Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/70/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa písmeno a), písmeno c) s poukazom na písmeno b) , o odvolaniach obžalovaného a poškodených A. D. E., správcu úpadcu Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sklabiná „v konkurze“ a F. G. H., MBA správcu úpadcu Agrostav, s.r.o., „v konkurze“ podaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22.07.2025 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30.06.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno a), písmeno b), písmeno c), písmeno f) z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa vec vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra uznal obžalovaného A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného zo zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že

1. od roku XXXX do XX.XX.XXXX, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty obvineného A. C. v konkurznom konaní úpadcu Agronova s. r. o. „v konkurze“ Jesenské a do funkcie bola ustanovená nová správkyňa A. B. I. J., obvinený A. C. v uvedenom období v rozpore s o konkurze a vyrovnaní si neplnil pri výkone funkcie povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, keď bez súhlasu súdu a úpadcu uložil na účet CI Holding a. s. Bratislava 170.000 eur, ktoré nevrátil späť na účet úpadcu a následne v ďalšom období v rozpore s o konkurze a vyrovnaní bez zbytočného odkladu, ako aj súdom stanovenej 15-dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia na odovzdanie konkurznej agendy úpadcu neodovzdal konkurznú agendu novej správkyni, čím maril konkurzné konanie, nakoľko po schválení konečnej správy o speňažovaní majetku nebolo možné schváliť rozvrh výťažku,

2. od XX.XX.XXXX, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie KS BB číslo konania z 25.08.2011 o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty obvineného A. B. C. úpadcu Montáže PSV a. s. „v konkurze“ Banská Bystrica a do funkcie nového správcu konkurznej podstaty bola ustanovená A. K. L. - Konkurzy a reštrukturalizácie v. o. s. Banská Bystrica, až dosiaľ vo Veľkom Krtíši ako bývalý správca konkurznej podstaty v rozpore s , o konkurze a vyrovnaní si neplnil povinnosť pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a bez zbytočného odkladu, ako aj súdom stanovenej 15-dňovej lehoty

od právoplatnosti rozhodnutia na odovzdanie konkurznej agendy úpadcu a neuložil finančné prostriedky získané predajom majetku na účet úpadcu, pričom v uvedenom období uložil na účet CI Holding a. s. Bratislava 360.595 eur, ktoré nevrátil späť na účet úpadcu a takýmto spôsobom maril konkurzné konanie, nakoľko po schválení konečnej správy o speňažovaní majetku nebolo možné schváliť rozvrh výťažku,

3. od XX.XX.XXXX, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie KS BB číslo konania 36-24K/90/1995 zo 28.08.2012 o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty obvineného A. B. C. v konkurznom konaní úpadcu Poľnohospodárske družstvo so sídlom Bušince „v konkurze“ a do funkcie nového správcu konkurznej podstaty bola ustanovená B. M. L. Zvolen, až dosiaľ vo Veľkom Krtíši ako bývalý správca konkurznej podstaty v rozpore s , o konkurze a vyrovnaní po výzve na predloženie konkurznej agendy do 15 dní od prevzatia žiadosti zo dňa 10.06.2013 sa zaviazal túto predložiť novému správcovi do 30.06.2013, pričom konkurznú agendu dosiaľ nepredložil, a neuložil finančné prostriedky získané predajom majetku na účet úpadcu, ale ich v uvedenom období uložil na účet CI Holding a. s. Bratislava vo výške 50.060,58 eur, ktoré nevrátil na účet úpadcu a takýmto spôsobom maril konkurzné konanie, nakoľko po schválení konečnej správy o speňažení majetku nebolo možné až dosiaľ schváliť rozvrh výťažku, v dôsledku čoho je konkurzné konanie neskončené,

4. od XX.XX.XXXX, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie KS BB č. k. o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty obvineného A. B. C. v konkurznom konaní úpadcu Bavlnárske závody - Texicom s. r. o. „v konkurze“ Ružomberok a do funkcie nového správcu bol ustanovený F. F. N. Veľká Lehota, až dosiaľ vo I. H. ako bývalý správca konkurznej podstaty v rozpore s , o konkurze a vyrovnaní si neplnil povinnosť pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a bez zbytočného odkladu ako aj súdom stanovenej 15-dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia na odovzdanie konkurznej agendy úpadcu novému správcovi a neuložil finančné prostriedky získané predajom majetku na účet úpadcu, ale v uvedenom období uložil 62 000 eur na účet VÚB, ktoré späť nevrátil a takýmto spôsobom maril konkurzné konanie, nakoľko po schválení konečnej správy o speňažovaní majetku nebolo možné až dosiaľ schváliť rozvrh výťažku, v dôsledku čoho je konkurzné konanie neskončené,

5. od XX.XX.XXXX kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie KS BB č. k. z 19.04.2013 o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty obvineného A. B. C. v konkurznom konaní úpadcu Stanex s. r. o. „v konkurze“ Rimavská Sobota a do funkcie nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený B. A. O., E.. Banská Bystrica, až dosiaľ vo Veľkom Krtíši ako bývalý správca konkurznej podstaty v rozpore s , o konkurze a vyrovnaní si neplnil pri výkone funkcie povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a bez zbytočného odkladu, ako aj súdom stanovenej 15-dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia na odovzdanie konkurznej agendy úpadcu a neuložil finančné prostriedky získané predajom majetku na účet úpadcu, pričom v uvedenom období uložil na účet CI Holding a. s. Bratislava 640.000 eur, ktoré späť nevrátil a takým spôsobom maril konkurzné konanie, nakoľko po schválení konečnej správy o speňažovaní majetku nebolo možné až dosiaľ schváliť rozvrh výťažku,

6. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 47-24K 187/1999 úpadcu Agroverzia s. r. o. „v konkurze“ Muľa a do funkcie bola ustanovená nová správkyňa A. F. N. až doposiaľ vo Veľkom Krtíši, v rozpore s o konkurze a vyrovnaní si neplnil pri výkone funkcie povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a bez súhlasu súdu a veriteľov úpadcu uložil na účet CI Holding a. s. Bratislava finančné prostriedky vo výške 62 989,98 eur, ktoré nevrátil späť na účet úpadcu a následne v rozpore s o konkurze a vyrovnaní bez zbytočného odkladu, ako aj súdom stanovenej 15-dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia na odovzdanie konkurznej agendy úpadcu neodovzdal túto agendu novej správkyni, čím maril konkurzné konanie, v dôsledku čoho nebola schválená konečná správa o speňažení majetku úpadcu a nebolo možné dosiaľ schváliť rozvrh výťažku, v dôsledku čoho je konkurzné konanie neskončené,

7. od XX.XX.XXXX, kedy bol uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo podielnikov „v konkurze“ Sklabiná a do funkcie nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený A. D. E. až dosiaľ vo Veľkom Krtíši, ako bývalý správca konkurznej podstaty v rozpore s , o konkurze a vyrovnaní si neplnil povinnosť pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a bez

zbytočného odkladu, ako aj súdom stanovenej 15-dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia odovzdať konkurznú agendu úpadcu, ktorú dosiaľ kompletne nevrátil, čím maril konkurzné konanie a neuložil finančné prostriedky získané predajom majetku všetky na účet úpadcu, keď z peňazí, ktoré vybral v dobe od 31.03.2009 do 10.08.2009 z účtu OTP Banky v sume 236.400 eur na výdavky, časť peňazí nevrátil na účet úpadcu, v dôsledku čoho nebola schválená konečná správa o speňažení majetku úpadcu a nebolo možné schváliť rozvrh výťažku, takže konkurzné konanie je neskončené,

8. od XX.XX.XXXX, kedy bol uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 36-24K 443/98 zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Agrostav s.r.o. v likvidácii Veľký Krtíš „v konkurze“ a do funkcie bola ustanovená nová správkyňa B. F. A. H. až dosiaľ vo Veľkom Krtíši, v rozpore s , o konkurze a vyrovnaní po výzve na predloženie konkurznej agendy do 15 dní od právoplatnosti uznesenia neodovzdal konkurznú agendu novej správkyni a nevrátil finančné prostriedky, ktoré uložil na účet CI Holding a.s. Bratislava v presne nezistenej výške späť na účet úpadcu, v dôsledku čoho nebolo možné doposiaľ schváliť rozvrh výťažku, takže je konkurzné konanie neskončené.

Za to súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa § 242 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti AGROVERZIA, spol. s.r.o., IČO: 31 640 095, so sídlom Muľa 60 spôsobenú škodu vo výške 62.989,98 eur.

