Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/82/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, dieťa rodičov: matka: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E. D., a otec: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., v konaní o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10.12.2025, č.k. -414, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky (výrok I.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“), ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.10.2019, č.k. -88, vo výške 100 eur mesačne, posúdil ako nedôvodný. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine hodnotil existenciu podstatnej zmeny pomerov účastníkov konania, ako relevantného predpokladu zmeny výšky výživného, porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase predchádzajúceho a nového rozhodnutia. Za preukázané mal, že od poslednej úpravy výživného v roku 2019, kedy bol maloletý žiakom 5. ročníka základnej školy, došlo na jeho strane plynutím času k zmene pomerov, náklady na jeho odôvodnené potreby sa zvýšili vo všetkých smeroch, na stravu, oblečenie, školské potreby i mimoškolské aktivity. Maloletý je v dospievajúcom veku, takmer 17 rokov a jeho potreby sa priamo úmerne s vekom a meniacimi sa záujmami zvyšujú. V školskom roku 2025/2026 navštevuje druhý ročník SOU v G., učí sa veľmi dobre, jeho zdravotný stav je dobrý, nosí okuliare. Otec platí zvýšené náklady najmä na poplatky súvisiace so štúdiom, nákup pracovného oblečenia, školských učebníc, pomôcok, príspevky na stužkovú, maturity, triedny fond a iné. Priemerné mesačné náklady maloletého vyčíslené otcom sú 15,32 eur životné poistenie, 25 eur cestovné do školy, 54 eur školská jedáleň, 50 eur fitness centrum a vreckové, 35 eur ošatenie a obuv, 106,76 eur bývanie, telefón, internet (ako pomerná časť pripadajúca na jeho osobu v domácnosti otca), 78,58 eur náklady na štúdium potvrdené školou prepočítané na mesiac (špecifikované ako ZRPŠ 20 eur ročne, pracovné oblečenie 95 eur ročne, angličtina 26 eur ročne, pracovný zošit druhý cudzí jazyk 13 eur ročne, skladanie sa na potraviny 10 eur mesačne, triedny fond opráv 5 eur ročne, prezuvky 15 eur ročne, cvičebný úbor 30 eur ročne a obuv 25 eur ročne, školská taška 60 eur ročne, fotenie materiálov na vyučovanie 5 eur mesačne, maturity a stužková 120 eur ročne,

kurz ochrany života a zdravia 30 eur ročne), 68,33 eur alikvotne mimoriadne výdavky (vodičský preukaz splátka 27 eur mesačne, školské exkurzie 170 eur, lyžiarsky výcvik 150 eur, oblečenie na výcvik 500 eur a iné). Objektívne a plne odôvodnené mesačných výdavky otca na maloletého (náklady súvisiace s bývaním, strava, oblečenie, obuv, cestovné do školy, všetky náklady súvisiace so školou a náklady na voľnočasové aktivity) ustálil vo výške 368,72 eur mesačne, okrem ktorých má maloletý aj mimoriadne výdavky (školské exkurzie, lyžiarsky výcvik) v sume 68,33 eur mesačne.

