Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/38/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: O. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom vo V., B. č. X, právne zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova č. 6, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 30. októbra 2024, Číslo: 38614-3/2024-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2026, č.k. -98, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2026, č.k. -98 m e n í tak, že v napadnutej časti správnu žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov súdneho a kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 28. januára 2026, č.k. -98 prvou výrokovou časťou správnu žalobu v časti návrhu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % vylúčil na samostatné konanie a postúpil vec Mestskému súdu v Košiciach, druhou výrokovou časťou postupom podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 30. októbra 2024, Číslo: 38614-3/2024-BA spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 20. júna 2024, Číslo: 21920-236/2024-KEM a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V tretej výrokovej časti rozhodol o náhrade trov konania.

2. Žalovaná predmetným rozhodnutím zo dňa 30. októbra 2024, Číslo: 38614-3/2024-BA rozhodla tak, že zamietla v celom rozsahu žalobkyňou podané odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 20. júna 2024, Číslo: 21920-236/2024-KEM (ďalej len „pobočka žalovanej“ a „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok z titulu choroby z povolania zistenej dňa 03. júla 1998.

3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), , , , Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

4. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaná svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenia základného počtu bodov na dvojnásobok odôvodnila výhradne posúdením možnosti žalobkyne zamestnať sa, keď poukázala na to, že žalobkyňa absolvovala rekvalifikačný kurz a zamestnala sa ako opatrovateľka. Vzhľadom na znenie Vyhlášky č. možnosť voľby zamestnania je len jedným z kritérií, vo vzťahu ku ktorým je potrebné posudzovať obmedzenie alebo stratu možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ani z rozhodnutia pobočky žalovanej) však podľa správneho súdu nevyplývalo, že by žalovaná vykonala posúdenie poškodenia zdravia žalobkyne v dôsledku choroby z povolania vo vzťahu k ďalším aspektom predpokladaným v Vyhlášky č. , ako možnosti uplatnenia sa žalobkyne v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, či jej možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa Vyhlášky č. podľa názoru správneho súdu je potrebné prihliadať jednak na stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), ale aj na skutočnosti špecifické pre každého jednotlivca zvlášť, a to s ohľadom na jeho dovtedajšie spoločenské pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v rôznych sférach spoločenského života, napr. v oblasti kultúry, športu, umenia, politiky, a pod.).

5. Za nedostatočné správny súd posúdil aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaná svoj záver opierala o stanovisko kliniky zo dňa 07. augusta 2024 o (ne)dôvodnosti zvýšenia bodového hodnotenia u žalobkyne, pretože posudzovanie zvýšenia podľa Vyhlášky č. posudkovým lekárom je vylúčené. Vzhľadom na to, že podľa správneho súdu v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha, akým spôsobom žalovaná skutočnosti vyplývajúce z Vyhlášky č. (okrem možnosti voľby a výkonu zamestnania) posúdila a vyhodnotila, správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

6. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a priznal úspešnej žalobkyni v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej.

II.

7. Proti tomuto rozsudku (v časti výroku ii. a iii.) podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Žalovaná namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Uviedla, že v zmysle Vyhlášky č. sa viaže možnosť zvýšenia základného počtu bodového hodnotenia na dvojnásobok na predpoklady, ktoré mala osoba poškodená poistnou udalosťou vo veku, v ktorom došlo k tejto poistnej udalosti, na uplatnenie sa v spoločnosti. Vychádza sa teda z predpokladov konkrétnej posudzovanej osoby a nie zo všetkých možností, ktoré spoločnosť poskytuje. Vzhľadom na nulovú politickú aktivitu, nepreukázanie výkonu športovej aktivity a kultúrnej činnosti u žalobkyne, žalovaná logicky neposudzovala pokles na sťažení spoločenského uplatnenia k tým zložkám spoločenského života, k výkonu ktorých žalobkyňa nemala ku dňu zistenia choroby z povolania žiadne predpoklady.

9. Vo vzťahu k odkloneniu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 29. mája 2019, sp. zn. , ktorého predmetom bolo zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na dvojnásobok, keď ten kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. Najvyšší súd v tejto veci uzavrel, že právne posúdenie konajúcim súdom považuje za správne a súladné so zákonom.

10. V závere navrhla, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zamieta správnu žalobu.

III.

11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 19. apríla 2026, v rámci ktorého navrhla, aby kasačný súd zamietol podanú kasačnú sťažnosť. Namietala, že žalovaná posúdila jej nárok výlučne cez možnosti zamestnať sa, pričom sa vôbec nevysporiadala s ostatnými kritériami uvedenými v Vyhlášky č.