Podľa poškodených Poľnohospodárske družstvo podielníkov Sklabiná ,,v konkurze“, IČO: 00 208 868, so sídlom Sklabiná, BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o., IČO: 36 388 777, so sídlom Ružomberok, Textilná 23 a Agrostav, s.r.o. ,,v likvidácii“, IČO: 31 574 378, so sídlom Veľký Krtíš, ul. Škultétyho, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom určenej lehote odvolanie obžalovaný, prostredníctvom obhajcu i vlastným podaním, v časti výroku o vine, treste, náhrade škody aj proti konaniu, ktoré im predchádzalo.

Proti výroku o náhrade škody, v časti odkázania s nárokom na náhradu škody na civilný proces, podali odvolania v zákonnej lehote poškodení A. D. E., správca úpadcu Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sklabiná „v konkurze“ a F. G. H. F., správca úpadcu Agrostav, s.r.o., „v konkurze“.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal, že súd výpovede svedkýň len prečítal, ale nevykonal ich vypočutie priamo na pojednávaní. Výsluch navrhla vykonať prokurátorka a nemôže byť na ťarchu obžalovaného, že súd nevedel zabezpečiť svedkyne. Takéto dôkazy nemôžu byť podkladom pre odsúdenie obžalovaného, ale môžu byť vyhodnotené tak, že prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno. Prokuratúra a v konečnom dôsledku aj súd pomiešali dve rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa konania obžalovaného, t.j. jeho konanie pokiaľ pôsobil ako správca konkurznej podstaty a konanie obžalovaného po právoplatnosti jeho odvolania z funkcie správcu konkurznej podstaty. Ak podstatou obžaloby bola tá skutočnosť, že obžalovaný mal mariť konkurzné konanie, je logické a vyplýva to z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že tak nemohol urobiť počas toho, ako vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty, kde v obdobných prípadoch konania správcov boli kvalifikované ako porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku z nedbanlivosti. V prípade takejto kvalifikácie by došlo k premlčaniu trestného stíhania menovaného. Konanie obžalovaného potom, ako bol právoplatne odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty, ak súd chcel posudzovať ako marenie tých konkurzných konaní, z ktorých bol odvolaný ako správca, t.j. porušenie administratívnej povinnosti odovzdať spisovú agendu novému správcovi, tak v tomto prípade by muselo byť konštatované aj v rozsudku a vo výroku, od kedy a dokedy sa tak stalo, ako možno

konštatovať, že to bolo po dlhší čas a akým spôsobom k tomu došlo, pretože vo väčšine prípadov si noví správcovia uplatnili nárok na náhradu škody v civilnom konaní a pokiaľ obžalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, tak mal súd možnosti mu udeliť poriadkovú pokutu a to aj opakovane, čo sa nestalo, pričom je bezpredmetné, kto fyzicky odovzdal predmetnú agendu novému správcovi a akým spôsobom sa to stalo. Teda už samotné výroky odsudzujúceho rozsudku sú zmätočné, skresľujúce, neodborné a všeobecné, kde v podstate vždy bolo konštatované, že takáto agenda bola odovzdaná a v niektorých prípadoch boli konkurzné konania ukončené a došlo aj k výmazu takejto spoločnosti z obchodného registra. V čase vyhlásenia rozsudku plynul obžalovanému predchádzajúci trest zákazu činnosti, ktorý uplynul dňa 11.10.2025. Pokiaľ súd ukladal nový trest zákazu činnosti v trvaní 3 rokov, malo byť použité ustanovenie o súhrnnom treste, pretože takýmto spôsobom sa teoreticky prekrývali dva uložené tresty. Výrok o náhrade škody je zmätočný, pretože súd uložil nahradiť škodu spoločnosti Agroverzia s.r.o., za ktorú koná správca a takýto výrok je nevykonateľný a nezákonný. Pokiaľ súd chcel rozhodovať o náhrade škody, mala byť priznaná správcovi konkurznej podstaty. To sa týka aj tých konaní, kde boli poškodení odkázaní so svojimi nárokmi na civilné konanie. Súd I. stupňa neuviedol, ktoré okolnosti považoval za priťažujúce a ktoré za poľahčujúce. Obžalovaný je vo veku 62 rokov, trpí vážnymi zdravotnými problémami a stará sa o chorú manželku, kde skutky sú datované od roku 2001, resp. 2010, pričom súd sa nezaoberal vo svojom rozsudku obranou obžalovaného ohľadne premlčania jednotlivých skutkov, právnou kvalifikáciou, neodôvodnil, prečo považoval konanie obžalovaného za marenie konkurzného konania, prečo považoval, že to spôsobil závažnejším spôsobom konania. Podstatou rozhodnutia vo veci samej je odôvodnenie rozhodnutia, kde by súd podstatne vyložil, ktoré úvahy ho viedli k tomu, že uznal obžalovaného za vinného, ako sa vysporiadal s právnou kvalifikáciou, so zmenami v , prečo akceptoval zmenu obžaloby zo strany dozorujúcej prokurátorky, aké ustanovenia konkrétneho zákona s aplikáciou zákona o konkurze a vyrovnaní platného v čase, kedy malo dôjsť k údajnému spáchaniu skutkov boli porušené, pričom nielen porušenie povinností odvolaného správcu, ale aj následok, ktorý takýmto spôsobom nastal v tejto príčinnej súvislosti mali byť vyhodnotené v konkrétnom prípade a za konkrétnych okolností u každého prípadu zvlášť a to sa týka aj toho, že sa súd nevysporiadal s obranou obžalovaného, prezentovanou počas celého konania, že išlo o duplicitnú žalobu, kde o takýchto skutkoch už v niektorých prípadoch bolo rozhodnuté iným súdom, teda v podstate obžalovaný bol dvakrát potrestaný za svoje konania, čo je v našom právnom poriadku neprípustné, pretože nerozhoduje právna kvalifikácia, ale skutok ako taký, kde všetky tieto skutočnosti absentujú v rozhodnutí Okresného súdu Nitra a teda takýto rozsudok nemôže byť zákonný a spravodlivý. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorým sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo práva na obhajobu, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, že sú tu pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia , uložený trest je neprimeraný, alebo ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Zároveň navrhol, aby odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa s poukazom na trestné stíhanie zastavil, pretože je premlčané s tým, že v prípade, že by sa súd nestotožnil s námietkou premlčania, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný vo vlastnom písomnom podaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nespravodlivý, neurčitý, nepresvedčivý, zmätočný, nelogický, svojvoľný (arbitrárny), náležite neodôvodnený, vnútorne rozporný a zásadným spôsobom porušujúci právo na spravodlivý súdny proces, ako aj právo na obhajobu. Namietal, že trestná činnosť kladená mu za vinu nebola v dostatočnej miere preukázaná. Pri nedodržaní procesného postupu súd I. stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, nevykonal úplné dokazovanie a nedôsledne preberal všetky dôkazy zdokumentované v prípravnom konaní, nezistil náležite a správne skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre takéto jeho rozhodnutie. Následne všetky vykonané dôkazy nevyhodnotil správne jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k neúplným a nesprávnym právnym záverom, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia v rozpore s požiadavkami obsiahnutými v nevyložil podrobne a jasne, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu,

ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou. V rozpore s právom na spravodlivý súdny proces predčasne, už od podania obžaloby, nesprávne a nedôvodne vychádzal z vopred poňatého presvedčenia, že skutok sa stal, ide o zločin marenia konkurzného konania a tento skutok spáchal on. Napadnutým rozsudkom zásadným spôsobom porušil právo na obhajobu, pretože tento postráda riadne a presvedčivé odôvodnenie a vysporiadanie sa so zásadnými a podstatnými významnými skutočnosťami týkajúcimi sa tejto trestnej veci. Ide pritom o skutočnosti, na ktoré po celý čas konania a ktoré mu súd nevyvrátil a neposkytol na ne nielen presvedčivé, ale dokonca ani dostatočné odôvodnenie. Napadnutý rozsudok považuje za svojvoľný, nevychádzajúci z vykonaného dokazovania, len účelovo prispôsobený výroku o jeho zavinení a odsúdení. Z odôvodnenia vyplývajú iba všeobecné závery, čím mu súd odňal právo sa proti takýmto nepreskúmateľným tvrdeniam brániť. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov a dôkaznej situácie tak viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože dôkazná situácia neumožňovala subsumovať skutky pod niektorú zo skutkových podstát zločinu marenia konkurzného konania, ale mala viesť k oslobodeniu spod obžaloby. Aby mohlo ísť o tento trestný čin, musí nesplnenie povinnosti uloženej zákonom o konkurze a vyrovnaní zároveň spôsobiť marenie konkurzného konania. Medzi nesplnením povinnosti uloženej zákonom o konkurze a marením konkurzného konania (ako následkom) musí byť príčinná súvislosť, pričom páchateľ musí nielen nesplniť povinnosť uloženú zákonom o konkurze v úmysle, aby došlo k mareniu konkurzného konania, ale tento následok vo forme marenia konkurzného konania sa musí aj objektívne prejaviť, k čomu v žiadnom prípade nedošlo a ani tento úmysel nebol preukázaný. Poukázal na novelu , ktorú súd aplikoval pri zmene právnej kvalifikácie, avšak v súdnom konaní došlo k pochybeniam, na ktoré poukazovala obhajoba počas celého konania a ktoré súd nebral do úvahy pri konaní vo veci samej. Súd sa nezaoberal tým, či skutok uvedený v obžalobe je vôbec trestným činom, ak áno, akým trestným činom a či nedošlo k premlčaniu trestného stíhania. Pôvodný trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania bol postavený na tom, že sa mal dopustiť takéhoto konania závažnejším spôsobom, kde mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 3 až 10 rokov, pričom závažnejším spôsobom bolo to, že sa to dialo po dlhší čas. Podľa prechádzajúcej právnej úpravy mal spáchať skutok tým, že si nesplnil povinnosti uložené zákonom, ktorý upravuje takéto konanie, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, kde teda na jeho osobu by sa mala vzťahovať povinnosť uložená mu zákonom, ktorá by mala byť definovaná v samotnej obžalobe, kde sa obžaloba odvoláva na , o konkurze a vyrovnaní a takisto podľa tohto zákona. V tomto prípade podľa novely mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 2 až 8 rokov, čím došlo aj k skráteniu premlčacej doby, kde kritériom trestnosti nebola výška spôsobenej škody, ale údajné konanie po dlhší čas, kde trestnosť činu by mala byť 10 rokov. Na základe tejto obžaloby ku spáchaniu skutkov malo dôjsť v rokoch 2000 a 2012, počas účinnosti , čiže do 31.12.2005. Pokiaľ správca konkurznej podstaty pri výkone svojej funkcie spôsobí škodu, môže ísť o objektívnu zodpovednosť správcu za vznik škody, čo by mohlo postačovať na vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti založenej na nároku na náhradu spôsobenej škody, ktorej sa možno domáhať žalobou v civilnom konaní, avšak vyššie uvedené zistenie vôbec nestačí na vyvodenie trestnej zodpovednosti, nakoľko táto je postavená na zavinení (úmysle ako subjektívnej stránke) a hlavne na zavinenom protiprávnom konaní a nie na princípe tzv. objektívnej zodpovednosti. Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle len z domnienok a hypotéz, laických úvah, nejasných, nelogických, nezrozumiteľných, nepresvedčivých, nevierohodných dôkazných prostriedkov, ktoré sú inými dôkazmi spochybniteľné a dokonca vyvrátené, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne postavený pred súd. Poukázal na Dohovoru, judikatúru ESĽP a zásadu rovnosti zbraní. Zdôraznil, že nie je jeho povinnosťou dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol prokurátor, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Nezákonnosť rozsudku spočíva najmä v tom, že súd nesprávne kvalifikoval konanie obžalovaného, kde nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania; súd rozhodol o skutkoch, ktoré boli predmetom odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, kde si odsúdený takýto trest vykonal a čiastočne sa jedná o identické skutky (rozsudok sp. zn. zo dňa 06.12.2017); ak súd odsudzoval obžalovaného, tak mal byť uložený súhrnný trest vzhľadom k tomu, že v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku nebol vykonaný celkový trest, ktorý bol uložený pôvodným rozsudkom

Okresného súdu v Banskej Bystrici v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre ohľadne zákazu činnosti, ktorý uplynul 18.10.2025, ale v čase vyhlásenia rozsudku trest zákazu činnosti nebol vykonaný; Namietal, že hlavné pojednávanie dňa 10.08.2021 sa konalo v nesprávnom zložení senátu, kde ako prísediaci sudcovia sú uvedené osoby F. G. N. a E. P. D., pričom v ostatných prípadoch ako prísediaci sudcovia boli uvedené osoby F. G. N. a A. P. a teda došlo k porušeniu práva obžalovaného na zákonného sudcu závažným spôsobom; dozorujúca prokurátorka požiadala súd v záverečnej reči, aby „modifikoval” podanú obžalobu a túto zmenila, čo nie je prípustné, kde súd vyhlásil iný rozsudok, ako bola podaná obžaloba. Samotný odstup od údajného páchania trestnej činnosti mal byť aplikovaný aj v prípade uznania viny, kde od skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe uplynula doba aj vyše 20 rokov alebo najmenej 11 rokov a tieto skutky v podstate sa kryštalizovali tým, že vo veci sa konali civilné konania, kde niektoré spoločnosti už boli vymazané z obchodného registra, konkurzné konania boli ukončené. Taktiež namietal rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu spoločnosti Agroverzia spol. s.r.o., čo je úplne nesprávne, pretože v konkurznom konaní musí byť daný výrok ohľadne škody, ktorú by mal zaplatiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu Agroverzia spol. s r.o., pričom v obžalobe je uvedená výška škody 50.060,58 eur a vo výroku rozsudku je uvedená škoda 62.989,98 eur a takisto je nesprávny výrok o náhrade škody pre Poľnohospodárske družstvo podieľníkov Sklabiná, kde už v civilnom konaní bola zo strany správcu uplatnená škoda a takisto sa týka spoločnosti Bavlnárske závody - Texicom, Ružomberok, pričom je pozoruhodné, že správca konkurznej podstaty Agrostav s.r.o., Veľký Krtíš si žiadnu škodu neuplatnil v civilnom konaní. Súd odkázaním poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces jednoznačne spochybnil svoj výrok o vine. V takomto prípade je totiž negovaný záver súdu o právnej kvalifikácii zisteného skutku a de facto má za následok zrušenie takéhoto rozsudku odvolacím súdom. Nie je vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu škody možné rozhodnúť v podstate tak, že na jednej strane bude existovať konštatovaná vina zo spáchania skutku, ktorý v sebe poníma spôsobenie tam uvedenej škody, zatiaľ čo poškodených s nárokom na náhradu škody súd v celom rozsahu odkáže na civilný proces. Takýmto spôsobom súd závažným spôsobom porušil zákon a zároveň spochybnil, vyvrátil a anuloval výrok o vine. Je nelogické, že súd uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 3 rokov, kde obžalovaný bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov a takúto činnosť nevykonáva a nie sú splnené podmienky, aby takúto činnosť niekedy vykonával. Súd neprihliadol na to, či je vôbec možné ukladať takéto tresty vzhľadom na vek a zdravotný stav obžalovaného. Napadnutý rozsudok mal byť vypracovaný v lehote 30 pracovných dní a nebolo doručené oznámenie ani obhajcovi, ani obžalovanému, že takáto lehota bola prekročená a nebolo ani oznámené, či predseda súdu povolil zákonnému sudcovi vyhotoviť takýto rozsudok v predĺženej lehote. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Základným problémom celého súdneho konania po prijatí obžaloby je tá skutočnosť, že v obžalobe nebolo rozdelené konanie a činnosť správcu konkurznej podstaty od vymenovania do jeho právoplatného odvolania a činnosť odvolaného správcu, ktorý v podstate už takúto činnosť nevykonával, len mal poskytnúť konkrétnu súčinnosť novoustanovenému správcovi. Súdy už prejednávali konkrétne veci, týkajúce sa investovania finančných prostriedkov patriacich do konkurznej podstaty do spoločnosti CI Holding a.s. a všetci takýto správcovia boli v konečnom dôsledku oslobodení spod obžaloby. Pokiaľ sa týka činnosti správcu, ktorý bol odvolaný a nemal si plniť svoje povinnosti, tak tu boli prostriedky pre iný postih takéhoto odvolaného správcu, ako je napr. uloženie poriadkovej pokuty a pod., v konečnom dôsledku v každom prípade predmetná agenda odovzdaná bola, ale samotné neodovzdanie agendy z objektívnych dôvodov, alebo prekážok na strane správcu nemožno považovať za marenie konkurzného konania, ale maximálne za neplnenie povinností. To, že neboli písomnosti odovzdané v stanovenej lehote, nemalo v konečnom dôsledku vplyv na skutočnosti, ktoré nový správca mal riešiť. Navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol alebo zrušil napadnutý rozsudok podľa , , , , , Tr. zák. a vec vrátil podľa súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poškodený A. D. E., správca úpadcu Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sklabiná „v konkurze“ v odvolaní namietal, že súd I. stupňa v odôvodnení neuviedol, aké ďalšie dokazovanie by bolo potrebné vykonať. Poukázal na výpisy z účtu za obdobie od 06.06.2006 do 30.06.2015, ktoré predložil vyšetrovateľovi PZ už 08.10.2015. Nárok na náhradu škody v sume 236.862 eur uplatnil aj na hlavnom pojednávaní 21.10.2021. V súvislosti s konaním obžalovaného poukázal na o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a na o Kancelárskom poriadku pre správcov v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že obžalovaný mal priam povinnosť nevyberať peňažné prostriedky patriace úpadcovi z účtu a keď tak urobil, spôsobil úmyselným konaním škodu, ktorú musí nahradiť. Iné ďalšie dokazovanie, okrem vykonania dokazovania listinnými dôkazmi – výpismi z účtu úpadcu, číslo účtu: XXXXXXX/ XXXX, nie je potrebné a súd I. stupňa mal všetky potrebné podklady na to, aby obžalovanému uložil nahradiť škodu úpadcovi vo výške 236.862 eur. Akékoľvek ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne. Tým, že takéto dokazovanie súd I. stupňa ani príkladmo nešpecifikoval, možno mať za to, že takéto ďalšie, alebo iné dokazovanie ani objektívne nie je možné; do úvahy by prichádzal výsluch obžalovaného, avšak toto nie je možné, keďže odmietol vypovedať. V dôsledku uvedeného je postup súdu I. stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu škody arbitrárnym a porušujúcim právo úpadcu na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené nesprávnosti v procesnom postupe a na chýbajúce odôvodnenie rozhodnutia je toto nepreskúmateľné. Tiež namietal diskriminačný prístup, keď obžalovanému neuložil nahradiť družstvu spôsobenú škodu, pričom, ale bez bližšieho odôvodnenia uložil obžalovanému nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti AGROVERZIA, spol. s r.o., IČO: 31 640 095. Vo výroku rozsudku je síce uvedená suma vo výške 236.400 eur a nie suma 236.862 eur, predstavujúca súčet výberov hotovosti z účtu konkurznej podstaty, avšak nie je dôvod, aby súd I. stupňa v zmysle druhej vety neuložil obžalovanému nahradiť úpadcovi škodu vo výške 236.862 eur, ktorá výška škody priamo a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zo spisu. Zo spisu vyplýva, že ako správca poškodeného úpadcu uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej úmyselným trestným činom obžalovaného riadne a včas. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, čo sa týka výroku o náhrade škody pre úpadcu Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sklabiná „v konkurze“ so sídlom 991 05 Sklabiná, IČO: 00 208 868 podľa zrušil a podľa sám vo veci rozhodol tak, že podľa uloží obžalovanému nahradiť poškodenému úpadcovi Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sklabiná „v konkurze“ so sídlom 991 05 Sklabiná, IČO: 00 208 868 škodu vo výške 236.862 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 236.862 eur od 15.06.2015 do zaplatenia.