3. Na strane matky nezistil kvalifikovanú zmenu pomerov v takom rozsahu, ktorá by odôvodňovala zníženie jej vyživovacej povinnosti voči maloletému určenej vo výške 100 eur mesačne v roku 2019. Matka v čase poslednej úpravy výživného pracovala od 20.09.2019 v spoločnosti Fortuna Sk, a. s. Bratislava, ako pracovníčka pobočky v Piešťanoch s mesačnou mzdou 520 eur a variabilná zložka mzdy 104 eur brutto, bývala v spoločnej domácnosti s manželom H. C. a okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A., mala vyživovaciu povinnosť aj k staršiemu synovi I., výživné neplatila, otec poberal náhradné výživné. V období od 01.10.2021 do 08.07.2025 bola matka evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, o vyradenie z evidencie požiadala ku dňu 08.07.2025. V danom období matke nebola priznaná dávka v hmotnej núdzi. Matka kontinuálne nepracuje, od 03.04.2025 má v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok v sume 235,90 eur, na základe odborného posudku o invalidite jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, v zmysle posudku môže vykonávať administratívne práce na skrátený pracovný úväzok. Osobné a majetkové pomery sa nezmenili, matka vlastní osobné motorové vozidlo. Svoje náklady vyčíslila na bývanie 100 eur, potraviny 50 eur, lieky 40 eur, telefón a internet 70 eur, cestovné 50 eur, oblečenie a hygienické potreby 15 eur, exekúcie spolu 1.700 eur. Príjem manžela matky je 950 eur brutto mesačne, má postavenie ZŤP. K relevancii výšky príjmu manžela matky uviedol, že jeho príjem je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda tento príjem je možné zohľadniť aj z hľadiska saturovania potrieb ich spoločnej domácnosti a matka je oprávnená z neho čiastočne uspokojovať finančnú stránku vyživovacej povinnosti voči maloletému, aj keď maloletý A. nie je dieťaťom jej manžela. Z návrhu matky vyplýva, že dôvodom jeho podania je jej nezamestnanosť, čo však samo o sebe neindikuje odôvodnenosť zníženia výživného. Pokiaľ posudzoval obdobie od odborného posudku, ktorým bola u matky kvalifikovane znížená miera poklesu výkonu zárobkovej činnosti v rozsahu 50 % (v zmysle posudku je schopná vykonávať administratívne práce) ani túto okolnosť nevyhodnotil ako dôvodnú pre zníženie výživného na maloletého s poukazom na jeho výšku. Uviedol, že matka dobrovoľne ku dňu 08.07.2025 požiadala o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko poistné za ňu ako invalidnú dôchodkyňu hradí štát. Matka počas konania argumentovala, že si aktívne vhodné zamestnanie hľadá na pracovnom portáli profesia.sk, predložila mailové potvrdenia reakcií na pracovné ponuky (č. l. 59 – 67), z ktorých však nemal preukázané aktívne účasti matky na pracovných pohovoroch u potencionálnych zamestnávateľov. Dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebola u matky preukázaná taká miera obmedzenia vo výkone pracovnej činnosti a zníženie životnej úrovne, ktorá by odôvodňovala nevyhnutnosť obmedzenia základných nárokov maloletého. Na strane otca, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého mal preukázané, že tak ako v predchádzajúcom posudzovanom období aj aktuálne pracuje ako živnostník, dosahuje mesačný príjem 850 eur, na maloletého poberá prídavky 60 eur mesačne, je ženatý, s manželkou a oboma synmi žije v jednej domácnosti. Manželka pracuje v spol. Axalnet s príjmom 950 eur mesačne, poberá invalidný dôchodok 508 eur mesačne. Osobné mesačné výdavky otca sú na bývanie 106,76 eur, spoločný úver so splátkou 451 eur mesačne, PHM 150 eur, povinné mesačné odvody zo živnosti 237,02 eur.

4. Vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov a prihliadal na výkon osobnej starostlivosti otca o maloletého, ktorý zabezpečuje všetky jeho potreby, na jeho výžive sa podieľa nielen finančne, ale aj osobnou každodennou starostlivosťou, že matka sa o maloletého nestará, nestretáva sa s maloletým, ani sa inak nepodieľa na odôvodnených potrebách maloletého, výživné neplatí, z dôvodu ktorého otec poberá náhradné výživné. Zohľadnil zánik vyživovacej povinnosti matky k staršiemu I. (vo výške 120 eur mesačne). Konštatoval, že k zmene pomerov došlo na strane maloletého zvýšeným nákladov na jeho potreby, na strane matky podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jej vyživovacej povinnosti na maloletého nezistil. Vec právne posúdil podľa , , , , , , , , Zákona o rodine, zákona č. 161/15 Z.z. (ďalej len ). O trovách konania rozhodol podľa .

