Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/50/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX D., právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Siget s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 52 205 410, proti žalovaným: 1/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Mičietom, advokátom, so sídlom J. Milca 785/8, 010 01 Žilina, IČO: 56 717 032, o zaplatenie 829,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -311 zo dňa 27.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9,31 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. odvolaním napadnutého rozsudku) a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III. odvolaním napadnutého rozsudku).

1.1. Na základe vykonaného dokazovania zhrnul, že predmetom sporu bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie sumy 829,35 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 30.05.2023 do zaplatenia. Nesporným v konaní bolo, že žalobca a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - domu súp. č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX v k. ú. H., a to konkrétne bytu č. 1 nachádzajúceho sa v tomto dome, kde žalobca má spoluvlastnícky podiel 1/2 z celku a žalovaní 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel 1/2 z celku (t.j. každý z nich po 1/4 z celku), pričom v tomto byte č. 1 býva žalobca u so svojou sestrou, a byt č. 2 je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ (t.j. podiel 1/1 z celku), ktorí v ňom bývajú s dvomi maloletými deťmi. Predmetná stavba domu súp. č. XXXX má iba jednu prípojku vody, teda jeden hlavný merač, pričom zmluva so Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, a.s. (ďalej aj „SEVAK“, pozn.) je uzatvorená so žalobcom. Medzi žalobcom a žalovanými neexistuje žiadna dohoda o spôsobe uhrádzania vodného a stočného. Platby za vodné a stočné na základe vystavených

faktúr od SEVAK uhrádza žalobca, ktorý sa ich úhrady v tomto konaní v časti domáha od žalovaných, pričom sa jednalo o päť faktúr splatných od 07.01.2021 do 27.01.2023. Z vyjadrení strán sporu súd prvej inštancie zistil, že žalobca žalovaným faktúry, ktoré mu boli vyúčtované zo SEVAKu za vodné a stočné za rozhodné obdobie, nepredložil a tieto boli doručené žalovaným až spolu so žalobou. Žalovaní v rámci procesnej obrany namietali spôsob výpočtu uplatnenej sumy žalobcom (podľa počtu osôb), pričom poukazovali na to, že v byte č. 2 majú namontovaný podružný merač a sú ochotní uhrádzať vodné a stočné podľa skutočnej spotreby vody v ich byte. Podľa skutočnej spotreby by mali zaplatiť sumu 620,91 Eur (na podporu uvedeného predložili fotografie podružného merača za jednotlivé mesiace). Žalovaní poukazovali aj na to, že žalobca im neuviedol bankový účet a odovzdávanie finančnej hotovosti nie je bezpečné, nakoľko je tam riziko spochybnenia podpisov. Zároveň vzniesli námietku premlčania za obdobie do 31.05.2021 a súčasne tvrdili, že dlh čiastočne uhradili vo výške 450,-Eur prostredníctvom sestry žalobcu. So zvyšnou sumou nie sú v omeškaní, nakoľko žalobca im odmietol poskytnúť súčinnosť.

1.2. V časti sumy 161,09 Eur (faktúra č. 3201091601 splatná dňa 07.01.2021), v ktorej žalovaní dôvodne vzniesli námietku premlčania, bola žaloba právoplatne zamietnutá (v poradí prvým) rozsudkom okresného súdu č. k. -168 zo dňa 15.04.2024.

1.3. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení č. k. -266 zo dňa 28.05.2025 (že výpočet výšky uplatneného nároku žalobcom vypočítaný podľa počtu osôb, ktoré využívajú vodu z predmetnej vodovodnej prípojky, ale ani právny názor súdu, že výpočet má byť podľa veľkosti spoluvlastníckych, nie sú správne, ale rozsah úhrady vodného a stočného závisí od reálnej spotreby realizovanej konečným užívateľom) následne nanovo posúdil dôkazy predložené žalovanými ohľadne spotreby vody v ich byte č. 2 podľa stavu podružného merača, pričom zistil, že za uvedené obdobie od 01.07.2020 do 31.12.2020 stav spotreby v byte č. 2 prestavoval objem 242,2 m3, čo predstavuje spolu sumu vo výške 620,91 eur. Žalovanými uznaný nárok vo výške 620,91 eur zahŕňal aj uplatnený nárok na základe faktúry č. 3201091601 zo dňa 18.12.2020 splatnej dňa 07.01.2021 (faktúra vystavená na sumu 282,79 eur, z ktorej si žalobca uplatnil voči žalovaným sumu 161,60 eur), pričom v tejto časti bola žaloba právoplatne zamietnutá. Zostávajúca časť skutočnej spotreby vody žalovanými za obdobie od 16.12.2020 do 31.12.2020 tak predstavovala sumu 459,31 eur.

1.4. Na základe pokynu odvolacieho súdu daného vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie vykonal (doplnil) dokazovanie ohľadne tvrdení žalovaných, že časť dlhu vo výške 450,-Eur uhradili žalobcovi prostredníctvom jeho sestry J. C., a to výsluchom tejto svedkyne. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že žalovaní v konaní poukazovali na predložené čestné vyhlásenie J. C. zo dňa 25.01.2023, v ktorom bolo uvedené: „čestne prehlasujem, že mi D. C. s manželkou vyplatili všetky finančné prostriedky, ktoré som ja za nich uhradila môjmu bratovi, B. C. za vodné a stočné za obdobie celý rok 2021 a prvý polrok 2022 za odberné miesto F. G. XXXX/XX, H.. Úhrady som za nich robila z dôvodu, že im neboli mojím bratom faktúry za vodné a stočné predložené. O úhrady týchto faktúr ma požiadal môj brat B. C.“ a čestné vyhlásenie zo dňa 28.06.2023 podpísané J. C., v ktorom bolo uvedené: „čestne prehlasujem, že som vyplatila môjmu bratovi B. C. sumy za vodné a stočné, ktoré vyčíslil na faktúrach od spoločnosti SEVAK za D. C. s rodinou, nakoľko im prestal ukazovať faktúry zo SEVAKu a rozúčtovávať sa s nimi. D. C. s manželkou mi následne tieto platby preplatili. Za roky 2021, 2022 mi vyplatili spolu sumu 450,-eur“. Na druhej strane žalobca tvrdil, že jeho sestra mu prispievala na vodné a stočné sama za seba, a nie za žalovaných. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie svedkyne, ktorá potvrdila pravdivosť čestných vyhlásení zo dňa 25.01.2026 aj zo dňa 28.06.2023 a súčasne uviedla, že na základe dohody medzi ňou a žalobcom platí žalobca za byt č. 1 plyn, vodu, dane a ona platí elektrinu. Svedkyňa sa vyjadrila, že vykonala úhrady žalobcovi za žalovaných za vodné a stočné, v roku 2023 vyplatila žalobcovi za žalovaných vodné a stočné vo výške 450,-eur, avšak doklad nemá. Svedkyňa uviedla, že uvedenú sumu 450,-eur uhradila žalobcovi za žalovaných na (ústnu) žiadosť žalobcu. Zo svedeckej výpovede mal súd preukázané tvrdenia žalovaných, a teda že v časti sumy 450,-Eur sa žalovaní svojho záväzku voči žalobcovi zbavili jeho splnením ( ). Pokiaľ svedkyňa uviedla, že vrátila žalovaným sumu 450,-Eur, v tejto časti okresný súd poukázal na právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, že samotná skutočnosť, že menovaná svedkyňa vrátila žalovaným sumu 450,-eur po rozhodnutí súdu prvej inštancie, nemá relevantný význam vo vzťahu k možným (v minulosti) vykonaným úhradám svedkyňou žalobcovi, nakoľko vrátenie predmetnej sumy zo strany menovanej svedkyne žalovaným má výlučne vplyv na vzájomný vzťah menovanej svedkyne a žalovaných. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalovaným vznikla za žalované obdobie povinnosť spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9,31 eur

(t.j. suma 620,91 eur mínus premlčaná suma 161,60 eur, v ktorej bola žaloba právoplatne zamietnutá, mínus suma 450,-eur = 9,31 eur).

1.5. Súd prvej inštancie uznal aj argumentáciu žalovaných, že sa nedostali do omeškania s plnením dlhu pre neposkytnutie súčinnosti veriteľom ( ), pretože na žiadosti žalovaných im žalobca opakovane odmietal poskytnúť bankový účet, na ktorý mohli plniť. Zároveň žalovaní preukázali (k nahliadnutiu súdu na pojednávaní predložili poštové poukazy), že sa snažili žalobcovi prispieť na vodné a stočné (splniť dlh voči žalobcovi) aj prostredníctvom poštových poukazov (po podaní žaloby), ktoré sa im však vrátili ako neprevzaté žalobcom. Žalobca pritom nepreukázal žiadny vážny objektívny dôvod, ktorý by mu bránil v prijatí plnenia, pričom poštové poukazy boli poslané na obe adresy žalobcu (na adresu jeho trvalého pobytu, aj na adresu, kde býva a zdržiava sa). Súd v tejto súvislosti poukázal na vážne narušené rodinné vzťahy medzi stranami sporu (žalobca je otcom žalovaného 1/, žalovaná 2/ je nevesta žalobcu), čo mal preukázané aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva SR, dátum výpisu 27.06.2022, kde sú evidované priestupky žalobcu: dňa 10.12.2019, dňa 20.11.2019, oba podľa Súdu bola predložená zo strany žalovaných aj zápisnica o prejednaní priestupku žalobcu zo dňa 31.10.2023, v zmysle ktorej žalobca sa mal dopustiť priestupku podľa (priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v nadväznosti na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa cit. zákona. Dospejúc k záveru, že žalobca neposkytuje žalovaným potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu, preto súd prvej inštancie žalobcovi nárok na úroky z omeškania nepriznal.