Poškodený F. G. H. F., správca úpadcu Agrostav, s.r.o., „v konkurze“ v odvolaní uviedol, že zo spisového materiálu konkurzného konania, ako aj spisového materiálu trestného konania je zrejmé, že obžalovaný mal previesť sumu určenú na vyplatenie veriteľom vo výške 34.676,11 eur na nebankový subjekt CI Holding. Poškodený si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody najmenej vo výške 34.676,11 eur. Táto suma predstavuje čiastku určenú na rozvrh veriteľom v konkurze úpadcu Agrostav, s. r. o., ktorú mal obžalovaný po schválení konečnej správy zabezpečiť pre rozvrh veriteľom. Hlavné pojednávanie preukázalo existenciu škody aj jej rozsah: suma 34.676,11 eur je determinovaná schválenou konečnou správou a má priamu príčinnú súvislosť s protiprávnym konaním obžalovaného. Obžalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by výšku alebo existenciu škody spochybnili. Za týchto okolností nebol dôvod odkazovať poškodeného s nárokom na civilný proces; naopak, súd mal v adhéznom konaní vysloviť povinnosť obžalovaného nahradiť škodu aspoň v preukázanej minimálnej výške. V posudzovanej veci je výška škody jednoznačne identifikovaná listinnými dôkazmi a nevyžaduje si ďalšie dokazovanie nad rámec vykonaného trestným súdom. Rozhodnutie o odkázaní poškodeného na civilný proces odporuje zásadám rýchlosti a hospodárnosti konania, popiera účel adhézneho konania a neprimerane predlžuje dosiahnutie satisfakcie pre veriteľov úpadcu, ktorí na vyplatenie čakajú už desiatky rokov. Navrhol, aby odvolací súd podľa zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody tak, že obžalovaného zaviaže nahradiť poškodenému Agrostav, s. r. o. „v konkurze“ škodu vo výške 34.676,11 eur, prípadne podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody/odkaze na civilný proces a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie v rozsahu výroku o náhrade škody.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami – obžalovaným a poškodenými, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaniami nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa Týmto postupom odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, zistené pochybenia si vyžadujú zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu, pričom doplnenie konania odvolacím súdom by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku a viac vo veci odmietol vypovedať. Z uvedeného nie je zrejmé a z rozsudku to nevyplýva, ako sa súd I. stupňa vysporiadal s týmto procesným stavom, najmä, či obžalovaný v prípravnom konaní ku skutkom kladeným mu za vinu vypovedal, alebo, či využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať a teda, či boli následne čítané výpovede obžalovaného z prípravného konania.

Podľa , na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona ().

Výsluch obžalovaného je zákonný dôkazný prostriedok a zároveň dôležitý nástroj na uplatnenie jeho práva na obhajobu pred súdom. Výpoveď obžalovaného je teda jednak prostriedkom obhajoby, s ústavne zaručeným právom brániť sa, ale aj dôkazom – zdrojom poznatkov o skutkovom stave. Účelom ustanovenia je oboznámenie súdu a všetkých strán zúčastnených na hlavnom pojednávaní so znením skoršej výpovede obžalovaného vykonanej v prípravnom konaní, alebo s jej časťou, prípadne odstránenie rozporov medzi jednotlivými výpoveďami.

Preskúmaním konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal dňa 03.03.2017 ku skutkom týkajúcim sa poškodených subjektov AGROVERZIA, s.r.o. v konkurze so sídlom Muľa a Poľnohospodárske družstvo podielnikov v konkurze, Sklabiná, kde okrem iného uviedol aj svoju obhajobnú obranu týkajúcu sa odovzdania dokladov vo všetkých konkurzoch. Prokurátorka na uvedenom hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný odmietol vypovedať, preto navrhuje vypočuť prítomných svedkov. Nenavrhla procesný postup podľa – čítanie výpovede obžalovaného z prípravného konania. Súd I. stupňa následne pristúpil k určeniu poradia výsluchov svedkov a k ich výsluchom. Podľa názoru odvolacieho súdu tento postup súdu I. stupňa nebol správny, pretože pri pasivite prokurátorky mal túto vyzvať, či navrhuje prečítať výpoveď obžalovaného z prípravného konania a v prípade, ak by toto nenavrhla, mal možnosť vyzvať rovnako obhajcu. Napokon v prípade, ak by procesné strany tento postup nenavrhli, s poukazom na mal súd I. stupňa pristúpiť k čítaniu výpovede obžalovaného z prípravného konania aj bez návrhu prokurátorky a obhajcu. K danému odvolací súd pripomína, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, má právo nevypovedať. Pokiaľ však vypovedal, uviedol skutočnosti svedčiace o jeho nevine, je potrebné vždy jeho obhajobu preveriť, pretože bez objasnenia okolností, ktoré môžu odôvodniť zánik trestnosti činu obvineného, nie je náležite zistený skutkový stav veci a preto nie je možné rozhodovať o vine obžalovaného. Je preto namieste konštatovať, že pokiaľ súd I. stupňa neprevzal vyššie naznačeným procesným postupom do súdneho konania výpoveď obžalovaného z prípravného konania, nemohol sa dôsledne zaoberať hodnotením obhajobnej obrany obžalovaného prednesenej v štádiu prípravného konania. Na základe odvolania obžalovaného smerujúceho aj voči konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo odvolací súd poukazuje aj na zápisnicu z hlavného pojednávania konaného dňa 24.06.2025. Z tejto vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo konané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý

k tomuto udelil súhlas. Prokurátorka súhlasila s čítaním výpovede svedkyne A. Q. Q. a Q. F., F. F. N., a to aj vzhľadom na odstup času. Následne súd I. stupňa postupom podľa čítal výpovede svedkov: A. Q. Q. z 29.01.2018, Q. F. zo dňa 01.02.2018, A. R. z 30.01.2018, J. Q. z 30.01.2018, B. P. A. z 11.04.2018. Ďalším uznesením boli čítané výpovede svedkov, pričom výpovede svedkov B. P. A. a F. F. N. boli čítané z oboch vyšetrovacích spisov. Z podaných obžalôb vyplýva, že prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť svedkov A. Q. Q., Q. F., F. F. N. a B. P. A..