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť a výživné primerane znížiť

a stranám náhradu trov konania nepriznať. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, že nebola u nej preukázaná zmena pomerov na základe čoho návrh zamietol. Súd nezohľadnil jej príjmovú a sociálnu situáciu. Súd prvej inštancie sa nad rámec zákonných ustanovení a judikatúry zaoberal príjmovými pomermi jej manžela, a nevzal do úvahy jeho vyživovaciu povinnosť k jeho dieťaťu, ktorá má prednosť voči vyživovacej povinnosti manželov. Nesprávne zisťoval zmenu pomerov na jej strane a nesprávne vyvodil, že príjem jej manžela je súčasťou BSM a teda je oprávnená z neho čiastočne uspokojovať finančnú stránku jej vyživovacej povinnosti Mala zato, že súd mal vychádzať z jej aktuálneho príjmu, ktorý sa v značnej miere znížil oproti stavu z pred 6 rokov. Taktiež nezohľadnil pomer medzi zmenou príjmov a výdavkov otca a jeho manželky a rozdielny životný štandard, resp. životnú úroveň. Poukázala na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného a to, že prvoinštančný súd sa od nej vo výraznom rozsahu odchýlil. Ak by na ňu prihliadol vzhľadom na jej nízky príjem musel by jej návrhu vyhovieť.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že matka takto „funguje” už niekoľko rokov pričom posledná výška výživného na maloletého J. sa určovala v roku 2019, kedy matka nepracovala, bola vydatá a mala dve vyživovacie povinnosti. O 6 rokov neskôr, matka nepracuje už viac ako 6 rokov, má len jedna vyživovaciu povinnosť, je vydatá a poberá invalidný dôchodok 235,90 eur. Maloletý A. bol v čase poslednej úpravy žiakom piateho ročníka základnej školy, v súčasnosti ide o takmer dospelého 16 ročného chlapca , ktorý má svoje záľuby, koníčky a svoje potreby. Tieto výlučne hradí sám, lebo symbolické výživné matky je spotrebované prakticky len na jeho stravu. Maloletý chce robiť autoškolu, chodí zo školy na výlety, študuje. Matka výživné neplatí už roky a toto je hradené formou náhradného výživného. Matka sa odvoláva sa na svoj zdravotný stav, pričom má v posudku pokles vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % , teda môže vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu, ktorá by nezasahovala do jej zdravotného stavu. Toto matka preukázateľne aj robí, keďže doložila jej „snahu” o nájdenie si práce. Je teda v možnostiach matky si privyrobiť. Matka sa svojvoľne aj vyradila z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nemá také závažné poškodenie zdravia, že by nemohla vykonávať určitý typ práce na dohodu, minimálne na 10 hodín týždenne. Matka na jednej strane „presviedča” súd ako si hľadá prácu, deklaruje, ako by chcela pracovať, pričom v odvolaní sa vyhovára na svoj zdravotný stav. Pracovná morálka matky bola vždy nulová, čo však nie je dôvod na zníženie jej vyživovacej povinnosti pre J.. Príjem jej manžela, je taktiež príjmom matky, na ktorý súd zo zákona musí prihliadať. Nie je pravdou, že súd neprihliadal na jej zárobkové možnosti a jej finančnú situáciu, keď práve v týchto skutočnostiach je zohľadnená práve výška symbolického výživného na 16 ročné dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil možnosti a schopnosti matky, ako aj jej potencionalitu zárobku. Matkou vyčíslené náklady (vrátane výdavkov na cigarety) presahujú štandard a vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami (napr. faktúra za mobil, splátka za mobil matky - zápisnica zo dňa 19.11.2025).