1.6. Za dôležité pre túto vec súd prvej inštancie považoval aj vyjadrenia strán sporu, v zmysle ktorých do roku 2020 žalovaní platili za vodné (stočné) žalobcovi na základe faktúr, ktoré im žalobca predkladal a žalovaní následne na základe údajov z ich podružného merača umiestneného v byte č. 2 (ich objemu spotreby vody) a údajov z faktúr (cena za 1 m3 vody) potom žalobcovi uhrádzali platby za vodné (stočné). Od roku 2021 začal žalobca rozpočítavať spotrebu na vodné a stočné inak, podľa počtu osôb v byte č. 1 a v byte č. 2. Žalobca tvrdil, že žalovaní chcú s podružným meračom manipulovať, s cieľom obohacovať sa na jeho úkor, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie tiež poukázal na vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobcu, ktorý sa na jednej strane vyjadroval, že nemá prístup k podružnému meraču žalovaných v ich byte, avšak na druhej strane cca do roku 2020 akceptoval údaje z podružného merača, ktoré mu uvádzali žalovaní a rozúčtovanie spotreby vody takto medzi žalobcu a žalovaných sa uskutočňovalo s tým, že následne však žalobca prestal žalobcom predkladať faktúry (aj keď ho na to vyzývali) a bez uvedenia konkrétneho dôvodu zmenil aj spôsob rozúčtovania spotreby vody podľa svojho uváženia, ktorý výpočet žalovaní namietali. Tým, že faktúry zo SEVAK sú/boli zasielané iba žalobcovi a žalobca uvedené faktúry prestal predkladať k nahliadnutiu žalovaným, žalovaní tak nemali informácie o celkovej spotrebe vody v dome, o cene za 1 m3. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak sám žalobca svojím správaním sťažil žalovaným, aby si plnili voči nemu záväzok, uhrádzali časť vodného (stočného) podľa skutočnej spotreby vody v ich byte. V tejto súvislosti poukázal na ust. (výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Pritom zdôraznil, že na jednej strane žalobca požadoval od žalovaných, aby mu prispievali za spotrebu vody, na druhej strane im od určitého obdobia prestal predkladať faktúry za vodné (stočné).

1.7. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že z hlavnej prípojky čerpá vodu aj firma žalovanej 2/, kde prevádzkuje D. služby, žalovaní uvedené rozporovali a uvádzali, že voda v podnikateľských priestoroch je napojená na podružný merač žalovaných v byte č. 2, ku ktorému patrí aj daný nebytový priestor. Podľa súdu prvej inštancie, ak žalobca tvrdil opak, bol povinný uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení, avšak žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako pokiaľ žalobca tvrdil, že ak žalovaní potrebujú urobiť čokoľvek mimo bytu (polievanie záhrady), tak čerpajú vodu z bytu č. 1, pričom uvedené tvrdenie žalovaní rozporovali (uviedli, že na polievanie záhrady majú nádrž s vodou zo strechy, nepoužívajú vodu spojenú s bytom č. 1), ani tieto tvrdenia žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno.

1.8. Len na okraj súd prvej inštancie poznamenal, že samotný žalobca v žalobe poukazoval aj na to (uvedené tvrdili aj žalovaní), že na ten istý hlavný vodomer je/bola napojená aj susedná nehnuteľnosť, v ktorej v predmetnom období bývala a spotrebovávala taktiež vodu aj príbuzná žalobcu (jeho sesternica), čo teda nebolo zohľadňované žalobcom pri jeho rozúčtovaní za spotrebu vody medzi žalobcom a žalovanými (keď to rozúčtovával podľa počtu osôb v byte č. 1 a byte č. 2 nezohľadňujúc uvedenú

skutočnosť). Pritom odkázal na záver vyslovený odvolacím súdom, že spotreba vody zo strany žalovaných súvisí s užívaním bytu č. 2, a nie s užívaním bytu č. 1. Žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval na to, že chce, aby žalovaní platili svoj podiel na odbere vody, či už na základe odpočtu z podružného merača (ak mu odpočty budú dávať k dispozícií), alebo na základe rozpočítania podľa osôb v jednotlivých domácnostiach. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.08.2023, kde tento uviedol, že žalovaní presne vedeli, aký mali odber vody za predmetné obdobia na základe svojho podružného merača, a teda presne vedeli, akú sumu mu majú za odber vody zaplatiť s tým, že ak výpočet žalobcu nezodpovedal ich reálnej spotrebe, prečo neuhradili žalobcovi sumu, ktorá ich reálnej spotrebe zodpovedala. Z uvedeného vyvodil, že žalobca teda súhlasil s uhrádzaním spotreby vody podľa podružného merača v byte žalovaných. Žalovaní však, keďže im neboli predložené faktúry, nevedeli cenu za 1 m3, keďže táto sa aj mení, nie je stále rovnaná v priebehu roka.

1.9. Taktiež vyslovil názor, že ak by mal podružný merač do budúcna namontovaný k bytu č. 1 aj žalobca (ako ho majú namontovaný žalovaní vo svojom byte), mohli by si tak obe strany overiť správne rozúčtovanie skutočnej spotreby vody medzi sebou navzájom za jednotlivé obdobia, na základe faktúr od SEVAK (ktoré sú zasielané iba žalobcovi), a ktoré by mali k dispozícii k nahliadnutiu aj žalovaní (napr. emailom, predložením k nahliadnutiu, resp. inak), stav meračov by si mali dať k dispozícii obe strany sporu (odfotiť, stav zaslať emailom...) a následne vykonať rozúčtovanie spotreby vody medzi sebou.

1.10. Na záver súd prvej inštancie zdôvodnil aj zamietnutie návrhu žalobcu na ďalšie dokazovanie (obhliadku podružného merača na mieste samom, návrh na vykonanie znaleckého dokazovania), nakoľko uvedené nepovažoval za potrebné ani relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Stotožnil sa s názorom žalovaných, že obhliadka podružného merača by nič nepreukázala, keď predmetom sporu je obdobie od 16.12.2020 do 31.12.2022. Vykonaním obhliadky podružného merača by sa zistil iba aktuálny stav spotreby vody v byte žalovaných a nie stav za rozhodujúce obdobie, ktoré bolo predmetom žaloby. Podotkol, že žalobca, resp. jeho právny zástupca ani bližšie neuviedli, nešpecifikovali za akým účelom má byť vykonaná obhliadka podružného merača, na preukázanie akej spornej skutočnosti. Navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, nedisponuje vypovedacou hodnotou. Čo sa týka návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania uzavrel, že žalobca ani jeho právny zástupca bližšie nešpecifikovali, aké konkrétne znalecké dokazovanie navrhujú, akú konkrétnu znaleckú úlohu, čo konkrétne má byť predmetom znaleckého dokazovania, išlo o neurčitý procesný návrh. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci boli zo strany žalobcu predložené faktúry za uvedené obdobie, z ktorých je zrejmý stav objemu spotreby vody, vodného (stočného) v dome súp. č. XXXX, a žalovaní predložili stavy podružného merača preukazujúce reálnu spotrebu objemu vody v ich byte za rozhodné obdobie. Pokiaľ právny zástupca žalobcu v závere pojednávania žiadal výpočet dlžnej sumy podľa predchádzajúceho (zrušujúceho) uznesenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie poukázal na to, že odvolací súd jednoznačne povedal, že výpočet žalobcu podľa počtu osôb nie je správny, ani výpočet podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ale rozsah závisí od skutočnej reálnej spotreby. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o reálne vyššej spotrebe, ako tvrdili žalovaní, súd prvej inštancie vychádzal zo žalovanými tvrdenej, preukázanej spotreby vody za rozhodné obdobie.

1.11. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 9,31 eur, vo zvyšnej časti (t.j. čo do sumy 658,44 eur) žalobu zamietol a podľa priznal úspešnejším žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

2. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov vymedzených v ust. , a (ďalej aj „“).

2.1. Žalobca v prvom rade uviedol, že sa podanou žalobou domáhal, aby sa žalovaní podieľali na úhrade faktúr za čerpanie vody v predmetnom období, pričom ich podiel vypočítal jediným pre neho možným spôsobom, a to na základe počtu osôb, ktoré služby v danom období čerpali (to znamená: výška faktúry / 7 x 4, kde 7 je celkový počet osôb, ktoré službu čerpali v predmetnom období a 4 je počet osôb v bytovej jednotke žalovaných). Takto vypočítaný finančný podiel žalovaných bol pre žalobcu jediný možný, nakoľko skutočné čerpanie služieb žalovaných žalobcovi nebolo umožnené zo strany žalovaných zistiť. Žalobca opäť (ako v priebehu prvoinštančného konania) zdôrazňoval, že napriek tomu, že on je hlavný odberateľ vody, na jeho meno je uzatvorená zmluva s dodávateľom a on je zodpovedný za úhrady faktúr, nemá prístup k podružnému meraču, to znamená, že nemá možnosť