Podľa , namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

Podľa , súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej miestnosti, alebo ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní upozornený.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ prokurátorka navrhla v obžalobe na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť svedkov A. Q. Q., Q. F., F. F. N. a B. P. A., pre postup podľa – čítanie výpovede svedka z prípravného konania sa vyžaduje výslovný súhlas i obžalovaného, keďže tento jeho súhlas nie je potrebný len v prípade, ak prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka z prípravného konania prečítať a obžalovaný v lehote určenej súdom pri doručení výzvy podľa spolu s obžalobou nenavrhol takého svedka osobne vypočuť. Naviac pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že postupom podľa boli na uvedenom hlavnom pojednávaní prečítané i výpovede svedkov A. R. a B. P. A., ktoré prokurátorka na hlavnom pojednávaní ani nenavrhla čítať. Odvolací súd pripomína, že zápisnica o hlavnom pojednávaní je verejná listina, ktorá je dôkazom o tom, aký bol priebeh hlavného pojednávania, vrátane vykonaných dôkazov a všetkých uznesení, ktoré súd vyhlásil počas pojednávania. Z obsahu predmetnej zápisnice však nie je možné jednoznačne zistiť dôvod, pre ktorý súd I. stupňa čítal výpovede svedkov z prípravného konania, ktoré procesné strany čítať nenavrhli a ani dôvod, pre ktorý boli čítané svedecké výpovede svedkov, ktorých navrhla prokurátorka na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť za stavu, že obžalovaný k danému postupu súhlas neudelil. Podľa , ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy jednotlivých vykonaných dôkazov v súdnom konaní a tieto vyhodnotil nasledovne:

„Vyššie uvedené ustanovenia podľa o konkurze a vyrovnaní, pričom postihuje páchateľa, ktorý marí konkurzné alebo vyrovnávacie konanie, kde za marenie môžeme považovať také konanie páchateľa, v dôsledku ktorého konkurzné konanie nemôže byť vykonané. Páchateľom tohto trestného činu môže byť napr. úpadca, veriteľ ale aj správca konkurznej podstaty, keďže má pri výkone konkurzného konania určité práva a povinnosti, ktoré si v predmetnom prípade obžalovaný A. B. C. pri výkone funkcie správcu neplnil a to konkrétne, že nepostupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou - investoval peniaze do súkromnej spoločnosti a porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona - riadne neinformoval nových správcov a tiež im nedal k dispozícii všetky doklady a týmto konkrétnym konaním porušil aj povinnosť uloženú súdom, nakoľko mu splnenie týchto povinností uložil aj súd. Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku a viac vo veci odmietol vypovedať. Vina obžalovaného je však spoľahlivo preukázaná výpoveďami jednotlivých svedkov - správcov konkurzných podstát - F. B. A. H., B. A. O., B. D. E., A. K. L., A. B. I. J., B. M. C., F. G. Q., A. F. N., ktorí boli ustanovení do funkcie správcu konkurznej podstaty jednotlivých úpadcov po tom, čo bol obžalovaný A. C. odvolaný z tejto funkcie, pričom všetci novoustanovení správcovia konkurznej podstaty uviedli, že s obžalovaným ako odvolaným správcom bola problémová komunikácia, kde obžalovaný ako odvolaný správca konkurznej podstaty odďaľoval pod rôznymi okolnosťami odovzdanie konkurznej agendy, teda dokladov súvisiacich s konkurzným konaním toho ktorého úpadcu, kde väčšinou obžalovaný po neakceptovaní navrhnutého termínu zo strany novoustanoveného správcu konkurznej podstaty (ak vôbec) navrhol náhradný termín odovzdania konkurznej agendy, avšak ani tento náhradný termín odovzdania konkurznej agendy nebol za strany obžalovaného dodržaný a tento postup sa zo strany obžalovaného opakoval, navyše keď už po dlhšom čase došlo k odovzdaniu a prevzatiu konkurznej agendy, táto nebola kompletná a chýbala poväčšine účtovná časť konkurznej agendy. Svedkovia - správcovia konkurznej podstaty úpadcov ďalej uviedli, že pri odovzdávaní agendy sa poväčšine nestretli s bývalým správcom A. C., ale iba s jeho sekretárkou/zamestnankyňou, ktorá im zároveň odovzdala aj preberací protokol, kde boli uvedené dokumenty, ktoré si prebrali. Svedkovia - správcovia konkurzných podstát úpadcov tiež uviedli, že po prebratí neúplnej agendy mali podstatne sťažený výkon svojej funkcie, teda riadne vykonať konkurz, prípadne ho nebolo možné ďalej vykonávať, navyše tiež poväčšine uviedli, že im bývalý správca A. C. neposkytol informácie ohľadom výšky zostatkov peňažných prostriedkov na účte úpadcov, resp. neposkytol vôbec žiadne informácie ohľadom účtov a tieto informácie si museli zaobstarať iným spôsobom, pričom zistili, že obžalovaný A. C. ešte ako správca konkurznej podstaty úpadcov vyberal rôzne čiastky finančných prostriedkov z týchto účtov, ktoré nepoužil na veci súvisiace s konkurzným konaním úpadcov, ale boli uložené na účet spoločnosti CI HOLDING, a.s.. Svedecké výpovede svedkov - správcov konkurzných podstát úpadcov sú podporené výpoveďou svedkyne A. R., ktorá uviedla, že to bola práve ona, ktorá odovzdávala konkurznú agendu úpadcov novoustanoveným správcom konkurzných podstát a taktiež vypracovávala protokoly o odovzdaní a prevzatí agendy, avšak toto všetko vykonávala na pokyn obžalovaného A. B. C., keďže bola u neho zamestnaná ako administratívna pracovníčka. Taktiež uviedla skutočnosť, že novoustanoveným správcom konkurzných podstát neodovzdávala celú agendu, ale iba tú časť, ktorú schválil obžalovaný. Podobne vypovedala aj svedkyňa Q. F., ktorá bola konateľkou spoločnosti, ktorá spracovávala účtovníctvo pre A. B. C. ako správcu konkurznej podstaty, kde spracovávané účtovníctvo úpadcov sa nachádzalo u nich a obžalovaný C. si ho podľa potreby odnášal a taktiež on sa rozhodol, čo sa novoustanoveným správcom odovzdá a čo nie. Tiež potvrdila skutočnosť, že protokoly o odovzdaní a prebratí konkurznej agendy pripravila svedkyňa A. R.. Ďalšou kategóriou svedkov, ktorých výpovede usvedčujú obžalovaného A. B. C. sú sudkyne, ktoré boli zákonnými sudcami v predmetných konkurzných konaniach. Svedkyňa A. M. S. uviedla, že povinnosťou A. B. C. ako bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcov bolo po zbavení funkcie správcu odovzdať všetku písomnú agendu týkajúcu sa konkurzu a tak isto aj finančné prostriedky pochádzajúce zo speňažovania majetku a inej činnosti správcu odovzdať novoustanoveným správcom konkurzných podstát úpadcov. K takémuto kroku ho zaviazala ona ako konajúca sudkyňa priamo uznesením súdu, avšak čo vie, k takýmto krokom obžalovaného nedošlo, teda určite nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Ona tiež nemohla konať vo veciach, keďže po schválení konečnej správy malo nasledovať vydanie rozvrhového uznesenia, ale toto sa nemôže vydať, pokiaľ nie sú finančné prostriedky. Tiež od samotného obžalovaného vie, že finančné prostriedky úpadcov investoval do spoločnosti CI HOLDING, a.s.. Svedkyňa A. A. T. uviedla, že tiež má vedomosť o tom, že obžalovaný A. C. neodovzdal konkurznú agendu novoustanovenej správkyni B. M. L. (C.) ani po písomnej výzve a tak na neho podala trestné oznámenie a žalobu na náhradu škody. Svedkyne F. P. Q., A. Q. Q. a A. F. C. U. popísali v podstate rovnaké konanie, resp. nekonanie obžalovaného A. C. vo vzťahu k novoustanoveným správcom A. D. E., F. B. A. H. A. F. N., ako jej vyššie uvedené kolegyne. Svedkovia B. K. V. a B. P. A., ktorí boli v predstavenstve spoločnosti CI HOLDING, a.s. zhodne uviedli, že obžalovaný A. B. C. ako správca konkurznej podstaty viacerých úpadcov u nich investoval finančné prostriedky úpadcov za účelom ich ďalšieho zhodnotenia, čo sa zo začiatku aj podarilo, avšak pri opätovnom investovaní a postupom času sa aj spoločnosť CI HOLDING, a.s. dostala do insolventnosti a konkurzu, kde sa finančné prostriedky A. B. C. investované do tejto spoločnosti nevrátili naspäť, aspoň určite nie všetky. Svedkovia tiež popísali spôsob, akým sa investovalo do spoločnosti CI HOLDING, a.s..