IV.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

13. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 30. októbra 2024, Číslo: 38614-3/2024-BA spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 20. júna 2024, Číslo: 21920-236/2024- KEM a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

19. Podľa o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

20. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

21. Podľa Vyhlášky č. , sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe

následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

22. Podľa Vyhlášky č. , pri chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť ťažké a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia). Pri týchto chorobách možno aj znížiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo dolnú hranicu bodového rozmedzia), ak poškodený mal bez ohľadu na poškodenie na zdraví v čase vzniku jeho následkov podstatne obmedzené predpoklady pre spoločenské uplatnenie. Odchýlka môže byť najviac 20% ustanovenej sadzby.

23. Podľa Vyhlášky č. , suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa .

24. Podľa Vyhlášky č. , v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

25. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že

- žalobkyni bola zistená choroba z povolania - astma bronchiale professionale s precitlivenosťou na múku dňa 03. júla 1998, s dátumom hlásenia dňa 16. decembra 1998,

- v roku 1998 bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 400 bodov,

- v roku 2012 rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 06. júla 2012, Číslo: 40842/2012-KEM bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 600 bodov,

- v roku 2016 rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 20. mája 2016, Číslo: 283-112/2016-KEM bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov,

- v roku 2024 rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 20. júna 2024, Číslo: č. 21920-237/2024-KEM bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 200 bodov, na základe čoho žalobkyňa dosiahla maximálne základné bodové hodnotenie choroby z povolania, t. j. 1 300 bodov,

- dňa 29. apríla 2024 žalobkyňa osobne požiadala o priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok podľa Vyhlášky č.

26. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a tiež vo vzťahu ku skutočnostiam zistených z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti podanej žalovanou.

27. V prejednávanom prípade nebolo sporným, že žalobkyni bola zistená choroba z povolania - astma bronchiale professionale dňa 03. júla 1998, sporným ostalo, či žalovaná rozhodla správne, ak žalobkyni na základe jej žiadosti nepriznala zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok v zmysle Vyhlášky č. Najvyšší správny súd preto zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto spornej otázky. Napadnutým rozhodnutím žalovanej tak bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 20. júna 2024, Číslo: 21920-236/2024-KEM, ktorým nebolo vyhovené jej žiadosti o priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, pretože u nej neboli zistené zákonné predpoklady na takéto priznanie.

28. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje, že v zmysle o sociálnom poistení (ďalej len „“), má poškodený nárok na náhradu za bolesť a za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bližšie upravuje osobitný predpis. V tomto prípade je to , ktorý okrem iného upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (v čase vzniku choroby z povolania túto situáciu riešila , ktorú následne nahradil účinný od 01. augusta 2004). V zmysle tohto zákona sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

29. Podkladom pre rozhodnutie žalovanej o nároku poškodeného pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia je lekárska posudková činnosť v zmysle , ktorá zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Lekársku posudkovú činnosť podľa vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

30. Ako už bolo vyššie naznačené, v prípade žalobkyne sa uplatňuje , ktorá upravuje možnosti odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia konkrétne v , pričom v upravuje aj situáciu, ak v prípade hodného osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerané zvýšiť, toto však nebol prípad žalobkyne. V tejto vyhlášky sa pri samotnom odškodňovaní vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia základným počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Ak zistené nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné , s ktorými ich možno po stránke sťaženia spoločenského uplatnenia najskôr porovnávať. Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia. Lekár hodnotí, do akej miery jednotlivé spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté, aby nedošlo k neodôvodnenému nadhodnoteniu. Pri každej chorobe z povolania sú tak stanovené body alebo bodové rozmedzie, v prípade žalobkyne to bolo rozmedzie bodov 400-1300. V prejednávanom prípade nebolo ďalej sporným, že žalobkyni bol posudzujúcim lekárom kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice a následne aj posudkovou lekárkou pobočky žalovanej priznaných celkovo 1 300 bodov, t. j. maximálne bodové hodnotenie, pričom v minulosti mala vyplatenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 1998 za 400 bodov, v roku 2012 za 600 bodov, v roku 2016 za 100 bodov a v roku 2024 za 200 bodov, čo predstavovalo 5.720 eur.

31. Žalobkyňa však následne žiadala aplikovať Vyhlášky č. , ale žalovaná po preskúmaní predpokladov uvedených v tomto ustanovení nevzhliadla relevantný dôvod na takéto zvýšenie. Najvyšší správny súd sa s takýmto právnym posúdením stotožnil. Ustanovenie Vyhlášky č. nad rámec už priznaného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia upraveného v vyhlášky umožňuje zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zistenému lekárom až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa . Možno konštatovať, že zo strany žalovanej bolo potrebné skúmať, či žalobkyňa vo veku, v ktorom bola poškodená na zdraví, mala pre uplatnenie v živote a v spoločnosti predpoklady, ktoré v dôsledku poškodenia jej zdravia sa stali obmedzenými a stratenými. Zároveň najvyšší správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že a je potrebné vnímať oddelene. Dosiahnutie maximálneho počtu bodov za konkrétnu položku automaticky neviaže na možnosť navýšenia základného bodového hodnotenia na dvojnásobok v zmysle . Zhrnujúc, už samotné základné bodové ohodnotenie ( Vyhlášky č. ) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti či v iných formách spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa Vyhlášky č. 32/1965 (až na dvojnásobok) potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným

odškodnením; dopadá na prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh (bližšie pozri rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 30. januára 2008, sp. zn. ).