7. Kolízny opatrovník navrhol v záujme maloletého dieťaťa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 236 eur a jej zdravotný stav bol posúdený ako dlhodobo nepriaznivý. Ak posudok uvádza zvyškovú schopnosť pracovať, neznamená reálnu možnosť zamestnať sa. Jej vyradenie z evidencie úradu práce neznamená, že je schopná pracovať, ide o administratívny stav. Súd ani otec nepreukázali, že by mala reálnu ponuku zamestnania, ktorú odmietla. Jej manžel nie je rodičom maloletého a nemá k nemu vyživovaciu povinnosť. Ak by sa príjem manžela započítaval, znamenalo by to neprípustné prenášanie vyživovacej povinnosti na tretiu osobu, čo zákon nepripúšťa. Otec účelovo poukazuje na niektoré jej výdavky (napr. mobil), čo však nie je rozhodujúce pre určenie výživného, ktoré sa určuje podľa schopností a možností rodiča, nie podľa jednotlivých položiek jeho spotreby. Jej výdavky na bývanie, energie, stravu a liečbu sú základné životné náklady, ktoré nemožno ignorovať. Maloletý nemôže zdieľať viac ako je jej životná úroveň. Rovnako nesúhlasila so stanoviskom kolízneho opatrovníka, keď jej štát uznal zníženie pracovnej schopnosti, preto jej možnosti treba posudzovať na základe týchto preukázaných skutočností.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

12. Za nedôvodné posúdil námietky matky o nepreskúmateľnom rozhodnutí. Dáva do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané v spojení s , konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa matka podaným návrhom domáhala, akými skutočnosťami ho odôvodnila, ako sa k návrhu vyjadril otec a kolízny opatrovník, aké skutočnosti zistil súd vykonaným dokazovaním, a to so zameraním sa na skutočnosti majúce podstatný význam pre rozhodnutie o znížení výživného na maloletého a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia účastníkov konania a akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o dôvodnosti návrh matky zamietnuť.

13. Odvolací súd sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zníženie výživného na maloletého, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto návrhu podstatný význam a uplatnený nárok aj správne právne posúdil ( ) a v plnej miere na tieto dôvody poukazuje. V záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky dodáva nasledovné.

14. K námietke matky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k zníženiu výživného správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

15. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ktorý možno podradiť pod ), bez bližšieho odôvodnenia a špecifikácie, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k zmene výšky výživného na maloletého nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova ( ). Ustanovenia a Zákona o rodine upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

24. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia ) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto

musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom, alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia.

25. Odvolací súd dopĺňa, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ( ), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.

26. Maloletý A. A., nar. XX.XX.XXXX, pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. zo dňa 22.11.2011, bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky a staršie deti rodičov v tom čase maloletý I. a maloletá C. do osobnej starostlivosti otca. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 26.03.2015 bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti otca. Vyživovacia povinnosť matky na maloletého bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. -88 zo dňa 14.10.2019, právoplatným dňa 21.11.2019, ktorým bolo výživné na maloletého A. zvýšené zo sumy 50 eur na 100 eur mesačne od 01.09.2019 (rovnako na v tom čase maloletého K. zo sumy 70 eur na 120 eur mesačne od 01.09.2019). Vyživovacia povinnosť matky voči staršiemu synovi I. v priebehu tohto konania zanikla. Aktuálne obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletému A. (17 rokov), ktorý je v školskom roku 2025/2026 študentom druhého ročníka SOU v Topoľčanoch.

27. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce v čase poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu výšky výživného, v danom prípade v zmysle návrhu matky na jeho zníženie, a pokiaľ následne dospel k záverom, že podstatné skutkové okolnosti v danom prípade, po ich vyhodnotení, v nadväznosti na zákonné ustanovenia (§ 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine) nie sú dôvodné pre zníženie výživného na maloletého, a to aj s poukazom na výšku výživného 100 eur mesačne, s týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvej inštancie prezentovanú v rozhodnutí, týkajúcou sa príjmových a majetkových pomerov matky, jej možností a schopností a ich porovnania s pomermi matky existujúcimi v čase ostatného rozhodovania o jej vyživovacej povinnosti k maloletému v roku 2019, v období, kedy často menila zamestnania, pracovné pomery ukončila v skúšobnej dobe, kedy tiež bolo preukázané, že si vyživovaciu povinnosť k v tom čase obom maloletým synom neplnila. Je zrejmé, že v čase posledného rozhodnutia súdu pracovala krátku dobu v spol. Fortuna Sk, a.s. Bratislava na pobočke v L. za dohodnutú mzdu 520 eur s variabilnou zložkou

