697/I-11-2023 zo dňa 03. apríla 2023 rozhodol tak, že úžitkový vzor č. 7697 sa vymazáva z registra úžitkových vzorov. Kaucia sa podľa § 46 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vracia navrhovateľovi.
2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu č UV 7697/I-11-2023 zo dňa 03.04.2023 žalobca v zákonom stanovenej lehote podal rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný - Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. UV 7697/II-22-2024 zo dňa 10. apríla 2024. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o rozklade podanom 3. mája 2023 majiteľom B. C., bytom A. XXXX/X, XXX XX E., v konaní zastúpeným spoločnosťou IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zn. UV 7697/I-11-2023 z 3. apríla 2023 vo veci návrhu na výmaz úžitkového vzoru č. 7697 s názvom „Kostým na liečbu porúch pohybového systému a ochorení centrálnej nervovej sústavy“ z registra úžitkových vzorov, podaného navrhovateľom Centrum
rehabilitácie Miroslava Náhlika - CEREMINA, n. o., so sídlom Hlavná 11/6, 919 25 Šúrovce, v konaní zastúpeným patentovým zástupcom F. B. G., H. XXXX/XX, XXX XX I. J. B., na návrh ustanovenej odbornej komisie rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 44 ods. 1 písm. a) a § 44 ods. 4 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 4 predmetného zákona tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie č. UV 7697/I-11-2023 z 3. apríla 2023 potvrdil.
Správna žaloba a žalobné body 3. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal predmetné druhostupňové rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“). Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že je pôvodcom a majiteľom úžitkového vzoru č. 7697 s názvom „Kostým na liečbu porúch pohybového systému a ochorení centrálnej nervovej sústavy“ (RENONA Suit), ktorého prihlášku podal v roku 2014 a ktorý bol dňa 2. februára 2017 zapísaný do registra úžitkových vzorov. Žalobca poukázal na to, že predmetný kostým je výsledkom jeho dlhoročnej odbornej praxe a vývojovej činnosti v oblasti rehabilitácie pacientov s poruchami pohybového aparátu a ochoreniami centrálnej nervovej sústavy. Poukázal tiež na to, že ako konateľ a spoločník spoločnosti RENONA s.r.o. vyvinul rehabilitačný program Renona Suit, ktorého základným prvkom je práve predmetný kostým, využívaný pri cielenej korekcii držania tela a pohybových stereotypov pacientov. Žalobca ďalej namietal, že pri návrhu úžitkového vzoru vychádzal zo svojej dlhoročnej odbornej praxe a poznatkov o dovtedajšom stave techniky, pričom vytvoril nové technické riešenie s odlišnými technickými znakmi a funkčnými vlastnosťami oproti dovtedy známym rehabilitačným oblekom. Podľa jeho názoru predmet úžitkového vzoru spĺňal všetky zákonné podmienky ochrany, keďže bol nový, výsledkom jeho tvorivej činnosti a priemyselne využiteľný. Zdôraznil tiež, že v registračnom konaní nebola prihláška zamietnutá, neboli podané námietky proti zápisu a úžitkový vzor bol zapísaný do registra aj na základe predloženej klinickej štúdie a technickej dokumentácie. Zároveň uviedol, že predmetný kostým bol ako zdravotnícka pomôcka riadne registrovaný na Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Žalobca zároveň poukázal na to, že návrh na výmaz úžitkového vzoru podala nezisková organizácia pôsobiaca v rovnakej oblasti rehabilitačnej starostlivosti, poskytujúca obdobné služby pre rovnakú skupinu pacientov. Žalobca preto namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na výmaz úžitkového vzoru podľa zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch, a teda nebol naplnený predpoklad na výmaz úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov. V tomto smere napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným.
4. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), ako aj jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Žalobca mal za to, že žalovaný v konaní o návrhu na výmaz úžitkového vzoru č. 7697 posudzoval splnenie podmienok novosti a vynálezcovskej činnosti vo vzťahu k jednotlivým nárokom na ochranu predmetného úžitkového vzoru, pričom dospel k nesprávnym právnym záverom. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku novosti technického riešenia, ako aj splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti pri niektorých nárokoch na ochranu, keď ich posúdil ako nespôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom. Zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné, jasné a presvedčivé odôvodnenie týchto záverov, keď sa žalovaný náležite nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho právne úvahy nie sú z rozhodnutia zrejmé. Z týchto dôvodov žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobca podrobne namietal závery žalovaného týkajúce sa posúdenia novosti jednotlivých nárokov na ochranu úžitkového vzoru vo vzťahu k dokumentom doterajšieho stavu techniky označeným ako D2 až D7. Tvrdil, že žalovaný nesprávne vyhodnotil obsah týchto dokumentov a bez dostatočného technického odôvodnenia dospel k záveru, že všetky podstatné technické znaky napadnutého riešenia sú už v nich obsiahnuté. Vo vzťahu k nároku na ochranu č. 1 žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že riešenie nie je nové vzhľadom na dokumenty D2 až D7. Namietal predovšetkým, že žalovaný prehliadol technické odlišnosti spočívajúce v konkrétnom usporiadaní jednotlivých častí kostýmu a ich prepojení prostredníctvom pružných gumíc, ako aj v použití ortopedických topánok ako súčasti funkčného celku. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že použitie ortopedickej obuvi nepredstavuje nový technický znak len preto, že ortopedická obuv je všeobecne známa. Rovnako namietal závery žalovaného vo vzťahu k nárokom na ochranu č. 3 až 6. Tvrdil, že žalovaný nesprávne vyhodnotil zhodnosť technických
znakov s dokumentmi D2 až D7, keď za známe považoval aj riešenia týkajúce sa spôsobu prepojenia jednotlivých častí kostýmu, použitia nastaviteľných praciek, umiestnenia háčikov, spôsobu uchytenia pružných gumíc a nastaviteľnosti jednotlivých prvkov kostýmu. Podľa žalobcu tieto technické znaky neboli v citovaných dokumentoch zverejnené v rozsahu, v akom sú definované v jeho úžitkovom vzore, a preto nebolo možné dospieť k záveru o absencii novosti. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade bez vlastnej argumentácie stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, pričom sa dostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami. Záver žalovaného, podľa ktorého závislé nároky na ochranu č. 3 až 6 neprinášajú žiadne nové technické znaky oproti stavu techniky, považoval za nedostatočne odôvodnený a vecne nesprávny.
5. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného o nedostatku novosti napadnutého riešenia a namietal, že žalovaný pri porovnávaní úžitkového vzoru s dokumentmi stavu techniky nezohľadnil jeho podstatné technické znaky. Zdôraznil, že predmetom ochrany je špeciálny rehabilitačný kostým určený na podporu a stabilizáciu svalstva, ktorého princíp spočíva v cielenej korekcii držania tela a pohybových stereotypov prostredníctvom presne definovaného systému elastických gumíc, háčikov a ortopedických topánok, ktoré spolu vytvárajú jeden funkčný celok. Podľa žalobcu sa technické riešenie odlišuje od dovtedajšieho stavu techniky najmä použitím ortopedických topánok ako integrálnej súčasti kostýmu, presne stanoveným počtom, hustotou a pružnosťou gumíc, ako aj ich špecifickým rozložením, uchytením a funkčným pôsobením pri korekcii patologického postavenia jednotlivých častí tela. Žalobca poukázal na to, že tieto technické znaky nie sú obsiahnuté v dokumentoch D2 až D7 ani v rehabilitačnom obleku ADELI, na ktorý žalovaný odkazoval, keďže tieto riešenia podľa jeho názoru využívajú odlišnú konštrukciu, spôsob uchytenia elastických prvkov a odlišné technické usporiadanie jednotlivých častí kostýmu. Tvrdil preto, že žalovaný nesprávne vyhodnotil technickú identickosť porovnávaných riešení a bez dostatočného odôvodnenia dospel k záveru o absencii novosti nárokov na ochranu č. 1, 3 až 6. Žalobca ďalej namietal spôsob hodnotenia jednotlivých nárokov na ochranu. Uviedol, že všetkých osem nárokov tvorí navzájom previazané technické riešenie, ktoré je potrebné posudzovať ako funkčný celok. Podľa jeho názoru nemožno dospieť k záveru o nedostatku novosti len na základe čiastkovej zhody jednotlivých technických znakov s viacerými dokumentmi stavu techniky, pokiaľ všetky znaky úžitkového vzoru nie sú obsiahnuté v jednom dokumente. Z uvedeného dôvodu trval na tom, že nároky na ochranu č. 1, 3 až 6 sú vo vzťahu k dokumentom D2 až D7 nové. V nadväznosti na uvedené žalobca zastával názor, že predmetný úžitkový vzor spĺňa všetky zákonné podmienky ochrany podľa § 4 až § 6 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch, keďže ide o nové, výsledkom vynálezcovskej činnosti vytvorené a priemyselne využiteľné technické riešenie, a teda nebol naplnený predpoklad na výmaz úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov.
6. Žalobca v správnej žalobe namietal aj nesprávne posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, keď žalovaný dospel k záveru, že predmet závislých nárokov na ochranu č. 2, 7 a 8 nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Tvrdil, že navrhovateľ výmazu nepreukázal, že uvedené nároky neobsahujú tvorivý prínos, keďže žiadny z predložených dokumentov podľa jeho názoru neobsahuje kombináciu technických znakov spočívajúcu v použití ortopedických topánok a presne definovaného systému gumíc tak, ako je riešenie vymedzené v napadnutom úžitkovom vzore. Zdôraznil, že nejde o použitie bežnej obuvi ani štandardných elastických prvkov, ale o ich špecifické konštrukčné usporiadanie, ktoré bolo výsledkom jeho vlastnej tvorivej činnosti. Žalobca taktiež uviedol, že pri znalosti dokumentov doterajšieho stavu techniky by odborník bez vynaloženia vynálezcovskej činnosti nemohol dospieť k napadnutému riešeniu. Podľa jeho názoru navrhovateľ výmazu ani žalovaný nepreukázali, že napadnuté riešenie predstavuje iba zrejmú modifikáciu alebo ekvivalent známych technických riešení. Naopak, tvrdil, že výsledkom jeho technického riešenia bolo zlepšenie spôsobu fixácie tela pacienta, ktoré umožňuje účinnejšiu korekciu držania tela a pohybových stereotypov pri súčasnom odstránení nedostatkov dovtedajších rehabilitačných kostýmov. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti neskúmal samotné technické riešenie z hľadiska jeho účinku a praktického prevedenia, ale iba prevzal závery prvostupňového orgánu. Zdôraznil, že existencia viacerých rehabilitačných kostýmov na trhu sama osebe neznamená, že všetky riešenia sú technicky totožné alebo že každé ďalšie riešenie je zjavné. Podľa žalobcu jeho úžitkový vzor predstavuje zlepšenie dovtedajšieho stavu techniky, založené na osobitnej kombinácii ortopedických topánok, elastických gumíc s presne určenými vlastnosťami a ich spôsobu uchytenia a rozloženia. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade náležite nevysporiadal s jeho konkrétnymi odvolacími námietkami, ale iba prevzal závery prvostupňového rozhodnutia. Z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a absenciu kvalifikovaného
právneho odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a zároveň aj prvostupňové rozhodnutie.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa s dôvodmi žaloby nestotožňuje a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za zákonné, riadne odôvodnené a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že skutkový stav bol v konaní náležite zistený podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, pričom pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch, správneho poriadku a vychádzal z podkladov a dôkazov predložených účastníkmi konania. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa okolností založenia spoločnosti RENONA s. r. o., založenia neziskovej organizácie Centrum rehabilitácie B. J. – CEREMINA, n. o., ako aj registrácie úžitkového vzoru ako zdravotníckej pomôcky na Štátnom ústave pre kontrolu liečiv žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti neboli pre predmetné konanie relevantné. Predmetom konania o výmaze úžitkového vzoru bolo výlučne posúdenie, či predmetný úžitkový vzor v čase jeho zápisu spĺňal zákonné podmienky ochrany podľa zákona o úžitkových vzoroch, najmä podmienky novosti, vynálezcovskej činnosti a priemyselnej využiteľnosti. Žalovaný zároveň poukázal na to, že registrácia predmetného riešenia ako zdravotníckej pomôcky nemá vplyv na posudzovanie splnenia podmienok ochrany podľa zákona o úžitkových vzoroch, keďže ide o samostatné správne konania vedené pred odlišnými orgánmi. Rovnako uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na klinickú štúdiu a technickú dokumentáciu vypracovanú Technickou univerzitou v Košiciach, v konaní pred žalovaným predložil iba objednávku vyhotovenia technickej dokumentácie, pričom tieto materiály neboli súčasťou podkladov relevantných pre posúdenie zápisnej spôsobilosti úžitkového vzoru. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že samotný zápis úžitkového vzoru do registra preukazuje jeho novosť, vynálezcovskú činnosť a priemyselnú využiteľnosť, žalovaný uviedol, že takýto záver nemá oporu v zákone. Poukázal na to, že v konaní o prihláške úžitkového vzoru sa uplatňuje registračný princíp a úrad skúma splnenie podmienok ochrany podľa § 4 až § 6 zákona o úžitkových vzoroch v rozsahu ustanovenom zákonom, pričom v prípade predmetného úžitkového vzoru neboli proti zápisu podané námietky. Skutočnosť, že úžitkový vzor bol zapísaný do registra, preto podľa žalovaného automaticky neznamená, že v čase zápisu spĺňal všetky zákonné podmienky ochrany a zároveň nebráni neskoršiemu konaniu o jeho výmaze podľa § 44 až § 46 zákona o úžitkových vzoroch. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval argumentáciu žalobcu založenú na samotnom zápise úžitkového vzoru za nedôvodnú.
8. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že pri posudzovaní novosti napadnutého úžitkového vzoru došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že skutkový stav bol zistený riadne a úplne, pričom pri hodnotení splnenia podmienok ochrany vychádzal zo znenia jednotlivých nárokov na ochranu a z porovnania napadnutého riešenia so stavom techniky obsiahnutým v namietaných dokumentoch. Žalobca v žalobe poukazoval najmä na tri údajné rozdiely medzi napadnutým riešením a stavom techniky, a to rozdiel v gumiciach s presne stanovenou hustotou a pružnosťou, rozdiel v spôsobe uchopenia a rozloženia gumíc a rozdiel spočívajúci v použití návlekov na obuv, resp. ortopedických topánok. Žalovaný k uvedeným tvrdeniam uviedol nasledovné. K rozdielu č. 1 – gumice s presne stanovenou hustotou a pružnosťou žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu nemá oporu v obsahu prihlášky úžitkového vzoru. Z nárokov na ochranu ani z opisu technického riešenia nevyplýva, že by použité gumice mali mať presne stanovenú hustotu alebo pružnosť. Jediným technickým znakom týkajúcim sa gumíc je v nároku na ochranu č. 2 uvedený ich počet, teda použitie trojice gumíc. Tento znak žalovaný zohľadnil pri hodnotení novosti a práve z tohto dôvodu bol nárok na ochranu č. 2 vyhodnotený ako nový. Rozsah ochrany úžitkového vzoru však nemožno rozširovať o vlastnosti, ktoré nie sú uvedené v nárokoch na ochranu ani nevyplývajú z opisu technického riešenia. K rozdielu č. 2 – spôsob uchopenia a rozloženia gumíc žalovaný uviedol, že ani tento znak nemožno považovať za nový, keďže spôsob upevnenia a vedenia elastických prvkov je obsiahnutý v namietaných dokumentoch. Dokumenty D4 až D7 podľa žalovaného zobrazujú zvislé prepojenie jednotlivých častí kostýmu, najmä nohavíc, chráničov kolien a obuvi pomocou elastických prvkov. Rovnako dokumenty D2 a D3 obsahujú spojenie jednotlivých častí kostýmu pomocou nastaviteľných prvkov a upevnenie elastických prvkov prostredníctvom háčikov. Podľa žalovaného preto uvedené technické riešenia predstavujú znaky, ktoré boli odborníkovi známe zo stavu techniky a nemôžu založiť novosť napadnutého úžitkového vzoru. K rozdielu č. 3 – návleky na obuv, resp. ortopedické topánky žalovaný uviedol, že použitie ortopedickej obuvi predstavuje iba výber konkrétnej podskupiny obuvi zo všeobecne známej skupiny obuvi používanej v obdobných rehabilitačných kostýmoch. Pri posudzovaní novosti je podľa žalovaného potrebné skúmať, či by odborník v danej oblasti vzhľadom na účel riešenia vážne uvažoval o použití takejto obuvi. V
danom prípade je použitie ortopedickej obuvi pri kostýme určenom na liečbu porúch pohybového aparátu prirodzenou voľbou, keďže jej funkciou je podpora správneho držania tela. Preto jej použitie nemožno považovať za nový technický znak. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca uviedol ortopedickú obuv v predvýznakovej časti nároku na ochranu č. 1, čo podľa žalovaného svedčí o tom, že tento prvok nepovažoval za nový znak technického riešenia. Žalovaný odmietol argumentáciu žalobcu, podľa ktorej nemožno konštatovať nedostatok novosti úžitkového vzoru, ak jeden dokument neobsahuje všetky nároky na ochranu v ich úplnosti. Uviedol, že každý nárok na ochranu definuje samostatné technické riešenie a jeho novosť sa posudzuje osobitne podľa toho, či všetky jeho technické znaky vyplývajú zo stavu techniky. Závislé nároky na ochranu síce rozvíjajú základný nárok, avšak ani ich predmet nemožno považovať za nový, ak neobsahujú technické znaky, ktoré by neboli známe z predchádzajúcich riešení. Žalovaný preto zotrval na závere, že pri hodnotení novosti nárokov na ochranu č. 1, 3, 4 a 5 postupoval správne, keď dospel k záveru, že predmetné technické znaky vyplývajú zo stavu techniky podľa dokumentov D2 až D7, resp. D4 až D7, a žalobcom uvádzané rozdiely nepredstavujú nové technické riešenie spôsobilé odôvodniť zachovanie ochrany úžitkového vzoru.
9. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti napadnutého úžitkového vzoru dospel k nesprávnym záverom. Uviedol, že pri hodnotení vychádzal zo skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní, pričom prihliadal na obsah nárokov na ochranu, opis technického riešenia a dôkazy predložené účastníkmi konania. Žalobca namietal, že napadnuté riešenie nie je založené na použití bežnej obuvi ani bežných gumíc, pričom podľa jeho názoru žiadny z predložených dokumentov neobsahuje použitie ortopedických topánok ani presný počet gumíc definovaný v nárokoch na ochranu. Žalovaný k tomu uviedol, že skutočnosť, že uvedené znaky nie sú v namietaných dokumentoch výslovne uvedené, neznamená automaticky splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti, keďže ich použitie môže vyplývať ako zrejmá alternatíva pre odborníka v danej oblasti. Vo vzťahu k použitiu ortopedickej obuvi žalovaný poukázal na to, že pri kostýme určenom na liečbu porúch pohybového aparátu je použitie ortopedickej obuvi prirodzeným a logickým riešením, keďže jej účelom je podpora správneho držania tela a stabilizácia pohybového aparátu. Podľa žalovaného by odborník pri návrhu takéhoto rehabilitačného kostýmu neuvažoval o nevhodnej alebo zdraviu škodlivej obuvi, ale práve o obuvi podporujúcej požadovaný terapeutický účinok. Použitie ortopedických topánok preto nevyžaduje vynaloženie vynálezcovského úsilia. K použitiu väčšieho počtu gumíc žalovaný uviedol, že napadnutý úžitkový vzor tieto prvky bližšie technicky nešpecifikuje. Z nárokov na ochranu ani z opisu riešenia nevyplýva, že by gumice mali osobitnú hustotu, pružnosť alebo iné vlastnosti, ktoré by viedli k odlišnému technickému účinku. Skutočnosť, že kostým využíva tri gumice, predstavuje podľa žalovaného iba alternatívu známeho riešenia, pričom odborník v danej oblasti by vedel požadovaný účinok dosiahnuť bežnou úpravou počtu alebo parametrov elastických prvkov. Samotné zvýšenie počtu gumíc preto nemožno považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti. Žalovaný ďalej odmietol tvrdenie žalobcu, že napadnuté riešenie predstavuje technický pokrok spočívajúci v správnom fixovaní postavy pacienta, ktoré nebolo v doterajšom stave techniky samozrejmé. Uviedol, že takéto tvrdenie žalobcu nebolo podložené dôkazmi a z opisu úžitkového vzoru nevyplýva porovnanie účinkov napadnutého kostýmu s riešeniami známeho stavu techniky. Samotné tvrdenie o lepšom účinku riešenia nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie vynálezcovskej činnosti. Žalovaný zároveň zdôraznil, že účinky kostýmu závisia nielen od jeho konštrukcie, ale aj od individuálneho nastavenia elastických prvkov fyzioterapeutom podľa potrieb konkrétneho pacienta. Žalovaný súhlasil so žalobcom v tom, že pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti je potrebné skúmať, či vybrané technické znaky prinášajú lepší a neočakávaný výsledok. V danom prípade však podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by použitie ortopedických topánok, trojice gumíc alebo spôsob ich prepojenia viedli k takému technickému účinku, ktorý by nevyplýval zo stavu techniky. Ak by takéto účinky existovali, museli by byť vyjadrené v opise technického riešenia a premietnuté do nárokov na ochranu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého požiadavka novosti nie je pri úžitkovom vzore relevantná, nie je správne. Podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch je novosť jednou zo základných podmienok ochrany technického riešenia úžitkovým vzorom, rovnako ako vynálezcovská činnosť a priemyselná využiteľnosť. K námietke žalobcu, že žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí iba stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a nezaoberal sa účinkami a praktickým prevedením riešenia, žalovaný uviedol, že s touto argumentáciou sa už riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že ak sú porovnávané technické riešenia konštrukčne zhodné alebo ekvivalentné, možno dôvodne predpokladať aj rovnaké alebo porovnateľné účinky. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcu týkajúcej sa údajnej neaktuálnosti fotografií a dokumentov predložených navrhovateľom výmazu. Uviedol, že pri posudzovaní novosti a vynálezcovskej činnosti možno použiť všetky dôkazy, ktoré tvoria stav techniky
podľa zákona o úžitkových vzoroch. Rozhodujúce je, či boli tieto skutočnosti verejnosti sprístupnené pred rozhodným dátumom, pričom namietané dokumenty túto podmienku spĺňali. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na závere, že napadnutý úžitkový vzor neobsahuje také technické znaky, ktoré by predstavovali výsledok vynálezcovskej činnosti. Použitie ortopedickej obuvi, počet elastických prvkov ani spôsob ich spojenia podľa žalovaného nepredstavujú riešenia presahujúce rámec bežných odborných úvah a predstavujú iba zrejmé alternatívy známych technických riešení. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný argumentáciu žalobcu za nedôvodnú.
10. Žalovaný k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že v rámci administratívneho konania sa riadne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi žalobcu a svoje skutkové aj právne závery náležite odôvodnil. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nereagoval na jeho podstatné argumenty, považuje žalovaný za všeobecné a ničím nepodložené, keďže žalobca neuviedol, s ktorými konkrétnymi námietkami sa žalovaný podľa jeho názoru nevysporiadal. Žalovaný zdôraznil, že v druhostupňovom rozhodnutí sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu v rozsahu, v akom ich považoval za správne a dostatočne odôvodnené, pričom takýto postup nemožno považovať za nezákonný ani za prejav svojvôle. Poukázal na to, že ak odvolací orgán vyhodnotí odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako úplné a presvedčivé, nie je povinný opakovať všetky úvahy prvostupňového orgánu, ale môže na ne primerane odkázať. Žalovaný preto odmietol tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže rozhodnutie podľa jeho názoru obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, z ktorých vychádzal záver o výmaze úžitkového vzoru. Mal za to, že v konaní na prvom aj druhom stupni bol skutkový stav dostatočne zistený a právne závery boli založené na správnom posúdení podmienok ochrany podľa zákona o úžitkových vzoroch.
11. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, keďže napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, riadne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Vyjadrenie účastníka konania Centrum rehabilitácie Miroslava Náhlika - CEREMINA, n.o. 12. Účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na podľa jeho názoru rozporuplné tvrdenia žalobcu týkajúce sa vzniku a používania predmetného technického riešenia. Uviedol, že žalobca na jednej strane tvrdí, že rehabilitačný kostým RENONA Suit využíval už od roku 2011, pričom z ním predložených podkladov (najmä webových stránok a dokladov predložených v konaní o výmaze) vyplýva, že predmetné riešenie bolo verejne používané ešte pred podaním prihlášky úžitkového vzoru. Podľa ďalšieho účastníka by tak mohlo ísť o vlastné zverejnenie technického riešenia prihlasovateľom pred podaním prihlášky, čo by malo byť posudzované vo vzťahu k podmienke novosti podľa § 7 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch. Účastník konania zároveň uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že technické riešenie bolo v čase zápisu nové, bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti a bolo priemyselne využiteľné, je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami o skoršom používaní a zverejnení riešenia. Podľa jeho názoru mala táto skutočnosť zásadný význam pre posúdenie zákonných podmienok ochrany úžitkovým vzorom. Poukázal tiež na nesprávnosť tvrdení žalobcu o tom, že napadnutý kostým predstavuje zdokonalenie pôvodného riešenia používaného kozmonautmi. Podľa ďalšieho účastníka existovali pred predmetným úžitkovým vzorom komerčne dostupné rehabilitačné kostýmy, najmä lekársky oblek ADELI, ktorý bol využívaný na rehabilitačné účely a predstavoval známe riešenie v predmetnej oblasti. Z uvedeného dôvodu nepovažoval tvrdenie žalobcu o vytvorení nového rehabilitačného princípu za dôvodné. Ďalší účastník konania ďalej zdôraznil, že pri posudzovaní novosti a vynálezcovskej činnosti úžitkového vzoru je rozhodujúci obsah nárokov na ochranu, opisu technického riešenia a prípadných výkresov. Nie je možné dodatočne prihliadať na vlastnosti alebo technické parametre, ktoré neboli v prihláške uvedené a ktoré žalobca začal zdôrazňovať až následne v priebehu konania. Podľa jeho názoru žalobca pri posudzovaní napadnutého riešenia neopodstatnene vyzdvihuje konkrétne komponenty a účinky, ktoré nevyplývajú z rozsahu udelenej ochrany. Ďalší účastník konania sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, pričom uviedol, že žalovaný sa v konaní riadne zaoberal otázkou novosti a vynálezcovskej činnosti napadnutého úžitkového vzoru a svoje závery náležite odôvodnil. Mal za to, že argumentácia žalobcu smerujúca k spochybneniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia je založená najmä na subjektívnom hodnotení technického riešenia a nepreukazuje existenciu pochybení v postupe žalovaného. Záverom ďalší účastník konania uviedol, že rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu považuje za správne, zákonné a vydané na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu. Navrhol preto, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe správnej žaloby v režime § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP”) zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je v súlade so zákonom, preto správnu žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 25.06.2026 za prítomnosti žalovaného, ďalšieho účastníka konania a v neprítomnosti žalobcu.
14. Podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o úžitkových vzoroch) úrad na návrh tretej osoby vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6 zákona o úžitkových vzoroch.
15. Podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch je technické riešenie spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch sa technické riešenie považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky podľa odsekov 2 až 4.
17. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch sa za stav techniky považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
18. Podľa § 7 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch sa za stav techniky považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, alebo po tomto dni zverejnené vo vestníku úradu. To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku.
19. Podľa § 7 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky.
20. Podľa § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch sa technické riešenie považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
21. Podľa § 8 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch sa pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti neprihliada na obsah prihlášok, patentových prihlášok, medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené.
22. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. UV 7697/II-22-2024 zo dňa 10. apríla 2024. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodol o rozklade podanom 3. mája 2023 majiteľom (žalobcom) B. C., proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zn. UV 7697/I-11-2023 z 3. apríla 2023 vo veci návrhu na výmaz úžitkového vzoru č. 7697 s názvom „Kostým na liečbu porúch pohybového systému a ochorení centrálnej nervovej sústavy“ z registra úžitkových vzorov, podaného navrhovateľom Centrum rehabilitácie Miroslava Náhlika
- CEREMINA, n. o., so sídlom Hlavná 11/6, 919 25 Šúrovce, na návrh ustanovenej odbornej komisie rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 44 ods. 1 písm. a) a § 44 ods. 4 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 4 predmetného zákona tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie č. UV 7697/I-11-2023 z 3. apríla 2023 potvrdil.
23. Na úvod správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k namietanej nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Z hľadiska posúdenia dostatočnosti odôvodnenia je podstatné, aby sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch znamenať konzumáciu vysporiadania sa s niektorými čiastkovými námietkami, pričom uvedené platí najmä v prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu obsiahle, ako tomu bolo aj v prípade odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Nevyžaduje sa, aby na každú námietku účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to v žalobe prezentuje žalobca, ale iba na taký argument či námietku, ktorá je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúca a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu správny súd vyhodnotil námietku nereskúmateľnosti vo vzťahu k napádanému rozhodnutia ako nedôvodnú.
24. Z administratívneho spisu vyplýva, že úžitkový vzor č. 7697 s názvom „Kostým na liečbu porúch pohybového systému a ochorení centrálnej nervovej sústavy“ majiteľa (žalobcu) B. C., Bradlanská 3830/7, 91701 Trnava, s právom prednosti od 11. septembra 2014 bol zapísaný do registra úžitkových vzorov 16. decembra 2016 s nasledujúcim znením nárokov na ochranu:
1. Kostým na liečbu porúch pohybového systému a ochorení centrálnej nervovej sústavy pozostávajúci z vesty (1), nohavíc (2), kolenačiek (3) a špeciálne upravených ortopedických topánok (10) s háčikmi (7), vyznačujúci sa tým, že všetky jednotlivé prvky (1, 2, 3, 10) kostýmu sú navzájom pospájané pomocou háčikov (7) a pružných gumíc (5), na vytvorenie jedného funkčného celku na zabezpečenie celkovej korekcie tela.
2. Kostým podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vesta (1), nohavice (2), kolenačky (3) a ortopedické topánky (10) s háčikmi (7) sú po stranách z prednej aj zadnej časti kostýmu spojené trojicou gumíc (5).
3. Kostým podľa nároku l a 2, vyznačujúci sa tým, že vesta (1) je spojená s nohavicami (2) z prednej časti gumicami (5) od hlavy k päte do kríža cez brušné svaly, pričom nohavice (2) a kolenačky (3) a ortopedické topánky (10) sú spojené gumicami zvislým prepojením.
4. Kostým podľa nároku 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že vesta (1) je s nohavicami spojená nastaviteľnými prackami (9) na korigovanie postavenia trupu.
5. Kostým podľa nároku 1 a 4, vyznačujúci sa tým, že gumice (5) sú pripojené na jednotlivých častiach kostýmu pomocou umelých háčikov (7) účelovo umiestnených na jednotlivých podporných prvkoch na zabezpečenie pevného a presného prichytenia na začiatku jej odstupu až po úpon.
6. Kostým podľa nároku l až 6, vyznačujúci sa tým, že prvky kostýmu upevnené háčikmi (7) sú nastaviteľné horizontálne aj vertikálne.
7. Kostým podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že nohavice (2) sú v páse zo zadnej strany prispôsobené na reguláciu veľkosti a stavby tela pacienta prostredníctvom gumíc (5).
8. Kostým podľa nároku l až 7, vyznačujúci sa tým, že nohavice (2), kolenačky (3) a špeciálne upravené ortopedické topánky (10) sú prepojené pomocou gumíc (5) zvislým smerom, pričom nohavice (2) s vestou (1) sú spojené do kríža z chrbtovej strany dvojitým prepojením.
25. Úžitkový vzor zanikol dňa 11.9.2021 skončením jeho platnosti. Navrhovateľ (ďalší účastník konania) podanie návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru v zmysle § 44 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch odôvodnil a preukázal znením podanej žaloby zo dňa 18.3.2022 a emailovým potvrdením Okresného Súdu Banská Bystrica z 11.4.2022 o prebiehajúcom súdnom spore medzi navrhovateľom (ďalším účastníkom konania) a majiteľom (žalobcom) napadnutého úžitkového vzoru vedenom pod sp. zn. 10CbPv/9/2022. V predmetnom administratívnom konaní o návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru navrhovateľ (ďalší účastník konania) namietal proti novosti aj vynálezcovskej činnosti napadnutého úžitkového vzoru dokumentami, ktoré prednostne úrad najprv posúdil najmä v súvislosti s preukázaním ich zverejnenia pred dátumom prednosti napadnutého riešenia, t. j. pred 11.9.2014 a v súvislosti s relevantnosťou ich obsahu k napadnutému riešeniu.