overiť si hodnoty na podružnom merači a žalovaní sa jednoznačne vyjadrili, že mu nikdy neumožnia k nemu prístup. Namietal, že podružný merač si žalovaní cielene nainštalovali priamo vo svojom byte a nie v súlade s podmienkami prístupnosti k podružnému meraču zo strany hlavného odberateľa, ktorým je žalobca. Žalobca považuje za absurdné tvrdenie súdu, že „Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o reálne vyššej spotrebe ako tvrdili žalovaní, súd vychádzal zo žalovanými tvrdenej, preukázanej spotrebe vody za rozhodné obdobie.“. Žalobca doložil súdu všetky dôkazy, ktoré mal dostupné, tieto dôkazy sú nesporné a nespochybniteľné, odpočet skutočne čerpaného množstva vody mu žalovaní neumožnili urobiť a ani oni sami ho súdu vierohodne, podložený hmotnoprávnymi dôkazmi, nedoložili. Žalovaní v priebehu konania potvrdili, že nerozporujú počet osôb, ktoré v predmetnom období služby čerpali (v počte 4 osôb), že majú nainštalovaný podružný merač na mieste, ktoré žalobcovi nie je prístupné, že žalobcovi v žiadnom prípade neumožnia prístup k podružnému meraču, aby si jeho stav mohol za príslušné obdobia overiť, ale napriek tomu žiadajú, aby žalobca akceptoval odpočet čerpania vody podľa stavu, ktorý si nemôže overiť. Tiež poukázal na náležitosti podružného merača podľa o metrológii, v prípade, že sa má podružný merač používať na rozpočítanie nákladov (ako podklad k finančnému vyúčtovaniu) s tým, že musí mať platné overenie v súlade so zákonom. V tomto smere namietal zamietnutie jeho návrhu na vykonanie dokazovania obhliadkou merača. Týmto postupom súd neumožnil overenie, či podružný merač, na ktorý sa odvolávajú žalovaní, spĺňa kritériá podružného merača, ktorý má byť použitý na rozúčtovanie nákladov na čerpanie služby v súlade so o metrológii. Mal za to, že podľa sa v tomto prípade jedná o nakladanie so spoločnou vecou a teda bez súhlasu spoluvlastníka nie je možné podružný merač nainštalovať. Žalovaní si súhlas žalobcu nevyžiadali, ale problémom je, že si podružný merač nainštalovali na mieste, ktoré žalobcovi (ako hlavnému odberateľovi a zmluvnému partnerovi dodávateľa) nie je prístupné, čo žalovaní nepopierajú. Žalobca nemá námietky proti podružnému meraču, na základe ktorého by bol žalovaným účtovaný finančný podiel na čerpaní služby, a súhlasí s tým, že rozúčtovanie nákladov podľa meračov je najspravodlivejšie, avšak má námietky k miestu, kde si podružný merač žalovaní nainštalovali, nakoľko k tomuto miestu nemá umožnený prístup. Ak má byť podružný merač používaný na finančné vyúčtovanie musí byť žalobcovi, ako hlavnému odberateľovi a zmluvnému partnerovi dodávateľa, trvalo prístupný na kontrolu a odpočet, inak je právom žalobcu vyúčtovanie žalovaných spochybniť a žalovaní nemôžu nútiť žalobcu, aby akceptoval nimi predložený odpočet. V žalovanom období, žalovaní mali (a stále majú) podružný merač nainštalovaný tak, že žalobca nemal možnosť kontroly stavu podružného merača, a teda za žalované obdobie zo strany žalobcu nie je možné akceptovať predložený odpočet. Podľa žalobcu mu súd nemôže odoprieť právo takýto odpočet odmietnuť. Reálnu spotrebu vody žalovaní nepreukázali vierohodnými hmotnoprávnymi dôkazmi. Žalobca mal za to, že je to stav podobný ako pri vzťahu hlavný odberateľ s dodávateľom, keď ak by žalobca nesprístupnil hlavný merač vody k odčítaniu spotreby vody, dodávateľ by určite k vyúčtovaniu neakceptoval informácie, ktoré by si nemohol overiť.

2.2. Ďalej žalobca namietal, že žalovaní ako dôkazy doložili súdu fotografie podružného merača, ktoré nijako nedokazujú, že doložené fotografie sú za obdobie, ktoré je predmetom žaloby, že podružný merač je nainštalovaný správne a nie je možné s ním manipulovať za účelom zníženia hodnoty čerpania, že je to podružný merač osadený v ich byte a že spĺňa podmienky , aby mohol byť použitý na rozpočítanie nákladov Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože ním doložené dôkazy a tvrdenia sú nesporné – výška faktúr, počet osôb odoberajúcich vodu v danom období, neprístupnosť podružného vodomeru s tým, že paradoxne, takzvané dôkazy, ktoré predložili žalovaní a ktoré nič nepreukazujú, tie súd považoval za podstatné pre svoje rozhodnutie. Žalobca mal za to, že žalovaní (ako strana sporu, v ktorej záujme je, aby mohli používať podružný merač na finančné vyúčtovanie so žalobcom) sú stranou zaťaženou týmto dôkazným bremenom a toto dôkazné bremeno neuniesli, nakoľko súdu predložené fotografie nepreukazujú, z akého konkrétneho dátumu pochádza stav a množstvo spotrebovanej vody, či fotografie vôbec pochádzajú z ich podružného merača a či podružný merač spĺňa podmienky o metrológii, ak má byť použitý na meranie súvisiace s platbami. Takzvané dôkazy, ktoré súdu predložili žalovaní, nie sú dôkazmi ale len nepodloženými tvrdeniami žalovaných a nie je možné ich brať ako zásadné pre súdne rozhodnutie v žalobe za predmetné obdobie, čo súd potvrdil už v rozhodnutí -168 zo dňa 15.04.2024. Žalobca vyjadril počudovanie nad tým, že súd zrazu vo svojom druhom rozhodnutí už tie isté fotografie, ktoré predtým vyhodnotil ako nič nepreukazujúce, považuje za dôkazy smerodajné.

2.3. K poukazu súdu na to, že po určité obdobie akceptoval žalovanými poskytované informácie z podružného vodomeru a faktúry od dodávateľa žalovaným poskytoval, uviedol, že od určitého obdobia začal mať podozrenie, že mu žalovaní poskytujú nesprávne, pre nich výhodnejšie odpočty. Nakoľko potom nemal žiadnu možnosť overiť si stav podružného vodomeru žalovaných, rozhodol sa, že keď mu žalovaní neposkytujú overiteľné informácie ani on im nebude poskytovať overiteľné informácie a faktúry od dodávateľa im prestal predkladať. Žalobca mal za to, že tento jeho postup bol oprávnený, nakoľko nie je možné akceptovať stav, keď jeden musí a druhí nemusia si plniť svoje základné povinnosti. S poukazom na 137 ods. 1 žalobca zastáva názor, že v tomto prípade sa nejedná len o spoluvlastníctvo ale aj o spoločné užívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, čo, vzhľadom na jedinú prípojku vody do predmetnej nehnuteľnosti, znamená aj spoločný odber vody. Ak neexistuje dohoda, čo súd potvrdil aj v rozsudku -168 v bode č. 29, náklady sa delia podľa spoluvlastníckych podielov. Z toho vyplýva, že súd v prvom rozsudku rozhodol správne o spôsobe rozúčtovania nákladov v danom prípade, s čím sa žalobca stotožnil. Hoci si teda žalobou uplatňoval od žalovaných podiel na platbách za vodné a stočné vypočítaný pomerným spôsobom podľa počtu osôb, ktoré v danom období čerpali službu, nenamietal rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol o vypočítaní podielu žalovaných na poplatkoch podľa spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Žalobca rozhodnutie súdu nenamietal aj z toho dôvodu, že jeho sestra J. C. má síce k nehnuteľnostiam zriadené doživotné právo užívania, ale nie je ničím, žiadnou zmluvou zaviazaná podieľať sa na platbách spojených s užívaním nehnuteľnosti, čo však neznamená, že sa na platbách nepodieľa.

2.4. Tiež reagoval na tvrdenie žalovaného 1/, ktoré je uvedené v rozsudku v bode č. 8, a ktorým sa súd vôbec v priebehu pojednávania nezaoberal, a to že predajňa, ktorú prevádzkuje žalovaná 2/, nie je napojená na vodomer žalobcu, ale na podružný vodomer, ktorý majú v ich byte. K tomuto žalobca uviedol, že táto predajňa (K., G., A. XX XXX XXX, G. F. G. XX, H. a D. G. C., G., A. XX XXX XXX, sídlo F. G. XXXX/XX, H.) sa nachádza v nehnuteľnosti na G. L. XXXX/XX, H., teda v tej istej nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobca a žalovaní. Táto nehnuteľnosť má iba jednu prípojku vody, jeden hlavný merač, čo potvrdil aj súd v bode č. 22 napadnutého rozsudku. Ak je však v nehnuteľnosti len jedna prípojka vody, nie je možné, aby čerpanie vody predajňou prevádzkovanou v tejto nehnuteľnosti, nebolo zaznamenávané cez hlavný vodomer (cez vodomer žalobcu), ako to uvádza žalovaný 1/. Žalovaná 2/ teda čerpá vodu na podnikateľské účely z prípojky napojenej na hlavný vodomer, na čo nemá súhlas od všetkých spoluvlastníkov. Zároveň žalovaný 1/ tvrdí, že čerpanie vody predajňou je napojené na podružný vodomer v ich byte. Z jeho tvrdenia je pravdepodobné, že čerpanie vody predajňou je napojené na iný podružný vodomer ako čerpanie vody bytovou jednotkou žalovaných. V súvislosti s tým vzniesol otázku, či žalovaní zatajili množstvo čerpanej vody, ktoré čerpá predajňa a ktoré je zaznamenané iným podružným meračom. Toto by podľa žalobcu vysvetľovalo, prečo mu žalovaní bránia sprístupniť podružný merač ku kontrole a tiež prečo právny zástupca žalovaných bol tak zásadne proti vykonaniu obhliadky priamo u žalovaných. Zároveň by to vysvetľovalo nepomer medzi čerpaním vody štvorčlennou aktívnou rodinnou s dvoma maloletými deťmi a čerpaním vody menším počtom málo aktívnych a podstatne starších osôb v prospech žalovaných.