Všetky vyššie uvedené svedecké výpovede usvedčujú obžalovaného zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku, pričom tieto nie sú medzi sebou v rozpore a navzájom sa dopĺňajú. Tieto svedecké výpovede podporujú aj listinné dôkazy - rozhodnutia súdov o pozbavení funkcie správcu konkurznej podstaty A. B. C. a ustanovenie do funkcie nového správcu s uložením povinnosti odovzdať písomnú konkurznú agendu a finančné prostriedky novoustanoveným správcom, protokoly o odovzdaní a prevzatí konkurznej agendy niektorými správcami, písomné výzvy novoustanovených správcov adresované obžalovanému A. B. C. za účelom odovzdania konkurznej agendy vrátane finančných prostriedkov úpadcov týmto správcom, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov z ktorých vyplýva skutočnosť, že obžalovaný dobrovoľne vydal konkurznú agendu, ktorá sa nachádzala v garáži rodinného domu obývaného obžalovaným. Z vyššie uvedených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný A. B. C. ako správca konkurzných podstát úpadcov označených vo výroku tohto rozhodnutia vykonával túto funkciu tak, že vykonával kroky smerujúce k speňažovaniu majetku úpadcov, čo sa mu aj v istej miere podarilo a tieto finančné prostriedky úpadcov (ktoré mali byť určené okrem iného aj na uspokojenie veriteľov) následne za účelom ich zhodnotenia investoval do spoločnosti CI HOLDING, a.s., kde tento mechanizmus opakoval až do doby, kedy sa aj spoločnosť CI HOLDING, a.s. dostala do insolventnosti a následného konkurzu, pričom obžalovaný sa aj snažil určitým spôsobom o to, aby mu boli vrátené investované peniaze, čo sa mu však nepodarilo. Následne bol obžalovaný A. B. C. rozhodnutiami Okresného sudu Banská Bystrica a Krajským súdom v Banskej Bystrici zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty vyššie označených úpadcov, následne bol týmito rozhodnutiami do funkcie ustanovení noví správcovia konkurznej podstaty a obžalovanému bola súdom uložená povinnosť v určitej lehote odovzdať celú konkurznú agendu vrátane finančných prostriedkov úpadcov a poskytnúť informácie ohľadom konkurzu novoustanoveným správcom konkurznej podstaty úpadcov, čo obžalovaný A. B. C. nerešpektoval a túto povinnosť si nesplnil. Následne ho novoustanovení správcovia konkurznej podstaty písomne vyzvali, aby si splnil svoju povinnosť uloženú súdom, čo však obžalovaný opäť nerešpektoval, o čom novoustanovení správcovia písomne informovali aj príslušný súd, ktorý ich inštruoval na podanie trestného oznámenia na obžalovaného A. B. C.. Obžalovaný napokon vyššie označeným novoustanoveným správcom konkurzných podstát konkurznú agendu vydal, avšak neúplnú, kde poväčšine chýbala účtovná časť agendy a ktorá sa podarila zaistiť až príslušníkom PZ na základe realizácie vydaných príkazov na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov. Konanie obžalovaného malo za následok, že predmetné konkurzné konania neboli skončené, nakoľko nemohol byť schválený rozvrh výťažku, pretože nebolo možné rozhodovať o celom majetku úpadcu, teda aj vrátane finančných prostriedkov, ktoré obžalovaný investoval do spoločnosti CI HOLDING, a.s. Týmto svojím konaním obžalovaný A. B. C. spáchal zločin marenia konkurzného konania podľa písmeno a), písmeno c) , pretože maril konkurzné konanie tým, že si nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom - , o konkurze a vyrovnaní a tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení a dôrazom na zásadu zákonnosti, uložil obžalovanému trest, pri ktorom zohľadnil všetky kritériá rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Preto náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri úvahách o výške a druhu trestu súd zistil, že obžalovaný sa v minulosti dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , kde mu súd uložil okrem podmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého sa už osvedčil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty vo výmere 7 rokov. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal ďalej zo skutočnosti, že obžalovaného odsudzoval za zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa , kde možno páchateľa podľa aktuálnej právnej úpravy tohto zločinu potrestať odňatím slobody na 2 až 8 rokov. Súd je toho názoru, že vzhľadom na osobu páchateľa a na odstup času, ktorý uplynul od spáchania trestnej činnosti je adekvátne ukladať trest na zákonom stanovenej samej spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby, preto súd uložil podmienečný trest v trvaní 2 roky, ktorého výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Súd napokon ešte uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 3 roky, keďže obžalovanému ešte plynie rovnaký trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , vo výmere 7 rokov.

Súd tiež uložil obžalovanému povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti AGROVERZIA, spol. s.r.o., spôsobenú škodu vo výške 62.989,98 eur a spoločnosti Poľnohospodárske družstvo podielníkov Sklabiná ,,v konkurze", BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. a Agrostav, s.r.o. ,,v likvidácii" odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko by na konanie o nároku na náhradu škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Odvolací súd pripomína, že na obžalovaného boli podané dve samostatné obžaloby, a to dňa 24.09.2018 a dňa 04.10.2018, ktoré boli spojené do spoločného súdneho konania. V oboch prípadoch boli skutky v nich uvedené právne kvalifikované ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, prokurátorka v rámci svojej záverečnej reči žiadala, aby súd modifikoval podané obžaloby nasledovne: 1) vzhľadom k tomu, že v súčasnosti už v konkurznom konaní sa nevypracuje rozvrhové uznesenie ale konečný rozvrh výťažku, teda v skutkových vetách obžalôb upraviť v takomto znení, že nebolo možné schváliť nie rozvrhové uznesenie o rozdelení finančných prostriedkov veriteľom, ale že nebol schválený rozvrh výťažku, 2) pri úpadcu Bavlnárske závody – TEXICOM v obžalobe sa uvádza, že obžalovaný uložil na účet VÚB sumu 232.357,43 eur, pričom poškodený za tohto úpadcu do zápisnice z hlavného pojednávania zo 17.08.2023 uviedol, že takáto škoda nebola spôsobená, ale len vo výške cca 62.000,- eur, z tohto dôvodu navrhla upraviť túto sumu.

Z výrokovej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že súd I. stupňa pristúpil k úprave skutkov v zmysle návrhu prokurátorky, avšak v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadne preskúmateľné právne úvahy resp. dôvody, pre ktoré úpravu skutkov vykonal.

Súčasne je potrebné uviesť, že obhajca vo svojej záverečnej reči poukazoval na úpravu vo vzťahu k trestnému činu marenia konkurzného konania podľa Tr. zák. a to porovnaním trestných sadzieb trestu odňatia slobody na jednej strane v čase „podania obžaloby“ a na druhej strane v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák., trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Odvolací súd konštatuje, že z výroku o vine napadnutého rozsudku nemožno zistiť, ako sa súd I. stupňa vysporiadal so zmenou právnej úpravy, teda či posudzoval čin podľa zákona účinného v čase jeho spáchania alebo podľa účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tomto kontexte odvolací súd pripomína, že výrok o treste má podklad vo výroku o vine, avšak pre riadne a zákonné odôvodnenie výroku o vine nepostačuje, pokiaľ súd I. stupňa uviedol v písomnom odôvodnení rozsudku na strane 36, že „možno páchateľa podľa Tr. zák. podľa aktuálnej právnej úpravy tohto zločinu potrestať odňatím slobody na 2 až 8 rokov“.

Ďalej obhajca poukazoval na to, že skutky v obžalobe sú v každom bode definované inak, pričom

- v skutku ohľadne spoločnosti AGRONOVA je uvedené, že správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď bez súhlasu súdu a úpadcu uložil na účet CI HOLDING Bratislava 170.000,- eur a akoby druhá časť skutku je to, že bez uvedenia konkrétneho dátumu neodovzdal konkurznú agendu novej správkyni s tým, že takéto konkurzné konanie nebolo možné skončiť, pretože nebolo možné schváliť rozvrhové uznesenie, kde uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici bol zrušený konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a konkurzné konanie bolo skončené,

- v ďalších bodoch sa kladie za vinu, že uložil na účet CI HOLDING sumu 360.595,- eur, ktoré nevrátil a mal mariť konkurzné konanie, pretože po schválení konečnej správy nebolo možné schváliť rozvrhové uznesenie, pričom sa jedná o spoločnosť Montíže PSV. Uvedené obhajoba namietala poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol zrušený konkurz po splnení rozvrhového uznesenia,

- v bode 3 obžaloby je uvedené, že správca uložil na účet CI HOLDING sumu

50.600,58 eur a tým maril konkurzné konanie, pretože po schválení konečnej správy nebolo možné doposiaľ schváliť rozvrhové uznesenie o rozdelení finančných prostriedkov, v dôsledku čoho konkurzné konanie nie je ukončené, kde aj v tomto prípade došlo k zrušeniu konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia a došlo k ukončeniu konkurzu,