104 eur, pracovný pomer trval od 20.09.2019 do 18.10.2019, žila v spoločnej domácnosti s manželom, bola nemajetná, vlastnila motorové vozidlo. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že dôvody matky, pre ktoré podala návrh na zníženie výživného, jej nezamestnanosť, samo o sebe neindikuje odôvodnenosť zníženia výživného na maloletého, ktoré bolo určené na spodnej hranici spôsobilej pokryť len naozaj základné potreby dieťaťa. Zhoduje sa s ním v tom, že v konaní nebola preukázaná u matky zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by jej znemožňovala výkon práce primeranej jej zdravotnému stavu. Matka bola v období od 01.10.2021 do 08.07.2025 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie (bez nároku na dávku v hmotnej núdzi), o vyradenie z evidencie požiadala ku dňu 08.07.2025. Je nesporné, že matka preukázala zdravotné problémy, má diagnostikovanú ťažkú formu migrény, syndróm nepokojných nôh a depresívny syndróm, v dôsledku čoho jej bol od 03.04.2025 v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok v sume 235,90 eur, na základe odborného posudku o invalidite jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, v zmysle posudku môže vykonávať administratívne práce na skrátený pracovný úväzok. Matka má absolvované stredoškolské vzdelanie s maturitou, obchodnú akadémiu. Odvolací súd sa zhodol so záverom súdu prvej inštancie v tom, že zdravotný stav matky, ktorý jej v zmysle odborného lekárskeho posudku umožňuje pracovať na čiastočný úväzok a vykonávať prácu ktorá zodpovedá aj charakteru jej vzdelania, jej umožňuje dosahovať príjem, z ktorého popri príjmu z invalidného dôchodku môže zabezpečiť plnenie svojej vyživovacej povinnosti na maloletého.

29. Správne súd prvej inštancie ako prvoradé zohľadňoval záujem maloletého dieťa a ustálil, že pokiaľ má matka vyživovaciu povinnosť, musí vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie si primeraného príjmu za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti k neplnoletému dieťaťu, odkázanom výživu od svojich rodičov. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a dokladov predkladaných matkou aj odvolací súd dospel k záveru, že na strane matky nebola preukázaná podstatná zmena jej pomerov v smere zníženia jej pracovných možností a schopností v miere, odôvodňujúcej záver o opodstatnenosti zníženia výživného na maloletého. Nebolo preukázané, že by matka nemohla vykonávať menej fyzicky náročnú prácu, alebo prácu na skrátený pracovný úväzok. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno zmeniť rozhodnutie o výživnom len vtedy ak sa zmenia pomery niektorej zo strán tak, že pôvodne určené výživné nezodpovedá aktuálnym možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča alebo potrebám oprávneného dieťaťa. Je správny záver súdu prvej inštancie, že hoci došlo k čiastočnému zhoršeniu zdravotného stavu matky, nejde o tak závažnú zmenu pomerov, ktorá by matku fakticky vyradila z trhu práce, alebo jej znemožnila vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Preukázané určité zdravotné obmedzenia matky nie sú takej intenzity, aby jej úplne bránili vo výkone zárobkovej činnosti. Výška pôvodne určeného výživného 100 eur mesačne neprevyšuje hranicu, ktorú by matka pri vynaložení primeraného úsilia nemohla poskytnúť z príjmu z invalidného dôchodku a svojej zárobkovej činnosti, v nadväznosti na fakt, že nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, ktorého náklady na jeho odôvodnené potreby sa zvýšili. Za týchto okolností správne súd prvej inštancie nevzhliadol takú zmenu pomerov na strane matky, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na ňou navrhovanú výšku, ktorá by bola navyše v priamom rozpore zo záujmom maloletého na zabezpečenie jeho výživy a potrieb zo strany povinného rodiča. Zníženie výživného zo sumy 100 eur mesačne by ohrozilo zabezpečenie základných potrieb maloletého, ktorých výšku súd prvej inštancie správne ustálil.