2.5. Žalobca poukázal na to, že krajský súd svojím uznesením -266 zo dňa 28.05.2025 nariadil prvostupňovému súdu vypočutie svedkyne J. C., nakoľko usúdil, že až výsluchom menovanej svedkyne bude možné relevantným spôsobom zodpovedať otázku, či menovaná svedkyňa vykonala úhrady žalobcovi za žalovaných v súvislosti s bezdôvodným obohatením, prípadne v akej výške. Konštatoval, že súd prvej inštancie v súvislosti s vypočutím svedkyne J. C. v rozsudku v bode č. 8 uviedol: „Na otázku, aby sa vyjadrila, či vykonala úhrady žalobcovi za žalovaných za vodné a stočné a v akej výške, svedkyňa uviedla, že áno. Vyplatila žalobcovi v roku 2023 za žalovaných vodné a stočné vo výške 450,-eur.“ Toto tvrdenie súdu je v rozpore so skutočnosťou, ktorá je zachytená v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.11.2025. Svedkyňa J. C. na otázky právneho zástupcu žalobcu vypovedala, že „bola faktúra 450,-eur“, pričom žiadna faktúra v takej výške neexistuje, a vypovedala, že „Ja som dala žalobcovi 250,-eur“. Svedkyňa na dve otázky ohľadom sumy, ktorú vyplatila žalobcovi, odpovedala, že žalobcovi vyplatila 250,-eur. Vzniesol potom otázku prečo súd v rozsudku uvádza, že svedkyňa mu vyplatila 450,- eur. Namietal, že neexistuje žiadny doklad o tom, že by svedkyňa žalobcovi vôbec nejakú sumu vyplatila. Svedkyňa, napriek tomu, že podpísala prehlásenie, že žalobcovi vyplatila 450,-eur, vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom uviedla, že žalobcovi vyplatila 250,-eur, a nevie doložiť, že vôbec nejakú sumu žalobcovi za žalovaných vyplatila. Uviedol, že svedkyňa počas svedeckej výpovede pôsobila neisto, avšak dvakrát s istotou vypovedala, že žalobcovi vyplatila 250-,eur a tiež s istotou na otázku, či je jej prehlásenie zo dňa 28.06.2025 pravdivé, okamžite reagovala, že žalovaným sumu 450,-eur vrátila a

hovorí, že „Ale potom ja som im vrátila tých 450,-eur“. Vzniesol otázku ako mu mohla svedkyňa vyplatiť tých 450,-eur, keď tvrdí, že ich žalovaným vrátila? Podľa žalobcu potom z výpovede svedkyne nevyplýva jednoznačne to, čo podpísala v čestnom prehlásení a ako je uvedené v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.11.2025, z celej výpovede svedkyne je zrejmé, že jej čestné prehlásenia nie je možné brať v danom konaní za relevantné, nakoľko žalovaná si ani nepamätala kedy, koľko a aké čestné prehlásenia žalovaným podpísala, obsah jedného z nich jej nechal prečítať právny zástupca žalovaných a obsah druhého z nich jej nechal prečítať právny zástupca žalobcu.

2.6. Pokiaľ sa žalovaní v konaní odvolávali na poznámky uvedené na faktúrach, kde je uvedené, koľko zaplatila svedkyňa, označená ako J., tieto poznámky sú podľa žalobcu pravdivé a hovoria, koľko zaplatila svedkyňa ako svoj podiel na čerpanej službe. V tomto smere žalobca tvrdil, že on a svedkyňa majú medzi sebou dohodu, že on platí vodu, plyn a dane a svedkyňa platí za elektrinu. To však znamená technickú stránku veci čo do preberania faktúr a odosielania financií na účet dodávateľa, nie čo do podieľania sa na sume, ktorú je potrebné za čerpané služby uhradiť. Uvedené poznámky hovoria o podiele, ktorý zaplatila svedkyňa za seba, nie za žalovaných. V súčasnosti už svedkyňa faktúry za elektrinu nepreberá a neuhrádza, nakoľko prepísala elektrinu na žalovaných. Súdne rozhodnutie sa podľa žalobcu potom opiera o žalovanými doložené neoveriteľné a nič nepreukazujúce fotografie podružného vodomeru, ktoré už raz boli vyhodnotené súdom ako nič nepreukazujúce.

2.7. Na základe vyššie uvedeného žalobca trval na vykonaní obhliadky priamo v priestoroch žalovaných a to za účelom overenia, či podružný merač spĺňa podmienky o metrológii:

- meradlo použité na finančné vyúčtovanie musí byť typovo schválené a platne overené, - v prípade merača vody musí byť podružný merač určený na pitnú vodu, - podružný merač musí byť osadený technicky správne, v správnej polohe, - podružný merač musí mať platné metrologické overenie (platnosť 6 rokov ak ide o studenú vodu), - podružný merač musí byť dimenzovaný na prietok v dome. K tomuto uviedol, že na fotografiách, ktoré súdu predložili žalovaní, je merač, ktorý má na sebe uvedený rok 2012, to znamená, že v žalovanom období mal 8 až 9 rokov, teda nespĺňal podmienky stanovené o metrológii. Zopakoval, že súd nesprávne interpretoval výpoveď svedkyne J. C., keď v rozsudku, v rozpore so skutočnosťou, ktorá je zachytená aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.11.2025, uviedol, že svedkyňa vyplatila žalobcovi 450,-eur a že ich vyplatila za žalovaným. Svedkyňa vypovedala, že „bola faktúra 450,-eur“, pričom žiadna faktúra v takej výške neexistuje, a vypovedala, že „Ja som dala žalobcovi 250,-eur“. Svedkyňa na dve otázky ohľadom sumy, ktorú vyplatila žalobcovi, odpovedala, že žalobcovi vyplatila 250,-eur. Taktiež žalobca namietal, že neexistuje žiadny doklad o tom, že by mu svedkyňa vôbec nejakú sumu vyplatila. Zopakoval, že svedkyňa počas svedeckej výpovede pôsobila neisto, avšak dvakrát s istotou vypovedala, že žalobcovi vyplatila 250-,eur a tiež s istotou na otázku, či je jej prehlásenie zo dňa 28.06.2025 pravdivé, okamžite reagovala, že žalovaným sumu 450,- eur vrátila a hovorí, že „Ale potom ja som im vrátila tých 450,-eur“. V tomto smere podotkol, že ak má byť nejaká osoba sprostredkovateľom platby, mala by si od prijímateľa vyžiadať potvrdenie jej prijatia, ako dôkaz pre stranu, ktorá ju o sprostredkovanie požiadala. Z uvedeného je jednoznačné, že žalobca tieto peniaze nedostal.

2.8. Zhrnul, že súdne rozhodnutie sa opiera o žalovanými doložené neoveriteľné a nič nepreukazujúce fotografie podružného vodomeru, ktoré už raz boli vyhodnotené súdom ako nič nepreukazujúce. Okrem toho, podružný vodomer nie je overený a teda nie je právne použiteľný na rozpočítanie nákladov a napriek tomu je žalobcovi vnucované jednostranné, ním neoveriteľné vyúčtovanie. Rozhodnutie súdu považuje žalobca za nespravodlivé, nakoľko ho finančne zaťažilo odpočtom z podružného vodomeru žalovaných, ktoré si nemohol overiť z dôvodu bránenia zo strany žalovaných v prístupe k podružnému vodomeru. Žalovaní si nainštalovali podružný vodomer na miesto, ktoré žalobcovi cielene nie je, a ani v danom období nebolo, sprístupnené. Žalovaní nedokázali, že podružný merač, ktorý žiadajú akceptovať na rozúčtovanie platieb v predmetnom období spĺňa podmienky o metrológii a súd nepovolil v rámci konania vykonať dôkaz obhliadkou priamo v priestoroch žalovaných. Rozhodnutie, ktoré urobil súd v tomto konaní, v prípade, že by sa stalo právoplatným, môže byť všeobecne nebezpečným precedensom v podobných vzťahoch, ako je vzťah žalobcu so žalovanými v zmysle hlavného odberateľa služby a odberateľa na základe podružného merača. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili, poukazujúc východiskovo na závery uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 28.05.2025, sp. zn. -266, a to že žalobcovi voči žalovaným prislúcha nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v rozsahu reálnej spotreby žalovaných, a že žalobcu v spore zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti a rozsahu uplatňovaného nároku. Preto žalovaní rozporovali všetky vyjadrenia žalobcu v podanom odvolaní, ktoré sú v rozpore s právnymi závermi Krajského súdu v Žiline a ktorými bol okresný súd pri svojom rozhodovaní viazaný.

3.1. Zopakovali, že v rámci svojej procesnej obrany predložili súdu fotodokumentáciu svojho podružného merača, ktorým merajú reálnu spotrebu vody vo svojom byte, hoci ako žalovaní nemali ani povinnosť túto spotrebu dokladovať, keďže nie sú v pozícii žalobcu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca opakovane tvrdí, že nemá umožnený prístup k podružnému meraču v byte žalovaných, nič mu nebránilo, aby si nainštaloval podružný merač vo svojom byte, a na základe toho by vedel vypočítať reálnu spotrebu v byte žalovaných. Tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že predajňa by mala mať nejaký ďalší podružný merač sú podľa žalovaných nepodložené a nepravdivé špekulácie žalobcu, ktoré žalovaní rozporovali.

3.2. Ďalej sa vyjadrili, že Krajský súd v Žiline nariadil vykonať výsluch svedkyne J. C. za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu. Svedkyni bolo v rámci výsluchu predložené ňou podpísané čestné vyhlásenie z 28.6.2023 v ktorom vyhlasuje, že vyplatila žalobcovi sumy za vodné a stočné, ktoré vyčíslil na faktúrach od spoločnosti SEVAK za D. C. s rodinou...spolu 450,-eur. Podľa žalovaných pani J. C. týmto zreteľne vyhlásila, že uvedené prehlásenie je pravdivé a jej výpoveď nie možné nesprávne interpretovať, ako to naznačuje žalobca vo svojom vyjadrení. Súd prvej inštancie hneď po výsluchu svedkyne zhrnul jej výpoveď jednoznačne, a to že svedkyňa poukázala, že čestné vyhlásenia zo dňa 25.01.2023, 28.06.2023, sú pravdivé, že za žalovaných vyplatila na vodnom a stočnom žalobcovi sumu 450,-eur, a že ju o to vlastne požiadal žalobca ústne.

3.3. Žalovaní sa stotožnili s názorom súdu, že obhliadka merača v byte žalovaných by bola pre rozhodnutie súdu irelevantná a pokiaľ žalobca v podanom odvolaní opakovane uvádza argumenty, na tieto už reagovali, alebo sa k nim už vyjadril súd. Žalovaní preto v ostatnom zotrvali na svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil v celom rozsahu odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu a zaviazal žalobcu náhradou trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. K vyjadreniu žalovaných žalobca produkoval podanie, v ktorom opätovne uvádzal, že fotografie podružného merača, ktoré predložili súdu ako údajný dôkaz, nijako nedokazujú: - že doložené fotografie sú za obdobie, ktoré je predmetom žaloby, - že podružný merač je nainštalovaný správne a nie je možné s ním manipulovať za účelom zníženia hodnoty čerpania, - že je to podružný merač osadený v ich byte,

- že podružný merač spĺňa podmienky o metrológii, aby mohol byť použitý na rozpočítanie nákladov a súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý by overil, že podružný merač žalovaných spĺňa vyššie uvedené podmienky. V tejto súvislosti zopakoval svoju argumentáciu vrátane citácie príslušných ustanovení o metrológii. Mal za to, že žalovaní sa vo svojom vyjadrení k otázke zákonom stanovených podmienok, ktoré musí podružný merač spĺňať a ktoré žalobca vo svojom odvolaní podrobne zdokumentoval, vôbec nevyjadrili. Podľa žalobcu sa dá predpokladať, že sa nevyjadrili zámerne, nakoľko by museli priznať, že ich podružný merač podmienky zákona o metrológii nespĺňa a to je aj dôvodom, pre ktorý sa žalovaní bránia vykonaniu dôkazu formou osobnej obhliadky.