26. K otázke posúdenia sporného úžitkového vzoru ohľadom novosti aj vynálezcovskej činnosti z administratívneho konania vyplýva, že pokiaľ ide o dokument D3, tento obsahuje všetky diely kostýmu pospájané prostredníctvom háčikov a pružných gumíc, ako to bolo konštatované aj v prvostupňovom rozhodnutí, v ktorom bolo uvedené, že „riešenie podľa nároku na ochranu č. 1 a riešenie podľa dokumentu D3 pozostáva zo zhodných prvkov - z vesty (1), ktorému v dokumente D3 zodpovedá horný nosný prvok (2), nohavíc (2), ktorému v dokumente D3 zodpovedá dolný nosný prvok (3), kolenačiek (3), ktorým zodpovedajú v dokumente D3 chrániče kolien (4) a špeciálne upravených ortopedických topánok (10) s háčikmi (7), ktorým v dokumente D3 zodpovedá nosný prvok (7) vyhotovený na obuvi s fixátormi (9), ktoré sú navzájom pospájané pomocou háčikov (7), v dokumente D3 fixátorov (9) a pružných gumíc (5), v dokumente D3 uvedené ako elastické tiahla (10), pričom obe riešenia vytvárajú jeden funkčný celok, ktorý zabezpečuje celkovú korekciu tela.“ Za odlišnosť medzi definíciou kostýmu podľa nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia a kostýmu opísaného v dokumente D3 je možné považovať to, že v nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia sú topánky (t. j. obuv) označené prívlastkom „ortopedické“, zatiaľ čo v dokumente D3 sa spomína všeobecne obuv, na ktorej je vyhotovený nosný prvok. Ortopedické topánky tvoria jednu z rôznych podskupín obuvi. V súvislosti s posúdením novosti selekcie, resp. výberu konkrétnej obuvi je potrebné odpovedať na otázku, či by odborník v tejto oblasti vo svetle poznatkov doterajšieho stavu techniky vážne uvažoval o vybranej podskupine obuvi. Ak je možné predpokladať, že by to odborník urobil, vybraná podskupina nie je v zmysle patentovej praxe považovaná za novú. V danom prípade je použitie špecifickej podskupiny obuvi, teda ortopedických topánok, do zdravotného kostýmu žiadúce, pretože je všeobecne známe, že ortopedická obuv podporuje správne držanie tela. Použitie ortopedickej obuvi do kostýmu preto nie je možné považovať za nové. Znak „ortopedické topánky“ sa nachádza v predvýznakovej časti nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia, a teda ani majiteľ pri podávaní prihlášky úžitkového vzoru nepovažoval tento znak za nový. Túto skutočnosť podporuje aj to, že majiteľ sa v opise vynálezu obuvou, prípadne špecifikáciou konkrétnej ortopedickej obuvi a jej účinkami, vôbec nezaoberal. S ohľadom na uvedené v posudzovanom prípade nie je možné hovoriť o špecifickom výberovom, a teda selektívnom riešení. Žalovaný preto konštatoval, že predmet nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia nie je nový, pretože je známy z dokumentu D3. Nárok na ochranu č. 2 napadnutého riešenia bol v prvostupňovom rozhodnutí uznaný za nový, pretože žiaden z namietaných dokumentov neobsahuje všetky znaky nároku na ochranu č. 2 napadnutého riešenia. Žalovaný sa s týmto záverom prvostupňového orgánu stotožnil, pretože žiaden z namietaných dokumentov neobsahuje riešenie, podľa ktorého vesta (1), nohavice (2), kolenačky (3) a ortopedické topánky (10) s háčikmi (7) sú po stranách z prednej aj zadnej časti kostýmu spojené trojicou gumíc (5). Pokiaľ ide o závislé nároky na ochranu č. 3 až 6 napadnutého riešenia, tieto neprinášajú žiadne také technické znaky, ktoré by v spojení so znakmi nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia neboli súčasťou stavu techniky. Znaky uvedené vo význakovej časti nároku na ochranu č. 3 napadnutého riešenia, ktorými je spojenie dielov gumicami cez brušné svaly, a prepojenie nohavíc, kolenačiek a topánok gumicami zvislým prepojením, sú podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade viditeľné na obrázkoch dokumentov D4 až D7. Znaky uvedené vo význakovej časti nároku na ochranu č. 4 napadnutého riešenia (spojenie vesty s nohavicami pomocou nastaviteľných praciek) sú tiež viditeľné na obrázkoch dokumentov D4 až D7, a zároveň sú známe aj z dokumentov D2 a D3. Dokumenty D2 až D7 zahŕňajú aj prvky nároku na ochranu č. 5 napadnutého riešenia, ktorými je pripojenie gumíc na jednotlivých častiach s pomocou háčikov, ako aj nároku na ochranu č. 6 napadnutého riešenia, ktorými je horizontála aj vertikálna nastaviteľnosť prvkov kostýmu. Majiteľ-žalobca vo vzťahu k nároku na ochranu č. 3 napadnutého riešenia upozornil na časť definície, podľa ktorej ortopedické topánky (10) sú spojené gumicami zvislým prepojením. Zvislé prepojenie nohavíc a kolenačiek s topánkami je podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade viditeľné na ktoromkoľvek z obrázkov v dokumentoch D4 až D7. Kostým podľa dokumentov D4 až D7 tak obsahuje všetky znaky nároku na ochranu č. 3 napadnutého
riešenia, a preto predmet tohto nároku nie je možné považovať za nový. Nárok na ochranu č. 4 napadnutého riešenia bol v prvostupňovom rozhodnutí hodnotený ako nie nový vo vzťahu k obsahu dokumentov D2, D3 a D4 až D7. V súvislosti s týmto nárokom na ochranu majiteľuž v podanom v rozklade zvýraznil časť definície tohto nároku na ochranu, podľa ktorej „vesta (1) je s nohavicami spojená nastaviteľnými prackami (9)...“ vo vzťahu k dokumentu D2 a tiež poukázal na odlišnú definíciu spojení v dokumente D3, podľa ktorej sú diely spojené „pomocou upevňujúcich prvkov (13) v podobe spony“. Podľa žalovaného na obrázkoch v dokumente D2 je zreteľne vidieť, že pracky spájajúce vestu s nohavicami sú nastaviteľné. Rovnako na obrázkoch kostýmu opísaného v dokumente D3 je viditeľné, že spojenie vesty s nohavicami je uskutočnené nastaviteľnými prackami, pričom pojem spona (jeden z prekladov ruského slova „??????“) je možné chápať ako synonymum slova pracka. Navyše, originálne slovo v ruštine „??????“ je prekladané do slovenčiny ako pracka. Na základe uvedeného možno konštatovať, že hodnotenie prvostupňového orgánu aj vo vzťahu k tomuto nároku na ochranu bolo vykonané správne a predmet nároku na ochranu č. 4 napadnutého riešenia v spojení so znakmi nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia nie je možné vzhľadom na obsah ktoréhokoľvek z dokumentov D2, D3 a D4 až D7 považovať za nový. Podobne aj nárok na ochranu č. 5 napadnutého riešenia vyhodnotil prvostupňový orgán ako nie nový vzhľadom na obsah dokumentov D2, D3 a D4 až D7. Majiteľ-žalobca vo vzťahu k dokumentu D2 upozornil na znenie význakovej časti nároku na ochranu č. 5 napadnutého riešenia, podľa ktorej sú „gumice (5) pripojené na jednotlivých častiach kostýmu pomocou umelých háčikov (7) účelovo umiestnených na jednotlivých podporných prvkoch na zabezpečenie...