- v skutku pod bodom 4) – Bavlnárske závody – TEXICOM Ružomberok obžaloba uvádza, že obžalovaný maril konkurzné konanie tak, že uložil na účet vo VÚB sumu 232.357,43 eur a po schválení konečnej správy o speňažení majetku nebolo možné schváliť rozvrhové uznesenie o rozdelení finančných prostriedkov, v dôsledku čoho je konkurzné konanie neskončené, kde v tomto prípade bolo prerušené konanie ohľadne sumy 62.000,- eur do právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu o schválení konečnej správy. Namietal, že nie je pravdou, že konkurzné konanie nie je ukončené z dôvodu konania správcu, ale je to z dôvodu postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici,

- ohľadne skutku týkajúceho sa spoločnosti STANEX s.r.o. uviedol, že sa malo jednať o sumu 640.000,- eur na účet CI HOLDING, kde obžaloba uvádza, že nebolo možné doposiaľ schváliť rozvrhové uznesenie o rozdelení finančných prostriedkov veriteľom, v dôsledku čoho je konkurzné konanie neskončené, čo tiež nie je pravdou, pretože došlo k ukončeniu konkurzného konania a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a konanie o zaplatenie sumy 594.702,19 eur bolo zastavené voči správcovi – obžalovanému a teda aj toto konkurzné konanie je skončené,

- vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa spoločnosti AGROVERZIA s.r.o., malo by sa jednať o sumu 62.989,98 eur, kde sa uvádza, že nebolo možné ukončiť rozvrhové konanie o rozdelení finančných prostriedkov, v dôsledku čoho je konkurzné konanie neskončené, pričom v tomto prípade si správkyňa neuplatnila žiadnu škodu na súde a v tomto prípade nie z viny správcu takéto konkurzné konanie nie je ukončené,

- ohľadne skutku týkajúceho sa PD Sklabiná je v obžalobe uvedené, že doposiaľ kompletnú agendu nevrátil a mel vybrať z účtu v OTP Banka sumu 236.400,- eur, ktoré neboli vrátené na účet úpadcu, v dôsledku čoho nebola schválená konečná správa o speňažení majetku úpadcu a nebolo možné schváliť rozvrhové uznesenie o rozdelení finančných prostriedkov veriteľom, takže konkurzné konanie nie je skončené. Namietal, že konkurzné konanie nie je skončené, pretože bolo prerušené do právoplatného skončenia veci na Okresnom súde Nitra, kde konkurzná agenda úpadcu bola vrátená novému správcovi, súčasne uviedol, že v tomto prípade bol ustanovený nový správca F. G. H., F. a tento a ani predchádzajúci správca si náhradu škody neuplatnili.

Obhajca vo svojej záverečnej reči upriamil pozornosť na to, že z 8 skutkov, pre ktoré boli podané obžaloby, bolo v 5 - tich prípadoch konkurzné konanie ukončené, teda v 3 - och prípadoch nebolo konkurzné konanie ukončené s tým, že to nebolo v príčinnej súvislosti s konaním, alebo nekonaním obžalovaného, kde pokiaľ sa týka spoločnosti STANEX s.r.o., PD Bušince a Montáže PSV Banská Bystrica, ohľadne týchto spoločností už rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v konaní . Tiež poukázal na dĺžku trvania trestného stíhania, kde je daný dôvod na zastavenie trestného stíhania alebo mimoriadne zníženie trestu. Namietal, že súd nemôže dvakrát rozhodnúť o tom istom skutku, malo byť ujasnené, či k mareniu konkurzného konania dochádzalo počas funkcie správcu konkurznej podstaty až do jeho odvolania z tejto funkcie, alebo, či to bolo až po jeho odvolaní z funkcie, kde by bolo potrebné konštatovať, po akú dlhú dobu správca neodovzdal danú agendu, s akým výsledkom, kedy došlo k zrušeniu konkurzného konania. Pripomenul, že za konanie spočívajúce v tom, že iní správcovia konkurznej podstaty vložili finančné prostriedky do spoločnosti CI HOLDING, bolo trestné stíhanie zastavené resp. boli oslobodení spod obžaloby. Vytýkal súdu I. stupňa, že nemožno len všeobecne konštatovať, že správca maril konkurzné konanie neodovzdaním nešpecifikovanej agendy, malo byť preukázané, aké doklady neboli odovzdané a že toto bolo príčinou daného stavu. Poukazoval na to, že nebol odsúdený za konanie – zločin sprenevery, ktorý mal spáchať ako správca konkurznej podstaty Poľnospol a.s. Jesenské, kde došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu premlčania trestného stíhania a súčasne namietal, že konanie ohľadne investovania, resp. vloženia finančných prostriedkov do spoločnosti CI HOLDING nemôže byť posudzované ako zločin marenia konkurzného konania, a pokiaľ by bolo preukázané, môže byť postihnuté len z titulu nedbanlivostného konania porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a toto konanie v dôsledku novely je premlčané. Napokon uvádzal, že skutočnosť, že už ukončené konkurzné konania mali byť posúdené aj z hľadiska princípu ultima ratio a tiež i to, že konanie uvedené v obžalobe nie je trestným činom a že nemožno konštatovať, že skutky v obžalobe sa stali.

Obžalovaný vlastným podaním doručeným súdu I. stupňa dňa 12.12.2024 podal písomné vyjadrenie k meritu veci a žiadal vyriešiť otázky :

- akú povinnosť uloženú mu podľa zákona porušil, pretože v obžalobe sa uvádza, že nesplnil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici a mal porušiť ustanovenie , kde podľa jeho názoru rozhodujúcim momentom je právoplatnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bol zbavený funkcie správu konkurznej podstaty a od tejto doby sa počíta eventuálne premlčanie konania, ktoré by malo byť zo strany správcu protiprávne,

- bola mu uložená určitá lehota na odovzdanie agendy a bolo preukázané, že agenda bola všetkým správcom odovzdaná, avšak po stanovenej lehote,

- v obžalobe sú uvedené len dátumy, kedy mal byť zbavený funkcie správcu, ale nie je uvedené, kedy toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, čo má vplyv na začatie páchania trestnej činnosti úmyselne a po dlhší čas,

- pokiaľ ide o nevrátenie finančných prostriedkov, ktoré mali byť súčasťou konkurznej podstaty počas trvania funkcie správcu, kde premlčacia doba mala začať plynúť dňom, kedy takéto finančné prostriedky boli vybraté z účtu konkurznej podstaty, pričom za niektoré takéto skutky už bol právoplatne odsúdený (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 06.12.2017, právoplatný dňa 18.10.2018), kde poškodení boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie,

- obžaloba sa prelína z hľadiska skutkového stavu ohľadne spoločnosti STANEX spol. s.r.o., Poľnohospodárske družstvo Bušince a Montáže PSV, a.s., teda malo by sa vyhodnotiť, či sa jedná o identické skutky, za ktoré už raz bol odsúdený, alebo sa jedná o nové skutky a tiež subsumovať pod konkrétnu skutkovú podstatu trestného činu v platnom znení a tiež či nebol skutok premlčaný a v takom prípade trestné stíhanie zastaviť,

- tiež žiadal zistiť, či predmetné spoločnosti, ktorým mala byť spôsobená škoda, sú ešte zapísané v obchodnom registri, či neboli vymazané, resp. či pohľadávky neboli postúpené iným subjektom, kde už v civilnom konaní v niektorých prípadoch boli právoplatné rozhodnutia a v niektorých prípadoch došlo k premlčaniu nárokov, pretože správcovia si pohľadávku neuplatnili v civilnom konaní.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.07.2025 postupom podľa prečítal pripojený spis OS BB sp. zn. , z neho najmä obžalobu, rozsudok, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. .

Odvolací súd pripomína, že k základným právam strany v konaní (účastníka konania) obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia vychádza z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) i rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, sp. zn. zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006 a iné). Podľa uvedených rozhodnutí, i keď nie je nutné, aby súd odpovedal podrobne na každú námietku, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti toho ktorého prípadu, pokiaľ však súd v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou v konaní, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti – svojvoľnosti. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo strany v konaní (účastníka konania), ako aj iného nezainteresovaného subjektu na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny ().