4.1. Pokiaľ sa žalovaní sa vo svojom vyjadrení odvolávali na výpoveď svedkyne J. C., podľa názoru žalobcu bola výpoveď svedkyne v napadnutom rozsudku interpretovaná v rozpore so skutočnosťou, ktorá je zachytená aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.11.2025. V tomto kontexte zopakoval svoje námietky prezentované už v odvolaní. Tiež zopakoval, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, ktorú potvrdil žalovaný 1/, a to že predajňa žalovaných je napojená na jedinú prípojku vody, ktorá je v nehnuteľnosti, čo znamená, že žalovaná 2/ čerpá vodu na podnikateľské účely z prípojky napojenej na hlavný vodomer, na čo nemá súhlas od všetkých spoluvlastníkov. Podľa žalobcu je pravdepodobné, že žalovaní zatajili množstvo čerpanej vody, ktoré čerpá predajňa. Toto tvrdenie žalobcu žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu nerozporovali, z čoho vyvodil, že jeho predpoklad je oprávnený.

5. Žalovaní v odvolacej duplike zopakovali, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a nepreukázal reálnu spotrebu vody žalovanými. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany odkázali na podružný merač nainštalovaný v ich byte, keďže chceli vždy platiť za vodu, ktorú spotrebovali. Ak žalobca spochybňuje tvrdenia žalovaných o množstve spotrebovanej vody namerané podružným meračom v byte žalovaných, tak potom musí dokázať žalobca, koľko vody reálne spotrebovali.

Nakoľko túto skutočnosť žalobca nepreukázal a nevie preukázať, neuniesol dôkazné bremeno. Odkazy žalobcu na zákonné požiadavky požívania podružného merača v byte žalovaných sú v kontexte tohto sporu irelevantné, lebo žalovaní nemajú povinnosť preukazovať reálnu spotrebu, ale žalobca. Osobná obhliadka merača by na tejto skutočnosti nič nezmenila.

5.1. Podľa názoru žalovaných sa žalobca vo svojom vyjadrení snaží zahmlievať jasnú výpoveď svedka J. C., ktorej bolo na pojednávaní predložené jej čestné vyhlásenie zo dňa 28.06.2023 v ktorom vyhlasuje, že vyplatila žalobcovi sumy za vodné a stočné, ktoré vyčíslil na faktúrach od spoločnosti SEVAK za D. C. s rodinou...spolu 450,-eur. Svedkyňa sa jasne vyjadrila, že toto čestné vyhlásenie je pravdivé. V prípade pochybností, je možné vypočuť si zvukový záznam z pojednávania, ktorý túto skutočnosť jasne potvrdzuje. Žalovaní preto rozporujú tvrdenia žalobcu, že tieto peniaze žalobcovi J. C. nevyplatila. Medzi výpoveďou svedka a zhrnutím výpovede zo strany súdu nie je žiaden nesúlad. Uviedli, že vráteniu sumy 450,-eur, na ktoré opakovane odkazuje žalobca, sa už jednoznačne vyjadril Krajský súd v Žiline v ods. 13 uznesenia zo dňa 28.5.2025, sp. zn. nasledovne: Odvolací súd má za to, že samotná skutočnosť, že menovaná svedkyňa vrátila žalovaným 1/ a 2/ sumu 450,- eur po rozhodnutí súdu prvej inštancie, nemá relevantný význam vo vzťahu k možným (v minulosti) vykonaným úhradám svedkyňou žalobcovi, nakoľko vrátenie predmetnej sumy zo strany menovanej svedkyne žalovaným 1/ a 2/ má výlučne vplyv na vzájomný vzťah menovanej svedkyne a žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní nezatajili žiadnu čerpanú vodu, keďže ich byt ako aj predajňa majú jeden podružný merač, a údaje z tohto podružného merače predložili v konaní a preukázali fotografiami. Žalobca v podanom vyjadrení opakovane uvádza argumenty, na ktoré už žalovaní reagovali, alebo ku ktorým sa vyjadril súd. Žalovaní preto v ostatnom už iba zotrvali na svojich písomných a ústnych vyjadreniach.

6. Ďalšie podania neboli v odvolacom konaní produkované.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom ( ), t.j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté (avšak len čo do výroku II., v ktorom súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a súvisiacom výroku III. o práve náhrade trov konania, pozn.), včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ a v spojení s ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa a contrario v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. o práve na náhradu trov (prvoinštančného ako aj predchádzajúceho odvolacieho) konania, ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu proti výroku I. odmietol ako podané neoprávneným subjektom, pretože v tejto časti nároku bolo žalobcovi vyhovené [ v spojení s ].

8. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu v odvolaní vnesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ). Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania. 9. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na riadne zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy a či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. 10. Ako už bolo uvedené v bode 7., pokiaľ žalobca napadol svojím odvolaním aj výrok I., ktorým boli žalovaní zaviazaní uhradiť mu sumu 9,31 Eur, v tejto časti mu neprislúcha oprávnenie podať odvolanie, pretože v tejto časti nie je stranou, „v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané“, ale v tejto časti bolo rozhodnuté v prospech žalobcu. V takomto prípade, ak odvolanie podá strana, v neprospech ktorej

nebolo vydané rozhodnutie (a to aj pokiaľ ide o jeden konkrétny výrok rozhodnutia), bolo povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie žalobcu proti výroku I. v zmysle ako podané neoprávnenou osobou. 11. Následne odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, ako aj prislúchajúci obsah spisu a stotožnil sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonanom dokazovaní v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Dôvody preskúmavaného rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré nie je potrebné opakovať ( ). V tomto kontexte odvolací súd akcentuje, že rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 12. Vo väzbe na uplatnené odvolacie dôvody žalobca v podanom odvolaní kľúčovo namieta nesprávne skutkové závery súdu vyvodené z vykonaného dokazovania, predovšetkým v podobe osvojenia si údajov o spotrebe vody z fotografií podružného merača predloženého žalovanými, ako aj ich tvrdení o úhrade sumy 450,-eur žalobcovi prostredníctvom svedkyne, ktorá bola v konaní vypočutá. Žalobca v odvolaní namietal aj zamietnutie jeho návrhu na vykonanie dokazovania ohliadkou podružného merača u žalovaných. 13. Sústreďujúc sa potom na hlavné body podaného odvolania odvolací súd na podporu a doplnenie záverov súdu prvej inštancie, vedúcich k zamietnutiu žaloby vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu, a vo vzťahu k základným odvolacím námietkam považuje za potrebné uviesť nasledovné: 14. Žalobca v úvode svojho odvolania vysvetľuje svoj postup pri vyčíslení žalovaného nároku (podľa počtu osôb, ktorých domácnosti sú napojené na hlavný vodomer). Žalovaní pritom od počiatku (od prvého úkonu, ktorý im patril) sporovali spôsob výpočtu učinený žalobcom, namietajúc jeho nevýhodnosť pre nich a žiadajúc rozpočítanie podľa reálnej spotreby tej-ktorej domácnosti/bytovej jednotky). K týmto skutočnostiam (ako správne pristúpiť k rozpočítaniu vodného a stočného z jednotlivých faktúr) už odvolací súd vyjadril svoj právny názor v (zrušujúcom) uznesení sp. zn. č. k. -266 zo dňa 28.05.2025, ktorý nepovažuje za potrebné opakovať. Tieto námietky žalobcu sú tak už v tomto štádiu konania nedôvodné. Preto pokiaľ žalobca aj v ďalšom bode odvolania poukazuje na rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý), v ktorom súd určil rozsah žalovanej povinnosti spoluvlastníkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, aj s týmto sa odvolací súd už vysporiadal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (v bode 11.2 odôvodnenia tzv. zrušovacieho uznesenia, keď uzavrel, že rozhodujúca je reálna spotreba vody zo strany žalovaných) a jeho záväzný právny názor súd prvej inštancie rešpektoval v tu preskúmavanom, druhom rozsudku. Je nutné upozorniť, že hoci žalobca poukazuje na závery prvého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré mu vyhovujú (a tieto si izolovane prevzal do svojej odvolacej argumentácie), nemožno opomenúť samotný fakt, že predmetný rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a jeho (pôvodné) právne závery nie sú nijako záväzné (navyše ak boli odvolacím súdom vyhodnotené ako nesprávne). Pokiaľ sa teda žalobca neustále odvoláva na rozsudok súdu prvej inštancie vydaný dňa 15.04.2024, jeho závery si odvolací súd neosvojil (o čom svedčí zrušovacie uznesenie odvolacieho súdu), tento rozsudok ani nie je preskúmavaný v aktuálnom odvolacom konaní a jeho východiská či skutkové a právne závery (navyše v otázkach, v ktorých sa žalobca na tento rozsudok odvoláva - napr. rozúčtovanie nákladov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, či listinné dôkazy preukazujúce spotrebu vody bytovou jednotkou žalovaných) neboli odvolacím súdom už v predchádzajúcom odvolacom konaní akceptované a nie sú (ani nemôžu byť) záväzné ani pre súd prvej inštancie a už vôbec nie pre odvolací súd v tomto odvolacom konaní. 15. Ďalšia argumentačná línia odvolania sa zameriava na hodnovernosť údajov o spotrebe vody z podružného merača, namietanie tohto podružného merača ako podkladu pre finančné rozúčtovanie medzi strany sporu, ako aj jeho nesprístupnenie osobe žalobcu ako „hlavnému odberateľovi“, ktorý má zo spoločnosťou SEVAK uzavretú zmluvu. 15.1. Pokiaľ žalobca sporuje vierohodnosť listinných dôkazov - fotografie zachytávajúce spotrebu vody na podružnom merači namontovanom u žalovaných, majúc za to, že nemožno posúdiť ani čas ich vyhotovenia, ani správnosť tam uvedených údajov, sám poukazuje na to, že jednej z fotografií s hodnotou 890 m3 možno priradiť dátum 18.04.2023, kedy bola vykonaná kontrola merača pracovníkom SEVAKu (následne zo vzájomnej komunikácie emailovej medzi stranami sporu vyplýva, že na žiadosť zamestnanec SEVAKu vyhotovil a ukázal fotografiu merača aj žalobcovi). Hodnotiac potom dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (t.j. jednotlivé údaje na merači tak, ako po sebe nasledovali) nevznikol zo strany