32. Žalovaná vzhľadom na okolnosti v danej veci zohľadnila pri posudzovaní možného nároku v zmysle Vyhlášky č. najmä uplatnenie žalobkyne v rodinnom živote, možnosti voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Žalovaná konštatovala, že k úplnej strate schopnosti žalobkyne uplatniť sa v spoločnosti nedošlo, a to z dôvodu, že žalobkyňa absolvovala opatrovateľský kurz a vykonávala prácu v pracovnom zaradení opatrovateľka a sanitárka. Možnosť voľby povolania u žalobkyne tak nebola vylúčená, ale len obmedzená. Rovnako zo spisu, ako aj z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že je vydatá a má dve deti. Obmedzenie v rodinnom živote vnímala najmä z pohľadu, keď kvôli svojej zdravotnej diagnóze nemôže prichádzať do kontaktu s múkou, preto napríklad nemohla upiecť deťom koláče, ale ani vo veľkej miere sa podieľať na upratovaní v domácnosti, prípadne manželovi prekážalo jej chrápanie a „pískanie“ kvôli hlasnému dýchaniu. Napriek tomu, že najvyšší správny súd citlivo posudzuje prípady, ktoré sa týkajú zdravotnej indispozície a jej dopadu na život jednotlivca, v danom prípade nevzhliadol takúto intenzitu ako popisovala žalobkyňa. Poukazuje tiež, že uspokojovanie potrieb rodiny zabezpečujú obidvaja manželia, pričom do toho spadá aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Rovnako tak bolo potrebné pristúpiť aj vo vzťahu k možnosti voľby povolania, prípadne ďalšieho vzdelávania. Žalobkyňa je vyučenou krajčírkou, pričom v čase vzniku choroby z povolania vykonávala pracovnú činnosť v pekárni, následne si urobila opatrovateľský kurz a vykonáva prácu opatrovateľky (čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, ktorá tieto skutočnosti tvrdila na základe informácií z jej interných systémov, ale aj samotná žalobkyňa uviedla, že sa stará niekoľko dní do týždňa o jedného pána). V danom prípade tak možno uzavrieť, že žalobkyňa sa úspešne rekvalifikovala na inú pracovnú pozíciu, zároveň ani v čase zistenia choroby z povolania nevykonávala činnosť, ktorú mala ako vyučenú. Čo sa týka zvyšných predpokladov, a to politický, kultúrny a športový život, žalobkyňa v tomto smere uviedla, že kvôli svojej zdravotnej diagnóze sa nemôže zúčastňovať pravidelných plesov, na ktoré zvykla chodiť s manželom, chodiť do kostola, šoférovať motorové vozidlo, napriek tomu, že má vodičské oprávnenie, prípadne sprevádzať manžela na ceste do práce. Najvyšší správny súd v danom kontexte poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 29. októbra 2009, sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že „Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Preto je súd povinný v konaní vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody.“ Podľa názoru súdu žalovaná správne zistila, ktoré predpoklady mala žalobkyňa pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady mala po vzniku choroby z povolania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (bližšie pozri aj rozsudok najvyššieho súdu zo sp. zn. ).

33. Ako bolo už vyššie uvedené, najvyšší správny súd citlivo vníma prípady, ktoré sa týkajú posudzovania zdravotného stavu a s ním nepriaznivé dôsledky, ktoré majú dopad na kvalitu života jednotlivca, v danom prípade bez opory v zákone nebolo možné vyhodnotiť prejednávaný prípad inak, ako to urobila žalovaná.

34. V kasačnej sťažnosti žalovaná poukázala okrem iného aj na rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. , v rámci ktorého sa rozhodovalo o nároku žalobkyne na zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorými bolo ohodnotené sťaženie jej spoločenského uplatnenia, na dvojnásobok v zmysle Vyhlášky č. Najvyšší súd už v tom čase konštatoval, že žalobkyňa nesplnila predpoklady na priznanie uplatneného nároku, preto nemožno súhlasiť so žalobkyňou v tom, že v čase rozhodovania najvyššieho súdu nedosiahla maximálne základne bodové hodnotenie. Najvyšší správny súd už vyššie poznamenal, že a Vyhlášky č. a z nich plynúce nároky je potrebné vnímať oddelene.

35. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa ) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa zmenil tak, že správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

36. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa v spojení s , a tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobkyňa v konaní úspech nedosiahla a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.