30. Pri určovaní podielu rodičov, v akom sa majú podieľať na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí je treba napokon uviesť, že v konaní bolo potrebné prihliadať na skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo o tom, že matka sa na výžive maloletého inak nepodieľa, s maloletým sa dlhoročne nestretáva, nezaujíma sa o jeho výchovu, starostlivosť a potreby. Uvedené znamená, že matka časť svojej vyživovacej povinnosti nevyvažuje ani osobnou starostlivosťou.

31. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou matky, že súd neprihliadol na jej sociálne a príjmové pomery, najmä zníženú mieru jej pracovnej schopnosti. Zdôrazňuje, že zmena pomerov, ktorá má vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa v porovnaní so stavom v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia súdu, musí spĺňať podmienku, podstatnej zmeny pomerov. Takáto podstatná zmena okolností na strane matky, dôvodných pre zníženie výživného (určeného v roku 2019 na sumu 100 eur mesačne), ktoré by sa závažným a nezvratným spôsobom prejavovali v celkových pomeroch matky preukázaná nebola, keď nebola preukázaná úplná strata schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navyše príjem matky sa oproti obdobiu, kedy kontinuálne nepracovala zvýšil o stabilný príjem z invalidného dôchodku. Tu treba doplniť, že matka vzhľadom na existenciu jej vyživovacej

povinnosti, má povinnosť sa aktívne snažiť zabezpečiť si príjem, ktorý jej umožní platiť výživné a to aj formou menej zaťažujúcej práce, alebo kombináciou viacerých príležitostných príjmov (brigády). Taktiež treba poukázať na náklady matky, ktoré nie dôvodné zohľadniť, ako je vysoký náklad na mobilný telefón a exekúcie. Odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky matky, že súd prvej inštancie sa nad rámec zákona zaoberal aj príjmovými pomermi jej manžela a nesprávne vyvodil, že príjem jej manžela je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda je oprávnená z neho čiastočne uspokojovať finančnú stránku jej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že príjem manžela matky pri rozhodovaní o výške jej vyživovacej povinnosti k jej neplnoletému dieťaťu predstavuje len jeden z určujúcich kritérií vzťahujúcich s k posudzovaniu majetkových pomerov matky. Príjem manžela matky ani súd prvej inštancie nezahrnul do základu príjmu matky pre posúdenie výšky výživného, ale správne zohľadnil, že príjem manžela matky je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá okolnosť má vplyv na posúdenie, či matka s poukazom na jej príjem, schopnosti a možnosti a s poukazom aj na príjem svojho manžela, môže saturovať finančnú stránku svojej vyživovacej povinnosti. Za nedôvodné ustálil odvolací súd poukazovanie matky (bez akejkoľvek konkretizácie) na rozdielny životný štandard jej rodiny a rodiny otca, za stavu, že otec a jeho manželka aj s poukazom na ich zdravotné obmedzenia pracujú a zabezpečujú jednak osobnú starostlivosť o maloletého, jeho výchovu ale aj všetky odôvodnené potreby po finančnej stránke, na ktorých sa matka v žiadnom rozsahu niekoľko rokov vôbec nepodieľa. Pokiaľ matka s presne nešpecifikovanými dôvodmi poukazuje na nesprávny postup súdu, ktorý mal postupovať podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného, odvolací súd udáva, že ide o odporúčací materiál pre výpočet výživného, a zdôrazňuje, že súd pri posúdení dôvodov na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom (§ 62 a nasl. Zákona o rodine ), kedy súčasne zohľadňuje všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, s porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

32. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne podľa potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , .

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).