súdu dôvod na pochybnosti, že by fotografie zachytávali iné než žalovanými uvádzané obdobia a že by s tam uvedenými údajmi bolo akokoľvek manipulované. Dátumy, ku ktorým boli fotografie vyhotovené aj s uvedením presného čísla stavu merača (objemu vody) vyplývajú napr. aj emailovej komunikácie predloženej do spisu na č.l. 106. Iba skutočnosť, že žalobca túto hodnotu sporuje, ešte sama osebe neznamená, že hodnota nie je pravdivá (správna). 15.2. Na tomto mieste je tiež nutné zdôrazniť, že tento spor inicioval žalobca. Bolo teda len na vôli žalobcu, kedy podá žalobu na súd, avšak zároveň jeho zodpovednosťou, aby bol na spor pripravený, obzvlášť za stavu, že žalobca je od počiatku zastúpený advokátom, ktorý z titulu výkonu svojho povolania a predpokladanej znalosti právnych predpisov má si byť vedomý procesných povinností a bremien sporovej strany, ktoré jej majú zabezpečiť úspech v spore. Z tohto hľadiska, aj z pohľadu odvolacieho súdu žalobca začal tento spor bez toho, aby si sám zabezpečil dôkazy podporujúce jeho tvrdenia (a tým aj silnejšie postavenie v spore). Pokiaľ žalobca tvrdil, že k podružnému meraču nemá prístup (resp. žalovaní aj uviedli, že do ich domácnosti žalobca nesmie vstúpiť), sám nepreukázal, že by si tento prístup relevantným spôsobom (súdnou cestou) žiadal zabezpečiť, alebo že by sa akokoľvek domáhal overenia údajov z podružného merača (napr. cestou neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia na súde). Rovnako, ak žalobca tvrdil, že má od žalovaných nárok na zaplatenie (pôvodne žalovanej) sumy 829,35 Eur, a teda že spotrebovali množstvo vody za túto cenu, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať. Opäť však platí, že v prejednávanej veci nebolo správne rozpočítať jednotlivé faktúry na počet osôb žijúcich v spoločnej nehnuteľnosti, ako po skutkovej stránke žalobca výšku svojej pohľadávky odôvodňoval. Žalovaní v konaní na svoju obranu doložili dôkazy o spotrebe vody v ich domácnosti. Ak žalobca tieto tvrdenia sporoval, potom on niesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vyššej, než žalovanými uznanej spotreby vody. Je potom zrejmé, že dôkaznú núdzu, ktorou žalobca trpel (po zrušení prvého rozsudku a vrátení veci súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď jeho skutkové tvrdenia, o ktoré opieral výšku žalovanej sumy, o potrebe rozúčtovania spotreby vody podľa počtu osôb napojených na jeden vodomer, boli odmietnuté), nespôsobili žalovaní, ale sám žalobca svojou nedostatočnou aktivitou pred začatím konania a v jeho priebehu. Nesprávny je názor žalobcu, že dôkazné bremeno o preukázaní rozsahu plnenia je na žalovaných. Je to žalobca, ktorý podal žalobu na súd, uplatňuje si určitý nárok, preto je jeho povinnosťou a jeho bremenom výšku uplatneného nároku zdôvodniť po skutkovej stránke a súčasne ju preukázať potrebnými dôkazmi. Zároveň platí, že nestačí len spochybniť dôkazy protistrany, ale je nutné poskytnúť súdu vlastné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 15.3. Uvedené však žalobca nedokázal a namiesto toho sústredil všetku svoju snahu len na spochybnenie dôkazov protistrany. Ako na to však už poukazovali aj žalovaní (a ich argumentáciu si osvojil aj okresný súd), nič nebránilo ani nebráni žalobcovi nainštalovať si vlastný podružný merač (v súlade s požiadavkami zákona o metrológii, na ktorého znenie vo svojom odvolaní tak dôrazne apeluje) a tak dosiahnuť ním požadovanú kontrolu nad údajmi o reálnej spotrebe vody v tej-ktorej domácnosti, resp. overiť údaje o spotrebe predložené mu žalovanými. Sám predsa v rámci záverečnej reči uviedol, že nie je problém namontovať podružný vodomer vedľa hlavného vodomeru „a potom by sme nemali žiaden problém“ (hoci toto tvrdenie poskytol žalobca vo vzťahu k meraču žalovaných, jeho argumentácia má význam práve vo vzťahu k nemu samotnému, práve keď zo skutkového stavu konania je zrejmé, že žalobca žalovaným nedôveruje). 15.4. V tomto smere, pokiaľ žalobca navrhol vykonať dokazovanie obhliadkou merača u žalovaných (resp. v nadväznosti na to aj znalecké dokazovanie), odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že toto navrhované dokazovanie by neprinieslo žalobcom sledovaný cieľ v tejto veci, t.j. jeho výsledok by nebol pre rozhodnutie súdu vo veci relevantný a spôsobilý priniesť pre žalobcu iné, priaznivejšie rozhodnutie. Ani odvolaciemu súdu totiž nie je zrejmé, akým spôsobom by mohla byť ohliadka merača v tomto štádiu konania pre rozhodnutie súdu nápomocná, pretože by nemohla priniesť relevantné údaje ani o spotrebe, ktorá na merači bola zaznamenaná za žalované obdobie rokov 2021-2022 a súčasne bez relevancie by boli aj zistenia, či je podružný merač typovo schválený, overený a správne technicky osadený (pretože takéto zistenie by bez ďalšieho nemohlo znamenať, že tomu tak nebolo v žalovanom období). Opätovne odvolací súd musí uviesť, že ak u žalobca neustále pretrvávajú pochybnosti o správnosti údajov na nainštalovanom podružnom merači u žalovaných, môže si nainštalovať vlastný podružný merač, ktorý bude spĺňať všetky ním požadované štandardy. Zároveň, keďže samotný žalobca v odvolaní uvádza, že znalecké dokazovanie malo byť naviazané na výsledky obhliadky, ktorý dôkaz súd nepovažoval za potrebné vykonať, potom nevznikla ani potreba vykonania znaleckého (a žalobcom navyše bližšie nešpecifikovaného) znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie preto správne návrhy žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov zamietol a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil.

15.5. V tejto súvislosti odvolací súd do pozornosti žalobcu dáva, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu, ale rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebne a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy nezodpovedá povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale povinnosť súdu o vznesených návrhoch rozhodnúť s tým, že pokiaľ im nevyhovie, musí vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo tak neurobil. Inými slovami, súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. K procesným právam strany sporu teda nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak súd rozhodne, že niektoré dôkazy nevykoná (napr. preto že sú podľa jeho názoru nadbytočné alebo bezvýznamné) nemožno to považovať za vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strán sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 16.05.2018, z ktorého vyplýva, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí poukázal na to, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené... (porov. sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). V preskúmavanej veci boli návrhy žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietnuté ako pre rozhodnutie irelevantné (ich vykonanie by nepreukázalo tvrdenia žalobcu), a preto odvolací súd ani v tejto časti nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania. 15.6. Len na dôvažok, pokiaľ žalobca v konaní namietal, že dvaja starší ľudia nemôžu spotrebovať viac vody ako mladá aktívna rodina s dvomi deťmi, úplne opomína ďalšiu osobu z ich rodiny obývajúcu v danom spornom období susednú nehnuteľnosť, ktorá bola taktiež napojená na ten istý vodomer (pričom v konaní nebolo tvrdené, že by táto tretia osoba mala vlastný podružný merač, na základe ktorého by platila svoj podiel na celkovej spotrebe). Na jednej strane teda žalobca v podanej žalobe delil vyúčtované faktúry medzi sedem osôb (z toho štyri osoby mali tvoriť žalovaní a ich deti), na druhej strane, po tom, čo boli tieto úvahy vyhodnotené odvolacím súdom ako nesprávne (a určené, že rozhodné pre vec je určiť reálnu spotrebu pre tú-ktorú bytovú jednotku či domácnosť), už túto tretiu osobu, ktorá mohla „minúť“ určitý objem vody a vyvolať jeho podozrenie ohľadne nižšej spotreby u žalovaných ako u troch starších osôb spoločne, do svojich úvah nijako nezahŕňa. Jeho subjektívne závery, že žalovaní ako rodina určite musia minúť vody viac (a to aj s poukazom na podnikanie žalovanej 2/, ktorá má prevádzku na tej istej adrese) sú čisto hypotetického charakteru. Žalobca, ktorý sám pre „svoj“ byt č. 1 nedisponuje podružným meračom, nemôže mať relevantnú vedomosť o tom, či to nebola práve tretia osoba (zo susednej domácnosti), ktorá spôsobila, že objem vody nameraný na hlavnom vodomere po odpočítaní spotreby zaevidovanej žalovanými na ich podružnom merači, je vyšší než očakával. To, že sa mu objem spotrebovanej vody v byte č. 1 v porovnaní s bytom č. 2 jednoducho „nepozdáva“, pre úspech v spore ním vyvolanom postačujúcim nie je. 16. Napokon žalobca sporoval závery súdu ohľadne splnenia dlhu žalovanými v časti sumy 450,-Eur, vyvodené z výsluchu svedkyne J. C., pričom citoval znenie zápisnice z výsluchu, uvádzal vlastný výklad slov použitých svedkyňou a snažil sa spochybniť správnosť, resp. pravdivosť ňou podpísaných čestných vyhlásení. 16.1. Medzi stranami nebolo sporné, že sestra žalobcu J. C. vykonala úhrady na žalované faktúry v určitej sume. Uvedené nepopieral ani žalobca, ktorý sám do konania tieto faktúry, na ktorých je rukou dopísané meno určitej osoby (v tomto prípade „J.“) a konkrétna finančná čiastka, doložil. Názory strán sporu na úhrady vykonávané sestrou žalobcu sa však líšili v tom, či tieto úhrady boli vykonané za žalovaných, alebo za svedkyňu samotnú. Žalobca uvedené poznámky na faktúrach odôvodnil tvrdením, že keď sa jeho sestra „dozvedela, že žalovaní za vodu žalobcovi neplatia, sama mu finančne prispievala,

