Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Er-242-2012.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Subarea
23Er/242/2012
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: G. M. - K. - M., R.: XX XXX XXX, I.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXX/XX, Galanta, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Nestor, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, Bratislava, o vymoženie 1.021,01 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva. III. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. k. 23Er/242/2012 zo dňa 4.3.2015 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 021,01 Eur s prísl. a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č.k. SR 07791/11 zo dňa 14.09.2011.
2. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení §39 ods. 4, §57 ods. 1 písm. m) a tiež §243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §39 ods. 4 Exekučného poriadku. Citovaný §39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. V zmysle cit. ustanovenia sa k návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja aj dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
3. Oprávnený dňa 21.01.2016 zaslal súdnemu exekútorovi podanie označené ako - Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením §243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že v tomto konaní nemožno na exekučné konania aplikovať ustanovenia § 243f a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nakoľko hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a uvádza, že povinný v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda má za to, že povinný nie je spotrebiteľom, resp. fyzickou osobou ale v danom právnom vzťahu vystupuje ako podnikateľ konajúci v rámci predmetu svojej činnosti a uvádza, že táto skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi aj súdu známa, nakoľko oprávnený tieto rozhodujúce skutočnosti uviedol už v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie a tieto zároveň vyplývajú aj zo samotného exekučného titulu.
4. Tunajší súd uznesením č.k. 23Er/242/2012-98 zo dňa 19.08.2016 zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu, že oprávnený síce súdu doručil podanie označené ako - Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením §243f ods. 1 Exekučného poriadku dňa 21.01.2016, teda ešte v rámci zákonom stanovenej lehoty avšak opomenul k svojmu doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu Trnava č.k.11CoE/704/2016-120 zo dňa 30.10.2017 zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že predmetná Zmluva o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 je spotrebiteľskou zmluvou. Na právny vzťah medzi jej účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie má opätovne posúdiť možnosť zastavenia exekúcie, nakoľko súd v priebehu celého konania skúma existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v predmetnej veci súčasťou doloženej zmluvy o úvere a ak súd prvej inštancie zistí v tomto smere nedostatok, bude jeho úlohou konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. V závere odvolací súd uviedol, že daný stav je možno zvrátiť ak oprávnený súdu preukáže, že povinný využil predmetný úver na výkon svojho podnikania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2018.
5. Tunajší súd vyzval oprávneného, aby preukázal súdu, že povinný využil predmetný úver na výkon svojho povolania. Oprávnený vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.11.2020 uviedol, že dňa 15.12.2010 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 203400457 (ktorej ftk. zaslal v prílohe podania), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Ďalej uviedol, že povinný pri uzavretí predmetnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom Tibor Szőcs - HITEX Slovakia, označený identifikačným číslom 34455868. Povinný v zmluve o úvere osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Oprávnený má za to, že povinný konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil.
6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
7. Súd preskúmal spisový materiál za účelom zistenia, či možno právny vzťah medzi oprávneným a povinným na základe ktorého vznikol exekučný titul posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Exekučným titulom je rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č.k. SR 07791/11 zo dňa 14.09.2011. Rozhodnutím Stáleho rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.021,01 Eur s príslušenstvom nakoľko povinný riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010, ktorú uzavrel povinný s oprávneným. Zmluva je súčasťou súdneho spisu. K návrhu na vykonanie exekúcie, zmluve o úvere a rozhodcovskému rozsudku bola priložená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 15.12.2010 č. 203400457 a zmenka z 15.12.2010 na sumu 1.021,01 Eur podpísaná povinným ako vystaviteľom zmenky. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 04.03.2015 a doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi dňa 13.03.2015, nakoľko pôvodný súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol z predmetnej exekúcie vylúčený.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi bol spotrebiteľským vzťahom a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd uvádza, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. V predmetnej Zmluve o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 je povinný, resp. zmluvná strana na strane dlžníka označená údajmi ako fyzická osoba podnikateľ - živnostník, t.j. údajmi ako obchodné meno, IČO a v spise je zároveň doložený výpis zo živnostenského registra, v ktorom je dlžník zapísaný. V texte predmetnej zmluvy o úvere sa tiež uvádza, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou spisu je i zmenka zo dňa 15.12.2010 znejúca na sumu 1.021,01 Eur, ktorej vystaviteľom je povinný. Oprávnený vo svojich podaniach zo dňa 21.01.2015 a zo dňa 10.11.2020 uvádza, že povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ a má za to, že povinný konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Oprávnený tiež uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere je i vyhlásenie dlžníka, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel, ktoré povinný zároveň podpísal. Jedná sa však o predtlačenú formuláciu, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť a z ničoho však jasne a jednoznačne nevyplýva, že by bol predmetný úver skutočne poskytnutý povinnému na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, čo je typickou črtou spotrebiteľských zmlúv. Ide o takzvané formulárové zmluvy. V zmluve zároveň nie je uvedené, na aký účel sa má zmluva v rámci aktivít v podnikaní použiť. Oprávnený napriek výzve súdu v tejto veci nepreukázal účelové využitie poskytnutého úveru pre výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti povinného. Ak skutočne oprávnený podmienil poskytnutie peňažných prostriedkov z úveru na určitý účel (podnikateľský účel); tak ako je uvedené vo vyhlásení dlžníka, ktoré je súčasťou tejto zmluvy; oprávnený musí disponovať dokladom preukazujúcim účel poskytnutia peňažných prostriedkov zo strany dlžníka. Oprávnený v danom prípade účelovosť poskytnutia úveru nepreukázal.
12. V prípade pochybnosti o spotrebiteľskom resp. nespotrebiteľskom charaktere zmluvy musí byť charakter zmluvy preukázaný dôkazmi nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Oprávnený však súdu nepredložil žiadny dôkaz o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, nepreukázal účelové využitie poskytnutého úveru pre výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti povinného, pričom pokiaľ by poskytnutie úveru viazal na určitý účel, musí takýmto dokladom disponovať. Z okolností uzatvárania zmluvy a ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa. Súd vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, posúdil zmluvu o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na zásadu lex specialis derogat lex generalis, má špeciálna právna úprava (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (uvedenou v Obchodnom zákonníku) a z tohto dôvodu súd uvedený právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, konkrétne zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v ustanovení § 52 a nasledujúcich.
13. Z predložených listín je preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 15.12.2010 Zmluvu o úvere č. 203400457 v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, v zmysle ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 500,- Eur a povinný sa zaviazal poskytnutú sumu splatiť v 5 mesačných splátkach po 160,- Eur. V ten istý deň, t. j. 15.12.2010, uzavreli zmluvné strany aj Rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa uvádza: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 203400457 uzatvorenej dňa 15.12.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenej tejto vety sa nepoužije v prípade ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, ktorý dňa 14.09.2011 rozsudkom sp. zn. SR 07791/11 uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.021,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.021,01 Eur od 04.06.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.021,01 Eur od 04.07.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 309,- Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
18. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
20. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
21. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
22. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
23. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem ale aj z noriem európskeho práva.
24. Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
27. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
28. Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny - príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd vychádza z teleologického výkladu, teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
29. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára. Súd poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohol ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takomto prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná. Rozhodcovskú zmluvu nemožno automaticky považovať za individuálne dojednanú ak došlo k jej individuálnemu dojednaniu len samotným podpisom zmluvy. Podľa názoru súdu je preto dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
30. Pre úplnosť súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že "okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť".
31. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
32. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť, aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
33. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Napokon, ani zmluva umožňujúca oprávnenému výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na jej zásadný
dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, resp. oprávneným a povinným. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
35. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
36. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
37. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
38. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor oznámil súdu, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
39. O náhrade trov konania povinného rozhodol súd tak, že na ňu nárok nemá, pretože v konaní nevzniesol námietky, ktorým sa vyhovelo a zároveň si ich neuplatnil.
40. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.