“. Žalovaný uviedol, že za konštrukčné znaky tejto definície je možné považovať pripojenie gumíc na jednotlivé časti kostýmu pomocou háčikov, ako aj ich účelové umiestnenie na jednotlivých častiach. Takéto pripojenie je zjavné z obrázkov kostýmu podľa dokumentu D2. Rovnako obrázky kostýmov v dokumentoch D3, ako aj dokumentoch D4 až D7 zreteľne zobrazujú pripojenie gumíc prostredníctvom háčikov, pričom tieto sú rovnako ako na kostýme podľa napadnutého riešenia účelovo umiestnené na jednotlivých dieloch kostýmov. Z uvedeného podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade vyplýva, že aj hodnotenie prvostupňového orgánu vo vzťahu k nároku na ochranu č. 5 napadnutého riešenia je správne, a teda predmet nároku na ochranu č. 5 napadnutého riešenia nie je nový vo vzťahu k namietaným dokumentom D2 až D7. Ani nárok na ochranu č. 6 napadnutého riešenia nespĺňa podmienku novosti vzhľadom na namietané dokumenty D2 až D7. Majiteľ-žalobca v rozklade so znením nároku na ochranu č. 6 nesprávne porovnal tú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá sa vzťahuje až k nároku na ochranu č. 7 a k hodnoteniu prvostupňového orgánu vo veci nesplnenia podmienky novosti. Argumenty majiteľa vo vzťahu k nároku na ochranu č. 6 napadnutého riešenia je preto potrebné považovať bezpredmetné. Háčiky na upevnenie pružných gumíc umiestnených na rôznych miestach sú identifikovateľné na obrázkoch všetkých namietaných dokumentov D2, D3 a D4 až D7. Z účelu a umiestnenia na rôznych stranách dielov kostýmu týchto konštrukčných prvkov je zrejmé, že prvky kostýmu budú nastaviteľné horizontálne aj vertikálne. Ani predmet nároku na ochranu č. 6 napadnutého riešenia nie je nový, pretože takéto riešenie je známe z ktoréhokoľvek z dokumentov D2, D3 a D4 až D7. Každý závislý nárok na ochranu napadnutého riešenia, ktorý bol hodnotený ako nie nový (t. j. nároky na ochranu č. 3 až 6), odkazuje na nárok na ochranu č. 1 a každý z týchto nárokov je namietaný rovnakou skupinou dokumentov ako nárok na ochranu č. 1, t. j. dokumentami D2 až D7, resp. aspoň dokumentami D4 až D7 (v prípade nároku na ochranu č. 3). Každý namietaný dokument obsahuje všetky znaky konkrétneho namietaného nároku na ochranu č. 3, 4, 5 a 6 minimálne v závislosti od nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia. Uvedené nároky na ochranu možno označiť za nie nové, pretože pokiaľ sa len jedna alternatíva nároku na ochranu (alternatívy zahŕňajú nárok na ochranu prostredníctvom odkazov na rôzne predchádzajúce nároky) preukáže ako nie nová, platí, že nárok na ochranu je hodnotený ako nie nový. Predmet nárokov na ochranu č. 1, 3 až 6 napadnutého riešenia nespĺňa podmienku novosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že nároky na ochranu č. 2, 7 a 8 napadnutého riešenia boli uznané za nové, bolo potrebné preskúmať, či ich predmety spĺňajú podmienku vynálezcovskej činnosti podľa § 8 zákona o úžitkových vzoroch. Pri posudzovaní podmienky vynálezcovskej činnosti úrad postupoval podľa zásad metódy „problém-riešenie“, ktorá je pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti štandardne používaná. Na základe tejto metódy je možné v maximálnej možnej miere zachovať objektívnosť v procese hodnotenia pri stanovení objektívneho technického problému. Vlastný postup hodnotenia vynálezcovskej činnosti na základe tejto metódy je možné rozdeliť na nasledujúce časti: identifikácia dokumentu predstavujúceho najbližší stav techniky, definovanie objektívneho technického problému, ktorý mal byť vyriešený napadnutým úžitkovým vzorom na základe technických účinkov dosiahnutých technickými znakmi napadnutého úžitkového vzoru, ktoré sú rozdielne od technických znakov predmetu
definovaného v dokumente najbližšieho stavu techniky, posúdenie, či predmetné riešenie napadnutého úžitkového vzoru je, resp. nie je zrejmé pre odborníka v danej oblasti techniky na základe stavu techniky a objektívneho technického problému.
28. V tejto súvislosti z administratívneho konania ďalej vyplynulo, že za najbližší stav techniky k nároku na ochranu č. 2 napadnutého riešenia je možné považovať dokument D3, ktorý obsahuje všetky jednotlivé diely kostýmu opísaného v napadnutom úžitkovom vzore pospájané prostredníctvom háčikov a pružných gumíc, ako to bolo porovnané už pri hodnotení novosti nároku na ochranu č. 1 napadnutého riešenia. Základný rozdiel medzi kostýmom opísaným v dokumente D3 a kostýmom podľa riešenia uvedeného v nároku na ochranu č. 2 spočíva v tom, že tieto diely kostýmu sú pospájané trojicou pružných gumíc. Pokiaľ ide o technický účinok poskytnutý trojicou pružných gumíc, podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade tento možno definovať ako vzájomné pružné spojenie jednotlivých dielov kostýmu, ako aj vytváranie potrebného napätia. Porovnávané spojenia dielov kostýmu opísané v napadnutom úžitkovom vzore a v dokumente D3 majú teda rovnaké technické účinky. Riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru je preto možné považovať za alternatívne riešenie k známemu riešeniu opísanému a zobrazenému v dokumente D3.Vzhľadom na skutočnosť, že náhradu jedného druhu pružného spojenia druhým je potrebné považovať za modifikáciu, ktorá je pre odborníka v danej oblasti zrejmá, pokiaľ nevedie k nejakému neočakávanému účinku, takéto riešenie nemožno považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti a predmet tohto nároku na ochranu je považovaný za predmet, ktorý nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti. Podľa nároku na ochranu č. 7 napadnutého riešenia sú nohavice v páse zo zadnej strany prispôsobené na reguláciu veľkosti a stavby tela pacienta prostredníctvom gumíc. Pri hodnotení vynálezcovskej činnosti tohto riešenia je možné vychádzať z dokumentu D3, v ktorom opísaný kostým obsahuje na bočných stranách nohavíc zapínacie detaily, ktoré môžu byť vo forme suchých zipsov. Porovnaním riešenia uvedeného vo význakovej časti nároku na ochranu č. 7 s riešením podľa dokumentu D3 je možné dospieť k záveru, že obe riešenia sú zo zadnej strany prispôsobené na reguláciu veľkosti a stavby tela pacienta, pričom rozdiel spočíva najmä v použitých prostriedkoch slúžiacich na tento účel. V kostýme podľa dokumentu D3 sa nepoužívajú gumice ako v napadnutom riešení, ale je použitý suchý zips. Objektívnym technickým problémom, ako bol vhodne stanovený prvostupňovým orgánom, bolo teda nájsť alternatívne riešenie na regulovanie veľkosti nohavíc podľa stavby tela pacienta. Použitie gumíc namiesto suchého zipsu je možné považovať za jednu z mnohých všeobecne známych alternatív, ktorú má odborník v tejto oblasti na splnenie daného účelu k dispozícii. Pri hľadaní alternatívneho riešenia mohol pritom odborník čerpať zo všeobecne známych prostriedkov, ktoré sa na takéto alebo podobné účely dajú pri vyhotovovaní odevov použiť. Orgán rozhodujúci o rozklade sa s ohľadom na uvedené stotožňuje s posúdením vynálezcovskej činnosti vykonanej prvostupňovým orgánom vo vzťahu k spomenutému nároku na ochranu, a teda súhlasí s jeho záverom, že ani predmet nároku na ochranu č. 7 napadnutého riešenia nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti. Podľa nároku na ochranu č. 8 napadnutého riešenia sú nohavice, kolenačky a špeciálne upravené ortopedické topánky prepojené pomocou gumíc zvislým smerom, pričom nohavice s vestou sú spojené do kríža z chrbtovej strany dvojitým prepojením. Vzájomným porovnaním riešenia podľa nároku na ochranu č. 8 napadnutého riešenia a najbližšieho stavu techniky, dokumentu D3, je možné zistiť, že kostým opísaný a zobrazený v dokumente D3 neobsahuje spojenie do kríža z chrbtovej strany dvojitým prepojením horného nosného prvku (2), ktorý je umiestnený na pleciach, hrudnom koši a chrbte pacienta, dolného nosného prvku (3), ktorý je umiestnený na bedrovej časti pacienta. Objektívnym technickým problémom, ktorý bol primerane stanovený prvostupňovým orgánom, bolo teda prispôsobenie kostýmu na vyvodenie tlaku, resp. ťahu v chrbtovej oblasti. Z dokumentu D1, ktorý tvorí stav techniky vo vzťahu k napadnutému úžitkovému vzoru, je známe riešenie, ktoré uvedený technický problém rieši v podstate rovnakým spôsobom ako v napadnutom úžitkovom vzore. V súvislosti s dvojitým prepojením gumicami (5) a samostatnými pružnými ťažnými prvkami podľa nároku na ochranu č. 8 napadnutého riešenia je potrebné uviesť, že v napadnutom riešení ide len o zvýšenie počtu gumíc oproti riešeniu z dokumentu D1. Napadnuté riešenie podľa nároku na ochranu č. 8 vyplýva pre odborníka z danej oblasti techniky zrejmým spôsobom z dokumentov D1 a D3 v spojení so všeobecnými vedomosťami odborníka v danej oblasti, a preto ani predmet nároku na ochranu č. 8 napadnutého riešenia nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené v súvislosti so žalobnými námietkami žalobcu správny súd v zhode so žalovaným poukazuje na platnú legislatívu viažucu sa ku konaniu o úžitkových vzoroch. V zmysle § 43 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch ak konanie o prihláške nebolo zastavené podľa § 38 ods. 1 alebo prihláška nebola zamietnutá podľa § 38 ods. 2, proti zápisu úžitkového vzoru do registra neboli podané
námietky podľa § 40 alebo námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra boli zamietnuté podľa § 42 ods. 2 písm. b), alebo konanie o námietkach bolo zastavené, úrad zapíše úžitkový vzor do registra a prihlasovateľ sa stáva majiteľom úžitkového vzoru. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že žalovaný v konaní o prihláške napadnutého riešenia nevykonával z úradnej moci prieskum na dôvody, ktoré boli uplatnené ďalším účastníkom v rámci návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, nakoľko v konaniach o prihláškach úžitkových vzorov sa uplatňuje tzv. registračný princíp. Uvedené znamená, že žalovaný v konaní o prihláške úžitkového vzoru vykonáva prieskum na novosť, vynálezcovskú činnosť a priemyselnú využiteľnosť prihláseného riešenia, t. j. skúma, či predmet prihlášky spĺňa podmienky ochrany podľa § 4 až 6 zákona o úžitkových vzoroch len v prípade, ak sú proti zápisu prihlášky úžitkového vzoru podané námietky podľa § 40 zákona o úžitkových vzoroch (čo v prejednávanom prípade neboli). Z uvedeného vyplýva, že zápis úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov automaticky nepreukazuje a neznamená, že technické riešenie chránené úžitkovým vzorom bolo v čase jeho zápisu nové, výsledkom vynálezcovskej činnosti a priemyselne využiteľné, ako to v podanej správnej žalobe tvrdil žalobca. Samotný zápis úžitkového vzoru do registra zároveň nie je prekážkou na začatie konania o výmaze predmetného úžitkového vzoru z registra v zmysle § 44 až 46 zákona o úžitkových vzoroch.
30. V zmysle § 4 zákona o úžitkových vzoroch, je technické riešenie spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné. Novosť riešenia ako podmienka ochrany úžitkovým vzorom je zákonnou a teda relevantnou požiadavkou, a to napriek tomu, že v rámci konania o zápise úžitkového vzoru do registra sa splnenie tejto podmienky z úradnej moci v zmysle citovaného zákona vzhľadom na skôr uvedený tzv. registračný princíp neskúma (splnenie tejto podmienky sa v rámci zápisného konania skúma v prípade podania námietok a táto podmienka je predmetom skúmania zo strany žalovaného aj v prípade uplatnenia návrhu na výmaz). Opis napadnutého úžitkového vzoru neobsahuje žiadne porovnanie alebo dôkazy o tom, že fixovanie pacienta v kostýme podľa napadnutého riešenia je správne, zatiaľ čo v kostýmoch podľa stavu techniky správne nebolo. Splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti nie je možné uznať len na základe nepodloženého tvrdenia žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenie žalovaného majúce oporu vo vykonanom dokazovaní v administratívnom konaní, ktorý má za to, že rovnaká, resp. ekvivalentná konštrukcia kostýmu musí logicky prinášať rovnaké účinky a tiež, že, tlakovú silu kostýmu nastavuje individuálne fyzioterapeut, a tak účinky kostýmu na pacienta závisia nielen od jeho konštrukcie, ale vo veľkej miere aj od fyzioterapeuta, ktorý pacientovi kostým aplikuje. V posudzovanom prípade lepšie a neočakávané výsledky kostýmu podľa napadnutého úžitkového vzoru v porovnaní s výsledkami dosiahnutými kostýmami známymi v stave techniky neboli preukázané. Pokiaľ kostým podľa napadnutého úžitkového vzoru obsahuje znaky, ktoré prinášajú jeho vyššiu kvalitu a lepšie účinky, potom tieto znaky mali byť v napadnutom úžitkovom vzore opísané a mali byť aj súčasťou nárokov na ochranu, ale použitie ortopedických topánok a použitie trojice gumíc namiesto jednej nie je možné považovať za nové alebo vynálezcovské.
31. Vzhľadom na uvedené správny súd správnu žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania priznané nebolo, nakoľko neboli splnené podmienky vyplývajúce z úpravy § 169 SSP, teda nebol preukázaný vznik trov konania na strane ďalšieho účastníka konania v súvislosti s výslovne uloženou povinnosťou týmto subjektom zo strany správneho súdu a taktiež neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie ďalších trov konania tomuto účastníkovi. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.
33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal člen senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.