o čom sú poznámky na faktúrach“. K tomuto však žalovaní poukazovali na to, že so žalobcom je sťažená komunikácia, keď im jednak odmietal poskytnúť údaje potrebné k platbe (číslo bankového účtu), a jednak im neposkytoval k nahliadnutiu faktúry, na základe ktorých by zistili výšku svojho dlhu voči nemu, a preto keď sa dozvedeli, že žalobca bez vedomia žalovaných požaduje úhrady od svojej sestry, a teda vodu za nich platí teta, rozhodli sa preplatiť jej presne sumy, ktoré od nej žalobca požadoval. Tvrdenia žalovaných pritom nespočívali v tom, že by vopred dávali svedkyni peniaze a táto ich uhrádzala žalobcovi, ale vyplýva z nich, že keď sa dozvedeli, akú sumu za nich svedkyňa uhrádzala, odovzdávali jej finančnú hotovosť a to do celkovej výšky 450,-eur, o ktorej skutočnosti bolo vystavené a svedkyňou potvrdené čestné vyhlásenie zo dňa 25.01.2023 (č.l. 51 spisu). Už v podanom odpore žalovaní uviedli, že „takto boli uhradené sumy podľa zápisov žalobcu na jednotlivých faktúrach a to za celé obdobie až do júna 2022“. Svedkyňa pritom na pojednávaní výslovne potvrdila, že toto čestné prehlásenie je pravdivé, a že bola oboznámená s jeho obsahom, keď ho podpisovala. Z uvedeného čestného vyhlásenia tiež vyplýva, že o (čiastočnú) úhradu faktúr za žalovaných požiadal svedkyňu žalobca a vo výpovedi svedkyňa uviedla, že sa tak stalo ústne (čo je bežný spôsob komunikácie medzi blízkymi osobami, žijúcimi aj v spoločnej domácnosti). Pokiaľ však otázky zástupcu žalobcu na svedkyňu smerovali k tomu, či svedkyňa má potvrdenie, že žalobcovi dala sumu 450,-Eur a kedy sa tak stalo, tieto museli byť pre svedkyňu mätúce, pretože z čestného vyhlásenia nevyplýva, že by žalovaní dali svedkyni sumu 450,-eur naraz a táto ju odovzdala žalobcovi, ale iba že jej „preplatili platby za roky 2021 a 2022 spolu 450,-eur“ (t.j. nie je vylúčené, že sa tak stalo po častiach a dokonca práve v súvislosti s inými tvrdeniami prednesenými stranami počas konania, možno takýto záver logicky vyvodiť). V uvedených súvislostiach treba nahliadať aj na druhé čestné vyhlásenie zo dňa 28.06.2023, v zmysle ktorého svedkyňa potvrdila, že „vyplatila sumy za vodné a stočné, ktoré vyčíslil na faktúrach od spoločnosti Sevak za D. C. s rodinou sumu 450,- eur... D. C. s manželkou mi následne tieto platby preplatili.“. Už keď teda žalobca tak lipne na doslovnom výklade jednotlivých použitých slov, odvolací súd jeho pozornosť upriamuje na slová „sumy“ a „platby“, t.j. použité v množnom čísle. 16.2. Z uvedeného potom môže prameniť určitý rozpor vo výpovedi svedkyne, ktorá najprv uvádza, že žalobcovi dala 250,-eur a potom, že dala 450,-eur. Na odstránenie týchto rozporov však právni zástupcovia, ktorí obaja vypočúvali svedkyňu, nepodnikli žiadne kroky, preto žalobca (jeho právny zástupca) nemôže využívať vo svoj prospech rozpornosť či zmätočnosť výpovede svedkyne, ktorú sa nesnažil nijako odstrániť doplňujúcimi otázkami (z rovnakého dôvodu nijaký osobitný význam nemá ani argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní namieta, že svedkyňa vypovedala, že „bola faktúra 450,-€“, pričom žiadna faktúra v takej výške neexistuje). Navyše odvolací súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisu, pričom musí poukázať na tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení k odporu, kde žalobca uviedol, že „jedenkrát sa stalo, že sestra žalobcu J. C. žalobcovi dávala 200,-€ s tým, že to je platba od žalovaných za vodu. Avšak žalobca tieto peniaze neprijal a povedal sestre, že žalovaní majú platby platiť priamo jemu a nie jej a ak jej žalovaní dali peniaze, sú to jej peniaze.“ Z celého priebehu konania je pritom zjavná snaha žalovaných plniť svoj podiel na vodnom a stočnom, čo im žalobca nechcel umožniť a hoci viackrát uvádzal, že žalovaní mali plniť k jeho rukám, sám im odmietol poskytnúť údaje pre bezhotovostnú platbu a neprijal ani zaslané poštové poukážky. 16.3. Tvrdenie žalobcu, že neexistuje žiadny doklad o tom, že by svedkyňa žalobcovi vôbec nejakú sumu vyplatila (a už vôbec doklad o vyplatení sumy 450,-eur) vo svetle vyššie uvedeného neobstojí. Samotný žalobca predsa nijako nesporoval, že od svedkyne prijímal čiastočné úhrady, a tieto si aj poznačil na jednotlivé faktúry. Znovu odvolací súd pripomína, že suma 450,-eur nebola daná svedkyni v celosti a ani žalobcovi teda nemohla byť daná v celosti, pretože išlo o následné preplatenie úhrad, ktoré vykonala svedkyňa za žalovaných priamo žalobcovi, a to na základe jeho ústneho pokynu. 16.4. Z odvolania pritom vyviera všemožná snaha žalobcu doslovným vytrhnutím časti svedeckej výpovede, ktorá sa mu „hodí“, spochybniť pravdivosť čestného vyhlásenia, ako aj dôveryhodnosť tvrdení svedkyne ako takej, uvádzajúc, že „svedkyňa počas svedeckej výpovede pôsobila neisto, avšak dvakrát s istotou vypovedala, že žalobcovi vyplatila 250,- eur“, pričom úplne vynecháva a vôbec už necituje iné tvrdenia svedkyne, ktorá na otázky jeho právneho zástupcu potvrdila, že čestné vyhlásenie z 25.1.2023 sa zakladá na pravde, že ona vykonala úhrady vodné, stočné žalobcovi za žalovaných, že brat ju požiadal ústne, aby platila za žalovaných. Spôsob úhrad (cez tretiu osobu), aký strany v tomto spore zvolili, potom pramení práve zo vzájomných konfliktných vzťahov medzi stranami sporu, pričom ide o spôsob, ktorý de facto zaviedol žalobca, ktorý prestal žalovaným predkladať faktúry a plnenie od nich odmietal prijať. 16.5. Pokiaľ žalobca namietal, že svedkyňa si nepamätala obsah čestných vyhlásení (a museli jej byť prečítané) ani ich počet a čas ich vyhotovenia, odvolací súd poukazuje na dobu, ktorá uplynula od ich vyhotovenia až do pojednávania, na ktorom bola svedkyňa vypočutá. A práve naopak, prekvapujúcim