Vychádzajúc z právnych úvah súdu I. stupňa uvedených v napadnutom rozsudku, berúc do úvahy argumenty odvolateľa, vykonané dôkazy a vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o vine ako aj v častiach týkajúcich sa výrokov o treste a náhrade škody z pohľadu ich zrozumiteľnosti nielen pre odvolací súd, ale predovšetkým pre jednotlivé strany v trestnom konaní za nedostatočné, čo spôsobuje jeho nejasnosť, neúplnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v ňom uvedených a nevysporiadanie sa s obhajobou obžalovaného prezentovanou v súdnom konaní.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok obžalovaného, odvolací súd prisvedčuje, že súd I. stupňa pochybil aj vo výroku o náhrade škody, keďže primárne neskúmal, či jednotliví

poškodení neuplatnili nároky na náhradu škody duplicitne, teda v civilnom súdnom konaní a následne aj v trestnom konaní a či vôbec mali byť s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie pripustení ( ). Naviac uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v sume 62.989,98 eur poškodenej spoločnosti AGROVERZIA, spol. s.r.o. so sídlom Muľa a podľa s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces poškodených Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sklabiná v konkurze so sídlom Sklabiná, Bavlnárske závody – TEXICOM, s.r.o. so sídlom Ružomberok a Agrostav, s.r.o. v likvidácii so sídlom Veľký Krtíš, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd I. stupňa vysporiadal s námietkami obžalovaného voči uplatneným nárokom na náhradu škody a tiež s tým, či škoda, o ktorej rozhodol, je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Zároveň nie je z napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia zrejmé, ako súd I. stupňa zohľadnil v spisovom materiáli nachádzajúce sa rozhodnutia civilných súdov, príkladmo rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. týkajúci sa úpadcu Bavlnárske závody – TEXICOM, s.r.o., tiež vo vzťahu k úpadcovi Poľnohospodárske družstvo Sklabiná v konkurze sa v spisovom materiáli nachádzajúci sa platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. na sumu 236.862,- eur, z ktorého je evidentné, že návrh vo veci podával A. D. E., správca konkurznej podstaty tohto úpadcu. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný uvedené skutočnosti v rámci svojej aktívnej obhajoby pripomínal jednak počas hlavného pojednávania, ale aj písomnými podaniami, čo však nenašlo odozvu tak vo výroku o náhrade škody, ale ani v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z týchto dôvodov nezodpovedá riadnemu preskúmateľnému súdnemu rozhodnutiu.

Na margo odvolania poškodeného F. G. H., F., správcu úpadcu Agrostav, s.r.o., „v konkurze“ odvolací súd poukazuje na opis skutku pod bodom 8) napadnutého rozsudku, do ktorého nie je zahrnuté konanie obžalovaného spočívajúce „v prevedení sumy najmenej vo výške 34.676,11 eur“, preto bude potrebné, aby sa súd I. stupňa v ďalšom konaní zaoberal otázkou, či škoda uplatnená poškodeným je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a svoje právne úvahy preskúmateľným spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. Súčasne však odvolací súd pripomína zásadu „reformatio in peius“ – zákaz zmeny v neprospech, keďže prokurátorka odvolanie proti napadnutému rozsudku v neprospech obžalovaného nepodala.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, ktorými poukazoval na rôzne zloženie senátu, odvolací súd zistil, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.08.2021 bol súd I. stupňa v zložení: predseda senátu JUDr. Ján Kanás a prísediaci sudcovia F. G. N. a E. P. D.. Uvedené hlavné pojednávanie bolo odročené, nebolo na ňom vykonané dokazovanie, keďže obžalovaný predložil listiny, s ktorými sa súd I. stupňa potreboval oboznámiť. Na ďalšom hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2021 i následných hlavných pojednávaniach konal senát v zložení: predseda senátu JUDr. Ján Kanás a prísediaci sudcovia F. G. N. a A. P.. Z uvedeného teda vyplýva, že prísediaca E. P. D. sa nepodieľala na prejednávaní a rozhodovaní predmetnej trestnej veci.

Podľa (ďalej len "") každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že základné právo na zákonného sudcu garantované predpokladá, aby sudca alebo senát, ktorý má vec prerokovať a rozhodnúť, bol určený na základe pravidiel ustanovených zákonom a rozvrhom práce účinným v čase pridelenia veci (viď. napr. ). Rozvrh práce musí obsahovať transparentné, vopred určené a všeobecné pravidlá prideľovania vecí a určovania zákonných sudcov a prísediacich tak, aby bola vylúčená možnosť svojvoľného alebo účelového zásahu do obsadenia súdu.

Podľa o sudcoch a prísediacich sú prísediaci volení na obdobie štyroch rokov, pričom funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim.

Zmena v osobe prísediaceho prichádza do úvahy len v prípade existencie zákonného dôvodu podľa až , prípadne ak prísediaci objektívne nie je schopný funkciu

vykonávať. Prísediaci, ktorí boli zákonným spôsobom určení v čase pridelenia veci a podieľali sa na rozhodovaní vo veci, nadobúdajú postavenie zákonných členov senátu, pričom ich ďalšie pôsobenie vo veci nemožno bez existencie zákonného dôvodu nahrádzať novými prísediacimi ( primerane napr. , ).

Úlohou Okresného súdu Nitra preto bude jasným a zrozumiteľným spôsobom uviesť dôvody, pre ktoré pôvodne určená prísediaca E. P. D. sa naďalej nepodieľala na prejednávaní a rozhodovaní predmetnej trestnej veci a teda z akého dôvodu bola nahradená prísediacou A. P.. Pokiaľ bude zistené, že k tejto zmene došlo z dôvodu, že prísediaca E. P. D. nebola objektívne schopná plniť funkciu prísediacej, bude možné považovať vyššie naznačenú zmenu v zložení senátu za opodstatnenú. Ak takéto dôvody nebudú zistené, bude potrebné pristúpiť k prejednaniu veci v správnom a zákonnom zložení senátu.

Vzhľadom na zistené pochybenia dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu zrušiť a keďže náprava pochybení si vyžaduje zopakovanie dokazovania, ktoré sa primárne vykonáva na súde I. stupňa, vrátiť vec súdu I. stupňa, pričom doplnenie konania odvolacím súdom by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

V prvom rade bude úlohou súdu I. stupňa vysporiadať sa s odvolacími námietkami obžalovaného týkajúcimi sa zloženia súdu. Následne bude potrebné zisťovať, či nedošlo k zmene v osobách správcov konkurzných podstát jednotlivých úpadcov, aktualizovať ich zoznam a upovedomiť ich o termíne hlavného pojednávania.

V prípade, ak bude súd I. stupňa pokračovať v konaní v aktuálnom senátnom zložení, bude jeho povinnosťou určiť termín hlavného pojednávania, na tomto vykonať výsluch obžalovaného k obom obžalobám. Pokiaľ obžalovaný využije svoje zákonné právo a odmietne vypovedať, bude potrebné postupom podľa prevziať do súdneho konania jeho výpoveď z prípravného konania.

Ďalej bude povinnosťou súdu I. stupňa predvolať na hlavné pojednávanie svedkov A. Q. Q., Q. F., F. F. N. a B. P. A., A. R., osobne ich vypočuť na obsah obžaloby a len v prípade, ak súčasne prokurátorka a obžalovaný budú výslovne súhlasiť s čítaním ich výpovedí z prípravného konania, bude možný postup podľa

Povinnosťou súdu I. stupňa bude riadne zistiť skutkový stav, opätovne rozhodnúť o oboch obžalobách, v odôvodnení meritórneho rozhodnutia sa dôsledne vysporiadať predovšetkým s odvolacími námietkami, ale aj obhajobou obžalovaného prednesenou v jeho písomnom podaní zo dňa 12.12.2024 (čl. 2430) a záverečnej reči obhajcu, a to najmä ohľadne

- právneho posúdenia skutkov ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a otázkou premlčania trestného stíhania,

- zásadou „ne bis in idem“ – vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 06.12.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 18.10.2018,

- aktívnou vecnou legitimáciou poškodených, teda či sú podľa hmotného práva skutočným nositeľom subjektívneho práva alebo nároku, o ktorom súd rozhoduje,

- konania, pokiaľ obžalovaný pôsobil ako správca konkurznej podstaty a konania po právoplatnosti jeho odvolania z funkcie správcu konkurznej podstaty, kde bude potrebné zaujať stanovisko i k tomu, či rozhodnutie súdu I. inštancie, ktorým bol obžalovaný odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty, je predbežne vykonateľné, alebo, či účinky odvolania z danej funkcie nastali až právoplatnosťou takého rozhodnutia,

- námietok ku konkretizácii obdobia, kedy bol obžalovaný vyzvaný na odovzdanie konkurznej agendy a či toto konanie možno kvalifikovať ako spáchanie činu po dlhší čas podľa § 138 písm. b) Tr. zák.,

- uplatnených nárokov na náhradu škody z pohľadu zásady litispendencie ako procesnej prekážky, ktorá bráni tomu, aby o tom istom spore (nároku) prebiehalo na súde viacero rovnakých konaní,

- konkurencie viacerých s uvedením vo výroku o vine konkrétne znenie , podľa ktorého súd posudzuje konanie,

- ostatných odvolacích námietok obžalovaného prezentovaných v písomných dôvodoch odvolania.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

- písm. a) – pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

- písm. b) - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

- písm. c) – ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

- písm. f) – ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa , ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa , , súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa , , , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a súčasne podľa vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Výroky tohto uznesenia boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. ( ).