by skôr bolo, keby si svedkyňa vybavila presný dátum a obsah toho-ktorého čestného vyhlásenia (a práve taká situácia by bola spôsobilá vyvolal podozrenie, že svedkyňa bola na výsluch niektorou stranou sporu vopred pripravovaná a inštruovaná, ako má vypovedať). Odvolací súd potom nevidí nič zvláštne na tom, že svedkyni bol obsah čestných vyhlásení na pojednávaní prečítaný, aby sa k nemu mohla vyjadriť a pokiaľ svedkyňa potvrdila pravdivosť údajov tam uvedených, ako aj pravosť svojho podpisu, potom uvedené nijako nevzbudzuje pochybnosti o pravdivosti a dôveryhodnosti jej výpovede. 16.6. Žalobca sa tiež v odvolaní snažil navodiť dojem, že svedkyňa vrátila žalovaným sumu 450,-eur ešte predtým, ako by ju vyplatila žalobcovi („Ako mohla svedkyňa vyplatiť žalobcovi tých 450,-€, keď tvrdí, že ich žalovaným vrátila?“). Uvedené však z obsahu spisu vôbec nevyplýva. Žalobca pritom zdôrazňuje slovo „tých“, avšak peniaze sú vecou druhovou, nie individuálne určenou. Zároveň, ako už bolo vyššie uvedené, nejednalo sa o jednu platbu v celosti, a to tak vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, ako aj medzi žalobcom a svedkyňou. Zároveň aj samotný žalobca v rámci záverečnej reči uviedol: „Ona im dala 450,-eur po rozhodnutí súdu“. K tejto situácii sa pritom odvolací súd už vyjadril vo svojom zrušujúcom uznesení ako k otázke irelevantnej pre toto konanie (majúcej význam iba pre vzťah medzi svedkyňou a žalovanými), jeho právny názor citoval aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, a teda žalobcovi už na túto argumentáciu bola v konaní daná odpoveď. Pre úplnosť, jednoducho povedané, ak svedkyňa v priebehu tohto konania (v čase po vydaní v poradí prvého rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel) uhradila bez právneho dôvodu žalovaným sumu 450,-eur, je iba jej vecou, akým spôsobom sa bude od žalovaných vrátenia tejto sumy domáhať. 16.7. Zhrnúc uvedené, odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca svojvoľne od istého (žalovaného) obdobia prestal žalovaným predkladať faktúry na rozúčtovanie a žiadal, aby tieto platby mu za žalovaných uhrádzala jeho sestra. Pokiaľ potom žalovaní, ktorí sa tieto skutočnosti dozvedeli, preplatili svedkyni dodatočne sumu ňou realizovaných platieb, potom nemôže žalobca účinne namietať, že plnenie sa mu od žalovaných prostredníctvom jeho sestry nedostalo. 16.8. Tvrdenie žalobcu, že sestra túto čiastočnú úhradu faktúr činila za seba, je potom skutkovým tvrdením účelovo v konaní pozmeneným a nezodpovedajúcim už skorším tvrdeniam žalobcu a súčasne ani tvrdeniam vypočutej svedkyne. Vo vyjadrení k odporu predsa žalobca sám jasne uvádza, že „dohoda medzi sestru a žalobcom bola taká, že ona platila za seba a žalobca elektriku a žalobca platil za sestru vodu a plyn“ (keďže žalobca tak uprednostňuje doslovné, súd do jeho pozornosti dáva spojenie „platil za sestru“). Toto potvrdili aj žalovaní, ktorí si následne dali prepísať elektriku na seba a túto podľa svojich tvrdení uhrádzajú za celú nehnuteľnosť (t.j. aj za domácnosť žalobcu). Zároveň existenciu takejto dohody (že svedkyňa sama platila elektrinu a žalobca zase sám plyn, vodu a dane) potvrdila aj svedkyňa na pojednávaní. Pokiaľ potom súd z uvedených zhodných tvrdení vyvodil skutkový záver, že ak sestra žalobcu realizovala na požiadanie žalobcu určité úhrady na tú-ktorú faktúru a žalovaní jej následne ňou vykonané úhrady „preplatili“ do výšky 450,-eur, išlo o platby vykonané voči žalobcovi za žalovaných, keďže v zmysle žalobcom uvádzanej dohody jeho sestra povinnosť uhrádzať vodné a stočné nemala, potom takýto záver odvolací súd hodnotí ako logický a v súlade s obsahom spisu. Hoc v podanom odvolaní už žalobca snažil sa ním uvedené skutkové tvrdenie korigovať, keď doplnil: „To však znamená technickú stránku veci čo do preberania faktúr a odosielania financií na účet dodávateľa, nie čo do podieľania sa na sume, ktorú je potrebné za čerpané služby uhradiť. Uvedené poznámky hovoria a podiele, ktorý zaplatila svedkyňa za seba, nie za žalovaných“, odvolací súd má za to, že ide o účelovo zvolený výklad žalobcu produkovaný v reakcii na pre neho sa nepriaznivo vyvíjajúci spor. 17. K doposiaľ vyššie uvedenému odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Zároveň platí, že súd hodnotí dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. V danom prípade tak súd prvej inštancie učinil, keď výpoveď svedkyne hodnotil v súvislosti s inými listinnými dôkazmi (s čestnými vyhláseniami) a skutkovými tvrdeniami samotných strán sporu a na údaje z podružného merača (sporované žalobcom) bolo potrebné nahliadať tiež v súvislosti s inými dôkazmi (emailová komunikácia, tvrdenia o spotrebe overenej pracovníkom SEVAKu). Z týchto dôkazov v súhrne stanovil súd skutkový stav, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, doplniac závery prvoinštančného súdu na zvýraznenie ich správnosti a v snahe poskytnúť žalobcovi dostatočnú odpoveď na ním formulované námietky. 18. Ďalej, pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná 2/ si zriadila prevádzku v spoločných priestoroch bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, zjavne opomína, že žalovaní sú jednak bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 v podiele 1/1 a jednak podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1 každý v podiele 1-ina k celku, t.j. v súhrne sú spoluvlastníkmi väčšinovými, a taktiež, že prípadná otázka ne/existencie dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti nemá relevanciu vo vzťahu žalobcom vymedzenému predmetu konania. Žalobcovi však nič nebráni v prípade, ak má za to, že došlo k zásahu do jeho práv ako spoluvlastníka domáhať sa žalobou nápravy.

19. Žalobca tiež napadol tvrdenie žalovaných, že prevádzka žalovanej nie je napojená na hlavný vodomer, ale na ich podružný vodomer, majúc za to, že ak je v nehnuteľnosti len jedna prípojka vody, nie je možné, aby čerpanie vody predajňou prevádzkovanou v tejto nehnuteľnosti, nebolo zaznamenávané cez hlavný vodomer (vodomer žalobcu). Žalobca tu znovu vyvodzuje z určitých skutkových okolností úplne mylné závery. Z tvrdení žalovaných totiž nevyplýva, že voda z podnikateľskej prevádzky nie je napojená na hlavný vodomer, ale že jej spotreba je zaznamenávaná podružným vodomerom, a teda započítavaná do reálnej spotreby vody v byte č. 2 vo vlastníctve žalovaných (rovnako ako spotreba vody priamo v ich domácnosti). Ak žalobca tvrdil niečo iné, potom bolo jeho povinnosťou a bremenom toto preukázať. 20. V týchto intenciách, odvolací súd musí konštatovať, že správanie žalobcu, ktorý uvádza, že „od určitého obdobia začal mať podozrenie, že mu žalovaní poskytujú nesprávne, pre nich výhodnejšie odpočty“, vzbudzuje dojem tejto situácii priam nenáležitého správania a jeho argumentácia, že keďže mu žalovaní neumožnili overiť si informácie z podružného merača, tak on im „na oplátku“ prestal predkladať faktúry od dodávateľa, vyznieva priam absurdne. Žalobca teda ani neumožnil žalovaným zistiť výšku jednotlivých faktúr a vôbec cenu vodného a stočného za 1 m3 a potom pristúpil k výkonu svojich práv (uplatneniu žalovaného nároku) bez toho, aby žalovaným vôbec umožnil mu plnenie poskytnúť. Správne súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že ak žalovaným boli sporné faktúry predložené až spolu so žalobou, potom pre nesúčinnosť samotného žalobcu (ako veriteľa žalovanej pohľadávky) sa žalovaní nemohli dostať do omeškania s dlžnou sumou. Napokon, v tejto časti (v ktorej bola žaloba zamietnutá čo do úrokov z omeškania) žalobca vo svojom odvolaní ani žiadnu osobitnú argumentáciu neprodukoval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti pritom odvolací súd hodnotí ako podrobne zdôvodnené, logické, vnútorne konzistentné v uvedených okolnostiach veci aj ako plne obhájiteľné. 21. Z vyjadrení strán sporu, ako aj z listinných dôkazov (či už ide o predloženie vzájomnej komunikácie pred začatím konania alebo v jeho priebehu, alebo dokladov o priestupkových konaniach) a vôbec z charakteru tohto konania, resp. predmetu sporu vyplýva nie zanedbateľná narušenosť vzájomných vzťahov, ktorá nie je obvyklá medzi takými blízkymi príbuznými, ako sú strany sporu. Nie je však žiaduce, aby osoby v takýchto blízkych príbuzenských zväzkoch neboli schopné dosiahnuť dohodu a riešenie akýchkoľvek (aj základných) otázok spojených s bývaním v spoločnej nehnuteľnosti prijať až na základe priamej ingerencie súdu. Za tohto stavu, kedy obzvlášť žalobca prezentoval nedôveru k osobám žalovaných (že ho v podstate „okrádajú“ a neplnia dobrovoľne svoj podiel na vodnom a stočnom), ktorá ho aj viedla k podaniu žaloby na súd (pretože údaje o spotrebe z ich podružného merača nimi do konania predložené jednoducho neuznáva ako pravdivé), je úplne očividné, že žalobca odmieta prijať akékoľvek tvrdenia protistrany, pozná len „svoju pravdu“ a tejto sa drží, neustále v konaní opakujúc svoje tvrdenia a názory na vec (o čom svedčí aj obsah podaného odvolania, v ktorom sa žalobca viackrát opakuje a dookola rozvíja tie isté „témy“). Uvedené však pre úspešnosť podaného odvolania nemôže mať relevanciu. 22. Už len na okraj, k tvrdeniam žalobcu, že rozhodnutie, ktoré urobil súd v tomto konaní by v prípade jeho právoplatnosti mohlo byť všeobecne nebezpečným precedensom v podobných vzťahoch medzi hlavným odberateľom služby a odberateľom na základe podružného merača, odvolací súd nepovažuje ani vzťahy medzi žalobcom a žalovanými a ani spor medzi nimi vzniknutý za štandardné. Práve naopak, jedinečnosť týchto vzájomných vzťahov je daná práve ich výraznou konfliktnosťou (znemožňujúcou zjavne akúkoľvek konštruktívnu komunikáciu), ktorá sa javí byť neopakovateľnou vo vzťahoch obvykle sa vyskytujúcich medzi hlavným odberateľom a odberateľom na základe podružného merača, resp. medzi blízkymi príbuznými vôbec. Navyše, v podmienkach Slovenskej republiky ani precedenčný systém neplatí (hoc rešpektovaná a záväzná je judikatúra vyšších súdnych inštancií, avšak len vo veciach skutkovo a právne obdobných). Pokiaľ určitý súd (na úrovni okresného, krajského, ale aj najvyššieho súdu) vyjadrí nejaký právny názor v určitej veci a túto rozhodne určitým spôsobom, uvedené bez ďalšieho neznamená, že toto rozhodnutie (a závery tam prijaté) bude aplikovateľné aj na iné právne vzťahy, hoc by mali aj rovnaký právny základ. 23. Napokon k námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd len v stručnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil nesprávnu aplikáciu právneho predpisu, keď súd prvej inštancie „inštruovaný“ právnym názorom odvolacieho súdu

prezentovaným už v zrušujúcom uznesení, ktoré predchádzalo preskúmavanému rozsudku, vec správne právne posúdil. 24. Možno teda zhrnúť, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadne uplatňovaného nároku, zatiaľ čo žalovaní sa voči nemu ubránili v prevažnej časti. Súd prvej inštancie v posudzovanom prípade zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správne právne predpisy. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov preto nebol odvolacím súdom zistený. 25. Nakoľko žalobcom uplatnené odvolacie dôvody voči rozsudku súdu prvej inštancie neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a to tak čo do veci samej, ako aj čo do od úspechu v spore sa odvíjajúceho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, aktuálnemu odvolaciemu konaniu predchádzajúcich. 26. O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline dňa 29. júna 2026. JUDr. Vladimír Topoľančík predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu